BRATISLAVA. Takmer okamžite po tom, čo povstalci obsadili Damask a zvrhli brutálny režim bývalého prezidenta Bašára Asada, sa európski lídri začali zaoberať prítomnosťou sýrskych utečencov na kontinente.
Nemecko, Belgicko, Dánsko, Nórsko, Francúzsko, Švédsko či Holandsko v pondelok až do odvolania pozastavili žiadosti Sýrčanov o azyl a Rakúsko už dokonca pracuje na deportačnom pláne.
Podobné politické rozhodnutia odrážajú rýchlo sa meniacu situáciu v Sýrii, no aj rast krajne pravicových nálad v Európe, vysvetľuje agentúra Reuters. Sporné kroky európskych krajín zároveň prichádzajú aj napriek tomu, že zatiaľ nie je jasné, čo sa bude v Sýrii diať.
Podľa magazínu Politico síce zosadenie Asada môže signalizovať pre blízkovýchodný štát novú éru, ale obnova sýrskej infraštruktúry si vyžiada ešte veľa času. Sýrčanov, ktorí by sa teraz vrátili - či už chcene, alebo nechcene – by tak obklopili skôr trosky ako príležitosti.
„Nikto nechce byť utečencom. To je jasné. Životné okolnosti však ľudí nútia robiť rozhodnutia, ktoré nie sú ľahké. Mnoho sýrskych občanov sa chce vrátiť domov, ale domnievajú sa, že tlak európskych vlád a Turecka na ich návrat je predčasný a ignoruje realitu v Sýrii,“ vraví pre denník SME sýrska novinárka Amloud Al Amirová.
„Postoj lídrov je motivovaný skôr záujmami súvisiacimi s ich migračnou politikou než s ich záujmom o bezpečnosť utečencov.“
V článku sa dočítate:
- ako sa k situácii stavia Nemecko,
- čo je podľa Veľkej Británie pozitívny znak,
- prečo sa chcú Sýrčania vrátiť domov.
Za tisíc eur
Od vypuknutia sýrskej občianskej vojny v roku 2011 sa Sýrčania presunuli do 130 štátov, no väčšina z nich zostala v regióne a žije v Turecku, Libanone, Jordánsku, Iraku či Egypte.
V Európskej únii sa najväčšia komunita utečencov usídlila v Nemecku, žije ich tam takmer milión.
Asadov režim padol za jedenásť dní. Rúca sa os odporu aj ruský vplyv Čítajte Nemecká vláda však najnovšie uviedla, že už nebude spracovávať žiadne ďalšie žiadosti o azyl, kým sa nevyjasní politický vývoj v Sýrii. Podľa nemeckej ministerky vnútra Nancy Faeserovej je totiž momentálne ešte príliš skoro tvrdiť, že návrat do Sýrie je bezpečný. Pozastavenie sa netýka už schválených žiadostí o azyl.
Okrem iného sa medzi nemeckými politikmi dokonca objavil aj návrh, ktorý by zaviazal Nemecko financovať repatriácie. „Čo keby vláda navrhla každému, kto sa chce vrátiť do Sýrie, prenájom lietadiel a štartovací fond tisíc eur? Vytvorenie ponuky by mohlo byť prvým krokom,“ povedal opozičný politik Jens Spahn.
Rozhodnutia ohľadom žiadostí o azyl pozastavila tiež Veľká Británia, kde žije okolo 20-tisíc Sýrčanov, pričom britská vláda uviedla, že situáciu posudzuje.
„To, že sa toľko ľudí začína vracať do Sýrie, je pozitívny znak pre ich nádeje na lepšiu budúcnosť teraz, keď je Asad preč,“ povedal britský minister zahraničných vecí David Lammy. „Avšak veľa závisí aj od toho, čo sa bude diať. Tok do Sýrie by sa totiž mohol rýchlo zmeniť na tok späť do Európy a potenciálne zvýšiť počet ľudí využívajúci nebezpečné, nelegálne migračné trasy.“
Žiadosti o azyl pozastavili aj dánske imigračné úrady, ale uviedli, že Sýrčania, ktorým úradníci v minulosti pridelili termín odchodu zo škandinávskeho štátu, budú môcť pre súčasnú neistotu v Sýrii počkať v Dánsku.
Asi najradikálnejšie kroky podniklo Rakúsko, kde rakúsky kancelár Karl Nehammer nariadil pozastavenie všetkých sýrskych žiadostí o azyl s tým, že sa budú posudzovať tiež všetky prípady, v ktorých bol azyl už udelený. Rakúski úradníci začali zároveň pripravovať plán repatriácie sýrskych občanov – prehodnotiť plánujú približne 40-tisíc azylových žiadostí.
„Dôraz sa na začiatku bude klásť na tých, ktorí sa stali zločincami, ale aj na tých, ktorí sa nechcú prispôsobiť kultúrnym hodnotám v Európe, a v neposlednom rade aj na tých, ktorí nechcú pracovať a žijú iba zo sociálnych dávok,“ povedal podľa agentúry Euronews rakúsky minister vnútra Gerhard Karner.
Takéto reči sú však v rozpore s postojom Európskej únie k Sýrii. „Zatiaľ nie sú splnené podmienky na bezpečný, dobrovoľný a dôstojný návrat do Sýrie,“ uviedol hovorca Európskej komisie Anouar El Anouni.
Utečenecká kríza okrem iného spôsobila spory aj na Blízkom východe, kde turecká vláda už niekoľko rokov rieši nezhody medzi Turkami a Sýrčanmi, ktorých sú v krajine tri milióny.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan povedal, že Turecko bude pokračovať v práci na zaistení bezpečného a dobrovoľného návratu Sýrčanov domov.
Avšak príliš rýchly návrat by mohol byť nielen nebezpečný pre navrátilcov, ale mohol by predstavovať tiež obrovskú logistickú výzvu pre každú novú vládu. „Otázkou je, či štát ako Sýria dokáže zvládnuť návrat toľkých miliónov ľudí,“ povedala pre denník The Washington Post riaditeľka Inštitútu pre migračnú politiku v Európe Hanne Beirensová.
Sýrčania v Nemecku oslavujú pád Asadovho režimu. (zdroj: TASR/AP)Zmiernenie očakávaní
Momentálne môže trvať mesiace, kým sa situácia vyjasní, ale podľa Al Amirovej sa rozhodne chce mnoho sýrskych občanov vrátiť domov – predovšetkým tí, ktorí žijú v utečeneckých táboroch, alebo tí, ktorí čelia jednostrannej integrácii, diskriminácii a jazykovým ťažkostiam.
„Poháňa ich nostalgia za domovinou, ale tiež kultúrna identita, rodinné väzby či túžba prispieť k obnove Sýrie. Problém pre nich predstavuje významná nestabilita – tak politická, ako aj ekonomická. Mnohých tiež odrádza strach z prenasledovania, ktorému čelili v minulosti,“ vysvetlila Al Amirová.
Sýrska novinárka má obavy napríklad z vojenského ťaženia, do ktorého sa po páde Asadovho režimu pustil izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
„Pravdepodobnosť návratu sýrskych utečencov závisí od stability v regióne. Teraz pre stovky náletov Izraela ľudí prenasleduje strach,“ uviedla Al Amirová s tým, že v Sýrii je stále zároveň aj prítomnosť rôznych extrémistických skupín.
Pád režimu Asadovcov však podľa nej predstavuje pre Sýriu veľký politický posun.
„Nevedeli sme si to predstaviť. Smejeme sa cez slzy. Konečne sme sa oslobodili od rodiny Asadovcov, ale vieme, že vytvorenie demokratickej Sýrie nebude jednoduché pre komplexnú dynamiku moci, ktorá zahŕňa ozbrojené a náboženské frakcie,“ zhrnula s tým, že treba napísať novú ústavu.
„Máme obavy z toho, že sa Sýria stane islamským štátom riadeným islamským právom, ale náš sen o stabilnej krajine, v ktorej môžeme žiť bez strachu, pretrváva. Sme si však vedomí toho, že dosiahnutie nášho sna bude trvať veľmi dlho.“
Napriek všetkému sa od nedele už tisíce utečencov rozhodli vrátiť do Sýrie - na sociálnych sieťach sa v posledných dňoch objavujú záznamy zachytávajúce kilometrové kolóny na hraniciach.
Loading
...Al Amirovú zatiaľ prekvapuje aj postup lídra povstalcov Abú Muhammada Džauláního, ktorý poveril administrátora povstalcov Muhammada Bašíra zostavením dočasnej vlády v prechodnom období do prezidentských volieb bez toho, aby to konzultoval s inými sýrskymi politickými silami.
„Európske vlády by mali zmierniť svoje očakávania, že sýrski utečenci sa budú náhliť domov,“ povedal pre denník The Washington Post bývalý americký diplomat Richard Albright.
„Výsledok revolúcií arabskej jari v Egypte, Líbyi a Tunisku núti mnohých zamyslieť sa nad tým, či sa naozaj odpútajú od života, ktorý si vybudovali v Európe. Väčšina bude chcieť počkať, ako sa transformácia moci v Sýrii vyvinie.“
Začiatok novej etapy
Nemecko sa pripravuje na februárové predčasné voľby po novembrovom páde vlády kancelára Olafa Scholza.
V prieskumoch verejnej mienky vedú konzervatívci aj krajná pravica, ktoré sú namierené proti ďalšiemu prijímaniu migrantov. Pre nemeckých voličov je podľa zverejnených prieskumov migrácia druhým najhorším problémom Nemecka – hneď po ekonomike.
Podobne situácia vyzerá aj vo Francúzsku, kde tiež narastá obľuba krajne pravicových strán. V decembri zároveň francúzski poslanci vyhlásili vláde nedôveru. Momentálne sa čaká na to, koho poverí francúzsky prezident Emmanuel Macron zložením nového kabinetu.
Jeden z najobludnejších diktátorov 21. storočia? Asad po sebe zanechal spúšť Čítajte „Pravdepodobne časom nastanú nútené deportácie významného počtu sýrskych utečencov z Turecka,“ povedal pre denník The Washington Post Jacob Funk Kirkegaard z organizácie Bruegel. „Ak to pôjde bez zjavného porušovania ľudských práv, tak si myslím, že krajiny v Európe, a v neposlednom rade Nemecko, budú nasledovať.“
Zahraničné vlády by teraz mali podľa Al Amirovej slov skôr podporovať snahu o vybudovanie mieru či vyvíjať tlak na zabezpečenie spravodlivosť a nemali by pokračovať v obhajovaní utečeneckých politík alebo vymýšľaní nútených deportácií.
„Asadov režim musel byť zvrhnutý, aby mohla začať nová etapa v dejinách Sýrie – a to aj napriek tomu, že to bolo v rukách ozbrojených a náboženských frakcií. Ich prevzatie moci určite skomplikuje budúcnosť Sýrie, ale zatiaľ sa nedopustili žiadnych praktík, ktorými by sa zdiskreditovali, a to je dôležité," opisuje sýrska novinárka.
Dôležité je teraz podľa nej sledovať vývoj situácie. "Akákoľvek nestabilita môže prinútiť ďalších ľudí, bez ohľadu na ich náboženstvo, k tomu, aby hľadali bezpečie v zahraničí,“ dodáva.
