PARÍŽ. Je jedným zo symbolov Paríža. Katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, je považovaná za jeden z najkrajších príkladov gotickej architektúry na svete.
Umiestnená na ostrove Île de la Cité na rieke Seine, je chránená organizáciou UNESCO a preslávil ju okrem iného román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži.
V polovici apríla 2019 však katedrálu spustošil rozsiahly požiar. Pri neskoršej rekonštrukcii jej strechy použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál.
Prezident Emmanuel Macron ihneď po požiari sľúbil obnovenie katedrály do piatich rokov, nakoniec sa opravy trochu natiahli.
Teraz sa v nedeľu 8. decembra toto úchvatné dielo znovu otvára verejnosti. Pred požiarom ho navštevovalo okolo 13 miliónov ľudí ročne.
Príčina katastrofy ostala nejasná
Chrám pohltili plamene 15. apríla 2019 večer. Oheň sa rozšíril na krov a rozsiahle časti stredovekej budovy.
Notre-Dame je univerzálny symbol a je úžasné mať ho späť. Ukázali obnovenú katedrálu Čítajte Kým sa hasičom podarilo požiar nasledujúceho dňa nad ránom uhasiť, oheň zničil strechu, krov a špicatú vežu z 19. storočia, takzvaný sanktusník.
Znovuotvorenie
- Slávnostné znovuotvorenie katedrály sa začne v sobotu o 19:00 na priestranstve pred gotickým symbolom Paríža.
- Na ceremoniáli sa očakáva približne 50 hláv štátov a predsedov vlád.
- Macron potom s pozvanými hosťami vstúpi do katedrály, omšu povedie parížsky arcibiskup Laurent Ulrich.
- O 21:00 by sa mal začať veľký koncert s hviezdami populárnej aj klasickej hudby, ako sú klavirista Lang Lang, tenorista Benjamin Bernheim alebo speváčka Angélique Kidjoová.
Plamene poškodili aj časť klenby a strešnej krytiny. Vnútro katedrály zostalo uchránené od vážnejšieho poškodenia vďaka kamennej klenbe, ktorá z väčšej časti udržala horiacu strechu po jej zrútení.
Katastrofu mohol spôsobiť skrat, zváračský horák alebo neuhasená cigareta, presná príčina však zostala neobjasnená.
Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne. Jeho poškodenie si vyžiadalo roky renovačných prác, na ktorých sa podieľalo viac ako 500 robotníkov.
Náklady na obnovu vo výške 550 miliónov eur boli hradené čiastočne z darov, ktorými prispeli napríklad miliardár Francois Henri Pinault alebo rodina Arnaultovcov. Nejaké peniaze dokonca zostali na ďalšie investície do budovy.
Opravy spomalili komplikácie počas covidovej pandémie, ale tiež nutnosť vyčistiť okolie od toxického oloveného prachu, ktorý sa uvoľnil z konštrukcie gotickej budovy pri požiari, celkovo to bolo niekoľko desiatok ton olova.
Použili aj storočné techniky
Samotná obnova chrámu sa začala v roku 2021. Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa.
Ten opravil hodinový stroj Collin z roku 1867, ktorý v parížskej katedrále až do požiaru riadil pohyb ručičiek na štyroch ciferníkoch.
Na konci leta 2022 sa začala oprava strešnej konštrukcie a klenieb. Na to sa používali techniky spracovania dreva, ktoré boli zavedené pri stavbe tejto pamiatky pred viac ako 800 rokmi.
Práca so sekerami pri výrobe stoviek ton dubových trámov pre krov novej strechy Notre-Dame bola pre tesárov ako cesta späť časom. Chceli tak vzdať hold ohromujúcemu remeselnému umu pôvodných staviteľov katedrály a zabezpečiť, aby súčasné umenie ručného opracovania dreva žilo ďalej.
Vlani v máji boli v dielni v údolí Loiry na západe Francúzska zmontované a postavené veľké časti novej drevenej strešnej konštrukcie. Na to bolo starostlivo vybraných 1 200 dubov, ktoré tesári vypílili ručne.
Niekoľkotonovú konštrukciu do centra francúzskej metropoly dopravili po rieke Seine na lodi takej veľkej, že kvôli tomu museli na niekoľko hodín prerušiť lodnú dopravu.
Z dubových trámov pozostáva aj nový krov katedrály, zložený z troch trojuholníkových častí s rozmermi 15 krát 12 metrov a hmotnosťou sedem ton. Z lode na chrám krov vyzdvihol žeriav.
Zničenú chrámovú vežu z 19. storočia nahradili reštaurátori a robotníci jej vernou replikou vytvorenou podľa nákresov autora originálu, ktorým je francúzsky architekt Eugéne Viollet-Le-Duc. A vlani v decembri dostala katedrála na túto novú vežu aj kríž.
Macronov návrh odmietli
V tom istom čase navštívil katedrálu aj prezident Macron a uviedol, že v jej oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie však vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti, pamiatkari tento koncept zamietli v lete tohto roku.
Novými vitrážami chcel Macron stavbe vtlačiť "znak 21. storočia". Podľa kritikov však majú sklenené dekorácie zmysel len na pôvodnom mieste a nie niekde v múzeu, pretože sú súčasťou architektonického zámeru.
Posledné práce na katedrále prebiehali v interiéri, kde bolo okrem iného potrebné vyladiť mohutné organy s 8000 píšťalami, ktoré sú najväčším hudobným nástrojom vo Francúzsku.
Prvá omša od požiaru sa v katedrále konala v júni 2019 v jednej z bočných kaplniek, zasvätenej Panne Márii, ktorú požiar ušetril. Komorná bohoslužba sa v katedrále uskutočnila aj na Veľkú noc.
Začiatkom novembra sa v katedrále znovu rozozneli zvony a v polovici novembra sa sem pri slávnostnej procesii za účasti stoviek ľudí vrátila slávna socha Panny Márie s jezuliatkom.
Impozantný symbol Paríža
Táto obdivuhodná stavba má impozantnú históriu. Jej základný kameň položili na ostrove Île de la Cité na rieke Seine na jar roku 1163 počas návštevy pápeža Alexandra III. v meste. V tom čase sa však už niekoľko rokov stavalo.
Budovanie svätostánku, ktorého vznik inicioval parížsky biskup Maurice de Sully, potom trvalo takmer dve storočia, až do roku 1345.
Do katedrály Notre Dame po piatich rokoch vrátili sochu Parížskej Panny Čítajte Katedrála Notre-Dame, ležiaca prakticky uprostred Paríža, bola určená pre tie najväčšie slávnosti, bežné bohoslužby sa konali v menších kostoloch. Pre verejnosť sa otvárala len cez veľké sviatky.
Aj preto si Napoleon v roku 1804 pre cisársku korunováciu vybral práve Notre-Dame, čím sa symbolicky odstrihol od monarchie.
Len o pár rokov skôr počas Veľkej francúzskej revolúcie pritom hrozilo chrámu zničenie, nakoniec sa tomu ale podarilo zabrániť, rozvášnený dav však katedrálu a jej výzdobu vážne poškodil.
Veľkej reštaurácie sa dočkala v 40. až 60. rokoch 19. storočia. Z tej doby pochádzajú napríklad sochy rôznych chimér a diablov, ktorí hľadeli z veží katedrály, často mylne považované za dôkaz stredovekého umenia. V skutočnosti ich ale vo svojej dielni vytvoril pamiatkar a architekt Eugene Viollet-le-Duc.
V roku 2013, keď sa slávilo 850 rokov od položenia základného kameňa, sa katedrála po dvoch storočiach dočkala nových zvonov, jej zvonica bola neúplná od čias Veľkej francúzskej revolúcie na konci 18. storočia.
Na znovuotvorenie Notre-Dame v Paríži bude dozerať 6000 policajtov Čítajte Notre-Dame, ktorá zohrala veľkú úlohu aj v živote filmovej Amélie z Montmartru, patrí k najčastejším cieľom turistov v Paríži.
Každý deň ju podľa dostupných údajov navštívilo vyše 35-tisíc ľudí. Aj pre to však katedrála podľa odborníkov rýchlo chátrala a pamiatkari v posledných rokoch volali po rozsiahlych opravách.
Požiaru Notre-Dame je venovaná aj snímka režiséra Jeana-Jacquesa Annauda pod názvom Notre-Dame v plameňoch z roku 2022.
