ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Prerušenie dvojice internetových káblov na dne Baltského mora stále vyvoláva špekulácie o sabotáži a cudzom zavinení.
V nedeľu prestal fungovať 218-kilometrový internetový kábel medzi Litvou a švédskym ostrovom Gotland a v pondelok bol prerušený 1170-kilometrový telekomunikačný kábel medzi Fínskom a Nemeckom.
Vyšetrovanie sa ešte len začalo, no nemecký minister obrany Boris Pistorius bol už v utorok presvedčený, že ide o sabotáž.
"Nikto neverí, že káble boli poškodené náhodou. Ani ja neverím, že by ich poškodili kotvy lodí. Zatiaľ nemáme isté informácie, ale musíme predpokladať, že škodu spôsobila sabotáž," vyhlásil podľa denníka Guardian v Bruseli.
Hoci formálne je stále možné, že dva káble utrpeli škody pri náhodnej alebo prirodzenej udalosti, podobný postoj ako Pistorius zaujali v spoločnom vyhlásení ministri zahraničia Nemecka a Fínska.
V Baltskom mori už pracuje loď, ktorá by mala káble preskúmať a opraviť. Nie je to prvý prípad, keď boli podmorské káble na severe Európy poškodené.
V článku sa dočítate:
- Čo je zatiaľ známe o poškodení podmorských káblov v Baltskom mori,
- čo to môže spôsobiť v internetovej sieti,
- aké podobné prípady sa stali v minulosti,
- aké sú hypotézy ohľadom príčin.
Oprava potrvá dva týždne
Dlhší z dvoch poškodených káblov sa volá C-Lion1 a spája fínske hlavné mesto Helsinki s mestom Rostock na severe Nemecka. Poškodený je neďaleko švédskeho ostrova Oland, bližšie k Nemecku ako k Fínsku, píše BBC.
Fínska telekomunikačná spoločnosť Cinia podľa britskej stanice informovala, že kábel "mohla poškodiť cudzia sila" a že "tento typ poruchy sa nestáva bez vonkajšieho zavinenia". Spoločnosť informovala aj o tom, že oprava kábla môže trvať od piatich do pätnástich dní.
Hoci ani jedna strana zatiaľ nedokázala stopercentne potvrdiť cudzie zavinenie, napätá situácia v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine spôsobila, že sabotáž sa dostala do popredia ako jedna z pravdepodobných hypotéz.
"Sme hlboko znepokojení prerušením podmorského kábla medzi Fínskom a Nemeckom. Fakt, že takýto incident okamžite vyvoláva podozrenia z úmyselného poškodenia, vypovedá veľa o tom, v akých časoch žijeme," znie spoločné vyhlásenie Nemecka a Fínska.
Hybridná vojna sa vedie aj pod vodou a Západ nie je pripravený sa brániť, varuje dôstojník NATO Čítajte "Rybárske lode občas poškodia káble kotvami. Načasovanie je zvláštne, ale zatiaľ sme to nemohli preskúmať, takže nevieme, čo to spôsobilo," cituje BBC vyhlásenie Martina Sjogrena, hovorcu švédskej spoločnosti Arelion, ktorá prevádzkuje kratší z dvojice poškodených káblov.
Hoci sa oba káble stretávajú na jednom mieste, k prerušeniam zrejme došlo na dvoch rôznych miestach, podľa CNN ich delí zhruba sto kilometrov.
Stanica zdôraznila, že dôležité dátové spojenia zväčša používajú viacero oddelených trás, aby sa nespoliehali na jeden kábel. Aktuálne škody zatiaľ nespôsobili výrazné poklesy v spojeniach, hoci prinajmenšom v Litve ich pocítili.
Stále pritom nie je vylúčené, že poškodenie dvoch káblov spôsobili prirodzené javy. "Podmorské káble sú vystavené rôznym javom aj lodnej prevádzke. Neustále na nich treba vykonávať údržbu," upozornil podľa Politica Samuli Bergström, riaditeľ fínskeho národného centra pre kybernetickú bezpečnosť.
Čínska loď ťahala kotvu po dne
Baltské more sa od ruského vpádu na Ukrajinu stalo miestom niekoľkých sabotáží, z ktorých najznámejšie je poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a 2, z ktorého Nemecko podozrieva ukrajinských štátnych občanov.
V októbri 2023 však v Baltskom mori došlo aj k poškodeniu plynovodu Balticconnector, ktorý prepája plynovodné siete Estónska a Fínska, a neďalekých telekomunikačných káblov. Z poškodenia je podozrivá čínska kontajnerová loď Newnew Polar Bear.
Vyšetrovatelia zistili, že plynovod a káble poškodila kotva, ktorú po morskom dne vláčila loď. Zakrátko do ruského prístavu Archangeľsk priplávala Newnew Polar Bear s jednou chýbajúcou kotvou.
"Nie som námorný kapitán, ale trúfam si tvrdiť, že ak ťaháte kotvu po morskom dne stovky kilometrov, všimnete si to," vyhlásil podľa magazínu Politico v decembri 2023 fínsky minister európskych záležitostí Anders Adlercreutz.
V máji tohto roka estónska prokuratúra informovala, že Čína ani po polroku nereagovala na jej žiadosť o spoluprácu pri vyšetrovaní.
Agentúra Reuters dodala, že čínsku loď sa podarilo zamerať na všetkých troch miestach, na ktorých bolo potrubie poškodené a na morskom dne sa podarilo nájsť aj stratenú kotvu.
Čína tvrdila, že prípad vyšetruje a v auguste podľa Slobodnej Európy pripustila, že potrubie aj kábel poškodilo jej plavidlo, no pridala k tomu svoju vlastnú verziu udalosti. "Nehoda" sa údajne stala počas silnej búrky.
"Mám problém pochopiť, ako si kapitán lode môže nevšimnúť, že jeho plavidlo ťahá kotvu po morskom dne," reagoval vtedy estónsky minister obrany Hanno Pevkur.
Prípad s čínskou loďou by zapadal do konceptu hybridnej vojny, keď škodu spôsobilo formálne civilné plavidlo spôsobom, ktorý má vyzerať ako nehoda.
Zástupca veliteľa spojeneckého námorného velenia NATO Didier Maleterre v apríli poukázal na to, že 90 percent internetu je pod morom, osobitne všetky spojenia medzi USA, Kanadou a Európou.
Väčšinu z týchto káblov položili súkromné firmy, ktoré sa starajú o svoj obchod, no ich bezpečnosť, osobitne v časoch hybridnej vojny, je na pleciach štátov alebo Severoatlantickej aliancie.
