Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu neskrýval radosť z volebného víťazstva Donalda Trumpa. Staviť chce totiž na obnovenie vzťahov s Washingtonom a pokračovať realizáciou maximalistických cieľov vo vojne, ktorú na mnohých frontoch vedie.
Netanjahu zablahoželal Trumpovi k „najväčšiemu návratu v histórii“ v príspevku na sociálnej sieti X v stredu ráno, keď už boli jasné výsledky, pričom jeho návrat do Bieleho domu uvítal ako „nový začiatok pre Ameriku a silné obnovenie veľkého spojenectva“ medzi USA a Izraelom.
Neskôr v stredu si obaja muži zavolali, pričom sa dohodli na „spolupráci v záujme bezpečnosti Izraela“ a diskutovali o „iránskej hrozbe“, uvádza sa vo vyhlásení kancelárie predsedu vlády.
„Prišiel čas na úplné víťazstvo,“ vyhlásil v stredu v prejave v Knessete Itamar Ben Gvir, Netanjahuov krajne pravicový minister pre národnú bezpečnosť, a dodal, že je presvedčený, že Trump sa s Izraelom zhodne na ‚rôznych druhoch zákonov‘, ktoré sa snaží presadiť, vrátane trestu smrti pre Palestínčanov usvedčených z terorizmu.
Israel Ganz, šéf rady zastupujúcej izraelských osadníkov na celom okupovanom Západnom brehu Jordánu, oslavoval tento moment ako historickú „príležitosť pre osadnícke hnutie“, ktoré už dosiahlo významné úspechy od Netanjahuovho návratu k moci v roku 2022.
V článku sa dočítate:
- ako výhru Trumpa vnímajú Izraelčania,
- čo si myslí Netanjahu,
- prečo majú Palestínčania obavy,
- o Trumpovej nepredvídateľnosti.
Veľký víťaz na všetkých frontoch
V celom Izraeli, krajine zmietanej vnútornými krízami a najdlhšou vojnou v histórii, si mnohí pri správe o Trumpovom rozsiahlom triumfe vydýchli. Optimizmus zavládol predovšetkým medzi pravicovými politikmi, ktorí sa domnievajú, že Trump umožní Izraelu priamu konfrontáciu s Iránom za jeho raketové útoky na židovský štát.
Umiernenejšie hlasy zase dúfajú, že Trump konečne prinúti Netanjahua ukončiť vojnu a priviesť domov rukojemníkov, ktorí chradnú v hrozných podmienkach v Pásme Gazy.
Rozdelený národ však hovorí aj o Trumpovej nepredvídateľnosti - republikánsky kandidát vyzval Netanjahua, aby na bojisku „robil, čo musí“ a zároveň svojim priaznivcom sľúbil, že ukončí zahraničné vojny. No tiež spomínal aj hmlistú strategickú víziu najdlhšie slúžiaceho izraelského premiéra, ktorý sľúbil občanom úplné víťazstvo bez toho, aby tento pojem definoval.
Netanjahu si myslí, že „je teraz veľkým víťazom na všetkých frontoch“, vraví Gayil Talshirová, politologička z Hebrejskej univerzity, ktorá je v úzkom kontakte s členmi izraelského obranného establišmentu.

Yoel Guzansky, bývalý predstaviteľ izraelskej Rady pre národnú bezpečnosť, tvrdí, že milióny Izraelčanov súčasne veria, že v hre je ich národné prežitie - keďže izraelská armáda čelí Hamasu v Pásme Gazy, Hizballáhu v Libanone a Iránu a jeho zástupcom v celom regióne - a že Netanjahu možno nie je schopný premeniť vojenské zisky na dlhodobú bezpečnosť.
A hoci mnohí Izraelčania oceňujú takmer bezpodmienečnú vojenskú a politickú podporu, ktorú im od útokov zo 7. októbra ponúkol prezident Joe Biden, mnohí veria, že ich krajina bude na tom pod Trumpovým vedením lepšie.
„Na Blízkom východe panuje pocit, že Bidenova mäkkosť k Iránu a jeho pokusy v prvých dvoch rokoch o dosiahnutie jadrovej dohody, sú jedným z dôvodov, prečo sa [Iránci] cítili povzbudení a nepriamo pocítili dôveru aj ich spojenci,“ povedal Guzansky.
Podľa analytikov by teraz Trump mohol umožniť Izraelu, aby postupoval voči Teheránu agresívnejšie, zároveň by však mohol trvať aj na tom, aby Netanjahu „ukončil boje v Pásme Gazy a Libanone do 20. januára, keď zloží prísahu“, napísal v stredu v izraelských novinách Haaretz Nadav Tamir, bývalý izraelský diplomat a v súčasnosti výkonný riaditeľ lobistickej skupiny J Street vo Washingtone.
Takáto snaha by mohla prehĺbiť strategickú patovú situáciu Izraela, napísal Tamir, pretože „na rozdiel od demokratickej vlády nepracuje na vytvorení diplomatickej alternatívy, ktorá by nahradila Hizballáh a Hamas“.
Hlboké obavy
Trumpova vízia pre Blízky východ zostáva otvorenou otázkou. V predvolebnej kampani podporoval právo Izraela na sebaobranu a zároveň sa prihováral arabským a moslimským voličom, ktorí boli rozčarovaní z politiky Bidenovej administratívy voči Pásmu Gazy.
Má silné pracovné vzťahy so saudskoarabskou kráľovskou rodinou, ktorá už dlho dúfa, že Izrael bude súhlasiť s normalizačným paktom, ale Rijád teraz požaduje aj deklaráciu o budúcnosti palestínskej štátnosti.
Vo svojom víťaznom prejave, v čase keď izraelské sily obliehali jednu z posledných funkčných nemocníc na severe Gazy a prebiehali letecké útoky na východe Libanonu, Trump prisľúbil, že „zastaví vojny“.
Zatiaľ čo Netanjahu v priebehu minulého roka Bidenovi viackrát otvorene vzdoroval, čo viedlo k rozpadu dlhoročných osobných vzťahov týchto lídrov, Guzansky povedal, že pre neho môže byť ťažšie presadiť požiadavky zvoleného prezidenta. „Trump bude mať na Netanjahua oveľa väčší vplyv a možno ho bude môcť aj ohnúť, pretože pre Netanjahua bude ťažké ísť proti Trumpovi,“ povedal.

Medzi roztriešteným palestínskym vedením panujú hlboké obavy z toho, že otázka ich štátnosti bude opäť odsunutá na vedľajšiu koľaj. Trump počas svojho prvého funkčného obdobia presunul veľvyslanectvo USA do Jeruzalema, zmenil americký postoj k legálnosti izraelských osád a zverejnil mierový návrh, ktorý sa sústreďuje na izraelské priority a neobsahuje jasný záväzok k vytvoreniu palestínskeho štátu.
Mahmúd Abbás, predseda Palestínskej samosprávy, v stredajšom vyhlásení uviedol, že sa usiluje „spolupracovať s prezidentom Trumpom na mieri a bezpečnosti v regióne“, a zdôraznil „záväzok palestínskeho ľudu usilovať sa o slobodu, sebaurčenie a štátnosť v súlade s medzinárodným právom“.
Hamas, islamistická militantná organizácia, ktorá stále vládne vo väčšine častí vojnou zničenej Gazy, vo vyhlásení uviedla, že s názorom na novú americkú administratívu si počká, kým neuvidí prezidentovo „praktické správanie sa voči palestínskemu ľudu, jeho legitímnym právam a jeho spravodlivej veci“.
USA podporovali Izrael ako „plnohodnotného partnera pri zabíjaní desaťtisícov našich ľudí vrátane detí, žien a starcov“, uviedol Hamas.
Nepredvídateľný hráč
Raja Khalidi, generálny riaditeľ Palestínskeho inštitútu pre výskum hospodárskej politiky so sídlom v Ramalláhu, povedal, že výsledok utorkových volieb nedáva Palestínčanom žiadnu nádej.
„Nevidíme žiadny dôvod na zmenu k lepšiemu za Trumpa,“ povedal a predpovedal, že nadchádzajúce mesiace prinesú Gaze viac smrti a ničenia, obmedzenia na Západnom brehu, rastúcu chudobu a rastúcu nezamestnanosť.
Mouin Rabbani, nerezidentný pracovník katarského Centra pre konfliktné a humanitárne štúdie, nazval Trumpa nepredvídateľným hráčom a povedal, že by mohol podporiť kontroverzné, ale čoraz populárnejšie krajne pravicové izraelské politiky, ako je anexia palestínskeho územia. Tiež by však mohol úplne stratiť záujem o región.

„Rozdiel medzi Trumpovou a Harrisovej administratívou je v tom, že Harrisová má akýsi principiálny záväzok voči Izraelu a všetko je tomu podriadené,“ povedal. „Zatiaľ čo Trumpovi môže byť Izrael a Palestínčania alebo čokoľvek či ktokoľvek iný úplne ukradnutý, pokiaľ to slúži jeho záujmom.“
Pre Netanjahua, o ktorom kritici už dlho tvrdia, že sa riadi podobným zmyslom pre vlastné záujmy, je Trumpovo víťazstvo aj osobným triumfom.
Podľa politologičky Talshirovej patria Netanjahu a Trump k populistických vodcom, ktorí sa snažia doviesť liberálne demokracie k ich autoritárskym cieľom.
K tejto správe prispel aj Alon Rom.