Ukrajina Rusko Online: Ukrajina aj Rusko hlásia po raketových útokoch obete a zranených

Ruský kybernetický útok na registre ukrajinského ministerstva spravodlivosti spôsobil zastavenie internetových služieb.

Nefunkčná zostala registrácia manželstiev a iných záležitostí. K úniku alebo krádeži údajov zjavne nedošlo, oznámila podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Oľha Stefanišynová.

Stefanišynová povedala, že Rusko potrebovalo na prípravu kybernetického útoku niekoľko mesiacov. Išlo podľa nej o najväčší útok na ukrajinské štátne registre za uplynulé obdobie. Internetové služby na registráciu manželstiev, áut, narodení alebo zmien bydliska na Ukrajine boli v dôsledku kyberútoku pozastavené.

Cieľom útoku bolo "vyvolať paniku medzi ukrajinskými občanmi a ľuďmi v zahraničí", vyhlásila Stefanišynová.

Kybernetické oddelenie Ukrajinskej bezpečnostnej služby uviedlo, že hlavnou líniou ich vyšetrovanie je to, že za útok je zodpovedná hackerská skupina napojená na ruskú tajnú službu GRU. Rusko sa k záležitosti nevyjadrilo.

"Únik dát dosiaľ nie je potvrdený. V tejto fáze sú všetky registre pozastavené z bezpečnostných dôvodov," povedala ministerka spravodlivosti a dodala, že všetky údaje budú obnovené. Obnovenie základných služieb podľa nej môže trvať až dva týždne.

Na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti bolo v piatok napísané, že stránka prechádza "technickou údržbou", píše Reuters. (TASR)

Ruský raketový útok na Kyjev poškodil niekoľko zahraničných veľvyslanectiev.

Uviedol to na brífingu hovorca ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj.

Veľvyslanectvá Albánska, Argentíny, Palestíny, Severného Macedónska, Portugalska a Čiernej Hory sa nachádzajú v budove ťažko poškodenej ruským úderom. Medzi diplomatickým personálom neboli hlásené žiadne obete.

Séria raketových útokov na Kyjev spustilo Rusko v piatok v skorých ranných hodinách, pričom zabila jednu osobu, 12 zranila a spôsobila škody v celom meste, informovali miestne úrady.

Na hlavné mesto zaútočilo päť balistických rakiet Iskander-M alebo severokórejský model KN-23, pričom všetky boli zostrelené, tvrdilo letectvo.

Tlaková vlna podľa českého ministerstva zahraničia poškodila aj České centrum v hlavnom meste Ukrajiny.

Vstup Ukrajiny do NATO je dlhý proces. Ficova vláda nás nepodporuje, no vlády sa menia, hovorí ukrajinský veľvyslanec. (SME)

V Poľsku žije viac ako 1,5 milióna ukrajinských občanov. Približne 988-tisíc z nich je registrovaných ako vojnoví utečenci.

Ministerstvo vnútra v Poľsku tiež uviedlo, že príjem vojnových utečencov z ich zamestnania predstavuje asi 76 percent ich celkového príjmu. Podľa neho si utečenci, z ktorých väčšinu tvoria ženy, často nachádzajú prácu pod úrovňou svojej kvalifikácie.

Utečenci majú v Poľsku nárok na prídavky na deti, starobné a invalidné dôchodky, ako aj bezplatné vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, informuje DPA.

Približne 20 percent Ukrajincov, ktorí do Poľska prišli po ruskej invázii vo februári 2022, podľa DPA zvažuje zostať v Poľsku natrvalo. Asi 28 percent z nich tvrdí, že poľský jazyk už ovládajú dobre.

Naopak z Ukrajincov, ktorí v Poľsku žili už pred začiatkom vojny, zvažuje trvalé usadenie v krajine až polovica. Dve tretiny z tejto skupiny poľštinu ovládajú, informuje DPA. (TASR)

Šesť ľudí zahynulo pri ukrajinskom raketovom útoku v ruskom meste Ryľsk v Kurskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor.

"Zahynulo šesť ľudí vrátane jedného dieťaťa. Desať ľudí vrátane 13-ročného dieťaťa bolo prevezených do nemocnice v Ryľsku," uviedol gubernátor Alexandr Chinštejn .

Gubernátor dodal, že na mieste zasahujú záchranári a odborníci, ktorí posudzujú spôsobené škody.

Vo svojom prvom vyhlásení o útoku uviedol, že ruská protivzdušná obrana zostrelila niekoľko rakiet HIMARS, a obvinil Kyjev z cielených útokov na civilnú infraštruktúru. Útok označil za rozsiahly.

Na videách zverejnených na sociálnych sieťach vidno horiace autá, budovy s vybitými oknami a trosky na ulici, píše AFP.

K ukrajinskému útoku došlo po tom, čo Rusko podniklo ráno raketový útok na Kyjev, pri ktorom zahynula jedna osoba a poškodených bolo niekoľko veľvyslanectiev.

Desať krajín EÚ vrátane Česka a Poľska navrhlo sankciami zakázať dovozu ruského zemného plynu a skvapalneného plynu.

Ide o reakciu na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. V tejto súvislosti vyzvali štáty Európsku komisiu (EK), aby zohľadnila ich návrh a vypracovala podobné opatrenia aj proti Bielorusku – spojencovi Moskvy.

Balík sankcií navrhujú Poľsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Švédsko.

Sankcie by mali zasiahnuť ruský energetický sektor a mali by sa týkať zákazu dovozu ruského zemného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) do Únie.

"Ak sa to ukáže ako nemožné, spotreba ruského zemného plynu a LNG by sa mala postupne znižovať v súlade s plánom, ktorý predpokladá stratégia REPowerEU," uviedla PAP a dodala, že na ruskú flotilu prepravujúcu LNG by mali byť uvalené sankcie vrátane zákazu vstupu do prístavov.

Vyzvali aj na prijatie opatrení, ktoré by EÚ postupne robili menej závislou od ruskej jadrovej energie, s osobitným dôrazom na urán a obchodné dohody s ruským jadrovým priemyslom.

Desať signatárov dokumentu vyzvalo na ďalšie obchodné sankcie vrátane rozšíreného zákazu dovozu technológií z Ruska a ich vývozu do Ruska, ktoré by ich mohlo využiť na vojenské účely.

Podľa dokumentu by Európska komisia mala tiež trestať spoločnosti, inštitúcie a tretie krajiny, ktoré obchádzajú sankcie 27-členného bloku proti Moskve. (TASR)

Ukrajina už dostáva finančné prostriedky od USA v rámci pôžičky G7 vo výške 50 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív.

Uviedol to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Správna rada Svetovej banky schválila granty vo výške 2,05 miliardy dolárov v rámci programu rozvojovej politiky (DPO), ktoré sú súčasťou 20-miliardového príspevku USA na pôžičku G7. Svetová banka uviedla, že fondy DPO sa zamerajú na rastový potenciál Ukrajiny, podporu železničného sektora, bankovníctva a výroby energie z obnoviteľných zdrojov. (SITA)

Rusku a Ukrajine sa nepodarilo uzavrieť dohodu o pokračovaní vývozu plynu cez Ukrajinu do Európy.

Dohodu sa snažil sprostredkovať Azerbajdžan. Agentúre Reuters to povedal vysokopostavený zdroj z azerbajdžanskej energetickej spoločnosti SOCAR.

Dohoda o tranzite plynu do Európy cez Ukrajinu vyprší na konci tohto roka. Európska únia a Ukrajina požiadali Azerbajdžan, aby sprostredkoval rokovania s Ruskom (ČTK)

Nemecký kancelár Scholz avizoval, že sa chystá znova hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Scholz však nespresnil, kedy má k rozhovoru s Putinom dôjsť.

"Hovoril som s ruským prezidentom a budem s ním hovoriť znova," povedal Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s estónskym premiérom Kristenom Michalom. Podľa Scholza cieľom takýchto telefonátov je tlmočiť Putinovi, že k ukončeniu vojny na Ukrajine môže sám prispieť tým, že odtiaľ stiahne svoje vojská.

Scholz telefonoval s Putinom 15. novembra. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento krok kritizoval s tým, že sa tým "otvorila Pandorina skrinka" a takáto komunikácia podkopáva snahy o medzinárodnú izoláciu Putina.

Nemecko patrí k najväčším podporovateľom Kyjeva v jeho obrane proti ruskej invázii. Scholz znova prisľúbil, že Berlín "neprestáva podporovať Ukrajinu". Podľa neho je potrebné vyvíjať úsilie na dosiahnutie "udržateľného a trvalého mieru pre Ukrajinu". Scholz zároveň dodal, že o ničom sa nesmie rozhodovať bez Ukrajincov a že Rusko nesmie v tejto vojne zvíťaziť. (TASR)

Taiwanu Západ nepomôže, no v niečom sa Ukrajinou môžeme inšpirovať, vraví taiwanský vojak, ktorý bojoval pri Charkove. (SME)

Ministerstvo obrany sa pri nákupe nákladných vozidiel značky Tatra pripojilo k Českej republike.

Slovensko má v prvotnom pláne záujem o kúpu 250 kusov valníkov s pohonom 6x6. 

"Zmluvu v piatok podpísal za slovenskú stranu generálny riaditeľ sekcie modernizácie MO SR Martin Čatloš, vrchný riaditeľ sekcie vyzbrojovania a akvizícií českého ministerstva Lubor Koudelka a za spoločnosť Tatra Defence Systems konateľ spoločnosti Martin Sekanina," uviedlo ministerstvo.

Česká zmluva podľa rezortu obrany umožňuje, aby sa k nej pridali ďalší alianční partneri. Ako ministerstvo poukázalo, Slovensko tak urobilo ako prvé. Tvrdí, že spoločný nákup bude pre obe krajiny efektívnejší a lacnejší. (TASR)

Český prezident telefonoval s ukrajinským prezidentom. Hovorili spolu o výcviku vojakov či muničnej iniciatíve.

Pavel to vo štvrtok napísal na sociálnej sieti X.

"Pár dní pred Vianocami som telefonoval s Volodymyrom Zelenským. Hovorili sme o potrebe výcviku ukrajinských jednotiek aj pokračovaní muničnej iniciatívy tak, aby aj v budúcom roku boli zaistené dodávky delostreleckých granátov. Prezident Ukrajiny sa poďakoval Česku a jeho občanom za dlhotrvajúcu podporu. Vážme si to, že Vianoce, na rozdiel od obyvateľov Ukrajiny, môžeme oslavovať v pokoji a bezpečí," napísal Pavel.

S ukrajinským prezidentom vo štvrtok hovoril aj český premiér Petr Fiala. Na bilaterálnom rokovaní v Bruseli diskutovali o bezpečnostnej situácii na Ukrajine a českej podpore nielen vo vojenskej oblasti, ale napríklad aj o projekte 16 českých firiem, ktoré by mali na Ukrajine rekonštruovať nemocnice. Projekt v hodnote viac než štyri miliardy korún (takmer 160 miliónov eur) bude podľa Fialu financovaný z prostriedkov EÚ.

Dodávky ropovodom Družba, ktorým prúdi ropa Maďarska, Slovenska a Česka sú od štvrtka pozastavené.

Na vine sú technické problémy. S odvolaním sa na štyri zdroje to uviedla agentúra Reuters.

Hovorca českej rafinérie Orlen Unipetrol však povedal, že dodávky ropy Družbou teraz pokračujú bez prerušenia. 

Družbou prechádza približne 300-tisíc barelov ropy denne. Zásobuje okrem iného rafinérie spoločnosti MOL v Maďarsku a na Slovensku.

Zdroje Reuters uviedli, že ruský prevádzkovateľ Družby, spoločnosť Transnefť, zistil problém v prečerpávacej stanici v ruskej Brjanskej oblasti, asi 70 kilometrov od bieloruských hraníc.

Podľa zdrojov sa to dotýka dodávok ruskej ropy do Bieloruska a krajín Európskej únie. Zásobovanie z prístavov na západe Ruska zostalo nedotknuté. Jeden zo zdrojov oznámil, že ropa by mohla byť z Družby do týchto prístavov odklonená.

Problém by sa podľa jedného zdroja mohol vyriešiť o niekoľko dní. Dodávky budú podľa iného pozastavené až do konca mesiaca.

Príčina problému je podľa nich nejasná. (ČTK)

Ukrajina repatriovala telá 503 vojakov, ktorí zahynuli v boji proti ruskej invázii.

Uviedlo to Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Z Doneckej oblasti repatriovali telá 403 vojakov, zo Záporožskej oblasti 57 a z Luhanskej oblasti 12 tiel. Ďalších 31 tiel repatriovali z márnic v Rusku. „Orgány činné v trestnom konaní a forenzní experti budú identifikovať obete čo najskôr,“ napísalo centrum na komunikačnej platforme Telegram.

Repatriáciu tiel centrum uskutočnilo v spolupráci s viacerými ukrajinskými vládnymi a vojenskými inštitúciami, vrátane Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ministerstva vnútra, Štátnej záchranárskej služby a armády. (SITA)

Viktor Orbán sľubuje prímerie na východe aj boj s liberálmi. Putin však už odkázal, že o pauzu vo vojne nestojí. (SME)

Ukrajinské ministerstvo zahraničia plánuje zriadiť ďalšie dva konzulárne úrady v Poľsku.

Chce tiež rozšíriť svoju konzulárnu prítomnosť v Rumunsku, na Slovensku, v Nemecku a vo Francúzsku. Z konzulátu Ukrajiny v Gdansku sa stane generálny konzulát.

Na zasadnutí Najvyššej rady to oznámil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. 

Sybiha v tejto súvislosti pripomenul, že v Poľsku žije druhá najväčšia ukrajinská komunita. "Hovoríme o približne jednom milióne ľudí," povedal.

Poľská vláda sa koncom októbra rozhodla odvolať svoj súhlas s fungovaním ruského generálneho konzulátu v Poznani. Tento krok odôvodnila hybridnou vojnou, ktorú Moskva vedie proti Ukrajine, Poľsku a Západu. Ruskí diplomati museli opustiť krajinu do konca novembra.

Kyjev medzičasom oficiálne požiadal Varšavu o prevod priestorov v Poznani, v ktorých sídlil ruský konzulát. "Poľskej strane sme už poslali oficiálnu nótu so žiadosťou a čakáme na podrobnosti," povedal Sybiha pre agentúru Ukrinform.

V súčasnosti má Ukrajina v Poľsku veľvyslanectvo, ktoré sa nachádza vo Varšave, a štyri konzuláty v Krakove, Lubline, Vroclave a Gdansku. (TASR)

Ruské vojenské dopravné lietadlo AN-72 explodovalo na letisku Ostafievo v Moskovskej oblasti.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedlo to na Facebooku Obranné spravodajstvo Ukrajiny. Incident sa stal pred týždňom, ale spravodajská služba o tom informovala až v piatok.

Stroj, ktorý vybuchol, podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky patril ruskému námorníctvu. Hodnota tohto vojenského dopravného lietadla je približne 4,5 milióna dolárov.

„Každý vojnový zločin spáchaný na ukrajinskom ľude bude potrestaný spravodlivou odplatou," uviedlo ukrajinské obranné spravodajstvo.

Slovensko čaká podľa premiéra Fica plynová kríza, zodpovednosť za to pripísal ukrajinskému prezidentovi.

Fico to povedal novinárom po návrate zo summitu lídrov krajín Európskej únie.

Zelenskyj v Bruseli vo štvrtok zopakoval, že jeho krajina nepredĺži tranzit ruského plynu cez svoje územie. Platnosť dohody o preprave ruského plynu cez Ukrajinu sa skončí v závere tohto roka.

"Preukázateľne nás vďaka pánovi prezidentovi Zelenskému čaká plynová kríza," povedal Fico bez bližších podrobností.

Slovenský premiér už vo štvrtok po skončení summitu v Bruseli povedal, že Zelenskyj úplným odmietaním tranzitu plynu cez Ukrajinu poškodzuje záujmy Slovenska.

Zelenskyj naopak tvrdil, že Kyjev dovolí len tranzit plynu z iných krajín ako z Ruska. V reakcii na sťažnosti Bratislavy, že zastavením tranzitu príde o peniaze, ukrajinský prezident uviedol, že jeho krajina prichádza o oveľa viac.

Slovensko sa snaží o zachovanie tranzitu plynu cez Ukrajinu, hoci by prepravovaná surovina nebola ruská. Fico to už skôr zdôvodnil tým, že dodávky plynu zo západu na Slovensko by boli drahšie, a to aj kvôli tranzitným poplatkom.

Na tranzite plynu ďalej do západnej Európy hlavne v minulosti zarábala aj pološtátna slovenská firma Eustream, v ktorej má podiel a manažérsku kontrolu skupina Energetický a priemyselný holding českého podnikateľa Daniela Křetínskeho.

Cena termínového kontraktu na plyn pre európsky trh s dodaním v januári sa dnes popoludní vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility v Holandsku pohybovala okolo 43 eur za megawatthodinu. Je tak zhruba päťkrát vyššia ako cena plynu v Spojených štátoch. Cena v TTF je pre európsky trh určujúca. (ČTK)

Ruský vojenský súd poslal muža z ukrajinskej Luhanskej oblasti na 16 rokov do väzenia za vlastizradu.

Oznámila to podľa agentúry AFP ruská tajná služba. Ukrajinskú Luhanskú oblasť Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala pol roka po invázii na Ukrajinu.

Muž, ktorého meno nebolo zverejnené a ktorý si bude musieť trest odpykať v tábore s prísnym režimom, je obvinený z odovzdávania vojenských informácií ukrajinskej tajnej službe, uviedla podľa ruskej agentúry TASS miestna pobočka FSB v Luhanskej oblasti.

Podľa FSB muža súd v Rostove na Done na juhozápade Ruska poslal do väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na teroristických aktivitách.

Ruské médiá zverejnili video zachytávajúce mužovo zatknutie a jeho údajné priznanie, v ktorom tvrdia, že ho naverbovali pracovníci SBU a dostal od nich výbušniny.

Ďalší muž, ktorého tento týždeň odsúdil tiež na 16 rokov väzenia, 39-ročný Roman Chvedov, spáchal v stredu po vynesení rozsudku vo svojej cele samovraždu, uviedla podľa ruského nezávislého serveru Mediazona správa väznice v Rostovskej oblasti.

Chvedov trest dostal za terorizmus, keď na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu a mobilizácii začatej v septembri 2022 zapálil v Rostovskej oblasti administratívnu budovu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa v Rusku množia súdne procesy za zradu, terorizmus, sabotáž či špionáž, za ktoré sú vždy vynášané vysoké tresty. (ČTK)

Vladimir Putin sa pokúša prezentovať ruskú ekonomiku ako „stabilnú“ a rastúcu, no realita hovorí iný príbeh.

Rastúca inflácia, vysoké úrokové sadzby a slabé ekonomické prognózy podkopávajú jeho tvrdenia. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Putin naďalej vykresľuje ruskú ekonomiku ako „silnú a stabilnú“ napriek narastajúcim problémom. Hoci priznal, inflácia dosiahla 9,2 až 9,3 %, rýchlo našiel vinníka, konkrétne Ruskú centrálnu banku. Tú obvinil z nezvládnutia manažmentu úrokových sadzieb. Súčasná miera sa v Rusku pohybuje na úrovni 21 %, pričom experti predpovedajú ďalšie zvýšenie na 23 %.

„Putinove pokusy presunúť zodpovednosť na úradníkov dokazujú jeho neschopnosť rozpoznať vplyv západných sankcií a ekonomického tlaku,“ uviedli analytici z ISW.

Podľa inštitútu tiež Putin tvrdil, že Rusko dokáže „s istotou stáť na vlastných nohách“, čo sa týka ekonomiky. Poznamenal, že Rusko zostáva jedným z hlavných svetových vývozcov potravín, pričom „zabudol“ spomenúť pokračujúci nelegálny export ukradnutého obilia z okupovaných častí Ukrajiny.

Analytici ISW sa domnievajú, že Putinove tvrdenia o ruskej ekonomike majú za cieľ odvrátiť pozornosť od skutočných ekonomických problémov krajiny. (SITA)

Ruská centrálna banka prekvapila trhy tým, že napriek vysokej inflácii nezmenila nastavenie menovej politiky.

Ruská centrálna banka ponechala svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na nezmenenej úrovni 21 percent. Ako dôvod uviedla, že menový politika je dostatočne prísna, aj keď ruská ekonomika stále zápasí s vysokou infláciou.

"Menové podmienky sa októbrovým rozhodnutím o sadzbách sprísnili výraznejšie, ako sa predpokladalo," uviedla banka a poukázala na faktory, ktoré sú autonómne a nezávisia od jej menovej politiky.

"Výrazné zvýšenie úrokových sadzieb pre dlžníkov a ochladenie úverovej aktivity spôsobilo sprísnenie menových podmienok, ktoré vytvára nevyhnutné predpoklady na obnovenie dezinflačných procesov a návrat inflácie k nášmu cieľu, a to aj napriek zvýšenému rastu bežných cien a vysokému domácemu dopytu," uvádza sa vo vyhlásení centrálnej banky. (TASR)

Ruské straty na Ukrajine podľa britského ministra obrany do šiestich mesiacov prekročia milión vojakov.

„Utrpeli značné straty v boji, pričom dosiahli len obmedzené taktické zisky," povedal Luke Pollard pred britskými poslancami.

Doteraz Moskva na Ukrajine stratila viac ako tri štvrte milióna vojakov. Tento údaj zahŕňa zabitých, zranených, nezvestných a zajatých vojakov. Informuje o tom web Kyiv Independent.

V novembri ruské straty na Ukrajine dosiahli nové rekordy a Moskva denne v priemere prichádzala o 2 030 vojakov. Išlo o najvyššie denné straty Ruska od začiatku invázie, ktorú odštartovalo v roku 2022.

Nezávislé ruské médium Mediazona a ruská služba BBC do začiatku decembra z otvorených zdrojov potvrdili mená 82 050 zabitých ruských vojakov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že Ukrajina od začiatku ruskej agresie na bojisku stratila 43-tisíc vojakov. (SITA)

Počas ruského raketového útoku na Kyjev bolo tlakovou vlnou poničené aj České centrum.

V tom čase v ňom nikto nebol. Na sociálnej sieti X to napísal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

"Rusko ničí ukrajinské životy a majetky, dnes ráno aj náš, český. V dôsledku ruského raketového úderu na Kyjev bolo tlakovou vlnou poničené České centrum. Na mieste, našťastie, nikto nebol," uviedol Lipavský, no podotkol, že v okolitých bytoch sa nachádzali civilisti.

Minister dodal, že Rusko si takto predstavuje "predvianočné prímerie". "Až Ukrajina zvíťazí, Kremeľ nám zaplatí za všetky škody a zničené životy," zdôraznil.

V dôsledku ruského raketového útoku na Kyjev prišla jedna osoba o život a ďalšie dve hospitalizovali so zraneniami.

Na viacerých miestach v metropole vypukli požiare, ktoré podľa úradov spôsobili úlomky zo zostrelených rakiet. 

V Kyjeve sa podľa AFP ozývalo niekoľko hlasných výbuchov a nad časťou mesta bolo vidieť stúpať dym. Ukrajinské vzdušné sily predtým na platforme Telegram varovali pred útokom balistickou strelou zo severu a uviedli, že raketový útok odrážala protivzdušná obrana.

"Podľa predbežných správ bol zabitý jeden človek," uviedol na Telegrame šéf miestnej vojenskej správy Serhij Popko s tým, že ruské sily použili pri útoku balistické rakety Ch-47M2 Kinžal a Iskander-M.

Ruské ministerstvo obrany tento úder na Kyjev označilo za odvetu za stredajší útok v ruskej Rostovskej oblasti, ktorý ukrajinské sily podnikli pomocou rakiet ATACMS americkej výroby a britských striel Storm Shadow.

Ministerstvo ďalej tvrdí, že v ukrajinskej metropole bolo zasiahnuté veliteľské centrum Ukrajinskej spravodajskej služby, konštrukčná kancelária, ktorá sa podľa neho podieľala na navrhovaní a výrobe rakiet, ako aj protilietadlový raketový systém Patriot americkej výroby. Agentúra Reuters tieto tvrdenia nedokázala overiť.

BBC v správe citovala ukrajinské vojenské a monitorovacie kanály, ktoré taktiež tvrdili, že ruská armáda vypálila balistické strely. Presné informácie o ich počte však zatiaľ známe neboli.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že trosky ruskej rakety spadli v štyroch štvrtiach metropoly. V jednej začali horieť autá a budovy a najmenej dvaja ľudia utrpeli zranenia.

Na Ukrajine prebieha reorganizácia frontovej línie v prospech Rusov a v neprospech Ukrajincov, tvrdí Orbán.

Maďarský premiér vyjadril presvedčenie, že ruského prezidenta Vladimira Putina sa mu podarilo primäť k tomu, aby zvážil otázku vianočného prímeria, pričom však Ukrajinci reagovali inštinktívne, keď tento návrh odmietli. "Keby si to premysleli, bolo by to aj v ich prospech," dodal.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine Orbán označil za dôležitý moment nadchádzajúcu januárovú inauguráciu amerického prezidenta Donalda Trumpa, o ktorom povedal, že od neho mnoho očakáva.

"Európa nemôže vyriešiť tento konflikt sama. Bez spolupráce medzi Európou a USA možno len ťažko zaručiť mier a bezpečnosť Európy," podčiarkol maďarský ministerský predseda. (TASR)

Výnimka z embarga na ruskú ropu zas pomôže Slovnaftu. Štát pritom neodpovedá, či musí rafinéria zaplatiť špeciálnu daň. (Index)

Vo vojenskej väznici v Jakutsku na Sibíri zahynulo pri požiari päť ruských vojakov, ktorí zbehli od svojich jednotiek.

Oznámili to ruskojazyčné médiá s odvolaním sa na vojenské úrady. Ďalších sedem väzňov bolo hospitalizovaných s príznakmi otravy po tom, ako sa nadýchali dymu z požiaru, ktorý vypukol v noci na dnes.

Vyšetrovatelia sa teraz snažia zistiť príčinu požiaru a identifikovať mŕtvych.

Väzobná väznica v Jakutsku je podľa serveru Meduza známa tým, že tam bijú a mučia ruských vojakov, ktorí odmietajú bojovať vo vojne proti Ukrajine.

Na sociálnych sieťach sa v máji objavili správy, že v tejto väznici zadržiavajú vojakov, ktorí sa po zranení odmietajú vrátiť na front. Vo väznici ich dozorcovia bijú, mučia, bránia im v používaní toaliet, odmietajú návštevy príbuzných a púšťajú im s maximálnou hlasitosťou jednu vlasteneckú pieseň.

Vo väzenskej väznici bolo vtedy zatvorených 28 ľudí. Na sociálnych sieťach sa tiež objavili zábery trápenia siedmich väzňov; vojenská prokuratúra vtedy tvrdila, že išlo o iniciátorov svojvoľného vzdialenia sa od jednotky, ktorí sa do cely dostali kvôli opilstvu, dodala Meduza. (ČTK)

Švajčiarsko sa rozhodlo vyčleniť takmer 45 miliónov frankov na pomoc Ukrajine počas zimného obdobia.

Uviedla to vo vyhlásení švajčiarska vláda.

Nový balík pomoci bude zameraný na obnovu ukrajinskej energetickej infraštruktúry, opravu poškodených bytov a uspokojovanie naliehavých humanitárnych potrieb. Nový švajčiarsky zimný balík „buduje na doterajších skúsenostiach“ s pomocou Ukrajine, uviedla vláda.

Na podporu Ukrajiny počas zimy v rokoch 2022 a 2023 Švajčiarsko vyčlenilo 84,5 milióna frankov. Okrem toho krajina poskytla viac ako 477 miliónov frankov na pomoc ľuďom postihnutým vojnou na Ukrajine aj ukrajinským utečencom v susedných štátoch.

Nemecká polícia varovala tamojšie firmy, že v radoch ich zamestnancov môžu byť sabotéri konajúci v prospech Ruska.

Vyplýva to z dôverného dokumentu, z ktorého citovala agentúra Reuters.

V prípade kriminálnych aktivít môže podľa dokumentu ísť o "špionáž a propagandu a akty sabotáže, ktoré môžu ohroziť alebo prerušiť fungovanie kritickej infraštruktúry alebo spoločností".

Menej závažným činom, ako sú napríklad neoprávnené fotografovanie alebo nahrávanie videí, neoprávnený pohyb po priestoroch firiem, graffiti, zakladanie požiarov či explózií, je takisto potrebné venovať pozornosť v prípade, že k nim "dochádza za okolností v prospech ruských záujmov," upozorňuje BKA.

Ruské veľvyslanectvo v Berlíne dokument bezprostredne nekomentovalo, uvádza Reuters. Moskva odmieta obvinenia, podľa ktorých v západných krajinách podniká sabotáže, a obviňuje Západ, že sa v Rusku snaží zasiať rozkol.

Spolkový kriminálny úrad však poukázal aj na neautorizované prelety bezpilotných lietadiel nad vojenskými zariadeniami, ropnými terminálmi či terminálmi na skvapalnený zemný plyn, prístavmi či logistickými firmami v uplynulých mesiacoch. Podľa BKA išlo o príklady podozrivých sabotáží zo strany ruských štátnych aktérov.

Balíky, ktoré vybuchli v logistických skladoch po celej Európe, "boli zrejme odoslané v mene (ruského) štátu s cieľom poškodiť spoločnosti nákladnej dopravy a inej logistickej infraštruktúry," uviedol BKA.

Dokument tiež varuje spoločnosti pred ruskými pokusmi "kontaktovať jednotlivých zamestnancov napríklad cez sociálne médiá s cieľom ovplyvňovať ich, získať citlivé informácie alebo si získať možných spolupáchateľov" priamo vo vnútri spoločností, píše Reuters.

Šéf nemeckých tajných služieb Bruno Kahl minulý mesiac uviedol, že ruské sabotážne akty voči západným cieľom môžu nakoniec podnietiť NATO, aby zvážilo použitie klauzuly o vzájomnej obrane podľa článku 5 Aliancie.

Z tohto článku vyplýva, že ak bude napadnutý člen NATO, ostatní členovia Aliancie sú povinní reagovať, uzatvára Reuters. (TASR)

Ruský útok na Kyjev si vyžiadal život najmenej jedného človeka. Rakety padli aj na Cherson a Kryvyj Rih.

Útok spôsobil aj viacero požiarov a poškodil administratívnu budovu, oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko s tým, že ruské sily použili pri útoku balistické rakety Ch-47M2 Kinžal a Iskander-M.

Z Chersonu a Kryvého Rihu hlásia po šiestich ranených.

Hasiči už sedem hodín hasia rozsiahly požiar skladov v jednej z kyjevských štvrtí.

Približne o 05.30 miestneho času ukrajinská armáda hlásila, že ruská stíhačka, schopná niesť raketu Kinžal, vzlietla z Ruska. Následne bol na celej Ukrajine vyhlásený letecký poplach.

BBC v správe citovala ukrajinské vojenské a monitorovacie kanály, ktoré taktiež tvrdili, že ruská armáda vypálila balistické strely. Presné informácie o ich počte však zatiaľ známe neboli. (ČTK, TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine Rusko stratilo ďalších 2 200 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 770 420, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 24 obrnených bojových vozidiel pechoty, 42 delostreleckých systémov a 79 bezpilotných lietadiel.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 584 tankov, 19 823 obrnených bojových vozidiel pechoty, 21 220 delostreleckých systémov a 20 600 bezpilotných lietadiel.

Ukrajinská protivzdušná obrana odráža raketový útok na Kyjev, informovali predstavitelia mesta a ukrajinské letectvo.

Svedkovia agentúr Reuters a AFP v Kyjeve uviedli, že počuli početné výbuchy, ktorým predchádzalo varovanie letectva pred útokom na mesto pomocou balistických striel. (ČTK)

Rusko vykonalo kybernetický útok na ukrajinské štátne registre, spôsobil dočasný výpadok služieb, uviedla vicepremiérka.

Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová. Registre obsahujú kľúčové informácie o ukrajinských občanoch, ako sú údaje o narodení, úmrtiach, manželstvách či vlastníctve nehnuteľností. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Dnes došlo k najväčšiemu vonkajšiemu kybernetickému útoku za posledný čas, ktorého terčom boli ukrajinské štátne registre," napísala Stefanišynová na Facebooku.

"V dôsledku tohto cieleného útoku bola dočasne pozastavená činnosť zlúčených a štátnych registrov, ktoré spadajú pod ministerstvo spravodlivosti," dodala s tým, že je zjavné, že útok vykonali Rusi s cieľom narušiť životne dôležitú infraštruktúru Ukrajiny.

Práce na úplnom obnovení prevádzky vyžiadajú asi dva týždne, uviedla vicepremiérka s tým, že niektoré služby však úrady začnú poskytovať už dnes.

Za takmer 34 mesiacov vojenskej agresie Moskvy proti Kyjevu čelili ukrajinské, ale aj ruské inštitúcie mnohokrát závažným kybernetickým útokom.

Patril medzi ne napríklad masívny útok na ukrajinského poskytovateľa mobilných služieb Kyivstar vlani v decembri alebo séria útokov na ruské ministerstvá z tohtoročného júna. (ČTK)

Vedúci predstavitelia EÚ zdôraznili, že bez súhlasu Ukrajiny, nie je možné prijímať žiadne rozhodnutia o jej budúcnosti.

Mnohí lídri EÚ na summite v Bruseli na znak solidarity s Kyjevom znovu prízvukovali, že záležitosti Ukrajiny sa nebudú riešiť bez nej a že o bezpečnosti Európy sa nebude rokovať bez Európanov.

"Iba Ukrajina ako napadnutá krajina môže legitímne určiť, čo znamená mier a či a kedy sú splnené podmienky na začatie rokovaní," povedal predseda Európskej rady António Costa na záver summitu. "Nastal čas posilniť Ukrajinu (a pripraviť ju) na všetky možné scenáre," pokračoval.

Nemecký kancelár Olaf Scholz podčiarkol dôležitosť podpory Ukrajiny "tak dlho, ako to bude potrebné". Na zoznam priorít kancelár zaradil zabezpečenie protivzdušnej obrany, delostrelectva či munície pre Kyjev, píše AP. Podobný odkaz zdieľal aj luxemburský premiér Luc Frieden.

Holandský premiér Dick Schoof zdôraznil, že len Kyjev môže určiť podmienky rozhovorov. "Doposiaľ Ukrajina ešte nenaznačila, že je na to pripravená," dodal. (TASR)

Maďarský premiér Orbán vyhlásil, že v Európskej únii neexistuje konsenzus v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Rozhodnutia týkajúce sa konfliktu preto prijal v rámci bilaterálnej diplomacie a nie v mene maďarského predsedníctva EÚ, zdôraznil premiér.

Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskej rady Antóniom Costom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou po summite EÚ v Bruseli povedal, že vojna na Ukrajine je najdôležitejšou politickou otázkou.

Podotkol však, že v EÚ neexistuje konsenzus v tejto oblasti, a preto nie je možné konať v mene Európskej rady. Premiér zároveň ozrejmil, že maďarský návrh na vianočné prímerie sa nepredkladal v rámci predsedníctva krajiny v Rade EÚ.

Orbán po summite tiež uviedol, že zrejme jedinou možnou cestou k úspechu, či dokonca prežitiu Európskej únie je podniknúť "zásadné kroky" a byť ambiciózny, píše MTI.

Pri hodnotení predsedníctva Orbán uviedol, že došlo k pokroku v oblasti rozširovania Európskej únie, pokiaľ ide o krajiny západného Balkánu.

"Rozhovory s Albánskom by sa mohli začať, absolvovali sme už tri medzivládne stretnutia. Na dosah je však aj usporiadanie medzivládnej konferencie so Srbskom," povedal premiér.

Orbán zároveň pripomenul rozhodnutie o integrácii Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru. Plné členstvo nadobudne účinnosť 1. januára, podotkol.

Počas súčasného maďarského predsedníctva dosiahlo 27 ministrov poľnohospodárstva tiež dohodu o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky, uviedol Orbán a dodal, že sa "prijalo aj vyhlásenie o boji proti antisemitizmu a podpore židov". (TASR)

Premiér Fico sa s ukrajinským prezidentom Zelenským počas summitu nezhodol na piatich zásadných témach.

Predseda vlády to uviedol po skončení zasadnutia Európskej rady.

Fico spresnil, že chápe ukrajinského prezidenta v tom, že vzhľadom na situáciu v domovskej krajine je pod tlakom. Podľa vlastných slov nečakal, že dôverné vyjadrenia, ktoré odzneli za zatvorenými dverami, sa dostanú na verejnosť.

Zelenskyj na tlačovej besede totiž spomenul Fica a vyhlásil, že je hanebné, keď niekto hovorí, že po zastavení tranzitu ruského zemného plynu cez Ukrajinu príde o zisky. Zdôraznil, že Ukrajina aj pre peniaze zarobené Ruskom na predaji tohto plynu prichádza o ľudské životy.

"Naša vzájomná výmena názorov potvrdila, že máme názorové rozdiely k piatim témam," skonštatoval Fico. Pripomenul, že vláda SR od prvých dní vojny označila vpád ruských vojsk za porušenie medzinárodného práva, pomáha Ukrajine humanitárnymi dodávkami, predáva potrebnú elektrinu, vypravila prvý vlak do Kyjeva, ale neverí vo vojenské riešenie konfliktu a odmieta darovať zbrane.

Premiér vysvetlil, že nie všetkým sa páčila jeho otázka o mierových iniciatívach a slová o tom, že EÚ by sa mala viac spoliehať aj na tie čínske a brazílske, pričom spomenul aj vytvorenie skupiny priateľov mieru v rámci OSN. Tvrdí, že reakcie na to boli, že kto je priateľom mieru, je priateľom agresora.

"Zelenskyj popiera akékoľvek prímerie," uviedol Fico. A podľa neho je to aj postoj viacerých krajín EÚ.

Za Slovensko odmietol možnosť znášať vyššie náklady Európanov na pomoc Ukrajine, ak nový americký prezident Donald Trump podporu USA zníži. Zopakoval, že žiaden slovenský vojak nebude súčasťou operácie EÚ na Ukrajine v prípade uzavretia prímeria. "Nebolo by správne, keby to časť štátov EÚ urobila, nebol by v tom konsenzus," vysvetlil.

Zdôraznil tiež, že Slovensko nepodporí taký balík sankcií, ktorý by sa vzťahoval na jadrovú energetiku, lebo je odkázané na výrobu elektriny z jadra.

"Názorový rozdiel máme, čo sa týka tranzitu plynu cez Ukrajinu. Pýtal som sa ho, či bude ochotný tranzitovať iný ako ruský plyn," povedal Fico. Zelenskyj podľa neho vylúčil, že by Ukrajina mohla tranzitovať akýkoľvek plyn. "Pýtal sa, že či si vieme predstaviť platiť za plyn, ktorý financuje vojnu," opísal Fico rozhovor. Odmietol zároveň Zelenského slová, že SR zarába na predaji elektriny Ukrajine.

Ďalší spor sa podľa Fica týka vstupu Ukrajiny do NATO. Tvrdí, že Zelenskyj mu sľúbil uvoľniť 500 miliónov eur zo zmrazených ruských aktív, ak Slovensko svoj postoj zmení. "Nikdy," odkázal mu Fico aj cez novinárov.

"Rešpektujeme pomoc EÚ Ukrajine, sme jej súčasťou, a preto sa pýtam, či vtedy, keď niekto pomáha a je súčasťou EÚ a organizuje spoločné rokovania vlád, či Ukrajina má právo ohrozovať ekonomické záujmy členského štátu Únie," uviedol premiér.

Priblížil tiež, že na summite o tejto otázke separátne rokoval so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a upozornil ich, že keď Kyjev zastaví tranzit plynu, tak táto surovina zdražie.

Podľa neho treba vyvinúť tlak na eurokomisiu, aby zvážila, ako bude chrániť záujem členských štátov EÚ. Lebo "ak niekto bráni tranzitu plynu a spôsobí zvyšovanie cien a hospodárske škody EÚ, tak je to Zelenskyj," doplnil. (TASR)

Európska únia zostáva jednotná v podpore Ukrajiny, oznámili António Costa a Ursula von der Leyenová.

Hlavným odkazom dnešného rokovania je, že Európska únia je jednotná a bude podporovať Ukrajinu, ako dlho to bude potrebné. Po skončení summitu EÚ v Bruseli sa na tom zhodli predseda Európskej rady António Costa a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Spoločnej tlačovej konferencie sa zúčastnil aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý obhajoval svoje diplomatické snahy o ukončenie vojny. "Ak nemôžete nájsť riešenie na bojovom poli, musíte robiť niečo iné. Diplomacia by mala mať prednosť pred vojenským riešením," uviedol Orbán, ktorého krajina tento polrok predsedala Európskej únii.

Podľa Costu je potrebné na Ukrajine dosiahnuť "spravodlivý, trvalý mier, žiadnu kapituláciu" a len Kyjev si má právo určiť, aký by tento mier mal byť a aké budú podmienky na vyjednávanie". "Teraz je potrebné posilniť Ukrajinu, nech nastane akýkoľvek scenár. To bolo naše hlavné dnešné posolstvo prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, "uviedol predseda Európskej rady. Podľa šéfky EK bude rok 2025 "rozhodujúcim rokom" a Európska únia by mala robiť všetko pre to, aby zabezpečila, že "Ukrajina zvíťazí".

Predsedníčka Európskej komisie tiež zdôraznila, že EÚ si musí zachovať silné vzťahy so Spojenými štátmi. Únijní lídri preberali práve aj tému vzťahov s budúcou americkou administratívou prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nastúpi do funkcie 20. januára. Von der Leyenová tiež ocenila maďarské predsedníctvo v Rade EÚ. Spomenula najmä to, že sa mu podarilo dohodnúť pätnásty balík sankcií proti Rusku či fakt, že počas predsedníctva členské štáty EÚ konečne schválili plné prijatie Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru od 1. januára budúceho roka, čo bola tiež zásluha Budapešti.

"Všetci chceme trvalý mier," povedal na záverečnej tlačovej konferencii Orbán na adresu Ukrajiny. "Videl som, že na bojovom poli nemožno nájsť žiadne riešenie. Nové zbrane, stovky umierajúcich ľudí, zmrzačených, ženy, ktoré zostali bez svojich manželov, deti bez svojich otcov," vymenoval maďarský premiér a zdôraznil potrebu diplomatického riešenia. "Ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu, vojna skončí hneď," reagovala na jeho slová šéfka Európskej komisie.

Orbán minulý týždeň telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prišiel s návrhom na "vianočné" prímerie a výmenu zajatcov, Ukrajina to ale odmietla. (ČTK)

Srbsko by malo byť prijaté do EÚ čo najskôr, myslí si premiér Robert Fico. (TASR)

NATO bude musieť Rusko na svojich hraniciach zadržiavať najbližších desať až 20 rokov, myslí si šéf estónskej vojenskej rozviedky.

"Úlohou NATO v najbližších desiatich až 20 rokoch bude zadržať Rusko alebo ho odradiť od toho, aby nedostalo žiadny hlúpy nápad tlačiť sa vojensky na Západ," uviedol Rosin. "Myslím, že je to uskutočniteľné, ale je potrebné, aby Západ bral túto otázku vážne a aby sme investovali (do obrany)," dodal Kaupo Rosin.

"Vojenské plány NATO a jednotlivých štátov musia byť dôveryhodné a musia byť podporené reálnymi zdrojmi, pokiaľ ide o prítomných vojakov a jednotky alebo muníciu," povedal Rosin, podľa ktorého možno len ťažko predstaviť, že by Rusko v dohľadnej dobe rokovalo o mieri na Ukrajine. Podľa šéfa estónskej vojenskej rozviedky sa bude Moskva snažiť "obmedziť aktivity a infraštruktúru NATO a prítomnosť vojakov krajín Severoatlantickej aliancie v blízkosti Ruska", a to aj v štátoch na východnom krídle NATO.

Rusko síce opakovane poprelo, že by malo v úmysle zaútočiť na niektorú z krajín NATO, jeho minister obrany však tento týždeň vyhlásil, že Moskva musí byť v budúcom desaťročí pripravená na boj s vojenskou alianciou NATO v Európe, pripomína Reuters. Kremeľ tiež pred plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 odmietal, že by sa chystal do susednej krajiny vpadnúť. (ČTK)