Americké inštitúcie sú stále dostatočne silné, aby vydržali druhú Trumpovu administratívu, no Trumpovi budú ľahšie prechádzať zákony. Môžu za to aj ľudia, ktorými sa obklopil, a radikálnejší politici, ktorí sa dostali do Senátu.
Európa by teraz mala viac investovať do obrany, ak nechce, aby sa vzťahy s Trumpom ešte viac zhoršili, vraví riaditeľ Inštitútu politickej teórie na American University vo Washingtone ALAN LEVINE.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo Biden zlyhal pri imigračnej politike,
- prečo Harrisová prišla o časť hispánskych voličov,
- aký rozkol cítiť v americkej spoločnosti,
- či dokáže americká demokracia zvládnuť štyri roky s Trumpom,
- prečo by sa Európa mala čiastočne obávať Trumpovej administratívy.
Prieskumy odhadovali v Spojených štátoch veľmi tesný súboj. Napokon Donald Trump pomerne výrazne vyhral. Bolo to pre vás prekvapenie?
Áno, prekvapilo to zrejme všetkých. Aj keď Trump kandidoval prvýkrát, ani vtedy nedokázali prieskumy úplne zachytiť pár percent ľudí, ktorí ho podporovali. Zrejme sa to zopakovalo. Každý zo siedmich nerozhodnutých štátov sa napokon preklopil na stranu Donalda Trumpa, prevážil teda viac protrumpovský pocit. Nemôžem však povedať, že by sa prieskumy až tak zásadne mýlili – vo všetkých týchto štátoch išlo o odchýlku v rámci štatistickej chyby.
Keď sa obzrieme osem rokov dozadu, veľa sa hovorilo o tom, že k moci priviedli Trumpa ‚nahnevaní bieli muži‘. Tieto voľby však ukázali, že Trump dokázal získať podporu naprieč celou spoločnosťou. Čo sa odvtedy zmenilo?
Tri témy, ktorými dokázal Trump naozaj zasiahnuť voličov, boli ekonomika, imigrácia a zmysel pre postavenie Ameriky vo svete. Počas jeho vlády sa nezačali žiadne vojny, kým počas Bidenovej vlády tu máme vojnu na Ukrajine aj na Blízkom východe. Ceny v Spojených štátoch naozaj výrazne za posledné štyri roky narástli. Čiastočne je to spôsobené aj reakciou demokratov na pandémiu, keď dali ľuďom naozaj veľa peňazí, čo potom viedlo k rastu cien. Aj keď rástli platy, obyčajní ľudia majú pocit, že rast cien sa vymkol spod kontroly. Trump tak získal hlasy úradníkov aj voličov rôznych rás.
Čo sa týka imigrácie, prvé roky Bidenovej administratívy boli katastrofálne. Možno preháňam, ale za mesiac prekročilo južnú hranicu takmer milión ľudí. Trump robil veľa pre to, aby odradil ľudí od nelegálnej migrácie. Často to boli kruté nástroje, ako oddeľovanie detí od rodín, ktoré prišli. Mnohým Američanom sa to nepáčilo, no mnohých to odradilo. Keď vyhral Biden, migranti mali pocit, že po zvolení Bidena je ten správny čas prísť do USA. Biden na začiatku neurobil nič, aby tento problém riešil, zmenilo sa to až v poslednom roku a pol.
Tretím problémom je, že vojna na Ukrajine ani na Blízkom východe tu počas Trumpa neboli. Zrejme na tom Biden ani Trump nemajú veľkú zásluhu, no v istej časti spoločnosti nastal pocit, že sa to deje za Bidenovej vlády, pretože Spojené štáty už nevzbudzujú rešpekt. Dopomohlo k tomu aj chaotické stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu. Ľudia majú pocit, že k vojnám došlo, lebo USA to nezaujíma.
Je to teda zlyhanie Kamaly Harrisovej a Bidenovej administratívy, že nedokázali osloviť voličov témami, ktoré ich naozaj trápia? Harrisová často hovorila napríklad o reprodukčných právach, ktoré však zaujímali len časť spoločnosti.
Áno, je to ich zlyhanie. Poviem vám to aj z pohľadu občana – jediná téma, pri ktorej som mal pocit, že Harrisová v nej razí silnú pozíciu, boli potraty. Často tému zdôrazňovala a získala si určitú časť voličov. Pri ostatných témach však bolo ťažké zistiť jej postoj. Viedla mdlú kampaň s často nekonkrétnou rétorikou. Nemôžeme ju z toho úplne viniť, ešte pred pár mesiacmi nevedela, že bude kandidovať za prezidentku. Z pohľadu demokratov však došlo v kampani k viacerým chybám.
Jednou z nich bolo aj to, že Joe Biden pôvodne povedal, že bude kandidovať len jedno volebné obdobie a potom dá priestor niekomu inému.
