Ukrajina Rusko Online: Ukrajina hlási po ruských útokoch mŕtvych civilistov

Vladimir Putin podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej opäť používa energiu ako zbraň.

Vyjadrila sa tak v súvislosti s tým, že ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom od soboty prerušila dodávky plynu rakúskej spoločnosti OMV.

„Pokúša sa vydierať Rakúsko a Európu prerušením dodávok plynu," napísala Von der Leyenová na mikroblogovacej sieti X. „Sme na to pripravení a prichystaní na zimu," dodala.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer povedal, že podzemné zásobníky plynu v jeho krajine sú plné a krajina má alternatívnych dodávateľov. „Túto zimu nikto nebude mrznúť, nijaký dom nebude studený ... Naše zásobníky plynu sú plné a máme dostatočnú kapacitu na získavanie plynu z iných regiónov," povedal Nehammer. „Nie je možné nás vydierať," dodal. (SITA)

Ukrajina zničila ruský protilietadlový raketový systém Buk-M1 v hodnote 10 miliónov dolárov.

Videozáznam, ktorý zverejnil ukrajinský minister vnútra Klymenko na komunikačnej platforme Telegram, ukazuje, že systém je namierený na „jednu z najhorúcejších oblastí frontu“. Záznam však nekonkretizoval, o ktorú oblasť ide.

V sobotu ráno ukrajinský generálny štáb uviedol, že Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu stratilo 999 systémov protivzdušnej obrany. Znamená to, že teraz je už zničených tisíc takýchto ruských systémov.

Raketové systémy zem-vzduch Buk-M1 zo sovietskej éry používajú v terajšej vojne Ukrajinci aj Rusi. Minulý rok Ukrajina oznámila, že systémy prispôsobila tak, aby mohli používať americké rakety. (SITA)

Ukrajina môže uvažovať o rozhovoroch s Ruskom o ukončení vojny len za určitých podmienok, povedal Volodymyr Zelenskyj v rozhovore odvysielanom v sobotu, zatiaľ čo sa konflikt blíži ku svojmu 1000-emu dňu.

Zelenskyj uviedol, že tieto podmienky zahŕňajú "to, že Ukrajina nebude rokovať len s Ruskom a že Ukrajina bude silná". "Dalo by sa očakávať, že v súčasnej situácii by sa rokovania pre Ukrajinu skončili zle," povedal prezident pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu NSTU.

"Z našej strany musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa táto vojna už na budúci rok skončila diplomaticky," vyhlásil Zelenskyj. S cieľom posilniť rokovaciu pozíciu Ukrajiny dúfa v pomoc západných spojencov.

Zelenského "plán víťazstva", ktorý prezident v októbri predstavil v zahraničí, sa odvoláva na "skutočnú diplomaciu" z pozície sily.

Tento päťbodový plán obsahuje požiadavku na pozvanie Kyjeva do západnej vojenskej aliancie NATO ešte pred koncom vojny. Okrem toho sa má Ukrajina masívne prezbrojiť a na Rusko sa majú uvaliť prísnejšie sankcie.

Rusko začalo 24. februára 2022 rozsiahlu inváziu do susednej Ukrajiny a v súčasnosti ovláda približne pätinu jej územia. 19. novembra uplynie od tejto chvíle 1000 dní. Kremeľ svoju agresiu označuje za "špeciálnu operáciu". (TASR)

Estónska vláda schválila nový balík vojenskej pomoci Ukrajine, ktorý navrhol minister obrany Hanno Pevkur.

Pomoc bude zahŕňať námorné uniformy, sledovacie vybavenie, periskopy, balistické ochranné vybavenie a rôzne druhy munície. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje estónske ministerstvo obrany.

„Toto nie je konečný balík pomoci," poznamenal Pevkur. „Čoskoro odštartujeme ročný podporný program, o ktorý môžu súťažiť estónske spoločnosti. Program umožní Ukrajine využívať tovar vyrobený estónskym obranným priemyslom. Táto iniciatíva podporí nielen Ukrajinu, ale aj estónsku ekonomiku a bezpečnosť," povedal minister.

Najnovšia pomoc bude pochádzať z rezerv estónskych obranných síl. Je prispôsobená tak, aby vyhovovala potrebám Ukrajiny a zároveň neohrozila obranné kapacity Estónska. (SITA, Ukrajinská pravda)

Politickí rivali Olafa Scholza vyhlásili, že jeho telefonát s Putinom priniesol šéfovi Kremľa "propagandistické víťazstvo".

Scholz a Putin sa rozprávali prvýkrát po takmer dvoch rokoch. Kancelár podľa svojho úradu odsúdil tento konflikt a vyzval na mierové rokovania a stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne obvinil Scholza, že hrá do karát Putinovi, ktorému sa západní lídri vyhýbajú, a povedal, že táto výzva otvorila "Pandorinu skrinku".

V Nemecku, kde Scholza vo februári čakajú spolkové voľby po tom, ako sa minulý týždeň rozpadla jeho koalícia troch strán, opozičná konzervatívna Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU) vyjadrila na adresu kancelára zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) podobnú kritiku.

Putin "pochopí skutočnosť, že mu Scholz zatelefonoval, skôr ako prejav slabosti než sily", povedal hovorca CDU pre zahraničnú politiku Jürgen Hardt pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk (DLF).

Scholza obvinil, že z nemeckých vnútropolitických dôvodov pomohol Putinovi k "propagandistickému víťazstvu", a poukázal na to, že zjavne "nepredložil žiadny konkrétny nový návrh a dokonca ani nevydal ultimátum".

Politik z CDU Johann Wadephul v komentári pre AFP tiež uviedol, že v čase, keď sa blížia voľby, "sa Scholz stará viac o vzťahy s verejnosťou ako o ochranu Ukrajiny".

Generálny tajomník SPD Matthias Miersch obhajoval telefonický rozhovor kancelára s Putinom tým, že je dôležité usilovať sa o diplomatický pokrok vo vojne na Ukrajine.

Miersch dodal, že Scholz úzko spolupracuje so západnými spojencami a vždy dával jasne najavo, že "s diktátom Moskvy nemôže byť uzavretý mier".

Týždenník Der Spiegel citoval nemenovaných nemeckých predstaviteľov, ktorí vysvetlili, že Scholzovým zámerom bolo konfrontovať Putina s vojnovou realitou a s tým, ako kriticky je Rusko vnímané na medzinárodnej scéne.

Scholz predtým tiež prisľúbil, že bude podporovať Ukrajinu "tak dlho, ako to bude potrebné", a snažil sa objasniť, že Európa sa musí popri Spojených štátoch zapojiť do prípadných mierových rokovaní. (TASR)

Írsko eskortovalo ruskú špionážnu loď Jantar v Írskom mori, pretože hliadkovala v oblasti s dôležitým internetovým spojením.

Posádka Jantaru predtým vypla transpondéry vysielajúce polohu lode. Jej prítomnosť vyvolala obavy o bezpečnosť prepojovacích káblov medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom.

Loď írskeho námorníctva LÉ James Joyce ruskú loď odprevadila z írskej výhradnej ekonomickej zóny (EEZ) v piatok ráno a letectvo monitorovalo jej pohyb smerom na juh.

Spozorovali ju vo štvrtok východne od Dublinu a juhozápadne od ostrova Man. V tejto oblasti vedie globálne internetové prepojenie z obrovských dátových centier technologických spoločností ako sú Google a Microsoft, ktoré majú európske ústredie v Írsku. Predtým sa plavila západne od Corku, kadiaľ vedie podmorské spojenie Írska a Francúzska.

"Opäť vidíme, ako ruské námorníctvo skúma obranu západnej Európy. Je to ďalší budíček ..., že Írsko potrebuje posilniť námorné kapacity a prehĺbiť námorné bezpečnostné partnerstvá v Európe," povedal Edward Burke, odborný asistent v oblasti dejín vojny na University College Dublin.

Ruská loď Jantar je oficiálne oceánografické výskumné plavidlo. Je schopná vypúšťať malé podmorské drony a podľa spravodajských analytikov sa už viackrát v minulosti plavila v európskych vodách v blízkosti infraštruktúry na dne mora. Primárnou úlohou je však "vysielanie strategických signálov a získavanie informácií", nie sabotáž.

Nórske, americké, francúzske a britské námorníctvo a služby protivzdušnej obrany loď spozorovali minulý víkend, keď sprevádzala ruskú fregatu Admirál Golovko cez Lamanšský prieliv. (TASR)

Japonský minister zahraničných vecí Takeši Iwaja pricestoval do Kyjeva na rokovania.

Témou sú prehlbujúce sa vojenské spojenectvo medzi Ruskom a Severnou Kóreou vrátane nasadenia severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine.

V pláne má stretnutie s ukrajinským rezortným partnerom Andrihom Sybihom, ktorého plánuje uistiť o "silnej podpore" Japonska pre Ukrajinu v jej boji proti ruskej invázii. Predmetom rokovaní sú okrem toho aj ďalšie sankcie proti Moskve, uviedol japonský rezort diplomacie.

Na čele agendy sú však "hlboké obavy" Japonska v súvislosti s rastúcou vojenskou spoluprácou Severnej Kórey a Ruska, dodalo ministerstvo.

Iwaja po príchode do Kyjeva podľa agentúry AFP upozornil, že nasadenie severokórejských vojakov na Ukrajine má "mimoriadne významný vplyv" na bezpečnosť vo východnej Ázii.

"To nielenže prehĺbi vážnosť situácie na Ukrajine, ale bude to mať aj mimoriadne významné dôsledky pre bezpečnostnú situáciu vo východnej Ázii... Sme vážne znepokojení týmto vývojom a dôrazne ho odsudzujeme," dodal. (TASR)

V prípade rozhovorov medzi Kyjevom a Moskvou o ukončení vojny Zelenskyj očakáva podporu od Donalda Trumpa.

Hlavnou podmienkou rokovaní je podľa Zelenského „silná Ukrajina“, či už na bojisku alebo v diplomacii. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Podpora hodnôt a spravodlivosti bude podporou pre Ukrajinu a neutralita zo strany sprostredkovateľa v tomto prípade podľa Zelenského nie je možná. „Ak budeme hovoriť s Putinom a budeme v takej situácii ako teraz, nie posilnení, bude to pre Ukrajinu stratový status od samého začiatku. Nepôjde o spravodlivý mier," konštatoval.

„Nemôžete hovoriť abstraktne: 'Som sprostredkovateľ, takže si nemôžem vybrať jednu alebo druhú stranu'. To sa nemôže stať, keď ide o také prípady, v ktorých bolo porušené medzinárodné právo," dodal ukrajinský prezident. (SITA, Ukrajinská pravda)

Skupina G7 sa opakovane zaviazala, že bude Rusku naďalej spôsobovať straty cez sankcie, kontrolu vývozu a ďalších opatrení.

Lídri skupiny tiež prisľúbili, že budú Kyjev podporovať tak dlho, ako to bude potrebné.

"Rusko zostáva jedinou prekážkou pre spravodlivý a trvalý mier," uviedli v spoločnom vyhlásení, ktoré prijali "na podporu Kyjeva pri príležitosti 1000. dňa ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine".

Rotujúce predsedníctvo v skupine G7 má tento rok Taliansko. Ďalšími členskými krajinami sú Spojené štáty, Kanada, Japonsko, Francúzsko, Nemecko a Británia.

"Skupina G7 potvrdzuje svoj záväzok uvaliť vysoké výdavky na Rusko prostredníctvom sankcií, vývozných kontrol a iných účinných opatrení. Stojíme pri Ukrajine," dodáva sa vo vyhlásení. (TASR)

Andrej Danko oficiálne požiadal povereného predsedu Národnej rady SR Petra Žigu o súhlas s cestou do Ruska. (TASR)

Ruské jednotky v Doneckej oblasti obsadili ďalšie dve dediny, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na ministerstvo obrany v Moskve.

V prípade dvoch obcí, nad ktorými údajne ruské jednotky prevzali kontrolu, ide o o Makarivku a Hryhorivku, uvádza ruský rezort obrany. Hryhorivku označujú ruské zdroje pod pôvodným názvom Leninskoje.

Reuters pripomína, že správy z bojiska na Ukrajine nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Vývoz ruského plynu cez Ukrajinu do Európy je stabilný aj napriek zastaveniu dodávok do Rakúska.

Ruský koncern Gazprom uviedol, že v sobotu pošle do Európy cez Ukrajinu 42,4 milióna metrov kubických (m3) plynu, čo je rovnaký objem ako uplynulý piatok, aj napriek tomu, že sa očakáva zastavenie dodávok plynu do Rakúska z dôvodu zmluvného sporu s OMV.

Ruská tlačová agentúra Interfax citovala údaje európskych prevádzkovateľov plynovodov, podľa ktorých bol export plynu z Ruska cez Ukrajinu stabilný, rakúska spoločnosť OMV však nebola medzi príjemcami plynu.

Na OMV zvyčajne pripadá približne 40 percent z objemu vývozu ruského plynu, ktorý sa prepravuje plynovodmi cez Ukrajinu, čo predstavuje približne 17 miliónov m3 denne. Aktuálne nie je jasné, či a kam boli tieto toky presmerované.

Rusko v piatok oznámilo Rakúsku, že od 6.00 h SEČ v sobotu zastaví dodávky plynu cez Ukrajinu. Dodávky cez Ukrajinu by sa mali skončiť na konci tohto roka. Dovtedy je totiž platná päťročná dohoda Ruska s Ukrajinou. Kyjev opakovane potvrdil, že ju už nepredĺži vzhľadom na prebiehajúci vojenský konflikt.

Zastavenie dodávok ruského plynu do Rakúska, ktoré bolo hlavným príjemcom plynu cez Ukrajinu, znamená, že Rusko bude teraz dodávať významné objemy plynu spomedzi európskych krajín už len do Maďarska a na Slovensko, v prípade Maďarska cez plynovod vedúci prevažne cez Turecko.

Rusko pred začiatkom invázie na Ukrajinu pokrývalo 40 percent spotreby plynu v Európskej únii. Rusko podľa údajov agentúry Reuters v roku 2023 dodalo cez Ukrajinu približne 15 miliárd m3 plynu, čo bolo približne len 8 percent v porovnaní s maximami dodávok do Európy cez rôzne trasy v rokoch 2018 - 2019. (TASR)

Zelenskyj v rozhlasovom interview pripustil, že situácia na bojisku na východe Ukrajiny je ťažká a Rusko postupuje.

Ukrajina musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zaistila, že sa vojna s Ruskom skončí na budúci rok diplomatickou cestou, uviedol v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ako dodal, s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa až do jeho januárovej inaugurácie osobne nestretne, čo je v súlade so zákonom platným v USA.

Zelenskyj v rozhlasovom interview pripustil, že situácia na bojisku na východe Ukrajiny je ťažká a Rusko postupuje. Ruský prezident Vladimir Putin však podľa neho nemá záujem o dohodu o uzavretí mieru.

Ukrajinský prezident dodal, že americká legislatíva mu neumožňuje stretnúť sa s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom ešte pred jeho inauguráciou, ktorá sa uskutoční v januári 2025. Zelenskyj v tejto súvislosti dodal, že by sa s Trumpom určite stretol radšej osobne než prostredníctvom akéhokoľvek vyslanca alebo poradcu.

"Ja ako prezident Ukrajiny beriem vážne jedine rozhovor s prezidentom Spojených štátov, pri všetkej úcte k akémukoľvek sprievodu, k akýmkoľvek ľuďom," zdôraznil.

"Z našej strany musíme urobiť všetko pre to, aby sa táto vojna na budúci rok skončila diplomatickými prostriedkami," uzavrel podľa Reuters Zelenskyj. (TASR)

Ukrajinské úrady informovali o štyroch mŕtvych civilistoch po ruských útokoch za posledný deň.

V Záporožskej oblasti bol zasiahnutý objekt kritickej infraštruktúry. Vyše 50 ruských dronov podľa letectva zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana.

Traja ľudia v piatok zahynuli a ďalší bol zranený po ruských útokoch v Časiv Jari, Slovjansku a Kurachove v Doneckej oblasti, uviedol šéf regiónu Vadym Filaškin. Podľa šéfa správy v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina ruské ostreľovanie zabilo jedného človeka a ďalších desať zranilo, poškodených bolo tiež 13 domov a plynovod.

Šéf záporožskej oblastnej vojenskej správy Ivan Fedorov informoval, že útok ruských dronov poškodil objekt kritickej infraštruktúry pri Záporoží. Tlaková vlna poškodila tiež priľahlé komerčné priestory, nikto nebol zranený.

Ukrajinské letectvo oznámilo, že protivzdušná obrana v noci v rade oblastí zostrelila 53 z 83 útočiacich ruských dronov. Ďalších 30 strojov zmizlo z radarov. Uviedlo tiež, že Rusko zasiahlo strelou S-300 cieľ v Charkovskej oblasti. (ČTK)

Ruský štátny gigant Gazprom prerušuje dodávky plynu rakúskej spoločnosti OMV. Informoval o tom rakúsky kancelár Karl Nehammer.

Dodal, že podzemné zásobníky plynu v jeho krajine sú plné a krajina má alternatívnych dodávateľov.

Zastavenie ruských dodávok nasleduje po oznámení energetickej firmy OMV, že prestane platiť za plyn rakúskej pobočke Gazpromu, aby tak kompenzovala pohľadávku 230 miliónov eur, ktoré jej prisúdili v arbitráži pre zastavenie dodávok plynu jej nemeckej dcérskej spoločnosti.

Rakúsky kancelár v piatok povedal, že Rakúsko má zabezpečené dodávky alternatívneho paliva a že „túto zimu nikto nebude mrznúť, nijaký dom nebude studený“. „Naše zásobníky plynu sú plné a máme dostatočnú kapacitu na získavanie plynu z iných regiónov," povedal Nehammer. „Nie je možné nás vydierať," dodal.

Európska únia ukončila väčšinu nákupov ruskej ropy, ale priamo neuvalila sankcie na ruský plyn. Namiesto toho stanovila pre členské krajiny nezáväzný cieľ zastaviť do roku 2027 dovoz ruského plynu. Dodávky plynu z Ruska si zachovali Rakúsko, Slovensko a Maďarsko. (SITA)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 650 vojakov, tvrdí brániaci sa štát.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 719 240, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 26 obrnených bojových vozidiel pechoty a 28 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 338 tankov, 18 994 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 520 delostreleckých systémov.

Joe Biden ocenil spoluprácu medzi Južnou Kóreou, Japonskom a USA v boji proti nebezpečnej spolupráci KĽDR s Ruskom. (TASR)

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský ocenil Medailou za zásluhy o diplomaciu Valerija Zalužného.

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl, v súčasnosti pôsobí ako ukrajinský veľvyslanec v Londýne.

"Jeho odvaha a osobný príklad boli kľúčové pre odrazenie ruskej agresie, ktorá je útokom proti všetkým demokratickým krajinám. Preto som sa rozhodol udeliť mu Medailu za zásluhy o diplomaciu," uviedol Lipavský na sociálnej sieti X.

Lipavský sa so Zalužným stretol na záver svojej dvojdňovej cesty do Spojeného kráľovstva, kde sa okrem iného stretol aj so svojím britským s rezortným partnerom Davidom Lammym.

Ukrajinský generál bol vymenovaný za hlavného veliteľa ozbrojených síl v júni 2021. Pod jeho velením vojaci odolali prvotnému náporu ruskej invázie z februára 2022 a počas prvého roku vojny dobyli späť okupované časti Charkovskej oblasti a tiež oslobodili Cherson na juhu Ukrajiny ako jediné oblastné centrum, ktoré ruské vojská dokázali obsadiť.

Zalužnyj bol tiež strojcom minuloročnej ofenzívy, pri ktorej sa ukrajinským silám podaril len malý prienik silne opevnenou ruskou obranou. Následne sa prejavili rozdielne názory v ukrajinskom vedení, najmä medzi ním a prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Zalužného potom vo februári tohto roku na pozícii hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl vystriedal Oleksandr Syrskyj. V máji Zalužného prezident Zelenskyj prepustil z vojenskej služby a menoval ukrajinským veľvyslancom v Londýne.

Medaila za zásluhy o diplomaciu sa v ČR udeľuje od roku 2019 a medzi jej držiteľov patria mnohé české i zahraničné osobností a organizácie, ktoré sa zaslúžili o posilnenie demokracie a ľudských práv alebo o prehĺbenie vzťahov medzi svojou krajinou a Českou republikou. (TASR)