Ukrajina Rusko Online: Šéf NATO vyzval Západ na zvýšenú podporu Ukrajine

Severokórejskí vojaci sa začali zapájať do bojov v ruskej Kurskej oblasti, uviedlo americké ministerstvo zahraničia.

Zároveň podľa agentúry Reuters vyjadrilo obavy z toho, že sa Rusko rozhodlo využiť severokórejských vojakov pre svoje vojnové ciele na Ukrajine.

"Viac ako 10-tisíc severokórejských vojakov bolo poslaných na východ Ruska, väčšina z nich sa presunula ďaleko na západ do Kurskej oblasti, kde sa začali zapájať do bojových operácií s ruskými silami," uviedol hovorca americkej diplomacie Vedant Patel.

O stretoch s vojakmi zo Severnej Kórey hovoria ukrajinskí predstavitelia už niekoľko dní. (ČTK)

Prví občania Ukrajiny žijúci v zahraničí podpísali zmluvy s ukrajinskou armádou o vstupe do Ukrajinskej légie v Poľsku.

Ako informuje spravodajský portál Kyiv Independent, oznámilo to ukrajinské ministerstvo obrany.

Vznik légie odštartovali v júli s tým, že to bude dobrovoľná vojenská jednotka zložená z ukrajinských mužov žijúcich v Poľsku a vycvičených poľskými ozbrojenými silami. Prvé náborové centrum dobrovoľníkov otvorili v októbri na ukrajinskom konzuláte vo východopoľskom meste Lublin.

Doteraz náborové stredisko légie prijalo približne 700 žiadostí od Ukrajincov z celej Európy. Légia umožní Ukrajincom zapojiť sa do bojov, pričom po skončení služby sa budú môcť vrátiť do Poľska. (SITA)

Ukrajinská vláda pre budúci rok vyčlenila na výrobu zbraní rekordných 1,3 miliardy dolárov.

Uviedol to minister strategického priemyslu Ukrajiny Herman Smetanin.

Vyčlenené financie ukrajinská vláda použije na rozvoj výroby, zavádzanie nových technológií a zvyšovanie kapacít zbrojárskych firiem. V porovnaní s rokom 2024 sa výdavky na výrobu zbraní zväčšia o približne 84,6 milióna dolárov. (SITA)

Podiel Ukrajincov, ktorí sú ochotní pristúpiť na územné ústupky Rusku s cieľom dosiahnuť mier, sa zvýšil na 32 percent.

Proti akémukoľvek odstúpeniu územia Rusku je 58 percent obyvateľov Ukrajiny.

V septembri 2022 pritom bolo za územné ústupky len 8 percent obyvateľov krajiny a 87 percent ich odmietalo. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v septembri a októbri uskutočnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie, informuje web Ukrajinská pravda.

Respondentmi, ktorí si zachovávajú dôveru voči prezidentovi a Západu, sú najmenej ochotní na územné ústupky. V tejto skupine je 69 percent kategoricky proti ústupkom a iba 24 percent je tých, ktorí sú voči odstúpeniu územia otvorení.

Prieskum KIIS uskutočnil od 20. septembra do 3. októbra. Celkovo oslovili 2 004 respondentov žijúcich na území kontrolovanom ukrajinskou vládou. (SITA)

Olena a Igor boli obyvateľmi toho istého činžiaku. Do 4. marca 2022 stál na okraji Horenky. Píše Petra Procházková. (SME)

Ruskú detskú lekárku pochádzajúcu z Ukrajiny moskovský súd poslal na päť a pol roka do väzenia.

Dôvodom je údajná kritika vojny pred pacientom a jeho matkou.

Šesťdesiatosemročnú Nadeždu Bujanovovú zatkli vo februári potom, ako ju úradom nahlásila matka jedného z pacientov Anastasia Akinšinová. Bujanovová údajne jej a jej synovi povedala, že jeho otec, ruský vojak, ktorý zomrel na Ukrajine, bol legitímnym cieľom a z vojny obvinila Moskvu.

Bujanovová, ktorá sa narodila na západnej Ukrajine, toto obvinenie poprela. Na súde trvala na tom, že nikdy nepovedala to, z čoho ju obvinili. Podľa jej obhajoby obžaloba nepredložila dôkazy o tom, že sa údajný rozhovor odohral, napríklad akékoľvek nahrávky. Podľa obhajcov si matka pacienta príbeh vymyslela z nevraživosti voči Ukrajincom. (SITA)

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval západné štáty, aby zvýšili podporu Ukrajine v jej boji proti ruskej agresii.

"Musíme urobiť viac, než len udržať Ukrajinu v boji," povedal Rutte novinárom pred rokovaním s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.

Ukrajine treba podľa Rutteho poskytnúť "podporu, ktorú potrebuje na zmenu trajektórie konfliktu".

Rutte ďalej pred rokovaním s francúzskym prezidentom vyhlásil, že "ruská spolupráca so Severnou Kóreou, Iránom a Čínou neohrozuje len Európu, ale ohrozuje aj mier a bezpečnosť" aj v regióne Indo-Pacifiku a v Severnej Amerike.

Severná Kórea a Irán podporujú Rusko vojensky, zatiaľ čo "Čína podporuje ruskú ekonomiku", ozrejmil Rutte.

Generálny tajomník NATO síce opätovné zvolenie Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov priamo nekomentoval, ako však uviedol, "musíme stáť pri sebe - Európa, Severná Amerika a naši globálni partneri".

"Musíme udržať našu transatlantickú alianciu silnú," uzavrel Rutte. (TASR)

Polícia prešetruje podľa slov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka vojenskú pomoc, ktorú Slovensko poskytlo Ukrajine.

Ako pre TASR spresnila polícia, v prípade sa vedie trestné konanie.

"Vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru (PZ) vedie trestné konanie vo veci zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v jednočinnom súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa," uviedli pre TASR z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ s tým, že bližšie informácie v súčasnosti nemožno poskytnúť.

Šéf rezortu vnútra ešte cez víkend vo videu na sociálnej sieti kritizoval exministra obrany a súčasného šéfa mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslava Naďa za vojenskú pomoc poskytnutú Ukrajine. "Kompletne vyprázdnil vojenské sklady, nakupoval ďalší vojenský materiál, ktorý neskôr podivne označil za nepotrebný, ako skonštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), aby ho mohol následne darovať na Ukrajinu," povedal na sociálnej sieti. Informoval aj o tom, že sa vecou zaoberá polícia.

NKÚ vo svojej správe priblížil, že SR darovala Ukrajine od vypuknutia vojny vojenský majetok v hodnote takmer 700 miliónov eur a z Európskeho mierového nástroja (EPF) dostala doposiaľ 82 miliónov eur. Upozornil na to, že EPF požiadal o preplatenie darovaného majetku vo výške 327 miliónov eur, čo je približne polovica sumy darovanej techniky a vojenského materiálu. Poukázal aj na nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku vykazovaných rezortom obrany a generálnym štábom.

Naď v reakcii na to hovoril o nekompletnosti správy a klamstvách. Deklaroval, že Slovensko za pomoc Ukrajine získalo doteraz majetok v hodnote 668,8 milióna eur, čo je viac ako Ukrajine darovalo. Avizoval, že na ceste sú ďalšie peniaze a tiež stámiliónové zľavy. (TASR)

Šéf americkej diplomacie Antony Blinken bude rokovať v Bruseli o podpore Ukrajiny.

Stretne sa so svojimi náprotivkami zo Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. O jeho ceste do Bruselu informovalo ministerstvo zahraničných vecí USA.

Pôjde o jeho prvú zahraničnú návštevu od 5. novembra, keď v amerických prezidentských voľbách zvíťazil republikán Donald Trump. Predstavitelia súčasnej vlády prezidenta Joe Bidena tvrdia, že Washington poskytne Ukrajine všetku prisľúbenú pomoc ešte pred nástupom Trumpa.

"Usilovne pracujeme na tom, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, a to tak zvýšením pomoci odteraz až do konca administratívy, ako aj koordináciou s partnermi na celom svete, aby sme zabezpečili, že budú pripravení zasiahnuť v prípade akéhokoľvek narušenia," uviedol nemenovaný americký predstaviteľ, ktorého citoval Reuters.

To podľa neho zahŕňa schôdzky Blinkena so spojencami v Európe, ale aj napríklad z Južnej Kórey, ktorá by mohla zohrať kľúčovú úlohu vzhľadom na svoje obavy z prehlbujúceho sa partnerstva medzi Ruskom a Severnou Kóreou (KĽDR).

Trump trvá na tom, že by mohol vojnu na Ukrajine ukončiť v priebehu "jedného dňa", a to možno ešte pred nástupom do funkcie. Republikán už počas predvolebnej kampane kritizoval rozsah americkej podpory pre Kyjev. (TASR)

Čo urobí Trump s Ukrajinou? Môže jej dať viac zbraní, aj ju nútiť, aby sa zriekla územia. (SME)

Kandidátka na eurokomisárku Kaja Kallasová varovala, že Rusko, Irán, KĽDR a aj Čína chcú zmeniť svetový poriadok.

V utorok doobeda to kandidátka Estónska uviedla v bruselskom sídle Európskeho parlamentu (EP), kde čelila najmä otázkam poslancov z výboru pre zahraničnú politiku (AFET).

Varovala, že Rusko, Severná Kórea a Irán vyrábajú viac vybavenia a munície ako euroatlantické spoločenstvo, preto Európa potrebuje viac investovať do obrany a niesť väčšiu zodpovednosť.

EÚ musí podporovať Ukrajinu "dovtedy kým to bude potrebné", aj preto, že "situácia na bojovom poli je zložitá".

"Musíme pokračovať v práci každý deň. Dnes, zajtra a tak dlho, ako to bude potrebné a s toľkou vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci, koľko je potrebné," vysvetlila. Argumentovala v prospech vstupu Ukrajiny do EÚ a zdôraznila, že rozšírenie o susedné krajiny je geostrategickou investíciou vo vlastnom záujme Únie.

Zdôraznila tiež, že Čína musí znášať dôsledky za podporu Rusku. "Bez podpory Číny by Rusko nemohlo pokračovať vo vojne s rovnakou silou. Čína musí pocítiť vyššiu cenu za to," odkázala. Dodala tiež, že závislosť EÚ od Číny v kľúčových sektoroch je "skutočnou zraniteľnosťou" a treba sa zbaviť tohto rizika.

Pokiaľ ide o obrannú politiku, Kallasová spresnila, že transatlantické partnerstvo prinieslo prosperitu a bezpečnosť na oboch stranách Atlantiku a treba "stavať na tom, čo najlepšie funguje pre obe strany". Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu je ochotná stretnúť sa s ním a jeho tímom s cieľom "vypracovať spoločnú politiku", lebo "EÚ a Spojené štáty sú silnejšie a bezpečnejšie, keď spolupracujú".

Priznala, že EÚ nepotrebuje samostatné vojenské právomoci ako NATO, pričom úlohou Únie je posilniť obranný priemysel a vyrábať muníciu.

Podporila návrh, aby sankcie EÚ voči Rusku boli trvalé, namiesto toho, aby ich Únia musela každých šesť mesiacov obnovovať. Nevidí však jednotu členských krajín v tejto otázke. (TASR)

Severokórejský vodca Kim Čong-un ratifikoval obrannú dohodu s Ruskom. (SITA)

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vyhlásil, že na Ukrajine sa tvoria dejiny.

Európa musí preto podľa neho urobiť všetko pre podporu medzinárodného práva.

Na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom európskej diplomacie Josephom Borrellom zdôraznil význam ďalšieho zasadnutia Rady Európskej únie pre zahraničné veci, ktoré sa uskutoční budúci pondelok. Borrell Varšavu navštívil pri návrate z Ukrajiny.

"To, čo urobíme alebo neurobíme na zasadnutí Rady pre zahraničné veci, môže rozhodnúť o dôveryhodnosti EÚ a jej budúcnosti ako strategického hráča," spresnil poľský minister zahraničných vecí.

Povedal tiež, že Európa je zodpovedná za svojich občanov, svoje susedstvo a budúce generácie. "Je povinná vynaložiť všetko úsilie na dosiahnutie spravodlivej dohody (medzi Ukrajinou a Ruskom - pozn. TASR), aby podporila zásady medzinárodného práva, aby obnovila tabu, že v Európe nemôže nikto meniť hranice silou," povedal. Varoval pred "temnou" budúcnosťou, ak sa prestanú zásady medzinárodné práva dodržiavať pre nečinnosť Európskej únie.

Borrell uviedol, že Európa musí prijať zodpovednosť a ubezpečiť Ukrajinu o svojej pokračujúcej podpore. Dodal však, že si to vyžaduje politické odhodlanie aj značné finančné prostriedky. (TASR)

Moldavské ministerstvo zahraničia si predvolalo ruského veľvyslanca. Dôvodom sú drony, ktoré spadli na územie Moldavska.

Rezort vyjadril protest proti dvom ruským dronom, ktoré v nedeľu spadli na území Moldavska. Išlo o drony, ktoré Rusko používa ako návnady na zavádzanie ukrajinských systémov protivzdušnej obrany. Kišiňov tvrdil, že má jasné informácie, že drony vypustila Moskva, a ich preniknutie do Moldavska ohrozilo tamojšie obyvateľstvo.

Bezpilotné lietadlá našli v dvoch dedinách na severe a juhu Moldavska po ruskom dronovom útoku na Ukrajinu. Obe dediny sa nachádzajú vo vzdialenosti 40-45 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Podľa miestnej polície sa nikto nezranil. Najmenej dvoch zranených však hlásili z ukrajinskej Odeskej oblasti.

"Dôrazne odsudzujeme tieto agresívne útoky a opätovne odsudzujeme brutálnu vojnu Ruska proti Ukrajine," povedal podpredseda moldavskej vlády a minister zahraničných vecí Mihai Popșoi.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v pondelok odmietla moldavské obvinenia. Podľa nej na ich podporu neexistujú žiadne dôkazy. (TASR)

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I sa v Pekingu stretol s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Sergejom Šojguom.

Obe krajiny sa snažia o prehlbovanie vzájomných vzťahov, čo sa stretlo s nesúhlasom Západu.

Podľa hovorcu čínskeho ministerstva mali ministri diskutovať o "dôležitých otázkach týkajúcich sa strategických bezpečnostných záujmov oboch krajín a posilnenia vzájomnej dôvery". Rusko uviedlo, že rozhovory nadväzujú na "aktuálne problémy medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti, ako i na široké spektrum tém bilaterálnej spolupráce".

Očakáva sa, že Šojgu sa tento týždeň zúčastní aj na výstave Airshow China, na ktorej sa každé dva roky v juhočínskom meste Ču-chaj prezentuje civilný a vojenský letecký sektor Pekingu. Vystavené tu bude aj najmodernejšia ruská stíhačka Su-57.

Šojgu bol ruským ministrom obrany počas prvých dvoch rokov ofenzívy na Ukrajine, kým ho Putin po sérii vojenských neúspechov a kritike zo strany vplyvných vojenských predstaviteľov nepresunul do Rady bezpečnosti. (TASR)

Rusko prišlo za uplynulý deň o ďalších takmer dvetisíc vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 712 610 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 950 vojakov, 23 tankov, 81 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 38 delostreleckých systémov a 68 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 276 tankov, 18 847 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 28 870 vozidiel a autocisterien, 20 352 delostreleckých systémov, 1 249 odpaľovacích raketových systémov, 996 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 737 dronov, 2 636 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 626 kusov špeciálnej techniky.

Rusko tak pokračuje vo vysokých stratách, ktoré boli v októbri najvýraznejšie z pohľadu jednotlivých mesiacov od začiatku rozsiahlej invázie.

Podľa Tonyho Radakina, náčelníka štábu obrany Spojeného kráľovstva, ruské sily stratili v októbri v priemere okolo 1 500 vojakov denne, a to zabitých aj zranených.

Vnútiť neutralitu Ukrajine neprinesie mierové riešenie krízy s Ruskom, vyhlásila fínska ministerka zahraničia Valtonenová.

Moskve podľa jej slov nemožno veriť, že dodrží akúkoľvek mierovú dohodu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Valtonenová poukázala na problematickosť "finlandizačného" modelu pre Ukrajinu. Helsinki podľa jej slov dokázali odraziť útok sovietskeho Ruska vo vojne a napriek nasledujúcemu mieru museli vždy zbrojiť v obavách pred novým konfliktom.

Fínsko sa spolu so Švédskom vzdalo svojej neutrality po útoku Moskvy na Ukrajinu a svoju bezpečnosť sa rozhodli posilniť členstvom v NATO.

"Som proti (finlandizácii), áno. Priznajme si to,

Ukrajina bola neutrálna predtým, ako na ňu zaútočilo Rusko," povedala Valtonenová na margo parížskeho mierového fóra.

"Určite to nie je niečo, čo by som vnucovala Ukrajine. Určite nie ako prvú alternatívu," dodala s tým, že súčasné problémy by tým nezmizli. Spochybnila tiež ruskú dôveryhodnosť. "Skutočne sa chcem vyhnúť situácii, keď akákoľvek európska krajina, a v tomto prípade Spojené štáty, budú rokovať poza chrbát Ukrajiny," povedala.

"Väčšia mocnosť si nemôže dovoliť len tak uchmatnúť územie a v podstate oslabiť suverenitu iného národa," povedala.

Fínsko bolo viac ako storočie súčasťou cárskeho Ruska a nezávislosť získalo v roku 1917. Napriek dohode o neútočení Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny zaútočil na Fínsko 30. novembra 1939; tento konflikt sa stal známy ako Zimná vojna. Červená armáda v nej utrpela obrovské fiasko aj napriek značnej prevahe. Fínsko neskôr počas druhej svetovej vojny stálo na strane nacistického Nemecka v snahe získať späť územie okupované Sovietskym zväzom.

Po skončení druhej svetovej vojny bolo Fínsko prinútené desaťročia udržiavať ústretové vzťahy s východným susedom. Svojou neutralitou si zachovalo nezávislosť a táto taktika sa stala známa ako "finlandizácia".

Trump hľadá spôsob ako čo najrýchlejšie ukončiť konflikt na Ukrajine. Spojenci Kyjeva sa obávajú, že jedným zo scenárov by mohol byť neutrálny štatút vnútený Ukrajine. Tým by sa tiež de facto zastavila ukrajinská snaha byť členskou krajinou NATO. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila 13 ukrajinských dronov. Rusko naopak podniklo vzdušné údery v Záporožskej oblasti.

Rozsah škôd miestne úrady vyhodnocujú, napísal denník Ukrajinska pravda.

Šéf záporožskej oblastnej vojenskej správy Ivan Fedorov informoval, že nočné ruské útoky mierili na obytné objekty a že najmenej dvaja ľudia sú uväznení v jednej z poničených výškových budov. Na mieste sú záchranári.

Záchranné práce pokračujú v meste Kryvyj Rih, kde ruská strela v pondelok zasiahla obytný dom. Pri útoku zahynuli najmenej štyria ľudia.

V noci podľa denníka Ukrajinska pravda vyslobodili záchranári z trosiek tri detské telá, jedno z detí bolo mladšie ako jeden rok. Už skôr úrady ohlásili mŕtvu ženu.

Українська правда ✌️
@ukrpravda_news

Удар росіян по Кривому Рогу: з-під завалів дістали тіла 3 дітей – найменшій не було і року https://t.co/prhLvzA6IJ https://t.co/8Kri1wKNin

12.11.2024 o 7:12 · archivované: 12.11.2024 o 8:13

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina podnikla v noci dronové útoky na ciele v Rusku. Podľa ruského ministerstva obrany armáda zlikvidovala v regiónoch pri hraniciach s Ukrajinou 13 bezpilotných strojov. Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov napísal, že jeden ukrajinský dron zasiahol sklad palív, kde spôsobil výbuch jedného zo zásobníkov a následný požiar. (ČTK)

Fregata ruského námorníctva vybavená hypersonickými protilodnými raketami ukončila cvičenia v Lamanšskom prielive.

Následne začala plniť úlohy v Atlantickom oceáne,informuje o tom agentúra Reuters.

Posádka fregaty trénovala boj s terorizmom, v rámci ktorého odráža simulované vzdušné a námorné útoky nepriateľa. "Fregata Severnej flotily Admirál Golovko ukončila plavbu Lamanšským prielivom a v súčasnosti pokračuje v plnení úloh v určených častiach Atlantického oceánu," citovala agentúra RIA Novosti z vyhlásenia flotily.

Loď opustila svoju hlavnú základňu na severe Ruska 2. novembra. Ide o prvú diaľkovú plavbu viacúčelovej fregaty od jej prijatia do ruského námorníctva v decembri 2023, doplnila TASS. Tesne pred uvedením do služby vtedajší minister obrany Sergej Šojgu ozrejmil, že vojnová loď bude vybavená raketami Zirkon.

Hypersonické rakety Zirkon majú dolet 900 kilometrov, na príkaz Putina začala Moskva v roku 2023 s hromadnými dodávkami týchto rakiet v rámci úsilia krajiny posilniť svoje jadrové sily. Spolu s nadzvukovým klzákom Avangard, ktorý zaradili do služby v roku 2019, tvorí Zirkon ústredný prvok ruského hypersonického arzenálu. (TASR)

Rusko budúci rok podľa ukrajinskej rozviedky vyrobí o 30 percent viac delostreleckej munície ako celá EÚ.

Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom európskej diplomacie Josepom Borrellom v Kyjeve vyzval Úniu a jej členské štáty, aby zvýšili investície do ukrajinského obranného sektora, pretože ide o investíciu do európskej bezpečnosti.

„Podľa ukrajinskej rozviedky, na základe informácií, ktoré máme, bude Rusko v budúcom roku, ak nedôjde k adekvátnej odozve alebo prevencii, schopné vyrobiť o 30 % viac delostreleckej munície ako všetky krajiny EÚ dohromady. Preto je potrebné na to strategicky myslieť už teraz, strategicky tomu predchádzať,“ povedal Sybiha.

Dodal, že má na mysli predovšetkým takzvanú tieňovú flotilu, ktorá pomáha Rusku pokračovať v obchodovaní s energetickými zdrojmi a ropou aj teraz, pričom obchádza sankcie. Podľa Sybihu je veľmi dôležité, aby sa ďalšie posilňovanie sankčnej politiky Európskej únie zameralo aj na tento aspekt.

Európska únia momentálne pripravuje svoj 15. balík sankcií proti Rusku zameraných práve na komponenty zahraničnej výroby nájdené v ruských zbraniach.

Ukrajinské obranné sily zadržiavajú 50-tisíc ruských vojakov na fronte v Kurskej oblasti, uviedol prezident Zelenskyj.

"Vďaka tomu bránia ruským silám bojovať na území Ukrajiny," informovala Zelenskyj vo večernom vyhlásení. 

Ukrajinský líder pravidelne dostáva podrobné správy od vrchného veliteľa ukrajinskej armády Oleksandra Syrského, najmä pokiaľ ide o kurachovský front a boje v Kurskej oblasti.

„Naši vojaci tam brzdia pomerne veľké zoskupenie ruských vojsk, až 50-tisíc príslušníkov okupantskej armády, ktorí kvôli operácii Kursk nemôžu byť nasadení na iné ruské útočné smery na našom území. Veľmi si vážime statočnosť všetkých našich bojovníkov, každú jednotku zapojenú do týchto bitiek,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajina na začiatku augusta spustila svoju protiofenzívu v ruskej Kurskej oblasti, pričom uviedla, že získala kontrolu nad približne stovkou obcí a viac než 1 300 kilometrami štvorcovými ruského územia.

Zdá sa, že Rusko bolo touto aktivitou Ukrajincov zaskočené, čo umožnilo ukrajinským silám rýchlo prejsť cez hranicu a postúpiť hlboko na ruské územie.

Múzeum požičalo staré sovietske tanky pre výcvik ukrajinských vojakov, ktorí sa zúčastňujú výcvikovej misie EÚ v Nemecku.

Ukrajinci sa tiež podrobne zoznamujú so zákopovými systémami, ktoré používa Rusko vo vojne na Ukrajine.

Inštruktori zo 17 krajín trénujú neďaleko Berlína približne 18-tisíc ukrajinských vojakov. Cvičia ich pomocou najmodernejších tankov a systémov protivzdušnej obrany a zároveň sa im snažia odovzdať zručnosti ostreľovačov, inžinierov a zdravotníkov.

Avšak vo vojne, ktorá čoraz viac pripomína zákopovú vojnu z prvej svetovej vojny, sa Ukrajina usiluje o taký výcvik, ktorý by viac zodpovedal podmienkam z reálneho bojiska. To zahŕňa aj výcvik so starším vojenským vybavením.

Nemecká armáda preto vyhĺbila priekopy, ktoré zodpovedajú zákopovým systémom používaných Rusmi, a z múzeí si vypožičala sovietske tanky.

Časť výcviku, ktorý sa uskutočňuje v Nemecku, sa zameriava práve na dôkladné oboznámenie sa s ruskými zákopovými systémami.

"Ide o tvary zákopov. Dá sa podľa nich poznať, kde možno očakávať úkryty a kde sú umiestnené zbrane," uviedol veliteľ misie Andreas Marlow.

Inštruktori sa však neinšpirujú len v minulosti. Veľká pozornosť sa v poslednom čase zameriava na využitie dronov. Inštruktori teda učia ukrajinských vojakov techniky, pomocou ktorých môžu drony včas odhaliť.

Výcviková misia EÚ na podporu Ukrajiny v boji proti ruskej agresii vznikla v roku 2022. V piatok rozhodla EÚ o predĺžení misie na ďalšie dva roky, pretože Ukrajinci čelia najrýchlejšiemu postupu ruských síl od začiatku vojny. (ČTK)