PARÍŽ. Tisíce drevených, kamenných a kovových pozostatkov z vyhoreného parížskeho chrámu Notre-Dame starostlivo vyzdvihli z popola, dostali inventárne číslo a uložili ich na tajnom mieste neďaleko Paríža.
Tam majú prístup len archeológovia, ktorí do unikátneho archívu musia chodiť v ochranných oblekoch kvôli olovu, ktoré pri požiari všetko kontaminovalo, napísala agentúra AFP.
Oblečení v kombinéze od hlavy až po päty môžu skúmať to, čo už nikdy neuvidí žiadny návštevník katedrály, ktorá sa po opravách otvorí verejnosti v nedeľu 8. decembra.
Od zuhoľnateného dreva až po anjela
Na policiach tu ležia stopy po požiari, ktorý chrám zničil 15. apríla 2019. V desiatkach regálov je uložených desaťtisíc kusov zuhoľnateného dreva, tisícky kovových svorníkov a klincov a čierne kamenné bloky.
Sú to zvyšky krovu z 13. storočia, klenby a štíhlej veže, ktorú navrhol architekt Eugène Viollet-le-Duc.
Medzi kusmi plechu skrúteného požiarom vyčnieva takmer nedotknutý zvon, hodinový stroj, kúsok ozdobného vlysu alebo hlava anjela, ktorá si ako zázrakom zachovala zvyšky svojej červenej a modrej polychrómie.
V stane čakajú kusy trámov - niektoré úplne čierne, iné so stále zreteľne viditeľnými letokruhmi - kým sa vedci dostanú k ich štúdiu. Bádatelia sem dochádzajú od roku 2022.
Bezprostredne po požiari sa archeológovia úradu DRAC spadajúceho pod ministerstvo kultúry rozhodli, že všetky trosky a sutiny z požiaru chrámu budú považované za "archeologické nálezy".
Ako také boli klasifikované ako historické pamiatky, majú status "hnuteľného archeologického majetku" a nakladanie s nimi je značne obmedzené.
"Už skôr sa zbierali jednotlivé prvky zachránené počas katastrof, napríklad po požiari Bretónskeho parlamentu v Rennes alebo zámku v Lunéville. Čo však bolo pri Notre-Dame nové bol rozsah a systematickosť celej operácie," uviedol vedúci regionálneho archeologického oddelenia úradu DRAC Stéphane Deschamps.
Tragédia s potenciálom
"Je to mimoriadny zdroj informácií o stavbe, o ktorej každý počul, ale ktorá v skutočnosti nikdy nebola riadne preskúmaná. Tento požiar, ktorý je absolútnou tragédiou, má aj mimoriadny potenciál pre poznanie, vedu a výskum," zdôraznil riaditeľ DRAC Laurent Roturier.
Zozbieranie archeologicky zaujímavých trosiek požiaru bolo samo osebe veľkou výzvou a zložitou operáciou, ktorá trvala 20 mesiacov.
Práce ovplyvňovali viaceré obmedzenia ako zabezpečenie chrámu, prítomnosť olova alebo potreba koordinácie s rekonštrukciou katedrály, opisuje Deschamps.
Archeológovia nemohli k fragmentom chodiť osobne kvôli hrozbe zrútenia klenby. Vykopávky tak prebiehali "na diaľku".
Fotogrametrické merania zaznamenali presnú polohu a rozmery jednotlivých prvkov, tie potom boli postupne jednotlivo vyzdvihnuté pomocou diaľkovo ovládaných robotov alebo pre nich išli technickí pracovníci zavesení v postrojoch v prípade prvkov umiestnených na klenbách.
Zozbierané nálezy starostlivo zabalili a očíslovali a v prvej fáze uložili do stanov na priestranstve pred chrámom.
Časť do múzeí, časť na výskum
Táto mravčia práca pomáhala aj pri rekonštrukcii Notre-Dame. Architekti a remeselníci sa chodili pozerať na jednotlivé prvky a skúmali, ako bola pôvodne zostavená klenba alebo konštrukcia veže. Poznatky potom uplatnili pri výrobe kópií.
Skúmanie zuhoľnatených úlomkov dreva tiež ukázalo, že na pôvodnú stavbu bolo použité čerstvé drevo a tak ani trámy na nové krovy nie je potrebné sušiť.
Časť vyzbieraných artefaktov bude vystavená v múzeách, časť ale zostane k dispozícii vedcom pre ďalšie bádanie.
Vedci už teraz napríklad určujú presnejšie dátumy, kedy a kde boli vyrúbané stromy na výstavbu katedrály v 13. storočí alebo akou metódou boli trámy zviazané.
Zistia tiež v akom horskom pohorí boli stromy vyrúbané a môžu to využiť na analýzu klimatických zmien.
"Za 20 alebo 30 rokov sa možno budú vedci viac zaujímať o reštaurátorské práce z 19. storočia a budú mať k dispozícii technické prostriedky, ktoré dnes nemáme. Našou povinnosťou je zachovať všetky tieto pozostatky tak, aby im boli k dispozícii," hovorí Deschamps.
