TEL AVIV, BRATISLAVA. Izraelský bezpečnostný kabinet v utorok schválil dohodu o prímerí s libanonským hnutím Hizballáh. Podľa agentúry Reuters o tom informovala televízia Channel 12.
Uzavretie dohody signalizovali už v pondelok zdroje z oboch bojujúcich strán, rovnako ako aj Spojené štáty a Francúzsko ako jej sprostredkovatelia. Dohodu v utorok neskoro večer potvrdil aj americký prezident Joe Biden s tým, že prímerie sa začne v stredu o 4.00 h ráno miestneho času (03.00 h SEČ).
Očakáva sa, že by malo byť vyhlásené 60-dňové prechodné obdobie, počas ktorého sa má izraelská armáda stiahnuť z južného Libanonu a Hizballáh má svoje jednotky presunúť od hraníc za rieku Lítání.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu po zasadnutí vojnového kabinetu povedal, že trvanie prímeria závisí od toho, čo sa bude diať v Libanone. "Izrael si zachová plnú slobodu podniknúť vojenské operácie, ak sa na nás Hizballáh pokúsi zaútočiť,“ povedal Netanjahu.
Dodal, že je rozhodnutý udržať izraelských vojakov nažive a v bezpečí. "Preto dnes večer predložím vláde plán na prímerie v Libanone," povedal.
Izrael má na uzavretie dohody o prímerí tri dôvody, povedal tiež Netanjahu. Krajina sa podľa neho chce sústrediť na hrozbu z Iránu, doplniť zásoby zbraní a izolovať Hamas v Pásme Gazy.
Napriek skorším správam o možnosti prímeria do poslednej chvíle neustávala streľba a Izrael ešte v utorok popoludní intenzívne ostreľoval ciele v južnej časti libanonského hlavného mesta Bejrút.
Izrael cielil na miesta, kde očakával prítomnosť Hizballáhu. Ten si na juhu Libanonu vytvoril akýsi štát v štáte a regulárna armáda krajiny proti nemu nedokázala zasiahnuť. Práve libanonské ozbrojené sily by však mali byť strážcom novej demilitarizovanej zóny medzi Izraelom a Libanonom.
V článku sa dočítate:
- Čo je obsahom dohody o prímerí,
- kto a prečo s ňou nesúhlasil,
- či prináša nádej na prímerie aj pre Pásmo Gazy,
- čo sa môže diať ďalej.
Hranicu má strážiť Libanon
Dohoda, ktorú sprostredkoval Washington a jeho emisári, hovorí, že izraelské jednotky by sa mali postupne stiahnuť z Libanonu a organizácia Hizballáh by svojich bojovníkov aj zbrane mala stiahnuť z oblasti južne od rieky Lítaní.
Vzniklo by tak zhruba tridsaťkilometrové pásmo libanonského územia, ktoré by malo oddeľovať Hizballáh od Izraela. V tejto oblasti doposiaľ prebiehali aj pozemné boje.
Oblasť by mali podľa BBC zabezpečiť libanonské ozbrojené sily, ktorým by izraelské vojská postupne uvoľňovali miesto. Návrh nepočíta s okupáciou žiadnej časti Libanonu. Súčasťou dohody má byť obojstranné zastavenie paľby.
Dohľad nad dohodou by mala prevziať skupina piatich krajín na čele s USA. Okrem Francúzska však v utorok popoludní žiadne médiá neupresnili, ktoré ďalšie štáty by v skupine mali byť. BBC dodala aj ďalšiu klauzulu, podľa ktorej by Izrael mal právo zaútočiť v Libanone, ak by Hizballáh dohodu porušoval.
Prímerie by malo by vstúpiť do platnosti v stredu o siedmej ráno stredoeurópskeho času. Týka sa iba konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom, nevzťahuje sa na zrážky medzi Izraelom a radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy.
Odpor vo vláde aj medzi občanmi
Konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom trvá prakticky od momentu, keď na Izrael z Pásma Gazy zaútočilo hnutie Hamas 7. októbra 2023.
Útok Izrael prekvapil čiastočne aj preto, že ho zastihol uprostred vnútropolitickej krízy. Krajina na útok reagovala vytvorením vlády národnej jednoty, ktorá krízu prekonala.
V kabinete premiéra Benjamina Netanjahua však aktuálne sedí aj radikálne pravicová strana Ocma Jehudit (Moc Židov) a jej minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir podľa Reuters vyhlásil, že Izrael musí na Hizballáh tlačiť až do dosiahnutia "absolútneho víťazstva". "Ešte stále je čas túto dohodu zastaviť," vyzval Netanjahua na sieti X. Dohodu o prímerí označil za premeškanú historickú šancu zničiť Hizballáh.
Izraelská armáda podnikla rozsiahle údery na južné predmestie Bejrútu Čítajte Pochybnosti o dohode však podľa CNN majú aj Izraelčania, ktorí pre útoky Hizballáhu museli opustiť svoje obydlia.
"Naša vláda ide podpísať veľmi nezodpovednú dohodu, ktorá iba opakuje to, čo sa podpísalo v roku 2006," povedal podľa stanice Izraelčan Nizan Zeevi. Vtedy sa skončila zatiaľ posledná veľká vojna medzi Izraelom a Hizballáhom. Podobne ako dnes, aj vtedy mala južne od rieky Lítání vzniknúť nárazníková zóna, z ktorej by sa Hizballáh stiahol, no hnutie nemal kto zadržať a územie opäť obsadilo.
Zeevi sa, podobne ako iní Izraelčania, obáva, že sa to zopakuje.
Na toto riešenie existuje od roku 2006 aj rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1701, dohodnuté prímerie by tak zhruba dodržalo jej kontúry.
Libanonský minister zahraničia Abdalláh Bou Habíb na summite G7 v Taliansku vyhlásil, že sa na prímerie pozerá s nádejou a že "raz a navždy vyrieši hranice medzi Libanonom a Izraelom".
Pridal však aj komentár, že Libanon je paralyzovaný.
Útočili do poslednej chvíle
Habíbov výrok o paralyzovanom Libanone potvrdzuje postreh, ktorý denníku SME ešte koncom septembra povedal Amnon Aran, profesor medzinárodných vzťahov z londýnskej City University.
"Hizballáh si v Libanone dokázal vybudovať štát v štáte. Má vlastné príjmy, má veľmi silný arzenál zbraní, žiadna iná skupina v Libanone toľko zbraní nemá," komentoval.
Medzi Hizballáhom a Izraelom do poslednej chvíle prebiehali ozbrojené zrážky. Izrael ostreľoval ciele v libanonskej metropole, pričom priebežne ľuďom dával varovania, aby opustili oblasti, kde sa nachádzajú budovy, ktoré používa hnutie Hizballáh. Výsledkom bola aj panika a chaos.
Izraelské ozbrojené sily podľa BBC informovali, že len za utorňajšie popoludnie Hizballáh na Izrael vystrelil desať rakiet. Agentúra Reuters napísala, že počas nedele Hizballáh zaútočil na Izrael 250 raketami, v Bejrúte zas pri izraelskom ostreľovaní zahynulo najmenej 29 ľudí.
