HAVANA, BRATISLAVA. Aj to málo potravín, ktoré majú, im teraz hnije pred očami.
Kubánska vláda sa už od 17. októbra pokúša sfunkčniť elektrickú sieť po opakovaných výpadkoch prúdu na celom ostrove. Súčasnú krízu spôsobil hurikán Oskar, ktorý pred niekoľkými dňami zasiahol Kubu s rýchlosťou vetra 130 kilometrov za hodinu.
Extrémne počasie má na svedomí poškodenie kľúčovej elektrárne Antonio Guiteras, ktoré so sebou stiahlo aj všetky ostatné elektrárne v krajine. Okolnosti však podľa mnohých iba poukázali na dlhodobý rozklad komunistického systému. Pre kritickú situáciu nefungujú školy ani podniky a medzi ľuďmi panujú obavy z chodu nemocníc.
„Je to najhoršia vec, akú som za posledných 47 rokov videla,“ povedala pre agentúru BBC 47-ročná Bárbara Lópezová. „Teraz to naozaj pokazili.“
Momentálne karibský štát sužujú pravidelné výpadky prúdu až na dvadsať hodín denne, čo v Kubáncoch vyvoláva hlboký strach z budúcnosti.
„Kubánci sú výstrední,“ povedal pre denník The Guardian 52-ročný Julio César Rodríguez. „Aj keď je niečo zlé, smejeme sa. Avšak toto je naozaj zlé.“
V článku sa dočítate:
- ako je na tom kubánska infraštruktúra,
- ktoré krajiny Kube pomáhali,
- prečo je na Kube málo protestov.
Žalostný stav
Bez energie zostalo desať miliónov ľudí a Kubáncov počas horúčav sužuje tiež obmedzený prístup k vode, ktorej zásobovanie poháňajú elektrické čerpadlá.
„Je veľmi ťažké reštartovať elektráreň,“ povedal pre denník The Guardian inžinier z Antonio Guiteras, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. „Musíte vyrobiť obrovské množstvo elektriny, aby ste to celé rozbehli.“
Antonio Guiteras postavili v roku 1989, ale elektráreň, ktorá dostala svoj názov po kubánskom revolucionárovi, je po tridsiatiach piatich rokoch viditeľne opotrebovaná.
Podľa inžiniera stavba erodovala už počas samotného budovania. Opísal chybné bezpečnostné zariadenia, absenciu politického manažmentu alebo systém, ktorý sa dostal za hranicu svojich možností už dávno.
„Pôvodne sa vytvoril plán údržby, ale nikdy sa nezačal dodržiavať,“ vysvetlil. „Povedali nám: ‚Továreň musí vyrábať elektrinu, tak to zaplátajte.‘ Požiadavky boli príliš prísne.“
Snaha o úsporu energie na Kube zároveň nikdy nefungovala. „Je to šialené,“ povedal pre agentúru AFP 80-ročný Eloy Fon. „Ukazuje to krehkosť nášho energického systému... Nemáme žiadne rezervy. Žijeme zo dňa na deň.“
Najviac zasiahol hurikán Oskar provinciu Guantánamo, kde extrémne počasie poškodilo vyše tisíc domov. Pri prírodnej katastrofe zahynulo šesť ľudí.
Severná Kórea si chce udržať vzťahy s Kubou Čítajte Kubánska vláda uznala žalostný stav, v ktorom sa karibský ostrov momentálne nachádza, ale zo situácie obvinila Spojené štáty, ktoré na Kubu uvalili obchodné embargo pred šiestimi dekádami.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel povedal, že finančné prenasledovanie sťažuje dovoz potrebných zdrojov.
Díazove-Canelove slová zopakoval aj kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez. „Ak bude embargo zrušené, nedôjde k výpadkom prúdu. Takto by americká vláda mohla podporiť kubánsky ľud, ak by chcela,“ napísal na sociálnej sieti X.
Kuba sa teraz obáva úplného kolapsu. Podľa kubánskeho premiéra Manuela Marrera bude musieť k veci prispieť súkromný sektor, zatiaľ čo sa vláda zameria na obnoviteľné zdroje energie.
Politici sa v minulosti snažili o spustenie projektov so solárnymi panelmi, ale takmer všetky zlyhali, pretože zúčastnené spoločnosti nezaplatili. „Kubánska vláda nie je hlúpa, ale nemá peniaze,“ povedal pre The Guardian obchodník, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.
Kuba následne uzavrela dohodu s Čínou o poskytnutí materiálov pre množstvo solárnych panelov výmenou za prístup k ostrovným ložiskám niklu.
Avšak vzhľadom na to, že minimálne desať percent kubánskej populácie v posledných rokoch utieklo, panuje medzi Kubáncami skepsa, či sú na ostrove ľudia s odbornými znalosťami, ktorí by mohli infraštruktúru vybudovať.
Kubu trápia výpadky prúdu. (zdroj: TASR/AP)Potápajúca sa loď
Kuba sa od kubánskej revolúcie v 50. rokov 20. storočia spoliehala predovšetkým na štedrosť svojich spojencov, píše Foreign Affairs.
Karibskému ostrovu najprv pomáhal Sovietsky zväz, ktorého rozpad v roku 1991 pre Kubáncov znamenal humanitárnu katastrofu, keďže im Rusko odmietlo aj naďalej poskytovať lacnú ropu výmenou za cukor.
Neskôr sa komunistickí predstavitelia zase dohodli s venezuelským prezidentom Hugom Chávezom, ktorý im posielal lacnú ropu výmenou za lekárov. Ani toto spojenectvo však netrvalo dlho - zlé hospodárenie vo Venezuele spôsobilo v krajine kolaps, radikálne znížilo dodávky paliva pre Kubu a ostrov zanechalo bez dostatku kľúčového zdroja potrebného na chod štátu v 21. storočí.
Teraz sa zmieta v najhoršej kríze od rozpadu komunistického bloku. „Je to ako snažiť sa udržať potápajúcu sa loď nad vodou pomocou korkov,“ povedal pre The Guardian európsky diplomat, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.
Bývalý americký prezident Barack Obama sa snažil vzťahy medzi Spojenými štátmi a Kubou zlepšiť, čo sa mu aj podarilo. Situáciu však zvrátil bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý na ostrov opäť uvalil tvrdé sankcie.
Valné zhromaždenie OSN minulý rok už po 31. raz vyzvalo na ukončenie desaťročia trvajúceho amerického obchodného embarga voči Kube. Za ukončenie hlasovali všetky štáty okrem dvoch – USA a Izraela. Jeden štát sa na hlasovaní nezúčastnil – Ukrajina.
Washington čaká už 65 rokov na kolaps komunistického režimu, ale podľa Foreign Affairs podceňuje jeho odolnosť. Americký prezident Joe Biden nezmenil tvrdú administratívu, a to ani napriek tvrdeniam, že súcití s kubánskym ľudom.
Nové kolo zastrašovania
Politici sa na Kube dlhodobo obávajú rozpadu infraštruktúry, pretože to ohrozuje verejný poriadok: v júli 2021 sa na protestoch vyvolaných niekoľkodňovými výpadkami prúdu objavili tisíce demonštrantov.
Kubánska vláda si zároveň podľa BBC uvedomuje, že u mnohých na ostrove pominul strach z kritizovania každodenných problémov, ktorým čelia - v niektorých prípadoch dokonca v uliciach skandujú protivládne heslá.
V marci napríklad ľudia v Santiagu zorganizovali vzácny verejný protest. Prejavy otvoreného nesúhlasu však zostávajú v krajine aj naďalej ojedinelé, keďže nepovolené protesty môžu dostať demonštrantov do väzenia.
Na rozdiel od predchádzajúcich výpadkov prúdu sa tiež v posledných dňoch podľa The Guardian takmer neprotestovalo. Kubánci sú pomerne vyčerpaní a kubánska vláda sa vyjadrila, že tvrdo zareaguje na akýkoľvek prejav nevhodného správania.
V posledných mesiacoch došlo tiež k novému kolu zastrašovania novinárov, pričom niekoľko z nich bolo nútených zo štátu utiecť.
