Ukrajina Rusko Online: Ukrajina odpálila ATACMS na vojenské letisko v Kurskej oblasti, píšu ukrajinské médiá

Šéf Vojenského výboru NATO vyzval podnikateľov a firmy, aby sa aktívne pripravili na možný vojnový scenár.

Prispôsobiť majú svoje výrobné linky a distribučné reťazce tak, aby sa znížila ich zraniteľnosť voči tlaku zo strany krajín ako Rusko a Čína.

Informuje o tom agentúra Reuters.

"Ak sa nám podarí zabezpečiť, že všetky kľúčové služby a tovar môžu byť dodané bez ohľadu na to, čo sa bude diať, potom je to kľúčová súčasť nášho odstrašenia," povedal admirál Rob Bauer počas prejavu v Centre pre európsku politiku v Bruseli.

V prejave na podujatí tohto think-tanku admirál rozšíril pojem odstrašovania nad rámec jeho vojenského významu, pričom upozornil, že v modernom konflikte možno ako zbrane použiť všetky dostupné nástroje.

Poukázal v tejto súvislosti najmä na nárast počtu sabotáží a pripomenul nedávne ponaučenie, ktoré Európa získala v oblasti dodávok energie.

"Mysleli sme si, že máme dohodu s Gazpromom (ruskou plynárenskou spoločnosťou), ale v skutočnosti sme mali dohodu s Putinom. A to isté platí aj pre čínskeho vlastníka infraštruktúry a tovaru. V skutočnosti máme dohodu s (čínskym prezidentom) Sim (Si Ťin-pchingom)," domnieva sa Bauer.

Upozornil aj na závislosť Západu od dodávok z Číny, odkiaľ pochádza 60 percent všetkých prvkov vzácnych zemín a 90 percent z nich sa v tejto krajine aj spracúva. Doplnil, že z Číny pochádzajú aj chemické zložky pre sedatíva, antibiotiká, protizápalové lieky a lieky na nízky krvný tlak.

"Sme naivní, ak si myslíme, že komunistická strana nikdy nepoužije túto moc. Vedúci predstavitelia podnikov v Európe a Amerike si musia uvedomiť, že obchodné rozhodnutia, ktoré prijímajú, majú strategické dôsledky pre bezpečnosť ich krajín," prízvukoval Bauer.

Podľa Bauera podniky musia byť pripravené na vojnový scenár a prispôsobiť tomu svoje výrobné linky a distribučné reťazce.

"Pretože hoci bitky možno vyhráva armáda, je to ekonomika, kto vyhráva vojny" dodal admirál Bauer. (TASR)

Kauzu použitia zakázaného slzotvorného plynu na Ukrajine vníma Rusko ako pomstu "kolektívneho Západu".

Rusko a západné štáty pokračovali v spore, ktorý sa týka podozrenia, že Rusko v oblasti bojov na Ukrajine použilo zakázaný slzotvorný plyn.

Svedčia o tom vzorky nábojníc a pôdy, ktoré Organizácii pre zákaz chemických zbraní poskytol ako dôkaz Kyjev, informovala agentúra AFP.

Dohovor OPCW so sídlom v Haagu zakazuje používanie plynu známeho ako CS (2-chlorobenzylidenemalononitril). Podľa Kyjeva ho však obsahoval granát zo zákopu na frontovej línii v Dnepropetrovskej oblasti, ako aj pôda odobratá neďaleko.

Námestníčka pre kontrolu zbraní a medzinárodnú bezpečnosť na ministerstve zahraničných vecí USA Bonnie Jenkinsová na výročnom zasadnutí OPCW v jej sídle - v Haagu - zopakovala, že USA sú zdesené rozsahom a frekvenciou používania látok na potláčanie nepokojov ako metódy boja Ruska proti ukrajinským silám.

Dodala súčasne, že používanie takýchto tzv. látok na potláčanie nepokojov (RCA) Ruskom na bojisku "a v nezákonnej vojne proti Ukrajine nebolo žiadnym tajomstvom". Zdôraznila, že je to dobre zdokumentované nielen Ukrajinou, ale aj mimovládnymi organizáciami, novinármi a dokonca aj ruskými jednotkami a štátnymi médiami.

V takmer tri roky trvajúcom konflikte sa Rusko a Ukrajina navzájom obviňujú z použitia chemických zbraní. Západní spojenci Kyjeva tvrdia aj to, že Moskva použila i zakázané zbrane. Rusko všetky obvinenia odmieta.

Jenkinsová však upozornila, že "Rusko klamalo kedysi, keď tvrdilo, že nemá v úmysle napadnúť Ukrajinu. Rovnako klamalo, keď tvrdilo, že nepoužíva látky na potláčanie nepokojov v rozpore s dohovorom" OPCW.

Zástupca Ruska v OPCW Kirill Lysogorskij obvinenia na adresu Ruska rozhodne odmietol a vyhlásil, že "kolektívny Západ sa (takto) snaží vybaviť si účty s krajinami, ktoré považuje za nežiaduce".

Aj EÚ však v pondelok tiež uviedla, že je hlboko znepokojená tým, že na Ukrajine bol použitý plyn CS, a vyzvala na urýchlenú identifikáciu vinníkov.

"Dúfame, že sa včas podarí priradiť odobratú muníciu RCA," povedal delegátom osobitný vyslanec EÚ Stephan Klement. Rusko podľa neho neposkytlo žiadne dôveryhodné odpovede na rastúci počet hlásených prípadov použitia prostriedkov na potláčanie nepokojov ako metódy boja jeho silami na Ukrajine. (TASR)

Obnovenie spoločných rokovaní so slovenskou vládou nie je podľa českého ministra  Lipavského na programe dňa.

Povedal to v relácii Interview ČT24 s tým, že je to však na dohode premiérov. Lipavský sa vyjadril aj k októbrovému rozhovoru predsedu slovenskej vlády Roberta Fica pre ruskú štátnu televíziu a poznamenal, že kontakty s Ruskom na vysokej úrovni nedávajú v aktuálnej situácii zmysel.

Interview ČT24
@Interviewct24

Celý rozhovor si můžete pustit tady 👇 https://t.co/X9bMTJ2iux

25. listopadu - Interview ČT24 | Česká televize

Nabízíme šest televizních kanálů, mezi které patří ČT1, ČT2, ČT24, ČT Déčko, ČT art a ČT sport. Vysíláme 24 hodin denně. Zajišťujeme doprovodné služby včetně teletextu, elektronického programového průvodce i skrytých titulků. Zabýváme se výrobou a produkcí vlastních pořadů.

25.11.2024 o 19:00 · archivované: 25.11.2024 o 20:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Šéf českej diplomacie v Českej televízii zdôraznil, že Rusko proti Ukrajine útočí vojensky a proti Západu používa rôzne hybridné taktiky, ktoré však môžu mať aj fyzické dôsledky. Pripomenul výbuch muničného skladu vo Vrběticiach v roku 2014 či pokus zapáliť autobus pražského dopravného podniku z tohto roka, ktorý mal podľa neho najmä vyvolať paniku v spoločnosti.

"Ja sa snažím pracovať na tom, aby sme maximálne zadržali ruský vplyv a nedovolili Rusku rozkladať európsky kontinent. Kontakty s Ruskou federáciou v tejto chvíli na takejto vysokej úrovni nedávajú veľmi zmysel, pretože na druhej strane sa z toho slúchadla neozýva nič iné, než že oni na to majú nárok a že to budú robiť - a úplne pokrivená interpretácia medzinárodného práva. Takže, nemyslím si, že je to na programe dňa, ale je to na pánovi premiérovi (Petrovi Fialovi), aby sa na tom dohodol s Robertom Ficom," povedal Lipavský.

Na otázku, či túto jeho snahu a prípadne úsilie ďalších európskych politikov držať ruský vplyv čo najďalej od Európy Fico kazí, minister odpovedal, že sa na to týmto spôsobom nepozerá. "Mojou zodpovednosťou je Česko. Aby Česko bolo bezpečné, potrebujeme európsku bezpečnosť, a k tomu robíme jednotlivé kroky. Som rád, že český premiér takto v tejto chvíli netelefonuje," dodal.

Fico koncom októbra poskytol rozhovor ruskej štátnej televízii Rossija 1. Počas hodinového interview okrem iného uviedol, že je pripravený rokovať s Putinom. Obvinil tiež európske mocnosti, že svojou pomocou Ukrajine podporujú pokračovanie vojny.

Spoločné zasadnutia českej a slovenskej vlády sa tento rok stali diskutovanou politickou témou. Česko začiatkom marca v reakcii na postoj SR k vojne na Ukrajine tieto medzivládne konzultácie odložilo. Kabinet českého premiéra Fialu to zdôvodnil nesúhlasom s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky. (TASR)

Medzinárodná koalícia na nákup dronov pre Ukrajinu chce do konca roka vyzbierať 1,8 miliardy eur, tvrdí minister Umerov.

„Toto rozhodnutie umožní Ukrajine posilniť technologickú prevahu na bojisku a efektívnejšie ničiť nepriateľa,“ uviedol Umerov.

Koalícia, ktorú spoločne vedú Veľká Británia a Lotyšsko, vznikla v januári s cieľom posilniť ukrajinský arzenál dronov, ktoré sa na bojisku stali kľúčovou zbraňou. Ku koncu novembra sa k iniciatíve pripojilo takmer 20 krajín.

Riga tento rok na drony pre Ukrajinu vyčlení 20 miliónov eur. Umerov nekonkretizoval, koľko peňazí prispejú ostatné krajiny zapojené do koalície.

Ukrajina tiež pracuje na rozšírení domácej výroby s cieľom vyprodukovať za tento rok aspoň milión dronov.

Kyjev využíva drony s dlhým doletom na útoky hlboko na ruské územie, pričom sa zameriava na vojenskú infraštruktúru, ako sú letiská a logistika, ako aj ropné rafinérie a sklady. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko poslalo na 14 rokov väzenia ruského študenta usvedčeného z vlastizrady, ktorej sa mal dopustiť špionážou pre Ukrajinu.

Informovali o tom agentúry AP a AFP.

Volgogradský súd vo svojom rozsudku uviedol, že 20-ročný Žuravel "nesúhlasil s politickým kurzom Ruskej federácie" a viedol online korešpondenciu s predstaviteľom ukrajinských tajných služieb, pre ktorého plnil určité nespresnené úlohy.

Žuravel si momentálne odpykáva iný väzenský trest, a síce 3,5-ročné odňatie slobody, ktoré mu uložili vo februári za spálenie Koránu pred mešitou v meste Volgograd. V súvislosti s týmto prípadom ho zatkli v máji 2023.

Následne ho poslali do prevažne moslimského Čečenska, čo AFP označuje za bezprecedentný krok, kde ho potom za "urážku citov veriacich" odsúdili na 3,5-ročné väzenie. Vo väzbe ho vtedy zbil 15-ročný syn čečenského vodcu Ramzana Kadyrova - Adam.

Videozáznam bitky zverejnil samotný Ramzan Kadyrov na platforme Telegram aj so sprievodným komentárom, že jeho syn urobil správnu vec a že je naňho hrdý, za čo si však vyslúžil aj rozsiahle pobúrenie verejnosti. Adam Kadyrov za zbitie väzňa nedostal žiadny trest, ani ho - ako neplnoletého - nezačali trestne stíhať.

Ruské úrady následne v októbri ohlásili voči Žuravelovi nové obvinenie z vlastizrady, týkajúce sa jeho údajnej špionáže pre Ukrajinu a previezli ho späť do Volgogradu na nový proces. Prokurátori tvrdili, že Žuravel nafilmoval v roku 2023 ruské vlaky s vojenským vybavením a video poslal predstaviteľovi ukrajinskej tajnej služby.

Za vlastizradu mu teraz Volgogradský súd uložil 13,5-ročný trest. Po zohľadnení jeho predošlého trestu z Čečenska však sudca stanovil súhrnný 14-ročný trest väzenia, píše AFP.

Ľudskoprávni aktivisti vrátane organizácie Memorial označujú Žuravela za politického väzňa. Memorial pritom odsúdila spálenie Koránu, zároveň však poukázala na to, že vlastne neexistujú dôkazy o tom, že sa ho naozaj dopustil práve tento mladík.

Žuravel pred zatknutím študoval vo Volgograde, pochádza však zo Sevastopola na anektovanom Kryme. (TASR)

Ukrajina po prvý raz odpálila americké balistické rakety ATACMS na vojenské letisko v ruskej Kurskej oblasti.

Podľa analytikov pracujúcich s informáciami z otvorených zdrojov ukrajinské raketové sily v noci na pondelok raketami ATACMS zasiahli ruské letisko taktického letectva Kursk-Vostočnyj.

Geolokácia ukazuje, že rakety zaútočili na parkovisko lietadiel, ale nie je známe, či tam v čase úderu nejaké stroje boli.

Úder balistických rakiet potvrdil aj jeden z ruských vojenských blogerov. Ukrajina podľa neho odpálila osem rakiet a Rusi zasiahli proti siedmim.

Ukrajinská pravda však dodáva, že formulácia, ktorú bloger použil, neznamená zostrelenie rakiet len snahu o ich zastavenie.

KyivPost
@KyivPost

Epic footage overnight as some of Russia's best anti-aircraft systems proved no match for incoming Ukrainian ATACAMS in Russia's Kursk region as 8 Missiles targeted the area of the “Kursk Vostochny” airbase.

S-400 systems reportedly liquidated along with other targets. https://t.co/81MdT4B0ws

Length: (00:00)

25.11.2024 o 15:31 · archivované: 25.11.2024 o 19:36

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Británia uvalí doposiaľ najväčší balík sankcií proti ruskej "tieňovej flotile".

Teda tankerom, prostredníctvom ktorých Rusko obchádza embargá na vývoz ropy. Sankcie sa budú týkať 30 plavidiel, oznámil minister zahraničných vecí David Lammy. Zároveň vyzval spojencov zo skupiny G7, aby naďalej poskytovali vojenskú pomoc Ukrajine. 

"Chceme dosiahnuť, aby boli tentoraz postihnuté aj lode, aj tí, ktorí za týmito loďami stoja a obchádzajú európske a britské sankcie," povedal Lammy.

Podľa Británie prepravili tieto lode minulý rok ropu a ropné produkty v celkovej hodnote niekoľkých miliárd libier. Po najnovšom kroku britskej vlády sa budú sankcie vzťahovať na celkovo 73 ropných tankerov.

Británia zároveň uvalila sankcie aj na dve ruské poisťovacie spoločnosti AlfaStrachovanie a VSK. Taktiež oznámila, že v prípade, ak lode poistené týmito spoločnosťami vplávajú do britských teritoriálnych vôd, tak ich poistenie nebudú brať britské úrady do úvahy.

Lammy reagoval aj na pondelňajšie správy o britskom žoldnierovi, ktorého zajalo Rusko v Kurskej pohraničnej oblasti. "Samozrejme, že urobíme všetko pre to, aby sme tomuto britskému občanovi poskytli maximálnu možnú podporu," vyhlásil minister na adresu 22-ročného Brita Jamesa Andersona. (TASR)

Kremeľ vníma záujem ľudí okolo Trumpa rokovať o mieri na Ukrajine. Putinov hovorca reagoval na vyjadrenie Waltza. (TASR)

Ministri obrany Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska a Talianska budú v Berlíne rokovať o opatreniach na posilnenie bezpečnosti a obrany Európy. 

Hlavnou témou diskusií bude pravdepodobne skutočnosť, že Rusko namierilo na Ukrajinu svoju novú hypersonickú balistickú raketu Orešnik stredného doletu, o ktorej sa predpokladá, že bude mať vplyv na celú Európu.

John Healey (Británia), Sébastien Lecornu (Francúzsko), Boris Pistorius (Nemecko), Wladyslaw Kosiniak-Kamysz (Poľsko) a Guido Crosetto (Taliansko) sa stretávajú pred blížiacim sa nástupom staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu.

Trump bude do prezidentskej funkcie inaugurovaný 20. januára a požaduje, aby Európa investovala do vlastnej bezpečnosti podstatne viac peňazí ako doteraz. Všeobecne sa tiež očakáva, že zníži vojenskú pomoc pre Ukrajinu napadnutú Ruskom.

Po nedávnom súhlase Washingtonu začala Ukrajina používať pri útokoch na vojenské objekty vo vnútrozemí Ruska rakety ATACMS americkej výroby a britské riadené strely Storm Shadow.

Putin následne nariadil útok raketou Orešnik na ukrajinské mesto Dnipro, ktoré má viac ako milión obyvateľov. (TASR)

Pri ruskom vzdušnom údere na Charkov utrpelo zranenia najmenej 23 ľudí, z nich 14 skončilo hospitalizovaných.

Aktualizovanú bilanciu zranených priniesol na Telegrame šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov, informuje o nej na sieti X aj ukrajinská štátna pohotovostná služba. Starosta Charkova Ihor Terechov pôvodne na platforme Telegram uviedol, že zranených je 19 ľudí.

Explózia zaznela v Charkove v pondelok ráno, uviedol server Ukrajinská pravda. Invázne sily podľa Terechova zasiahli centrálnu časť mesta, pravdepodobne použili strelu S-400.

"Zásah v centrálnej časti mesta, oblasť s hustou obytnou zástavbou. Dopadlo to do dvorov, okolo ktorých sú viacpodlažné budovy. Horeli hospodárske stavby a autá," uviedol Terechov, ktorý postupne informoval o narastajúcom počte zranených civilistov.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

Харків під ракетним ударом: постраждали 23 людини, пошкоджені будівлі та авто. Рятувальники ліквідували пожежу, обстежили пошкоджені будинки.
Психологи ДСНС надали допомогу людям. https://t.co/hDJjFGFqHl

Length: (00:00)

25.11.2024 o 10:45 · archivované: 25.11.2024 o 12:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Charkov leží zhruba tri desiatky kilometrov od ruskej hranice a terčom ruských vzdušných útokov sa stáva často. Z mesta pravidelne prichádzajú správy o zranených alebo aj zabitých civilistoch. O ruských útokoch ale informujú aj ďalšie ukrajinské mestá.

Ruské sily ráno udreli aj na centrum juhoukrajinského prístavu Odesa, napísal server Ukrajinská pravda s odvolaním sa na šéfa Odeskej oblastnej správy Oleha Kipera. Na mieste sú podľa neho zranení, ich počet činiteľ zatiaľ nespresnil. Kyiv Independent píše o šiestich zranených. 

"Poškodená je civilná infraštruktúra vrátane obytných budov," uviedol Kiper. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského škody v Odese spôsobili trosky ruskej strely.

Na mesto Záporožie podľa prezidenta zaútočili desiatky ruských dronov, pričom zranenie utrpelo dieťa. Podľa šéfa Záporožskej oblasti Ivana Fedorova tam je zranené šestnásťročné dievča.

Ruské drony poškodili infraštruktúrne zariadenia a obytnú štvrť v Záporoží, uviedol regionálny činiteľ na Telegrame.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

The occupiers continue to attack regions across Ukraine. Currently, a rescue operation is underway in Kharkiv following a missile strike. So far, we know of 19 casualties. Dozens of strike drones attacked Zaporizhzhia, injuring a child. Odesa was also hit, with missile fragments… https://t.co/gQEvjG5oI4 https://t.co/0Q0WCXzxsN

Length: (00:00)

25.11.2024 o 10:18 · archivované: 25.11.2024 o 16:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské letectvo oznámilo zostrelenie 71 nepriateľských dronov nad 14 ukrajinskými regiónmi. Ďalších 71 bezpilotných lietadiel podľa ukrajinských vzdušných síl zmizlo z radarov, pravdepodobne v "dôsledku aktívnych protiopatrení elektronického boja", jeden dron zamieril do Bieloruska.

Celkovo Rusi podľa Kyjeva vyslali v noci na pondelok na Ukrajinu 145 dronov. O zvyšných bezpilotných lietadlách sa letectvo nezmieňuje.

"Nepriateľ neustále mení taktiku používania útočných dronov. Predtým boli útoky (dronov typu) Šahíd vykonávané iba v noci - potme. Teraz nepriateľ používa útočné bezpilotné lietadlá aj počas dňa," uviedli ukrajinské vzdušné sily, ktoré podotkli, že v nedeľu Rusi útočili pomocou dronov, navádzaných leteckých bômb a riadených striel. (ČTK)

Ukrajina aktívne pracuje na vývoji vlastných riadených leteckých bômb.

„Aktívne na tom pracujeme. Myslím si, že takýto úspech dosiahneme," povedal podľa webu Kyiv Independent náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Anatolij Barhylevyč.

Poukázal na to, že Rusko vlastní najväčšie zásoby leteckých bômb zdedených po Sovietskom zväze. Riadené letecké bomby sú presne navádzaná munícia, ktorá má kratší dosah ako rakety, ale jej výroba je oveľa lacnejšia. Pri zhadzovaní z lietadiel nachádzajúcich sa na území Ruska alebo na územiach okupovaných Ruskom sú bomby mimo dosahu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Minister obrany Umerov koncom októbra povedal, že Ukrajina investovala viac ako štyri miliardy dolárov do svojej obrannej výroby a vyzval medzinárodných partnerov, aby investovali ďalej. Pripomenul pritom najnovšie úspechy ukrajinských špecialistov vo výrobe bezpilotných lietadiel. (SITA)

V Rusku už platí zákon o odpustení dlhov novým regrútom ruskej armády, ktorí sa prihlásia do bojov na Ukrajine.

Konečná verzia zákona sa objavila v sobotu na vládnej webovej stránke.

Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry Interfax nová legislatíva umožňuje tým, ktorí podpísali zmluvu na jeden rok, odpísať nedobytné pohľadávky až do výšky 10 miliónov rubľov.

Zákon sa vzťahuje na dlhy, na ktoré bol vydaný súdny príkaz na vymáhanie a exekučné konanie pred 1. decembrom 2024. Vzťahuje sa aj na manželov novoprijatých zamestnancov.

Rusko zintenzívnilo nábor vojenských síl tým, že ponúkalo zvýšenie finančných stimulov, v niektorých prípadoch niekoľkonásobku priemerného platu, tým, ktorí sú ochotní bojovať na Ukrajine.

Stratégia umožnila armáde posilniť svoje pozície v zóne konfliktu a zároveň sa vyhnúť ďalšiemu mobilizačnému rozkazu. „Čiastočná mobilizácia“ v septembri 2022 vyvolala exodus desiatok tisíc ruských mužov, ktorí utiekli z krajiny, aby sa vyhli narukovaniu.

Intenzívna a zdĺhavá vojna zaťažila ruské zdroje. Ruský prezident Putin v septembri vyzval armádu, aby zvýšila počet svojich vojakov o 180-tisíc. (SITA)

Pri ruskom útoku na Charkov utrpelo zranenia najmenej 19 ľudí, informoval starosta mesta Ihor Terechov.

Invázne sily podľa neho zasiahli centrálnu časť Charkova, pravdepodobne použili strelu S-400. Moskva sa k informáciám nevyjadrila.

Explózia zaznela v Charkove ráno, uviedol server Ukrajinská pravda. "Zásah v centrálnej časti mesta, oblasť s hustou obytnou zástavbou. Dopadlo to do dvorov, okolo ktorých sú viacpodlažné budovy. Horeli hospodárske stavby a autá. Na mieste pracujú všetky príslušné služby a dobrovoľníci," povedal Terechov, ktorý postupne informoval o narastajúcom počte zranených civilistov.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️ Update: 19 injured in Russian attack on Kharkiv.

The number of injured in a Russian attack on Kharkiv on the morning of Nov. 25 has risen to 19, officials said.

📷 State Emergency Service/Telegram https://t.co/gq3CcPI4Ek

25.11.2024 o 10:03 · archivované: 25.11.2024 o 10:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nemecko urobilo viacero chýb pri podpore Ukrajiny, vrátane príliš neskorého dodania potrebných zbraní.

Vyhlásil to nemecký minister hospodárstva a vicekancekancelár Robert Habeck.

Nemecko "vždy meškalo" s dodávkami zbraní, povedal Habeck v diskusnej relácii verejnoprávnej televízie ARD.

Minister zároveň vyjadril nespokojnosť s oneskorenými dodávkami tankov Leopard a povedal, že situácia sa teraz opakuje v súvislosti s riadenými strelami Taurus.

Minister podporil nedávny telefonát kancelára Olafa Scholza s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý vyvolal ostrú kritiku zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ďalších predstaviteľov.

Habeck však zdôraznil, že je dôležité zapojiť sa do diskusií o konflikte s obomi bojujúcimi stranami. Scholzov telefonický rozhovor s Putinom bol prvým za uplynulé dva roky.

Habeck sa vyjadril aj k téme rozpadu vlády, pričom odmietol kritiku, že koalícia sa rozpadla pre egá jej predstaviteľov, píše DPA. Podľa ministra bolo príčinou rozpadu rozhodnutie ústavného súdu o rozpočte na rok 2024.

V rámci neho došlo k zákazu čerpania nevyužitých prostriedkov určených na pandémiu ochorenia COVID-19 na iné rozpočtové záležitosti. Podľa Habecka to zabránilo koalícii dosiahnuť pokrok a následne sa "trápila" ďalší rok. (TASR)

Najmenej desať osôb utrpelo zranenia pri ruskom útoku na Charkov. Požiar poškodil civilnú infraštruktúru aj autá.

O útoku informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Ruské sily v noci na pondelok zaútočili aj na energetickú infraštruktúru v Mykolajivskej oblasti, informoval miestny gubernátor Vitalij Kim.

Na platforme Telegram napísal, že technikom sa od rána podarilo obnoviť dodávky elektriny pre väčšinu odberateľov, ktorí po útoku hlásili výpadky. Protivzdušná obrana zneškodnila nad regiónom dve bezpilotné lietadlá, dodal.

Pri dronovom útoku v Záporožskej oblasti utrpelo zranenia jedno dieťa, uviedol miestny gubernátor Ivan Fedorov. Úder poškodil niekoľko priemyselných zariadení a obytnú budovu.

Ukrajinská protivzdušná obrana zachytila dronový útok aj v okolí Kyjeva. Miestne úrady nehlásili zranených ani väčšie škody. (TASR)

Vývoz plynu z Ruska do Európy cez Ukrajinu je stabilný napriek sporu medzi ruským Gazpromom a rakúskou spoločnosťou OMV.

Spor vyústil do zastavenia dodávok do Rakúska.

Gazprom 16. novembra zastavil dodávky pre OMV, keďže pohrozila, že zadrží časť platieb za plyn ako kompenzáciu za arbitráž. Súd totiž priznal rakúskej firme v spore s ruským plynárenským gigantom náhradu škody vo výške 230 miliónov eur.

Rusko síce zastavilo dodávky plynu pre OMV, ale stále posiela do Európy cez Ukrajinu stabilné objemy, keďže zvyšní kupci požiadali o viac plynu.

Tranzit plynu však komplikuje aj vojna, ktorá vypukla vo februári 2022 po invázii ruskej armády na Ukrajinu.

Aktuálna päťročná dohoda o tranzite medzi Moskvou a Kyjevom vyprší 31. decembra a Ukrajina opakovane povedala, že sa nezapojí do rokovaní s Ruskom o jej predĺžení.

Gazprom v pondelok uviedol, že pošle do Európy cez Ukrajinu 42 miliónov kubických metrov plynu. To je rovnaký objem ako v predchádzajúci deň.

Nominácie, resp. požiadavky na toky zemného plynu na Slovensko z Ukrajiny, boli v pondelok stabilné a prietoky opúšťajúce Slovensko boli prevažne na úrovniach zaregistrovaných cez víkend. Ukázali to údaje prevádzkovateľa prenosovej sústavy Eustream.

Nominácie na toky do Rakúska zo Slovenska boli takisto podobné víkendovým úrovniam, ale sú približne o 18 percent nižšie ako minulý týždeň. Nominácie do Česka sa znížili o päť percent oproti predchádzajúcemu týždňu. (TASR)

Sedem ukrajinských rakiet a sedem dronov zneškodnili nad Kurskou oblasťou, tvrdí gubernátor oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

"Naše stíhačky protivzdušnej obrany v noci odrazili útok ukrajinských ozbrojených síl," napísal na platforme Telegram Alexej Smirnov bez uvedenia ďalších podrobností.

Ruské ministerstvo vnútra ráno oznámilo, že nad ruským územím celkovo zničilo 23 ukrajinských dronov, rakety však nezmienilo.

Predstaviteľ regionálnej vlády Roman Aľochin na Telegrame napísal, že "Kurskú oblasť zasiahol masívny útok raketami zahraničnej výroby" a že ich bolo "veľmi veľa".

Agentúra Reuters nedokázala tieto správy nezávisle overiť. Ukrajina sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. (TASR)

Ruské sily zajali britského žoldniera v západoruskej Kurskej oblasti, ktorú čiastočne kontrolujú ukrajinské sily.

Ruskej štátnej agentúre RIA Novosti to povedal bezpečnostný zdroj.

"Žoldnier z Veľkej Británie, ktorý si hovorí James Scott Rhys Anderson, bol zajatý. Teraz podáva dôkazy, "povedal ruský zdroj.

Na neoficiálnych ruských provojnových telegramových kanáloch bolo v nedeľu zverejnené video, v ktorom mladý muž vo vojenskom oblečení a zrejme spútanými rukami hovorí po anglicky a tvrdí, že sa volá James Scott Rhys Anderson a že v minulosti slúžil v britskej armáde.

Podľa agentúry Reuters, ktorá pravosť nahrávky zatiaľ nemohla overiť, nie je jasné, kedy bolo video vyhotovené. Britské ministerstvo zahraničia zatiaľ na žiadosť o vyjadrenie nereagovalo.

BBC predtým uviedla, že ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že "podporuje rodinu britského muža" po správach o jeho zadržaní.

Ukrajinská armáda v auguste vykonala prekvapujúci vpád do Kurskej oblasti, ktorej časť stále kontroluje. Cez víkend ale Kyjev pripustil, že vyše 40 percent pôvodne obsadeného územia medzičasom opustil, pretože ruské sily vykonali vlny protiútokov. (ČTK)

Ruskí okupanti prišli o ďalších 1 610 vojakov, v priebehu vojny zhruba 732 350 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počas nedele prišli Rusi aj o ďalších šesť tankov, 27 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 22 delostreleckých systémov a 84 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 429 tankov, 19 236 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 29 948 vozidiel a autocisterien, 20 787 delostreleckých systémov, 1 254 odpaľovacích raketových systémov, 1 004 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 19 480 dronov, 2 764 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 681 kusov špeciálnej techniky.

Ruské úrady hlásia po ukrajinskom nálete dronmi požiar v priemyselnom areáli v meste Kaluga juhozápadne od Moskvy.

Tri bezpilotné lietadlá zničila protivzdušná obrana, napísal gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša na platforme Telegram. Zranený podľa neho nikto nebol.

Gubernátor Šapša nespresnil, aký objekt sa v Kaluge vznietil. Trosky údajne dopadli do areálu priemyselného podniku a spôsobili požiar.

Special Kherson Cat 🐈🇺🇦
@bayraktar_1love

Strong fire in Kaluga, Russia after the drone attack. Oil reservoirs are burning. Located at (54.5386765, 36.3218629)

Video filmed from ~ (54.5345916, 36.3069830) @GeoConfirmed @moklasen https://t.co/eRANYShNnK

Length: (00:00)

25.11.2024 o 0:36 · archivované: 25.11.2024 o 6:25

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov oznámil, že ruská protivzdušná obrana nad regiónom zostrelila sedem ukrajinských striel.

Smirnov ďalej uviedol, že jednotky protivzdušnej obrany rovnako zničili sedem ukrajinských dronov. Ďalšie podrobnosti nezverejnil.

Proruský vojenský analytik Roman Aljochin, ktorý pôsobí ako Smirnovov poradca, uviedol, že Kurská oblasť bola v noci terčom "masívneho útoku strelami zahraničnej výroby".

Továreň Typhoon vyrába komunikačné systémy, elektronické spravodajské a radarové zariadenia a komponenty pre sledovacie a navádzacie systémy inštalované na vojenskom vybavení.

Závod Typhoon produkuje aj diely pre systémy protivzdušnej obrany, pre lietadlá a raketové systémy a robí údržbu a modernizáciu techniky ruskej armády. Továreň okrem toho vyrába elektronické moduly a špecializované zariadenia potrebné na integráciu rôznych vojenských systémov. (ČTK, SITA)

Rusko verbuje mužov z Jemenu, aby ich nasadilo do boja proti Ukrajine, a to s pomocou jemenských povstalcov húsíov.

Podľa správy britského denníka Financial Times ide o "pokútnu operáciu obchodovania s ľuďmi", pomocou ktorej sa ruskej armáde už podarilo získať stovky jemenských vojakov.

Niektorým mužom prisľúbili dobre platenú prácu a vyhliadku na ruské občianstvo, uviedol denník s odvolaním sa na dotknuté osoby. Po príchode do Ruska ich však prinútili vstúpiť do armády a poslali ich na front na Ukrajinu.

Verbovanie v Jemene údajne prebieha cez firmu, ktorú založil prominentný húsíjský politik. Náborový kontrakt, ktorý FT získali, naznačuje, že tieto aktivity sa začali už v júli.

Rusko prehĺbilo svoje vzťahy s húsíami a v Jemene už boli na rokovaniach zástupcovia Moskvy, uviedol pre britské noviny americký diplomat. Podľa jeho slov to vyvoláva obavy z dodávok zbraní, ktorými by jemenskí povstalci mohli účinnejšie útočiť na lode pri pobreží krajiny.

Húsíovia, spojenci Iránu, napádajú lode najmä v Červenom mori od vlaňajšieho vypuknutia vojny medzi Izraelom a militantnými hnutím Hamas v Pásme Gazy. Odôvodňujú to solidaritou s Palestínčanmi a snahou prinútiť Izrael, aby ukončil vojenskú operáciu v Gaze. (TASR)