Ukrajina Rusko Online: Biden povolil Ukrajine použiť americké rakety na údery v Rusku, píšu médiá

Rakety budú hovoriť samy za seba, reagoval Volodymyr Zelenskyj na správy o povolení používať rakety z USA na ciele v Rusku.

Dvaja americkí predstavitelia a zdroj oboznámený s rozhodnutím v nedeľu oznámili významný obrat v politike Washingtonu týkajúcej sa vojny na Ukrajine. "Mnohé média dnes uviedli, že sme dostali povolenie prijať príslušné opatrenia. Údery sa však nevykonávajú slovami. Takéto veci sa neoznamujú. Rakety budú hovoriť samy za seba," povedal večer Zelenskyj vo svojom príhovore.

Vladimir Džabarov, podpredseda zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, reagoval na krok Washingtonu slovami, že by to mohlo viesť k tretej svetovej vojne, píše TASS. Zároveň zdôraznil, že na toto rozhodnutie bude Rusko okamžite reagovať. (TASR)

Všetky oblasti Ukrajiny v pondelok dočasne ovplyvní obmedzenie dodávok elektrickej energie.

Uviedol to ukrajinský štátny prevádzkovateľ energetickej siete Ukrenergo.

"Zajtra, 18. novembra, budú musieť všetky oblasti prijať opatrenia na úsporu elektrickej energie. Dôvodom dočasného návratu k obmedzeniam je poškodenie energetickej infraštruktúry dnešným masívnym útokom dronov a rakiet," vyhlásila spoločnosť Ukrenergo prostredníctvom sociálnych sietí, píše AFP.

Výpadky elektriny sa môžu objaviť od 6.00 ho do 22.00 hod., pracovníci Ukrenergo však poškodenie opravujú tak rýchlo, ako je to možné, informuje Reuters.

Rusko v nedeľu zaútočilo na celé územie krajiny 120 raketami a 90 dronmi. Cieľom rozsiahleho útoku bola energetická infraštruktúra, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Útok si vyžiadal najmenej dve obete na životoch a šesť zranených vrátane detí. (TASR)

Americký prezident Joe Biden povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané USA proti cieľom na ruskom území.

Napísal to spravodajský web denníka The New York Times (NYT) s odvolaním sa na amerických predstaviteľov. S podobnou informáciou prišla len chvíľu potom s odvolaním sa na svoje vlastné zdroje tiež Reuters. Biely dom vec odmietol komentovať, dodala agentúra.

Podľa informácií NYT budú rakety pravdepodobne nasadené proti ruským a severokórejským vojakom s cieľom brániť ukrajinské jednotky v západoruskej Kurskej oblasti.

Rozhodnutie končiacej Bidenovej administratívy prichádza zhruba dva mesiace pred nástupom novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa funkcie ujme 20. januára budúceho roka. O povolenie použiť americké zbrane proti ruským vojenským cieľom ďaleko od ukrajinskej hranice žiada Bidena ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už mesiace.

Rozhodnutie zároveň prichádza po tom, ako sa severokórejskí vojaci začali podieľať na snahe ruských síl znovu ovládnuť ukrajinskými jednotkami v auguste obsadené územie ruskej Kurskej oblasti, čo vyvolalo obavy v Kyjeve aj vo Washingtone.

Prvé ukrajinské údery budú zrejme vykonané americkými strelami ATACMS, ktoré majú dolet približne 300 kilometrov, uviedli zdroje Reuters.

Kým niektorí americkí činitelia vyjadrili pochybnosti nad tým, či rakety dlhého doletu zmenia vývoj vojny, terajšie rozhodnutie by mohlo Kyjev dostať do lepšej vyjednávacej pozície, ak by začali rozhovory o prímerí, napísal Reuters. Podľa zdrojov NYT je cieľom Bidenovho kroku tiež vyslať Severnej Kórei odkaz, že jej vojaci sú v Rusku v zraniteľnej pozícii a že by nemala vysielať ďalšie.

Či Trump Bidenovo terajšie povolenie zruší, až sa ujme funkcie, nie je jasné. Trump však dlhodobo kritizuje výšku americkej finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine a tvrdí, že vojnu rýchlo ukončí, hoci nespresnil ako. (ČTK, The New York Times)

Ukrajinské jadrové elektrárne preventívne znížili výrobu elektrickej energie po ruských útokoch na energetickú infraštruktúru.

Uviedol to generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.

Jadrové zariadenia neboli priamo zasiahnuté ruskými útokmi, ale stanice, ktoré sú na ne napojené, boli zasiahnuté, povedal Grossi. V súčasnosti vyrábajú na plný výkon len dva z deviatich funkčných reaktorov v krajine, dodal šéf MAAE, pričom sa odvolal na rozhovor s predstaviteľmi ukrajinských regulačných orgánov. "Energetická infraštruktúra krajiny je mimoriadne zraniteľná, čo má priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť a ochranu," uzavrel Grossi.

Traja ukrajinskí civilisti zomreli pri ruských útokoch na mesto Cherson na juhu krajiny.

Jeden muž a jedna žena prišli o život v aute, ktoré ráno zasiahol dron. Obete mali 58 a 51 rokov. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Chersonu Roman Mročko.

Ďalších dvoch mužov vo veku 37 a 39 rokov pri útoku dronu na auto zranili črepiny a museli ich hospitalizovať. Neskôr Mročko uviedol, že zhruba o 15-tej popoludní pri útoku na Cherson zomrel 52-ročný muž.

Rusi v meste Cherson v nedeľu zasiahli aj autobus. Črepiny porozbíjali okná autobusu, ale našťastie ani vodič ani pasažieri neboli zranení. (SITA, Ukrajinská pravda)

Putina sa nepodarí zastaviť telefonátmi, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk.

Vyhlásenie poľského premiéra je reakciou na piatkový rozhovor nemeckého kancelára Olafa Scholza s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Scholz podľa vlastných slov ruského prezidenta žiadal, aby stiahol ruské jednotky a naliehal naňho, aby "vyjednával s Ukrajinou s cieľom zaistiť spravodlivý a trvalý mier".

Krok nemeckého kancelára si vyslúžil vlnu kritiky nielen v Nemecku, ale aj v zahraničí. Jürgen Hardt z nemeckej kresťansko-demokratickej strany CDU/CSU telefonát označil za "znak slabosti, nie sily".

"Putina nikto nezastaví telefonátmi. Útok počas uplynulej noci, jeden z najväčších za celú vojnu, je dôkazom, že diplomacia cez telefón nemôže nahradiť skutočnú podporu Ukrajiny zo strany celého Západu. Nasledujúce týždne rozhodnú nielen o samotnej vojne, ale aj o našej budúcnosti," uviedol Tusk v angličtine na sociálnej platforme X.

Telefonáty označila v nedeľu za neúčinné aj fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. Lídrov európskych krajín vyzvala na zdržanlivosť pri rokovaniach s Moskvou o vojne na Ukrajine.

"Najdôležitejšie je pochopiť, že sa z toho nesmie stať súťaž v snahe o získanie pozornosti Kremľa," vyhlásila Valtonenová v rozhovore pre nemeckú televíziu ARD. (TASR)

Tok plynu z Ruska do uzla Baumgarten v Dolnom Rakúsku zostáva stabilný. Informuje agentúra APA, ktorá so odvolala na rakúsky regulačný úrad pre dodávky energií E-Control.

"Zdá sa, že tok plynu je aj dnes stabilný na mierne nižšej úrovni, ako bol včera," uviedol na sociálnej sieti X zástupca E-Control Leo Lehr. Predchádzajúci deň dorazilo o 10 až 20 % menej plynu, ako bolo v minulých mesiacoch obvyklé. Po sobotňajšom (16. 11.) zastavení dodávok už OMV nedostáva plyn od ruského Gazpromu.

Uvedený tok je v súčasnosti znížený, ale na Slovensko cez Ukrajinu prúdi približne rovnaký objem ako nedávno, dodal Lehr. "To znamená, že cez ukrajinskú trasu prichádza rovnaký objem plynu ako minulý týždeň. Časť z neho však zrejme zostáva aj na Slovensku," uzavrel Lehr, podľa ktorého je zrejmé, že slovenskí účastníci trhu prevezmú časť objemu OMV.

V pozadí zastavenia dodávok plynu pre OMV je rozsudok arbitrážneho súdu, ktorý rakúskej spoločnosti v spore s ruským plynárenským gigantom Gazprom priznal náhradu škody vo výške 230 miliónov eur. OMV následne oznámila, že zastaví platby Gazpromu, aby získala vysúdené milióny.

Na OMV zvyčajne pripadá približne 40 % z objemu vývozu ruského plynu, ktorý sa prepravuje plynovodmi cez Ukrajinu, čo predstavuje približne 17 miliónov metrov kubických denne. Rusko v piatok (15. 11.) oznámilo Rakúsku, že od 6.00 h SEČ v sobotu zastaví dodávky plynu cez Ukrajinu. (TASR)

Asi dvetisíc ľudí sa vydalo v centre Berlína na protivojnový pochod mestom organizovaný ruskou opozíciou.

Do čela sprievodu sa postavili prominentní odporcovia režimu ruského prezidenta Vladimira Putina - Ilja Jašin, Vladimir Kara-Murza a Julija Navaľná. Požadujú stiahnutie ruských inváznych jednotiek z Ukrajiny, proces s Putinom ako vojnovým zločincom a prepustenie všetkých politických väzňov v Rusku. (ČTK)

Do Chorvátska čoskoro dorazí siedma francúzska stíhačka Rafale, potvrdil chorvátsky minister obrany Ivan Anušič .

Potvrdil tiež záujem chorvátskej vlády modernizovať ozbrojené sily s cieľom zvýšiť ich interoperabilitu s NATO.

Chorvátsko preto pripravuje nákup najmodernejších tankov Leopard 2A8, systémov Bayraktar TB2 a raketometov M142 HIMARS. Armádu už onedlho doplnia aj americké bojové vozidlá Bradley.

Prvých šesť z celkovo 12 viacúčelových francúzskych bojových lietadiel Rafale pristálo v Chorvátsku koncom apríla. Siedme sa očakáva v najbližších dňoch a ôsme do konca roka. Zostávajúce štyri lietadlá Rafale priletia do konca apríla 2025, uviedol Anušič. Chorvátsku oblohu strážia dovtedy partneri z NATO Maďarsko a Taliansko a chorvátski piloti trénujú na týchto bojových lietadlách, vysvetlil minister.

Na nákup lietadiel Rafale Chorvátsko počíta so sumou 1,13 mld eur. Na tento rok je v rozpočte vyčlenených približne 225 miliónov eur, na budúci 65 miliónov eur a v roku 2026 18 miliónov eur.

Vláda nedávno dohodla prípravu nákupu tankov Leopard 2A8 z Nemecka, aby mohla darovať dosluhujúce tanky M-84 a bojové vozidlá M-80 s náhradnými dielmi a muníciou Ukrajine. (TASR)

Olaf Scholz uviedol, že v telefonáte s Putinom nezaznamenal žiadny náznak posunu v jeho názoroch ohľadne vojny na Ukrajine.

Nemecký kancelár zároveň ďalej obraňoval svoje rozhodnutie zatelefonovať do Kremľa, ktoré vyvolalo vlnu veľkej kritiky.

Scholz na berlínskom letisku tesne pred odletom na summit skupiny G20 v Brazílii reportérom povedal, že stálo za to porozprávať sa s Putinom, aby podľa neho rozptýlil ilúzie ruského prezidenta, podľa ktorých by Západ upustil od podpory Kyjeva.

Ako dodal s odvolaním sa na nadchádzajúci návrat novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu, nebolo by podľa neho dobré, aby bol Washington v priamom kontakte s Putinom, a žiaden z európskych lídrov by tak neurobil.

"Rozhovor bol veľmi detailný, prispel však k zisteniu, že v názoroch ruského prezidenta na vojnu sa zmenilo len málo - a to nie sú dobré správy," podotkol nemecký kancelár.

Zároveň opätovne potvrdil podporu svojej krajiny pre Ukrajinu a uistil, že žiadne rozhodnutie o ukončení vojny s Ruskom nemôže padnúť bez účasti Kyjeva. "Ukrajina s nami môže rátať... Žiadne rozhodnutie nepadne za chrbtom Kyjeva," vyhlásil podľa agentúry AFP. (TASR)

Protivzdušná obrana zničila vyše 140 cieľov, na odrazení útoku sa podieľali aj stíhačky F-16, uviedol ukrajinský prezident.

"Naše sily protivzdušnej obrany zničili viac ako 140 vzdušných cieľov. Nepriateľ sa zameral na našu energetickú infraštruktúru na celom území Ukrajiny. Žiaľ, zariadenia boli poškodené zásahmi a padajúcimi troskami," napísal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident potvrdil skoršie správy ukrajinských úradov o smrti dvoch ľudí a zranení ďalších šiestich v dôsledkoch ruského dronového útoku na Mykolajiv na juhu Ukrajiny.

Ukrajinské letectvo neskôr spresnilo, že protivzdušná obrana zostrelila 144 vzdušných cieľov, z toho 102 rakiet. Medzi zostrelenými raketami bola jedna hypersonická strela Cirkon (Zirkon), sedem tiež nadzvukových striel Kinžal, na 85 striel s plochou drahou letu Kalibr, štyri protiradarové strely Ch-22/Ch-31P a päť riadených striel Ch-59/Ch-69.

Zničených bolo tiež 42 ruských bezpilotných prostriedkov, na 41 dronov zmizlo z radarov a dva ďalšie zamierili späť na ruské či Ruskom okupované územia.

Ruskí diplomati z generálneho konzulátu v Poznani na západe Poľska opustia krajinu v najbližších dňoch.

Uviedol to poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

"Nájomná zmluva na túto nehnuteľnosť vyprší na konci tohto mesiaca. Momentálne hovoríme o približne desiatke dní," vysvetlil Sikorski v sobotu počas rozhovoru s médiami. Minister 22. októbra odvolal súhlas s fungovaním konzulátu vzhľadom na sabotážne aktivity Ruska v Poľsku a Európe.

Sikorski povedal, že žiadosť Ukrajiny o umiestnenie ukrajinského konzulátu v uvoľnených priestoroch bude vyriešená priaznivo. "Vzhľadom na bezprecedentný nárast počtu ukrajinských občanov v Poľsku... počet ukrajinských konzulátov neodráža konzulárne potreby," dodal.

Okrem generálneho konzulátu v Poznani má Rusko na poľskom území veľvyslanectvo vo Varšave, generálny konzulát v Gdansku a generálny konzulát v Krakove.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v októbri uviedla, že na "nepriateľský krok" Varšavy bude Moskva reagovať "bolestivou odpoveďou".

Poľské bezpečnostné zložky obvinili skupinu štyroch ľudí z odosielania zápalných zariadení a výbušnín leteckou dopravou v mene cudzích spravodajských služieb. Podľa nemeckej spravodajskej služby BfV sa v logistickom centre spoločnosti DHL v Lipsku v júli vznietil zhodou okolností balík, ktorý mal vybuchnúť na palube lietadla. (TASR)

Rusi obhajujú svoj masívny vzdušný útok, vraj bol namierený len na ciele, vďaka ktorým funguje ukrajinský vojenský priemysel.

Zasiahnuté boli vraj aj letiská, ale aj miesta koncentrácie ukrajinských síl a techniky.

"Dnes ráno Ozbrojené sily Ruskej federácie začali masívny úder na kritické zariadenia energetickej infraštruktúry, ktoré zásobovali ukrajinský vojensko-priemyselný komplex a podniky vyrábajúce vojenské výrobky," uviedlo ministerstvo s tým, že "všetky plánované ciele boli zasiahnuté". (ČTK)

Ukrajina po ruskom vzdušnom útoku hlási výbuchy na viacerých miestach krajiny a ťažké škody na kritickej infraštruktúre i obete.

Podľa energetickej firmy DTEK utrpeli vážne škody jej tepelné elektrárne. Energetici vykonávajú núdzové odstávky dodávok elektriny, v Mykolajive a Dnipre sú spolu štyria mŕtvi, informovala agentúra Reuters.

Štátna železničná spoločnosť Ukrazaliznycia oznámila, že ruský úder na depo v Dnepropetrovskej oblasti neprežili dvaja železničiari a ďalší traja boli zranení. Informovala tiež o meškaní vlakov na niektorých traťových úsekoch v dôsledku výpadkov elektrického prúdu.

Taktiež vo Volyňskej a Záporožskej oblasti úrady informovali o bližšie nespresnenom poškodení energetickej a kritickej infraštruktúry. Výbuchy podľa agentúry Reuters otriasli tiež čiernomorským prístavom Odesa. Explózie hlásia tiež Rivne na západe Ukrajiny a Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti.

DTEK, najväčšia súkromná energetická firma na Ukrajine, uviedla, že jej tepelné elektrárne sa znovu stali terčom ruského útoku. Ten podľa nej spôsobil "vážne škody" na zariadení elektrární. Technici už začali pracovať na opravách.

Spoločnosť Ukrenergo, prevádzkovateľ ukrajinskej rozvodnej siete, podľa vyjadrenia firmy DTEK uskutočnila núdzové odstávky dodávok elektriny v Kyjeve a Kyjevskej, Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. Čiastočné odstávky medzičasom oznámila tiež Odesa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko útočilo na celé územie krajiny 120 raketami a 90 dronmi.

Cieľom rozsiahleho útoku bola energetická infraštruktúra.

Rusko podľa Zelenského nasadilo rôzne typy dronov vrátane bezpilotných lietadiel iránskej výroby Šáhid a riadených, balistických či aerobalistických rakiet. Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť dovedna 140 cieľov, spresnil ukrajinský prezident na platforme Telegram.

"Cieľom nepriateľa bola naša energetická infraštruktúra na celej Ukrajine. Žiaľ, došlo ku škodám v dôsledku úderov a padajúcich trosiek. Výsledkom dronového útoku v Mykolajive sú dve obete na životoch a šesť zranených vrátane detí," dodal Zelenskyj.

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim spresnil, že v prípade obetí ide dve ženy, a medzi zranenými sú štyria muži a dve deti.

Podľa Kima došlo k poškodeniu súkromných domov, jednej výškovej budovy, jedného nákupného centra a viacerých vozidiel a bližšie nešpecifikovanej infraštruktúry.

Prístavné mesto Mykolajiv na pobreží Čierneho mora sa nachádza východne od Odesy a je blízko ruskej frontovej línie, je preto často terčom útokov, píše agentúra DPA. Posledný ruský dronový útok si v meste vyžiadal päť obetí na životoch. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 640 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 720 880, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty a 36 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 350 tankov, 19 021 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 556 delostreleckých systémov.

Kyjev tvrdí, že ruský vzdušný útok patrí medzi najväčšie, ktoré Rusi doteraz podnikli.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že išlo o jeden z doposiaľ najrozsiahlejších ruských útokov dronmi a raketami "na mierumilovné mestá, spiacich civilistov a kritickú infraštruktúru".

Sybiha označil masívny ruský raketový útok na územie celej krajiny na "skutočnú odpoveď" Moskvy tým svetovým lídrom, ktorí komunikovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Podľa agentúry Reuters ide o zjavnú narážku na nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý v piatok s Putinom telefonoval vôbec prvýkrát od konca roka 2022, píše TASR.

Ukrajinská protivzdušná obrana potvrdila, že Rusko útočilo desiatkami riadených striel i balistických rakiet okrem iného aj prostredníctvom strategických bombardérov na ciele po celej krajine.

Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK ohlásila v nedeľu "núdzové odstávky" elektriny v Kyjevskej, Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. K týmto opatreniam pristúpila po masívnom ruskom raketovom útoku na energetickú infraštruktúru po celej krajine. Núdzové odstávky elektriny sa dotknú aj metropoly Kyjev.

Rozsah škôd po rozsiahlom dronovom i raketovom útoku Ruska na územie krajiny doposiaľ nebol bezprostredne známy. Úrady vo Volyňskej oblasti uviedli, že došlo k poškodeniu energetickej infraštruktúry, podrobnosti však nespresnili. Predstavitelia často nezverejňujú informácie o stave energetického systému v súvislosti s vojnou, pripomína Reuters.

V meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny zahynuli počas nočného dronového útoku dvaja ľudia, uviedol oblastný gubernátor Vitalij Kim.

Explózie hlásili aj z miest Záporožie, Odesa, Kryvyj Rih a Rivne.

Miestne úrady v nedeľu ráno uviedli, že ukrajinská protivzdušná obrana sa snaží odraziť ruský raketový útok v Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny, ktorá hraničí s členskou krajinou NATO Poľskom. (TASR)

Poľsko aktivovalo letectvo na zabezpečenie svojho vzdušného priestoru po masívnom raketovom útoku Ruska na Ukrajinu.

Uviedli to poľské ozbrojené sily. "V dôsledku masívneho útoku Ruskej federácie s použitím riadených striel, balistických striel a bezpilotných lietadiel na objekty, ktoré sa nachádzajú okrem iného na západe Ukrajiny, poľské a spojenecké lietadlá začali operovať v našom vzdušnom priestore," uviedlo operačné veliteľstvo poľskej armády na platforme X.

Ako dodalo, "aktivované boli všetky dostupné sily a zdroje" a bojové lietadlá v pároch, pozemné systémy protivzdušnej obrany a systém radarového prieskumu boli uvedené "do stavu najvyššej pohotovosti.

Ukrajina čelí rozsiahlemu kombinovanému vzdušnému útoku zo strany Ruska. Minister energetiky Herman Haluščenko ráno uviedol, že cieľom sú objekty slúžiace na výrobu a distribúciu energie po celej krajine. Výbuchy boli hlásené z Kyjeva, Záporoží, v Odesy, Dnipra alebo Kryvého Rihu. (TASR, ČTK)

Rusi podnikli masívny raketový útok na Ukrajinu, Kyjev a ďalšie oblasti hlásia preventívne odstávky elektriny.

Ruská armáda podnikla vzdušný útok na viacero cieľov na Ukrajine. V Kyjeve sa v skorých ranných hodinách ozývali explózie po zásahoch tamojšej protivzdušnej obrany. Podľa vyjadrení miestnych úradov horeli dve obytné budovy; požiar na nich vypukol v dôsledku nočného dronového útoku. Zranenia utrpela najmenej jedna osoba, uviedla kyjevská samospráva na platforme Telegram.

"Na miesto boli vyslané pohotovostné zložky," uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

Rozsiahle explózie hlásili aj z ďalších ukrajinských miest Záporožie, Dnipro, Kryvyj Rih a Odesa. Ukrajinská protivzdušná obrana uviedla, že Rusko útočilo desiatkami riadených striel i balistických rakiet okrem iného aj prostredníctvom strategických bombardérov na ciele po celej krajine (TASR)

Americký prezident Joe Biden a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching sa zhovárali o jadrových zbraniach i Trumpovi. (TASR)