Zastavenie paľby bude iba prvým štádiom, no nie je možné zmraziť konflikt na zemi. Taká dlhá frontová línia sa nedá strážiť, hovorí v rozhovore pre SME bývalý minister obrany Ukrajiny OLEKSIJ REZNIKOV.
"Ak sa vzdáte, vyšlete tým signál vašim politikom a vzdajú sa aj oni. Prestanú nás podporovať," hovorí a varuje aj pred prehnanými obavami Západu. "Toto nie je vojna medzi Ukrajinou a Ruskom. Je to vojna Osi zla proti civilizovanému svetu."
V rozhovore sa dočítate:
- prečo si Reznikov myslí, že Ukrajina vojnu dokáže vyhrať,
- ako francúzsky prezident varoval Ukrajinu už v roku 1994,
- čím presviedčal západných spojencov, aby Ukrajine poskytli zbrane,
- ako vidí možnosť ukončenia bojov a povojnového usporiadania,
- prečo si myslí, že členstvo Ukrajiny v NATO je možné,
- pred čím vystríha Európu.
V septembri 2023 ste odstúpili z pozície ministra obrany. Čo sa odvtedy zmenilo na Ukrajine a vo vojne?
Asi nedokážem pomenovať nejaké konkrétne zmeny, pretože všetko, čo sme rozbehli, sú prebiehajúce procesy.
V júli 2023 sme na summite NATO vo Vilniuse podpísali memorandum o "koalícii F-16". V skutočnosti sa na oblohe a na bojisku F-16 objavili až tento rok. Všetky prvky protivzdušnej obrany ako Patriot alebo NASAMS, ale aj F-16 sme začali zabezpečovať, ešte keď som bol ministrom ja, v rámci takzvanej Ramsteinskej skupiny.
Prednedávnom uplynulo tisíc dní od rozpútania ruskej invázie a my stále bojujeme. Ľudia v rôznych hlavných mestách, naši priatelia v civilizovanom svete predvídali, že Kyjev padne za 72 hodín. Ukrajina mala padnúť.
Prešlo viac ako tisíc dní a my žijeme, bojujeme a vieme, ako Rusov zastaviť. Bojujeme o vlastnú nezávislosť a o vlastný život.
Pri pohľade na dnešnú ukrajinskú vládu zvonka, vidíte niečo, čo by mohla robiť lepšie?
Veľa členov vlády poznám. Denys Šmyhaľ bol premiérom, aj keď som ja bol ministrom, pôvodne ministrom pre reintegráciu okupovaných území. Prvou hrozbou bol vtedy covid, potom prišla invázia. Šmyhaľ je najlepší premiér v dejinách Ukrajiny a to poznám veľa bývalých premiérov. Je to silný muž.
Situácia určuje všetko, čo vláda robí. Osobitne dianie vo svetovej politike, napríklad zmeny v Spojených štátoch alebo v Nemecku či Francúzsku, ale aj v iných štátoch. Máme tu zvláštnu situáciu v Južnej Kórei, zaujímavá situácia je v Sýrii a na Blízkom východe. Žijeme v meniacom sa svete.
Keď som ešte prednášal na univerzite, študentom som hovorieval, že ak chcú prežiť, musia sa vedieť zmeniť. To je vzorec prežitia, evolúcie.
Našou najväčšou výzvou je teraz únava vo svete. Únava z vojny, z ekonomických problémov. Musíme tak hľadať nové argumenty pre obyvateľov susedných krajín.
Rozumieme, že únava je problémom aj na Slovensku. Ale ak sa vzdáte, vyšlete tým signál vašim politikom a vzdajú sa aj oni. Prestanú nás podporovať.
Toto nie je vojna medzi Ukrajinou a Ruskom. Je to vojna medzi Osou zla, čo je Irán, Severná Kórea a Rusko, proti civilizovanému svetu. Už dnes vidíme severokórejských vojakov vo vojne, nie je to žiadne tajomstvo.
Nevidíte teda niečo, čo by mohla vláda na bojisku alebo v politike urobiť lepšie?
Nebudem kritizovať vlastných kolegov. Ak s nimi nie ste v miestnosti, nemáte tie informácie ako oni. Ani ja ich nemám, už som súkromná osoba.
Nebudem ich kritizovať, pretože viem, že pracujú najlepšie, ako dokážu. Možno by som nejaké detaily robil inak, ale cieľ by sme mali ten istý.
Ukrajina potrebuje pomoc Západu, no tá prichádza nestálym tempom. Myslíte si, že keby Ukrajina dostala všetko, o čo žiada, dokázala by poraziť Rusko na bojisku?
Toto je vojna zdrojov. To je matematika - vezmete si kalkulačku a je to jasné. Ak počítate na primitívnej úrovni a zadáte do nej počet obyvateľov alebo rozlohu územia, vidíte, že Rusko je väčšie. Majú 130 miliónov ľudí, Ukrajina má zhruba 32 miliónov, ak do toho rátam desať miliónov ľudí mimo Ukrajiny vrátane Slovenska.
Ale chcem pripomenúť biblický príbeh o Dávidovi a Goliášovi. Goliáš bol obluda, ale Dávid bol malý, no bystrý chlapec s kameňom a prakom.
Toto je posledná konvenčná vojna v dejinách. Veľa ľudí sa ju snaží prirovnať k prvej alebo druhej svetovej vojne. Trochu sa na ne podobá so zákopmi, ruskou taktikou mlynčeka na mäso.
Ale my aj nepriateľ používame aj elektronický boj, rôzne robotické a diaľkovo riadené systémy. Západný svet tak získava cenné znalosti o tom, ako viesť moderný boj, napríklad pozemné, vzdušné či námorné drony či satelity.
Aj to sú zdroje. My sme Dávid. Používame prak, ktorý nám poskytol Západ a máme jednoznačne schopnosť poraziť a odstrašiť obludu, ktorou je Rusko a jeho spojenci.
Telefóny sú dnes tým, čím boli v druhej svetovej cigarety. Čo sa Pentagón naučil na Ukrajine Čítajte Takže to považujete za možné.
Určite je to možné. Ale psychologický problém je na Západe, osobitne v Spojených štátoch. Už v ére Georgea Busha staršieho, keď ešte existoval Sovietsky zväz a štáty ako Slovensko a Ukrajina dostali šancu na slobodu.
V roku 1991 Bush prišiel do Moskvy a stretol sa s Gorbačovom. Snažil sa zachrániť ruskú ríšu pod názvom Sovietsky zväz.
Potom prišiel do Kyjeva a mal prejav pred ukrajinským parlamentom, vošiel do dejín ako "Chicken Kiev Speech". Úsilie Litvy, Lotyška, Estónska či Ukrajiny o samostatnosť vtedy nazval samovražedným nacionalizmom. To sa týkalo aj Slovenska, Česka či Poľska.
V mysliach niektorých expertov a poradcov politikov ešte stále neexistuje predstava, že by Rusko mohlo prehrať. Vidia v tom hrozbu - čo z toho bude, ak Rusko prehrá? Prídu migranti, jadrové zbrane sa vymknú kontrole? Rozbehne sa v Rusku radikálne islamistické hnutie? Zvýši sa vplyv Číny?
Nedávajú tie obavy zmysel?
Dávajú, ale nemôžete v takomto zmýšľaní prežívať roky. Treba si uvedomiť, že už tu nie je priestor pre ríše. Že už nie sme niečou kolóniou, že chceme žiť ako nezávislý štát.
Preto si myslím, že hlavným kľúčom nie sú len zdroje v zmysle peňazí alebo technológií, ale aj v psychologickej rovine. Uvedomiť si, že to je možné.
Keď som v novembri 2021 čerstvo po vymenovaní prišiel do Washingtonu, nemal som žiadne skúsenosti ako minister obrany. Pýtal som si Stingery, čo sú protilietadlové strely odpaľované z ramena, iba s krátkym doletom.
Povedali mi, že to nie je možné. Prečo? Vraj to zakazuje zákon. Výborne, ja som právnik, hneď teraz môžeme napísať zákon a poslať ho do Kongresu, hovorím.
Opakovali, že to je nemožné. O dva mesiace dostala Ukrajina prvé Stingery od Litvy, bez pochýb s požehnaním Spojených štátov.
Potom som sa pýtal na 155-milimetrové húfnice - nedá sa. Tanky - nedá sa. Protivzdušnú obranu - nedá sa. F-16? Nedá sa. Ale už sa to dá. To, čo včera nebolo možné, dnes možné je.
Ako presviedčate vedenie NATO a členských štátov? Ako ste presvedčili ich politikov, aby Ukrajina nakoniec získala Patrioty, F-16 či tanky?
Nikdy som nebol politikom. Som právnik a vyjednávač, ktorý to slúžil vo verejnej funkcii, pre svoju krajinu, pre svoju rodinu.
Snažím sa nájsť čo najlepšie argumenty. Ako ich presvedčiť, že poskytnutie modernej vojenskej pomoci je aj v ich záujme. Že máme spoločný záujem, pretože bojujeme o slobodu a za celú Európu.
Sme východným krídlom civilizovaného sveta proti svetu Orkov. Ruských vojakov nazývame Orkami podľa Tolkienových kníh. Správajú sa ako Orkovia, ako barbari. Je to armáda lúpežníkov, násilníkov a vrahov. Viete o zločinoch v Buči, v Irpini a ostatných ukrajinských obciach.
Je preto aj v záujme európskych štátov investovať do pomoci, ale aj otestovať nové technológie priamo na bojisku. Ukrajina je dnes najväčším vojenským laboratóriom na svete, takže technológie, ktoré sa tu vyskúšajú, budú mať známku - vyskúšané vo vojne na Ukrajine.
Preto, keď som sa stretával s ministrami Ramsteinského klubu, presviedčal som ich, aby sme vytvorili iný typ spolupráce. Pretože rôzni ministri mali rôzny typ chuti na spoluprácu.
Energickejší a odvážnejší boli vtedy ministri obrany Holandska, Dánska, Slovenska, Estónska, Litvy, Poľska či Spojeného kráľovstva. Tí rozumeli vážnosti ruských hrozieb. Tak som cez nich komunikoval aj s ostatnými a oni mi pomohli.
Niektoré špičkové americké zbrane sú neúčinné. Ako prebiehajú na Ukrajine preteky v zbrojení Čítajte Aliancia v rámci aliancie?
Presne tak. Podľa rôznych zbraňových systémov vznikali tankové koalície, delostrelecké koalície, stíhačkové koalície. V každej boli ministri naklonení poskytnutiu určitého typu zbrane.
Keď bol dánsky alebo slovenský minister obrany aktívnejší a rozhodnejší, nabaľovali sa na neho ďalší. Američania si uvedomili si, že je to v záujme bezpečnosti Európy a Európanov. A že ukrajinský štát je štítom a oni ten štít môžu posilniť a ochrániť vlastných ľudí a vlastných vojakov, ktorí nebudú musieť zomierať na bojisku.
Spojené štáty sú dôležitým partnerom. Čoskoro sa tam ujme moci Donald Trump, ktorý sľuboval rýchly koniec vojny. Čo čaká Ukrajinu v roku 2025?
Ako právnik nerád robím predpovede, sústreďujem sa na argumenty a fakty. Takže vám môžem predostrieť len to, čo cítim v kostiach podľa toho, čo viem.
