Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj naznačil ochotu ukončiť vojnu za členstvo v NATO

Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall podpísala s Litvou dohody o začatí výstavby závodu na výrobu delostreleckej munície.

Vilnius označil projekt v hodnote 180 miliónov eur za najväčšiu investíciu v oblasti obrany v dejinách Litvy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Na ploche približne 340 hektárov vznikne podľa Rheinmetallu, najväčšieho nemeckého výrobcu vojenského vybavenia, "najmodernejšia továreň" pre 155-milimetrovú delostreleckú muníciu. Jej otvorenie je naplánované na polovicu roku 2026. Každý rok dokáže vyrobiť desaťtisíce delostreleckých granátov.

Továreň postavia neďaleko mesta Baisogala ležiaceho na severe Litvy v blízkosti leteckej základne NATO.

"Z tejto dohody bude mať Litva maximálny úžitok z hľadiska obrany aj obstarávania munície," povedala novinárom litovská ministerka hospodárstva Aušriné Armonaité.

Nemecko a Litva vo vojenskej oblasti úzko spolupracujú. V Litve už pôsobí niekoľko stoviek nemeckých vojakov. Berlín sa zaviazal, že do konca roku 2027 natrvalo umiestni v Litve 5000 vojakov. Cieľom tohto kroku je posilniť východné krídlo NATO v súvislosti s inváziou ruských síl na Ukrajinu. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj naznačil ochotu ukončiť vojnu výmenou za členstvo Ukrajiny v NATO, aj keby Rusko nevrátilo okupované územia.

Zelenskyj v rozhovore pre televíziu Sky News uviedol, že v záujme ukončenia "horúcej fázy vojny" by bolo potrebné ponúknuť členstvo v NATO neokupovaným častiam krajiny, ak by samotná pozvánka do aliancie spomínala medzinárodne uznávané hranice Ukrajiny.

Ukrajinský prezident podľa Sky News navrhol, že by dohoda o prímerí mohla byť uzavretá, ak by ukrajinské územie, ktoré krajina ovláda, bolo vzaté "pod ochranný dáždnik NATO". To by podľa neho umožnilo neskôr rokovať o navrátení okupovaných území "diplomatickou cestou".

V rozhovore s hlavným spravodajcom Sky News Stuartom Ramsayom Zelenskyj reagoval na správy médií, podľa ktorých by jedným z plánov zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny mohlo byť to, že Kyjev postúpi Rusku územie, ktoré Moskva zabrala, výmenou za vstup Ukrajiny do NATO.

Zdá sa, že Zelenskyj súhlasí s tým, že okupované východné časti krajiny budú zatiaľ z takejto dohody vyňaté, dodala televízia Sky News. "Ak chceme zastaviť 'horúcu fázu vojny', musíme zobrať pod dáždnik NATO územie Ukrajiny, ktoré máme pod kontrolou," povedal Zelenskyj. "Musíme to urobiť rýchlo. A okupované územia Ukrajiny môže krajina získať späť diplomatickou cestou," dodal.

Zelenskyj povedal, že prímerie je nutné, aby "zaručilo, že sa (ruský prezident Vladimir) Putin nevráti" a nezaberie ďalšie časti ukrajinského územia. NATO by podľa jeho slov malo "okamžite" pokryť tú časť Ukrajiny, ktorá zostáva pod kontrolou Kyjeva.

V prvom rozhovore, ktorý poskytol britským médiám od volebného víťazstva Donalda Trumpa, Zelenskyj povedal: "Musíme s novým prezidentom spolupracovať," aby sme mali "najväčšieho zástancu". "Chcem spolupracovať priamo s ním, lebo od ľudí okolo neho sa ozývajú rôzne hlasy. A preto je potrebné, aby sme (nedovolili) nikomu z okolia, aby našu komunikáciu zničil," dodal ukrajinský prezident.

Ide o prvý rozhovor, v ktorom Zelenskyj naznačil možnosť dohody o prímerí, ktorá by zahŕňala ruskú kontrolu nad ktoroukoľvek časťou ukrajinského územia. Počas celého konfliktu ukrajinský prezident nikdy nepovedal, že by Rusku postúpil akékoľvek okupované územie - vrátane Krymu, ktorý Rusko obsadilo vo februári 2014 a nasledujúci mesiac v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.

Povedal, že takýto krok ukrajinská ústava neumožňuje a že jediný spôsob, ako by to bolo možné, je súhlas obyvateľov týchto oblastí s odtrhnutím.

Zatiaľ najďalej zašiel pri rozhovore pre Le Monde v júli tohto roka, keď navrhol, že by sa okupované územia mohli pripojiť k Rusku, ak by si to odhlasovali v slobodnom a spravodlivom referende. Uviedol však, že Kyjev by musel mať tieto územia najprv späť pod svojou kontrolou, aby mohol takéto hlasovanie usporiadať.

Pod ruskou kontrolou teraz zostáva približne pätina ukrajinského územia. (ČTK)

Francúzsky prezident telefonoval so Zelenským, potvrdil podporu pre Ukrajinu a znova odsúdil eskaláciu ruských útokov.

Macron podľa vyjadrenia svojej kancelárie v telefonáte "čo najdôraznejšie odsúdil útoky Ruska, ktoré sú vykonávané nevyberaným spôsobom proti mestám, civilnému obyvateľstvu či energetickej infraštruktúre Ukrajiny a neustále sa stupňujú".

Zelenskyj separátne na sociálnej sieti Telegram uviedol, že francúzskemu prezidentovi opäť zdôraznil význam pozvania Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.

"Mal som produktívny telefonický rozhovor s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Poďakoval som sa mu za pripravenosť Francúzska pomôcť s celkovým posilnením protivzdušnej obrany Ukrajiny a za podporu a urýchlenie presunu (francúzskych stíhacích) lietadiel Mirage (na Ukrajinu)," uviedol.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I had a productive talk with President @EmmanuelMacron. I thanked France for its readiness to assist with urgently strengthening Ukraine’s air defense, as well as for its comprehensive defense support and the expedited process for transferring Mirage aircraft.

I deeply… https://t.co/AeRNcA7QQP https://t.co/O23vLpSsZp

29.11.2024 o 18:19 · archivované: 29.11.2024 o 21:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Francúzsko by malo Ukrajine dodať prvú várku stíhačiek Mirage 2000 už v prvých troch mesiacoch roku 2025. Ukrajinskí piloti a mechanici budú medzičasom vo Francúzsku školení na ich obsluhu a údržbu.

Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha požiadal v piatok svojich rezortných kolegov z členských krajín NATO, aby Ukrajinu do Aliancie pozvali už na nadchádzajúcom ministerskom zasadnutí, ktoré sa bude v Bruseli konať 3. - 4. decembra.

Hoci všetky členské štáty NATO na júlovom summite vo Washingtone potvrdili, že Ukrajina je na "nezvratnej ceste" k členstvu v Aliancii, USA, Nemecko i ďalšie krajiny vrátane Slovenska odmietajú pozvať Kyjev pre obavy z eskalácie konfliktu. (TASR)

Ukrajina dostala 100 miliónov dolárov v rámci pôžičky od Južnej Kórey na podporu rozpočtu.

Je to prvýkrát, čo Soul poskytol pomoc ukrajinskému štátnemu rozpočtu. Uviedol to v piatok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

V apríli tohto roku Kyjev a Soul podpísali dohodu, ktorá umožňuje Ukrajine získať v rokoch 2024 až 2029 úvery až do sumy 2,1 miliardy dolárov. Úver ma splatnosť 20 rokov s ročnou úrokovou sadzbou jedno percento a päťročným odkladom splátok.

Južná Kórea od začiatku vojny na Ukrajine Kyjevu poskytla humanitárnu pomoc, ale nie vojenskú, keďže legislatíva krajiny zakazuje priame dodávky zbraní do vojnových oblastí. (SITA)

Do správy poľských úradov sa vrátila budova v meste Poznaň, v ktorej ešte donedávna sídlil ruský generálny konzulát.

K takémuto vývoju situácie došlo po tom, ako sa poľská vláda rozhodla vyhostiť tamojších ruských diplomatov a konzulát zavrieť, pričom to odôvodnila sabotážnymi aktivitami Ruska, ktoré označila za súčasť jeho hybridnej vojny proti Západu, oznámilo tamojšie mestské zastupiteľstvo.

Súhlas s fungovaním konzulátu v Poznani zrušil 22. októbra poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vzhľadom na sabotážne aktivity Ruska v Poľsku a Európe.

Riaditeľka odboru správy nehnuteľností v Poznani Magda Albinská teraz pre PAP potvrdila, že nájomná zmluva konzulátu bola vypovedaná 30. októbra, pričom samotná budova bola poľským orgánom oficiálne odovzdaná 28. novembra.

Budúcnosť nehnuteľnosti je nateraz otázna. Hovorca poľského rezortu diplomacie Pawel Wroňski však naznačil, že by sa mohla stať novým sídlom ukrajinského konzulátu, pričom ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha o takúto možnosť už prejavil záujem.

Aj šéf poľskej diplomacie Sikorski pred časom avizoval, že by sa tak mohlo stať aj vzhľadom na skutočnosť, že aktuálny počet ukrajinských konzulátov v Poľsku už nespĺňa potreby tejto početnej menšiny.

Rusku na poľskom území ešte zostalo veľvyslanectvo vo Varšave, ako aj generálne konzuláty v Gdansku a Krakove. (TASR)

Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha žiada NATO, aby na zasadnutí v Bruseli pozvali Ukrajinu do Aliancie.

Vyplýva to z listu, na ktorý sa v piatok odvolala agentúra Reuters.

"Vyzývam vás, aby ste ako jeden z výsledkov zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO 3. - 4. decembra 2024 podporili rozhodnutie pozvať Ukrajinu do Aliancie," napísal Sybiha.

Podľa jeho slov by išlo o adekvátnu odpoveď spojencov "na neustálu eskaláciu vojny, ktorú rozpútalo Rusko a ktorej posledným prejavom je zapojenie desaťtisícov severokórejských vojakov a využívanie Ukrajiny ako skúšobného priestoru pre nové zbrane".

Narážal tým na nedávny ruský útok novou hypersonickou strelou Orešnik (Lieska) na východoukrajinské mesto Dnipro.

Ukrajina trvá na tom, že členstvo v NATO je jediným spôsobom, ako zabrániť ďalšej agresii Ruska. Súhlasí však s tým, že do Aliancie nevstúpi, kým sa neskončí vojna s Ruskom. Bezodkladná pozvánka je prvým z piatich bodov tzv. víťazného plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Diplomati podľa Reuters tvrdia, že v NATO momentálne nie je zhoda v otázke pozvania Ukrajiny, pričom potrebný je jednomyseľný súhlas všetkých 32 členských štátov. (TASR)

Prezident Zelenskyj vymenoval nového veliteľa ukrajinských pozemných síl.

Stal sa ním Mychajlo Drapatyj, doterajší veliteľ vojsk v Charkovskej oblasti. Zástupcom vrchného veliteľa ozbrojených síl bol vymenovaný Oleh Apostol, napísal Zelenskyj na svojom účte na sociálnej sieti X.

"Generálmajor Mychajlo Drapatyj úspešne zorganizoval obranu v Charkovskom sektore a narušil ruskú ofenzívu. Plukovník Oleh Apostol je skúseným veliteľom 95. samostatnej leteckej útočnej brigády. Obaja sa osvedčili v boji, "uviedol Zelenskyj na sieti X.

"Hlavnou úlohou je výrazne zvýšiť bojaschopnosť našej armády, zabezpečiť kvalitu výcviku a zaviesť inovatívne prístupy k riadeniu ľudských zdrojov v ozbrojených silách Ukrajiny. Ukrajinská armáda potrebuje vnútorné zmeny, aby plne dosiahla ciele našej krajiny, "dodal Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I held a Staff meeting. The primary focus was on energy issues: mitigating the consequences of Russian strikes and protecting of facilities. All responsible officials and commanders presented their reports. Restoration efforts are underway across the regions. I have assigned the… https://t.co/I6GzGIDPie

29.11.2024 o 16:12 · archivované: 29.11.2024 o 16:59

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinskí partizáni vykonali úspešnú sabotážnu operáciu za nepriateľskými líniami v ruskej Kurskej oblasti.

V dôsledku toho zhorel v meste Ryľsk automobil SUV naložený dronmi, ktoré ruská armáda používa proti Ukrajine. Referuje o tom web Suspiľne s odvolaním sa na informácie z prostredia HUR.

Základom úspešnej operácie bolo objavenie polohy ruskej jednotky obsluhujúcej bezpilotné systémy. „Nepriateľskú posádku spozorovali, keď nakladala do auta plastové boxy s dronmi. V dôsledku úspešných sabotážnych akcií bolo SUV spálené spolu s cenným majetkom,“ uviedol hovorca HUR.

Ukrajina na začiatku augusta spustila svoju protiofenzívu v Kurskej oblasti, pričom uviedla, že získala kontrolu nad približne stovkou obcí a viac než 1 300 kilometrami štvorcovými ruského územia.

Zdá sa, že Rusko bolo touto aktivitou Ukrajincov zaskočené, čo umožnilo ukrajinským silám rýchlo prejsť cez hranicu a postúpiť hlboko na ruské územie, kde si dokonca zriadili veliteľské stanovište.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno povedal, že Ukrajinci v tejto oblasti na seba „viažu“ až 50-tisíc ruských vojakov. (SITA)

Ukrajinské vojenské spravodajstvo zničilo ruskú radarovú stanicu Zoopark.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vojenské spravodajstvo zverejnilo videozáznam zničenia stanice.

Radar objavili a zasiahli vojaci jednotky Kryla (Krídla), ktorá je súčasťou obranného spravodajstva. Cena stanice je približne 24 miliónov dolárov. Na jeho likvidáciu ukrajinskí vojaci použili štyri FPV drony v hodnote 2 400 dolárov. „Pomer je 1:10 000. Pokračujeme v boji!," uviedla spravodajská služba v súvislosti s cenou radarovej stanice a nákladmi na jej deštrukciu.

Kyjev nezverejnil miesto operácie proti ruskému radaru Zoopark ani čas, v ktorom ju ukrajinskí vojaci podnikli.

Defence intelligence of Ukraine
@DI_Ukraine

#працюєГУР

💥 Знищення ворожого  “зоопарку” ― розвідники спалили дороговартісний радіолокаційний комплекс росіян

🔗 https://t.co/aT0Q04ftmP https://t.co/RsQtWge63B

Length: (00:00)

29.11.2024 o 7:33 · archivované: 29.11.2024 o 14:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Britská rozviedka varuje pred prehrou Ukrajiny. Rusko útočí na Európu sabotážami a ak zvíťazí, zájde ešte ďalej. (TASR)

Rusko vrátilo Ukrajine viac ako 500 tiel vojakov zabitých v bojoch.

Oznámilo to ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Väčšina z nich padla pri bojoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. 

"Vďaka repatriačným aktivitám boli telá 502 padlých obrancov vrátené na územie kontrolované ukrajinskou vládou," uviedlo koordinačné veliteľstvo vo vyhlásení. Upresnilo, že ruské orgány vrátili 397 tiel z Doneckej oblasti, v ktorej prebiehajú intenzívne boje. Ďalších 24 tiel bolo z Luhanskej oblasti a 17 z márnic na ruskom území.

Ruský súd odsúdil Alexeja Gorinova na tri roky väzenia za údajné ospravedlňovanie terorizmu.

V súčasnosti si odpykáva sedemročný trest za kritiku ruskej invázie na Ukrajinu. 

"Som za mier a vy máte radi vojnu," vyhlásil Gorinov po vynesení rozsudku, informuje nezávislý ruský portál Mediazona.

Šesťdesiattriročný bývalý poslanec jedného z miestnych zastupiteľstiev v Moskve bol prvýkrát odsúdený v júli 2022 za "šírenie nepravdivých informácií" o ruskej armáde na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Spochybnil tam prípravu umeleckej súťaže pre deti, keď v rovnakom čase vo vojne na Ukrajine zomierajú ich rovesníci.

Druhé odsúdenie Gorina súvisí s údajnou kritikou ruskej ofenzívy počas pobytu vo väzenskej nemocnici. Jeho obhajoba uviedla, že ho pri tom väzni nahrávali. Súd v meste Vladimir mu na základe obvinení z "ospravedlňovania terorizmu" vymeral nový trest a nariadil, aby bol premiestnený do zariadenia s prísnejším režimom.

Gorinov sa podľa prokurátorov minulú zimu vo väzenskej nemocnici usiloval presvedčiť spoluväzňov tým, čo označili za "ideológiu terorizmu". V rozhovoroch hovoril o ukrajinskom prápore Azov, ktorý ruský najvyšší súd v auguste 2022 zaradil na zoznam teroristických organizácii, a o výbuchu na krymskom moste v roku 2022, ktorý Moskva považovala za teroristický čin.

Súdny proces s Gorinovom sa začal v stredu. Fotografie zo súdnej siene zachytávajú Gorinova s nakresleným symbolom mieru na kúsku papiera a s transparentom s nápisom "Prestaňte zabíjať. Zastavme vojnu".

Gorinov ešte pred vynesením rozsudku v prejave vyzval Rusko, aby ukončilo svoju takmer trojročnú vojenskú ofenzívu. "Zastavme toto zabíjanie, ktoré nikto nepotrebuje - ani my, ani občania Ukrajiny," povedal a požiadal Ukrajincov o odpustenie. "Vyčítam si, že ako občan svojej krajiny som dopustil, aby sa táto vojna stala, a nedokázal som ju zastaviť," dodal. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz telefonoval s prezidentom Zelenským.

Podľa hovorcu nemeckej vlády Steffena Hebestreita kancelár ukrajinskému prezidentovi sľúbil, že Nemecko bude ďalej Kyjev podporovať, a to aj vojensky.

 Zelenskyj na telegrame napísal, že so Scholzem hovoril aj o jeho nedávnom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, nemecké vyhlásenie sa o tom však nezmieňuje.

"Spolkový kancelár opätovne potvrdil neutíchajúcu a nezlomnú solidaritu s Ukrajinou a ubezpečil, že Nemecko bude pokračovať v podpore Ukrajiny aj vo vojenskej oblasti, a to v úzkej koordinácii s európskymi a medzinárodnými partnermi," uviedol vo vyhlásení nemecký vládny hovorca.

Scholz a Zelenskyj sa podľa neho dohodli, že zostanú v kontakte "aj ohľadom možných spôsobov dosiahnutia spravodlivého mieru".

Zelenskyj na telegrame napísal, že poďakoval Scholzovi za vedúcu úlohu Nemecka v podpore Ukrajiny. "Debatovali sme o rozhodných spoločných krokoch - bilaterálnych aj s partnermi - ktoré môžu ďalej zvýšiť ukrajinskú schopnosť brániť sa," dodal.

Podľa Zelenského hovorilo aj o nedávnom Scholzovom telefonáte s ruským prezidentom Putinom. Nemecké vládne vyhlásenie túto časť ale nespomína. "Je jasné, že len kombináciou sily zbraní a diplomacie môžeme vinníka vojny donútiť k mieru a že mier možno dosiahnuť len silou," poznamenal ukrajinský prezident.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I had a call with @Bundeskanzler Olaf Scholz and thanked him for Germany’s leadership in supporting Ukraine, especially for enhancing our air defense capabilities with Patriots and IRIS-Ts, which have already saved thousands of lives.

We discussed decisive joint steps—both… https://t.co/5OjqBCPzwH https://t.co/uMas7bqYX8

29.11.2024 o 12:06 · archivované: 29.11.2024 o 13:32

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Za viac ako tisíc dní vojny na Ukrajine padlo na bojisku minimálne 80 973 ruských vojakov, píšu BBC a Mediazona.

Tie analyzovali verejne dostupné zdroje.

Magazín The Economist nedávno napísal, že obe strany konfliktu platia hroznú cenu, a odhadol, že ukrajinských vojakov zahynulo 60 až 100-tisíc; počet zabitých Rusov k lete odhadol na 106 až 140-tisíc.

OSN vo svojej novembrovej správe potvrdila 12 162 zabitých civilistov na Ukrajine.

"Najmenej 52 percent všetkých padlých predstavujú ľudia, ktorí pred začiatkom vojny neboli spojení s ruskou armádou," napísala ruská služba BBC.

Zároveň upozornila, že k bilancii s Mediazonou a dobrovoľníkmi dospela na základe informácií z otvorených zdrojov: zo správ médií, oznámenia činiteľov či príspevkov príbuzných na sociálnych sieťach. Skutočný počet padlých bude pravdepodobne výrazne vyšší.

BBC zároveň píše, že rastú straty medzi dobrovoľníkmi, za ktorých považuje tých, ktorí sa ruskej armáde upísali po začatí invázie na Ukrajine. Ich podiel tvorí 22 percent z celkového počtu potvrdených strát na ruskej strane, uviedla stanica s tým, že niektorí dobrovoľníci zomierajú počas dvoch až štyroch týždňov od svojho vyslania na front.

Pred rokom podľa BBC predstavovali 14 percent strát. Podiel odsúdených na ruských stratách sa podľa BBC naopak znížil z 26 percent vlani v novembri na súčasných 18 percent. (ČTK)

Bývalá nemecká kancelárka Merkelová požiadala Kyjev, aby zvažoval možnosť diplomatického riešenia vojny.

"Rusko nesmie vyhrať túto vojnu," zdôraznila Merkelová v diskusnej relácii nemeckej verejnoprávnej televízie ZDF. Podľa jej slov to nie je "len v záujme Ukrajiny, ale aj v našom záujme".

Merkelová uviedla, že ako kancelárka sa všemožne snažila takejto eskalácii zabrániť. "Ide o hrubé porušenie medzinárodného práva, ktorého sa (ruský prezident Vladimir) Putin dopustil v súvislosti s Ukrajinou," povedala.

Merkelová naznačila, že pre Ukrajinu nebude ľahké uspieť v boji proti Rusku. "Napriek tomu podporujem všetko, čo medzinárodné spoločenstvo robí, aby sa Ukrajina dostala do dobrej pozície," ozrejmila.

Bývalá dlhoročná nemecká kancelárka však tiež povedala, že "vždy treba paralelne zvažovať diplomatické riešenia". Podľa nej o nich netreba diskutovať hneď teraz, ale až keď nadíde ten správny čas. (TASR)

Čínska a ruská armáda uskutočnili deviatu spoločnú "strategickú leteckú hliadku" nad Japonským morom.

S odvolaním sa na čínske štátne médiá o tom informovala agentúra Reuters.

Spoločná hliadka je každoročnou súčasťou plánu spolupráce medzi oboma krajinami, uvádza sa v správe. V júli obe armády organizovali vzdušnú hliadku strategických bombardérov neďaleko amerického štátu Aljaška, na čo USA a Kanada reagovali vyslaním svojich stíhačiek.

Juhokórejská armáda v piatok oznámila, že päť čínskych a šesť ruských vojenských lietadiel vstúpilo do identifikačnej zóny protivzdušnej obrany Južnej Kórey východne a južne od krajiny. Soul v dôsledku toho do oblasti vyslal svoje lietadlá, informovala tlačová agentúra Jonhap.

Ruské a čínske stroje vstupovali do zóny opakovane od dopoludnia do popoludnia miestneho času. Podľa juhokórejských predstaviteľov išlo o bombardéry a stíhacie lietadlá, ktoré nenarušili vzdušný priestor Južnej Kórey.

Generálny štáb v Soule doplnil, že let bol súčasťou každoročných spoločných vzdušných cvičení Číny a Ruska, počas ktorých obe krajiny od roku 2019 vysielajú svoje lietadlá do zóny KADIZ raz alebo dvakrát za rok. Južnú Kóreu o tom vopred neinformujú. (TASR)

Ukrajina by mala odmietnuť protipechotné míny od USA, uviedli ľudskoprávni aktivisti v Kambodži.

Išlo by o zlý krok, ktorý spôsobí krízu globálnej dohody o zákaze používania mín.

Ľudskoprávne organizácie a aktivisti dlhodobo kritizujú používanie nášľapných mín, ktoré ohrozujú civilistov dlhé roky po skončení bojov. Ich používanie nie je síce zakázané medzinárodným právom, viacero štátov sa podpisom Ottawskej zmluvy v roku 1999 zaviazalo, že ustúpi od ich použitia.

Jedným zo 164 signátorov tejto dohody bola aj Ukrajina. BBC pripomína, že ihneď po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 Kyjev informoval signatárov, že uplatňovanie zmluvy na okupovaných územiach bude "obmedzené a nie je zaručené".

USA sa k dohode nepripojili a dosluhujúci americký prezident Joe Biden má v úmysle poskytnúť Ukrajine protipechotné míny v rámci dodávok vojenskej pomoci.

Tamar Gabelnicková, riaditeľka Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín, na stretnutí signatárov v kambodžskom Siem Reape uviedla, že táto ponuka uvrhla zmluvu do "krízy". "Preto dúfame, že míny ponúkané od USA Ukrajina rázne odmietne," vyhlásila.

"Vypočuli sme si niektoré obavy, ktoré vyjadrila komunita. "Budú tlmočené ukrajinskej vláde." vyhlásil v piatok na konferencii predstaviteľ Ukrajiny Jevhenij Kivšyk.

Ukrajinskí predstavitelia ponuku z USA odmietli bližšie komentovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil míny za "mimoriadne dôležité" na zastavenie ruských útokov.

Minister obrany USA Loyd Austin už skôr vyhlásil, že použitie mín je potrebné, keďže Rusi zmenili taktiku a už niekoľko mesiacov postupujú na východe Ukrajiny.

"Míny, ktoré by sme im (Kyjevu) chceli poskytnúť, by neboli trvalé, vieme kontrolovať, kedy sa samy aktivujú, kedy sa samy odpália, a preto sú oveľa bezpečnejšie ako tie, ktoré si (Ukrajinci) sami vyrábajú," vyhlásil Austin.

AFP pripomína, že o znovuzavedení protipechotných mín do svojho arzenálu uvažuje aj Fínsko. Vzdalo sa ich v roku 2012, keď pristúpilo k Ottawskej zmluve. V dôsledku ruskej vojny na Ukrajine sa však podľa fínskych predstaviteľov bezpečnostné prostredie zmenilo. (TASR)

Takmer všetky vyzbierané dane idú na zbrane, hovorí hlavný ekonóm Ukrajinskej centrálnej banky Dmytro Krukovets. (Index)

Tri ukrajinské jadrové elektrárne znížili výrobu elektriny, oznámila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

Šéf agentúry Rafael Grossi vo štvrtok uviedol, že druhýkrát počas menej ako dvoch týždňov, Chmeľnycká jadrová elektráreň, Rivnenská jadrová elektráreň a Juhoukrajinská jadrová elektráreň ležiaca v Mykolajivskej oblasti, z preventívnych dôvodov obmedzili výrobu v dôsledku "rozsiahlych vojenských aktivít" na Ukrajine.

Na všetkých troch miestach sa rozozneli sirény protileteckého poplachu a dva tímy agentúry museli ísť do krytu, informoval Grossi.

Tieto tri elektrárne majú celkovo deväť reaktorov, ktoré znížili výkon. Jeden blok Rivnenskej jadrovej elektrárne bol odpojený od siete.

"Ukrajinská energetická infraštruktúra je mimoriadne krehká a zraniteľná a jadrová bezpečnosť je v ohrození," varoval Grossi.

"Znovu vyzývam na maximálnu zdržanlivosť v bojoch v oblastiach s veľkými jadrovými zariadeniami a od ďalších miest, od ktorých tieto zariadenia závisia," uviedol tiež.

Na ukrajinskom území sú štyri jadrové elektrárne, Záporožskú obsadili okupanti.

IAEA - International Atomic Energy Agency ⚛️
@iaeaorg

Ukraine’s three operating NPPs reduced their electricity generation this morning following renewed attacks on the country’s energy infrastructure that further endangered nuclear safety during military conflict, @rafaelmgrossi said. https://t.co/sZLc5hyGnK https://t.co/nf7XMBM7ge

28.11.2024 o 20:11 · archivované: 29.11.2024 o 8:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský minister obrany Andrej Belousov sa nachádza v Severnej Kórei. kam pricestoval na oficiálnu návštevu.

Severná Kórea poskytuje Rusku do vojny proti Ukrajine muníciu, rakety a aj severokórejských vojakov.

"Minister obrany absolvuje stretnutia s predstaviteľmi vojenského a politického vedenia krajiny," uviedlo ruské ministerstvo obrany. (ČTK)

Ukrajinská armáda vyradila z boja ďalších 2 030 okupantov, od začiatku invázie zhruba 738 660, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla v priebehu dňa aj o ďalších 33 bojových obrnených vozidiel, 34 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém, 89 bezpilotných lietadiel a 66 kusov automobilovej techniky a cisterien.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko stratilo už 9 458 tankov, 19 339 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 886 delostreleckých systémov.

Rozsiahly útok Ruska na Ukrajinu ukazuje dôležitosť podpory Kyjeva, uviedol americký prezident Biden.

Zároveň vyjadril silnú podporu Ukrajine pred nástupom novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa do úradu.

"Tento útok je neprijateľný a slúži ako ďalšia pripomienka dôležitosti a naliehavosti podpory pre ukrajinský ľud proti ruskej agresii," ozrejmil Biden vo vyhlásení.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rakety dopadli aj 150 kilometrov od Slovenska. Rusko chce ochromiť Ukrajinu pred zimou Čítajte 

Reagoval tak na štvrtkový úder Ruska, ktoré zaútočilo takmer 200 raketami a dronmi na energetickú sieť Ukrajiny. V dôsledku toho zostal vyše milión ľudí bez elektriny.

"V tento deň je môj odkaz pre Ukrajincov jasný, Spojené štáty stoja pri vás," dodal Biden, ktorý sa v posledných týždňoch svojho pôsobenia v Bielom dome snaží zintenzívniť podporu Kyjeva. Očakáva sa totiž, že Trump prinesie zmenu v politike voči Ukrajine, píše AFP. (TASR)

Rostovská oblasť na juhozápade Ruska čelila rozsiahlemu náletu ukrajinských dronov, uviedli miestne úrady.

Protivzdušná obrana podľa gubernátora zostrelila tri desiatky dronov. Po nálete sa na sociálnych sieťach objavili správy, že podľa očitých svedkov horí sklad pohonných hmôt pri meste Kamensk-Šachtinskij, uviedol server Ukrajinská pravda. Pripomenul, že na rovnaký sklad slúžiaci ruskej armáde zasiahli ukrajinské drony aj v lete.

"Protivzdušná obrana odráža rozsiahly vzdušný útok nepriateľa," napísal gubernátor Jurij Sljusar, podľa ktorého obrana zničila 30 dronov. Trosky zostrelených dronov podľa neho spôsobili škody na strechách súkromných domov v dvoch dedinách, no ranení či obete nie sú hlásené.

Letecké poplachy boli vyhlásené aj v ruskej Belgorodskej a Voronežskej oblasti. Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov informoval o jednom zostrelenom ukrajinskom drone, ktorého trosky poškodili v dedine Skorodnoje dva súkromné domy, jednu dodávku a plynové potrubie, čo spôsobilo požiar. 

Neskôr Gladkov napísal, že terčom náletu dvoch dronov sa stalo aj mesto Šebekino. Oba nálety sa zaobišli bez obetí a ranených.

Trosky zo zničených ruských dronov zasiahli budovy v dvoch štvrtiach ukrajinskej metropoly Kyjev.

Podľa tamojších predstaviteľov pri tom utrpela zranenia najmenej jedna osoba.

Záchranné služby zverejnili zábery, na ktorých vidno trosky vnútri i v okolí detskej kliniky v mestskej časti Dniprovskyj na východnom brehu rieky Dneper. Poraneného pracovníka bezpečnostnej služby zdravotníckeho zariadenia previezli záchranári do nemocnice. Škody zaznamenali aj neďaleké budovy.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko ozrejmil, že úlomky dronu tiež zasiahli infraštruktúru v štvrti Sviatošynskij na západnom brehu rieky. Letecký poplach v hlavnom meste pretrvával aj viac ako hodinu po jeho vyhlásení, píše Reuters.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Russia's drone attack damages children's medical center in Kyiv, injuries reported.

In one district of the capital, debris from a drone caused a fire on the facade of a children's medical center. A security guard was injured in the attack.

https://t.co/hWuP3F6bFV

Russia's drone attack damages children's medical center in Kyiv, injuries reported

Russian forces launched attack drones targeting Kyiv and other regions on the evening of Nov. 28. In one district of the capital, debris from a drone caused a fire on the facade of a children's medical center.

29.11.2024 o 0:40 · archivované: 29.11.2024 o 6:11

Páči sa mi to Retweet Odpovedať