Ukrajina Rusko Online: USA potvrdili, že v Rusku sú severokórejskí vojaci. Dôvod zatiaľ nepoznajú

Vojaci KĽDR sa stanú legitímnymi cieľmi, ak sa zapoja do bojov na Ukrajine. Povedal hovorca americkej Národnej bezpečnostnej rady.

"Zatiaľ nevieme, či títo vojaci budú bojovať po boku ruskej armády, no ak sa tak udeje, stanú sa legitímnymi vojenskými cieľmi," povedal John Kirby.

Oficiálni severokórejskí predstavitelia sa k údajnému vyslaniu vojakov do Ruska, o ktorom prvýkrát minulý týždeň informovala juhokórejská tajná služba, zatiaľ nevyjadrili. Moskva tieto správy takisto odmietla potvrdiť alebo vyvrátiť.

Ukrajina prostredníctvom stránky Chcem žiť, podporovanej ministerstvom obrany a vojenskou rozviedkou HUR, vyzvala severokórejských vojakov nachádzajúcich sa v Rusku, aby zložili zbrane a zachránili si životy.

"Nemali by ste nezmyselne umierať na cudzom území. Nemali by ste opakovať osud státisícov ruských vojakov, ktorí sa už nikdy nevrátia domov. Vzdajte sa! Ukrajina vás ukryje, nakŕmi a zahreje! Tisícky ruských vojakov sa rozhodli správne a teraz čakajú na koniec vojny v dobrých podmienkach: pohodlné kasárne, tri teplé jedlá denne, lekárska starostlivosť," uvádza sa v apeli. (TASR)

Severokórejskí vojaci zatiaľ neboli nasadení na frontovú líniu na Ukrajine, uviedol poľský šéf diplomacie Sikorski.

V súčasnosti sa podľa neho nachádzajú na ruskom Ďalekom východe.

Juhokórejská tajná služba tvrdí, že Severná Kórea poslala do Ruska asi tritisíc vojakov, ktorí tam absolvujú výcvik a následne ich pravdepodobne pošlú do bojov na Ukrajine. Podľa jej informácií by sa mal počet severokórejských vojakov v Rusku do decembra vyšplhať na 10-tisíc.

"Dúfam, že Južná Kórea z toho vyvodí závery a bude chcieť zvýšiť svoju pomoc Ukrajine," povedal Sikorski na tlačovej konferencii so svojím nórskym kolegom Espenom Barthom Eidem.

Informáciu, že sa na ukrajinskom fronte v súčasnosti nenachádzajú severokórejské jednotky, potvrdil s odvolaním na analýzu Pentagónu aj americký minister obrany Lloyd Austin, uviedol šéf nórskej diplomacie.

"Ak Rusko potrebuje požiadať o pomoc severokórejských vojakov, veľa to vypovedá o jeho stave," dodal nórsky minister zahraničnýc (TASR)

Venezuelský prezident Maduro na stretnutí s Putinom ocenil nezničiteľné vzťahy Venezuely a Ruska.

Na schôdzke podľa venezuelskej televízie ocenil "nezničiteľné vzťahy" medzi oboma krajinami a vyjadril svoj obdiv Rusku za jeho "boj proti nacizmu", čím narážal na konflikt na Ukrajine.

"Obdivujeme tiež víťazstvá, ktoré ste dokázali dosiahnuť pre ruský ľud na všetkých frontoch globálneho boja – ekonomickom, kultúrnom, vojenskom, politickom, diplomatickom, preto sme hrdí, že ste našimi priateľmi," povedal Maduro.

Ďalej uviedol, Moskva a Caracas si vybudovali "nezničiteľné vzťahy, politické a morálne vzťahy, ktoré boli počas všetkých tých rokov podrobené skúške".

Venezuela je pripravená na investície z Ruska a prehĺbenie spojenectva vo všetkých oblastiach politiky a podnikania. Maduro v tejto súvislosti avizoval, že 17. novembra sa uskutoční zasadnutie rusko-venezuelskej medzivládnej komisie.

Putin konštatoval, že Venezuela je pre Moskvu spoľahlivým partnerom v Latinskej Amerike a vo svete. "Strategické partnerstvo medzi našimi krajinami sa naďalej posilňuje," povedal.

Rusko a Venezuela sa podľa neho snažia vytvoriť "nový, spravodlivejší svetový poriadok založený na právnom štáte, neprípustnosti používania neokoloniálnych prístupov, zasahovania do vnútorných záležitostí štátov, politickom a finančnom tlaku a jednostranných donucovacích opatreniach".

Šéf Kremľa tiež uviedol, že podporuje želanie Venezuely vstúpiť do skupiny BRICS, ktorú v roku 2006 vytvorili Brazília, Rusko, India a Čína. Neskôr sa k nej pripojili Juhoafrická republika, Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty.

Venezuela je už dlho kľúčovým spojencom Ruska. Zosnulý prezident Hugo Chávez podporoval Moskvu počas krátkej vojny v Gruzínsku v roku 2008. Maduro opakovane vyjadril svoju podporu Rusku a Putinovi, a to pred inváziou na Ukrajinu. (TASR)

Vo Fínsku dochádza k sabotážam a kybernetickým útokom napojeným na Rusko, uviedla ministerka vnútra.

NATO a západné spravodajské služby vrátanej fínskej varovali, že Rusko je zodpovedné za rastúci počet nepriateľských aktivít v euroatlantickej oblasti. Ide napríklad o opakované kybernetické útoky či podpaľačstvo s napojením na Moskvu, čo však Rusko popiera.

"Okrem iného zaznamenávame aj narušenia, sabotáže, rôzne typy škôd či organizovanú migráciu. Vo všeobecnosti to vyvoláva pocit neistoty," povedala Ranneová novinárom. Podľa jej slov vyšetrovanie mnohých prípadov stále prebieha.

"Na základe civilných i vojenských informácií však máme jasné indikácie, ktoré ukazujú na Rusko," povedala a zdôraznila, že napojenie je najviditeľnejšie pri zásahoch do GPS, ktoré Fínsko zaznamenalo vo svojej námornej a leteckej doprave. "V súčasnosti je Rusko hlavným subjektom, ktorý proti nám vedie rozsiahle vplyvové operácie," povedala.

Fínska bezpečnostná a spravodajská služba Supo uvádza, že pri niektorých podozrivých prípadoch môže ísť len o vandalizmus. Moskva je čoraz agresívnejšia a nebezpečnejšia vo svojich útokoch, no ani "Rusko nie je všemocný aktér, ako sa často rado prezentuje. Nie je schopné všetkého, z čoho je v súčasnosti obviňované", dodala služba.

Fínska štátna energetická spoločnosť Fortum ešte začiatkom októbra informovala, že vo Fínsku i Švédsku denne zaznamenáva kybernetické útoky a v niektorých prípadoch aj narušenie satelitného pripojenia. V okolí jej prevádzok tiež spozorovali drony a podozrivé osoby.

Terčom útokov bola aj finančná skupina Nordea. Fínsky Národný vyšetrovací úrad v piatok preto začal vyšetrovanie kybernetických útokov zameraných aj na finančný sektor. "Útoky viedli k dočasnému spomaleniu alebo nedostupnosti online služieb," ozrejmila Nordea pre Reuters.

1 rum gon (TASR)

Ukrajinský generálny prokurátor odstúpil. Doplatil na kauzu pokútneho udeľovania výnimiek z brannej povinnosti. (SME)

G7 napreduje s plánom poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 50 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív, tvrdí Biely dom.

Lídri krajín G7 sa začiatkom roka dohodli, že poskytnú Ukrajine veľkú pôžičku určenú na pomoc v boji proti ruskej invázii.

Zástupca poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Daleep Singh uviedol, že Spojené štáty plánujú poskytnúť pôžičku vo výške 20 miliárd dolárov.

Ďalších 30 miliárd ponúknu Európska únia, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko a ďalší.

"Nikdy predtým sa nestalo, že by multilaterálna koalícia zmrazila aktíva agresorskej krajiny a následne využila ich hodnotu na financovanie obrany poškodenej strany, a to všetko v rámci rešpektovania zásad právneho štátu a zachovania solidarity," uviedol Singh.

Dodal, že Bidenova administratíva plánuje rozdeliť svoj príspevok na pomoc ukrajinskému hospodárstvu a armáde. Na zaslanie vojenskej pomoci však bude potrebný súhlas Kongresu.

"Aby bolo jasné, USA tak či tak poskytnú Ukrajine 20 miliárd dolárov na podporu, či už budú rozdelené medzi ekonomickú a vojenskú podporu, alebo k tomu dôjde výlučne prostredníctvom hospodárskej pomoci," vysvetlil.

Ďalšie podrobnosti o pôžičke upresnia počas tohtotýždňového stretnutia ministrov financií krajín G7 v talianskej obci Stresa.

Skupina už v júni oznámila, že väčšinu pôžičky pokryjú výnosy z približne 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív.

Prevažná väčšina týchto peňazí sa nachádza v krajinách Európskej únie. USA a ich spojenci zmrazili všetky aktíva ruskej centrálnej banky, ku ktorým mali prístup, keď Moskva napadla Ukrajinu v roku 2022. (TASR)

Západné sankcie zasiahli ruskú civilnú leteckú dopravu. Rusko tak hľadá lietadlá za svojimi hranicami.

Problém s nedostatkom lietadiel sa usiluje vyriešiť rokovaniami s niektorými stredoázijskými krajinami, aby ruské vnútroštátne lety prevádzkovali ich aerolínie.

Tie by tak mohli pomôcť riešiť rastúci dopyt po leteckej preprave.

Ruské letecké spoločnosti, v ktorých flotilách je mnoho západných strojov dodaných ešte pred vojnou na Ukrajine, majú problém pokryť zvyšujúci sa dopyt Rusov po leteckej preprave. Sankcie totiž zablokovali prístup k potrebným komponentom.

Ruský minister dopravy Roman Starovoit minulý týždeň uviedol, že Rusko v súčasnosti rokuje s "priateľskými štátmi," o možnosti, že by ruské vnútroštátne lety prevádzkovali aerolínie z týchto krajín, uviedol Reuters s odvolaním sa na informácie ruských médií.

Vláda sa napríklad obrátila na Uzbekistan. Ten sa podľa zdroja z uzbeckej vlády rozhodol ruský návrh zvážiť. Uzbecké ministerstvo dopravy však na otázku agentúry Reuters nereagovalo.

Kazašské ministerstvo dopravy zasa uviedlo, že zatiaľ oficiálny návrh v takejto veci nedostalo.

Zároveň dodalo, že momentálne rieši rastúci dopyt na domácom trhu, kde sa počet prepravených cestujúcich zvýšil oproti minulému roku o 15 percent.

Oficiálnu žiadosť zo strany Ruska nedostali podľa vládnych zdrojov ani vlády v Tadžikistane a Kirgizsku.

Artem Žavoronkov z ruskej právnickej firmy Nordic Star však pochybuje o úspechu.

Podľa neho aerolínie z krajín strednej Ázie pravdepodobne nebudú chcieť riskovať možné sankcie západných štátov. "Je to veľké riziko. Nemyslím si, že veľké firmy zo susedných krajín budú pripravené takéto riziko na seba vziať," povedal.

V súčasnosti môžu zahraničné spoločnosti prevádzkovať iba lety medzi ruskými mestami a zahraničím.

Ak by aj Rusko pravidlá upravilo tak, aby zahraničné aerolínie mohli prevádzkovať vnútroštátne lety, budú mať podľa zdrojov z leteckého priemyslu problém s povolením od firiem, ktoré im lietadlá prenajali, ako aj od poisťovní.

Ruské letecké spoločnosti zaznamenali v roku 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, pokles počtu cestujúcich o 14,7 percenta na 94,7 milióna. V roku 2023 však ich počet vzrástol o 11,3 percenta.

Na základe údajov ruského úradu pre leteckú dopravu Rosaviatsia rastie dopyt aj tento rok.

Na základe plánov Moskvy by mali ruské aerolínie dostať do roku 2030 približne 1000 lietadiel vyrobených v Rusku. Začiatok výroby sa však stále odkladá.

Šéf štátneho konglomerátu Rostec Sergej Čemezov v stredu na pôde parlamentu uviedol, že sériová výroba lietadla MS-21 sa začne v roku 2025 a lietadla Superjet New v roku 2026. (TASR)

Ruská armáda si v bojoch proti západným zbraniam v službách Ukrajiny môže zdokonaliť svoje schopnosti, tvrdí americký veliteľ.

"Modernizujú svoje sily na základe lekcií, ktoré dostávajú na Ukrajine Učia sa, modernizujú svoje vybavenie. Menia spôsob boja na základe toho, ako bojovať proti Západom vycvičeným silám. Myslím si, že nám tak vzniknú nové problémy," povedal generálporučík americkej armády Charles Constanza.

Veliteľ síl NATO v Európe Generál Christopher Cavoli tiež nedávno vyhlásil, že bez ohľadu na výsledok vojny na Ukrajine bude ruská armáda silnejšia ako dnes. (Ukrajinská pravda)

Počet ruských útokov v smeroch na Kramatorsk, Toreck a Siversk sa znížil. Ukrajinské velenie to pripisuje taktike.

Situácia v meste Torecku v Doneckej oblasti je stabilizovaná, bránime nepriateľovi v postupe ďalej z východnej časti mesta, informovala Anastasia Bobovniková, hovorkyňa operačno-taktickej skupiny Luhansk.

„Počet útokov v týchto smeroch (Kramatorsk, Toreck, Siversk) sa o niečo znížil. Pripisujeme to tomu, že nepriateľ si dal taktickú pauzu, aby zrejme doplnil živú silu a zbrane. Potom sa tlak na obranu zvýši,“ povedala Bobovniková.

V meste Časiv jar pri dobytom Bachmute v Doneckej oblasti je situácia zložitá.

„Prielom cez vodný kanál nenastal. Áno, niektoré útočné skupiny postupujú cez kanál, ale takéto pokusy eliminujeme. Líniu kanála ovláda naše delostrelectvo a drony, a preto vozidlá nemôžu prejsť, pretože na prejazd vozidiel sú potrebné mosty,“ vysvetlila hovorkyňa. (Ukrinform)

V Lotyšsku obmedzili prístup k 17 ruským online portálom, ktoré informujú v súlade s názormi Kremľa a šíria inú ruskú propagandu.

Krok Lotyšska nasleduje po tom, ako Moldavsko krátko pred prvým kolom prezidentských volieb a referendom o ústavnom zakotvení cesty krajiny do Európskej únie zablokovalo prístup k siedmim webovým stránkam vrátane ruskej agentúry RIA Novosti a webovej stránky takzvanej „vlády“ Krymu. (SITA)

Prítomnosť severokórejských vojakov v Rusku potvrdil aj americký minister obrany Lloyd Austin.

"Existujú dôkazy, že v Rusku sú severokórejskí vojaci. Čo tam presne robia, sa ešte uvidí. Ak je ich zámerom bojovať za Rusko, je to veľmi vážny problém, ktorý budeme riešiť" povedal Austin novinárom počas cesty do Ríma. 

Austin nespresnil počet severokórejských vojakov, ktorí sa nachádzajú v Rusku.

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Kyrylo Budanov uviedol, že prvé severokórejské jednotky by mali do Kurskej oblasti doraziť 23. októbra.

Ukrajina začala s cezhraničnou inváziou v auguste a stále tam drží značné časti územia.

Začiatkom októbra Budanov uviedol, že prvú skupinu bude tvoriť 2 600 vojakov.

Dve severokórejské brigády, každá o zhruba 6 000 vojakmi, v súčasnosti absolvujú výcvik v Rusku, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa vojenskej rozviedky sa niektorí severokórejskí dôstojníci už nachádzajú na okupovaných územiach Ukrajiny.

Severná Kórea tieto správy poprela, zatiaľ čo hovorca Kremľa na túto otázku odpovedal vyhýbavo.

Zdroj vojenskej spravodajskej služby 21. októbra uviedol, že ruské úrady zadržali 18 severokórejských vojakov, ktorí opustili svoje pozície v Kurskej oblasti.

Rozšíril sa aj videozáznam, ktorý údajne ukazuje severokórejských vojakov v ruskom vojenskom výcvikovom tábore.

Juhokórejské médiá 22. októbra informovali, že Pchjongjang vyslal pilotov, ktorí môžu pilotovať ruské bojové lietadlá, aby sa zapojili do vojny na Ukrajine. Juhokórejská agentúra Yonhap tiež uviedla, že Južná Kórea zvažuje vyslanie personálu na Ukrajinu, aby monitoroval severokórejských vojakov. (Kyiv Independent, TASR)

EÚ apelovala na lídrov skupiny BRICS na summite v Rusku, aby prezidenta Vladimira Putina vyzvali na ukončenie vojny na Ukrajine.

Na summite v Kazani sa zúčastňuje viac než 20 lídrov vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, indického premiéra Naréndru Módího a iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána.

Hovorca Európskej komisie Peter Stano tvrdí, že Rusko svoje predsedníctvo v BRICS "zneužíva", pričom poukázal na skutočnosť, že na Putina je Medzinárodným trestným súdom (ICC) so sídlom v Haagu od marca 2023 vydaný zatykač.

ICC vtedy obvinil Putina i ruskú ombudsmanku pre ľudské práva Mariju Ľvovovú-Belovovú z vojnového zločinu, ktorým je deportácia ukrajinských detí do Ruska.

Európska únia podľa Stana verí, že všetci účastníci summitu BRICS v Kazani využijú túto udalosť a opätovne vyzvú Putina, aby okamžite ukončil vojnu proti Ukrajincom.

V Kazani sa so šéfom Kremľa stretne aj generálny tajomník OSN António Guterres. Túto schôdzku ostro skritizovala Ukrajina, ktorá pripomenula, že Guterres odmietol jej pozvanie na mierový summit vo Švajčiarsku, no do Ruska na summit BRICS prišiel.

Hovorca eurokomisie povedal, že šéf OSN má podporu Bruselu. "Veríme, že posilní výzvu adresovanú Rusku a Putinovi, aby úplne a bezpodmienečne zastavili brutálnu agresiu voči ukrajinskému národu," doplnil. (TASR)

Zastavenie útokov na ukrajinskú energetiku a nákladné lode by mohlo priblížiť jednania o mieri, vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii v Kyjeve povedal, že „pokiaľ ide o energiu a slobodu plavby, dosiahnutie výsledkov v týchto záležitostiach by signalizovalo, že Rusko môže byť pripravené ukončiť vojnu“.

Volodymyr Zelenskyj tiež dodal, že ak by sa Moskva a Kyjev dohodli na tom, že sa prestanú zameriavať na energetickú infraštruktúru toho druhého, bol by to významný krok smerom k deeskalácii konfliktu.

"Počas prvého mierového summitu sme videli, že by sa mohlo dospieť k rozhodnutiu o energetickej bezpečnosti. Inými slovami, neútočíme na ich energetickú infraštruktúru a oni neútočia na našu. Mohlo by to viesť ku koncu horúcej fáza vojny," vyhlásil Zelenskyj. (Ukrajinská pravda)

Gruzínske úrady zadržali českého novinára Raya Baseleya, ktorý sa pravidelne venuje dianiu na Ukrajine či v Gruzínsku. (TASR)

Prvú dodávku francúzskych stíhačiek Mirage 2000-5 Ukrajine budú tvoriť tri stroje a mali by doraziť v prvom kvartáli 2025.

Dovtedy sa musí ukončiť výcvik pilotov a technikov. Stíhačky majú byť vyzbrojené strelami s plochou dráhou letu SCALP/Storm Shadow a francúzskymi riadenými bombami AASM.

Rezort obrany Francúzska však správy médií nekomentoval. (SITA)

Veľká Británia vyčlení zhruba 155 miliónov dolárov na podporu námorných síl Ukrajiny.

„Spojené kráľovstvo poskytne koalícii námorných kapacít ďalších 120 miliónov libier a hľadá partnerov, ktorí by spolufinancovali dodávku stoviek námorných bezpilotných lietadiel a radarov na ochranu obilného koridoru,“ uviedlo britské ministerstvo obrany.

Okrem toho Veľká Británia a Nórsko hľadajú približne 130 miliónov dolárov na spoločné financovanie námornej koalície.

V rámci námornej koalície už Ukrajina dostala desiatky obojživelných terénnych vozidiel a prepadových člnov, stovky protilodných rakiet a inú muníciu. (Radio Sloboda)

Zadržali dvoch Ukrajincov, ktorí pripravovali teroristický útok v Kyjeve v spolupráci s ruskou tajnou službou.

Informovala o tom Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU).

Podľa vyhlásenia mali podozriví v pláne odpáliť improvizované výbušniny na preplnenom mieste, aby spôsobili "maximálny počet civilných úmrtí" a zasiali paniku.

Počas vojny ukrajinské orgány činné v trestnom konaní obvinili mnohých občanov Ukrajiny zo špionáže alebo inej spolupráce s ruskými bezpečnostnými službami.

Ruská rozviedka údajne prostredníctvom Telegramu naverbovala 20-ročnú obyvateľku mesta Záporožie a inštruovala ju, ako vyrábať výbušniny. Do spolupráce zapojila aj svojho 26-ročného partnera, uviedla SBU.

SBU oznámila, že podozriví boli v kontakte s dôstojníkom ruskej vojenskej rozviedky z okupovaného územia Záporožskej oblasti. Pomocou dvoch mobilných telefónov mali prepojiť rozbušku s plastickou trhavinou.

Pred plánovaným teroristickým útokom mali obaja splniť „skúšobnú úlohu“ a podpáliť niekoľko vozidiel ukrajinskej armády v Záporožskej oblasti. SBU oboch zadržala, keď sa pokúsili podpáliť bojové vozidlo pechoty. (Kyiv Independent)

Prezidenti Ruska a Číny diskutovali na samite BRICS o štruktúre vzájomných platieb.

Uviedla to tlačová agentúra RIA s odvolaním sa na poradcu Kremľa pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova.

Rusko chce, aby krajiny BRICS našli alternatívne riešenia medzinárodných platieb.

Dúfa, že mu to pomôže vyriešiť narastajúce problémy pri obchodných transakciách, a to aj so spriatelenými krajinami, ako je Čína.

Tamojšie banky sa totiž obávajú, že by ich mohli zasiahnuť sekundárne sankcie zo strany USA za obchodovanie s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu.

Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska. V minulom roku na ňu pripadala tretina ruského zahraničného obchodu, pričom dodávala Moskve kriticky dôležité priemyselné zariadenia a spotrebný tovar.

Pomáha tak Rusku prekonať západné sankcie a predstavuje lukratívny trh pre ruský export, od ropy a plynu až po poľnohospodárske výrobky.

Americké ministerstvo financií v júni pohrozilo bankám v Číne a v ďalších krajinách sekundárnymi sankciami za obchodovanie s Ruskom. Čínske banky následne výrazne sprísnili kontrolu transakcií.

"Prediskutovali sa všetky otázky vrátane finančnej spolupráce," odpovedal Ušakov na otázku novinárov, či sa počas rozhovorov medzi Putinom a Si Ťin-pchingom hovorilo aj platbách medzi oboma krajinami. (TASR)

Ukrajina si má vytvoriť akčný plán odolnosti voči vojne. Vypracovanie si vyžiadal prezident Zelenskyj.

Vytvorenie dokumentu môže trvať ešte niekoľko týždňov, uviedol zdroj z prezidentskej kancelárie denníku Kyiv Independent.

Podľa zdroja sa dokument bude zaoberať vojenskou, politickou, ekonomickou oblasťou aj otázkami práva.

Očakáva sa, že plán bude pripravený a predstavený ukrajinskej verejnosti do konca roku 2024, uviedol web BBC Ukrajina s odvolaním sa na nemenované vládne zdroje.

„Cieľom je urobiť všetko pre to, aby sme udržali jednotu a dosiahli výsledky v rôznych oblastiach rozvoja krajiny,“ povedal pre BBC zdroj zo Zelenského tímu.

Plán údajne nie je alternatívou k Zelenského plánu víťazstva. Má obsahovať kroky, ktoré má podniknúť samotná Ukrajina. (Kyiv Independent)

Pri ruských útokoch zahynulo za posledný deň päť ľudí a 14 bolo zranených, informovali ukrajinské regionálne úrady.

Rusko údajne zaútočilo na Odesu raketou Ch-31P. Obete alebo škody zatiaľ nehlásili.

Rusko uskutočnilo vyše 20 útokov v okrese Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti, informoval gubernátor Serhii Lysak. Jedna osoba bola zabitá a ďalšia zranená.

V Doneckej oblasti podľa guvernéra Vadyma Filaškina pri ruských útokoch zahynuli traja ľudia a sedem bolo zranených.

Útok na obec Oleksandro-Kalynove zabil dvoch obyvateľov a dvoch ďalších zranil. Jedna osoba zahynula v Riznykivke, tri utrpeli zranenia v Myrnohrade a zranení sú aj v Pleščiivka a Lymani, povedal gubernátor.

Ruské útoky proti Charkovskej oblasti zabili jednu osobu a štyri zranili, uviedol gubernátor Oleh Syniehubov.

Pri nočnom útoku na obec Lisne skončili so zraneniami dve ženy a jeden muž, v meste Kupiansk sa zranila 65-ročná žena.

Pri útoku bezpilotného lietadla proti obci Kučerivka zahynul 54-ročný muž, informoval guvernér.

Pri útokoch v Chersonskej oblasti utrpeli zranenia dvaja ľudia, uviedol guvernér Oleksandr Prokudin. Poškodené boli tri viacposchodové budovy, 24 domov a ďalšie budovy. (Kyiv Independent)

Rusko pomáha Severnej Kórei obchádzať sankcie a posilňovať jadrové kapacity, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.

Rusi poskytujú severokórejskému režimu najmä technológie pre taktické jadrové zbrane s nízkou účinnosťou, odpaľovacie systémy podmorských rakiet a hotovosť výmenou za severokórejské rakety a ľudí, oznámil riaditeľ ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo BUdanov. (KyivPost)

Protivzdušná ukrajinská obrana zostrelila počas noci 57 dronov vyslaných Ruskom nad 12 oblasťami po celej krajine.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Letectvo spresnilo, že Rusko na Ukrajinu počas noci na stredu útočilo celkovo 81 bezpilotnými lietadlami a na juhoukrajinskú Odeskú oblasť vystrelilo raketu.

Ruské jednotky medzitým podľa Reuters informovali, že zneškodnili v noci na stredu dovedna 14 ukrajinských dronov a bezpilotných člnov.

Desať dronov pritom zostrelili nad okupovaným Krymským polostrovom a štyri bezpilotné člny pohybujúce sa smerom na Krym zneškodnili v Čiernom mori, uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Spojené štáty vyjadrili obavy z ruského zasahovania do prezidentských volieb v Moldavsku.

Súboj v nadchádzajúcom druhom kole hlasovania bude podľa očakávania tesný, informuje agentúra AFP.

Vzhľadom na blížiace sa rozhodujúce kolo volieb 3. novembra "zostávajú Spojené štáty znepokojené, že Rusko sa opäť pokúsi zabrániť Moldavčanom v prejavení ich suverénneho práva vybrať si svojich vlastných lídrov", uviedol vo vyhlásení americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Rusko podniklo všetko, čo bolo v jeho silách, aby zmarilo voľby a referendum a podkopalo demokraciu v Moldavsku vrátane nelegálneho financovania a kupovania hlasov, dezinformácií a škodlivých kybernetických aktivít," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Washington opakovane varoval, že Rusko chce zasahovať do záležitostí Moldavska a zmariť európsku integráciu tejto krajiny, píše AFP.

V referende z 20. októbra sa Moldavčania tesnou väčšinou vyslovili za súhlas s pripojením sa k Europskej únii. Proeurópska prezidentka Maia Sanduová sa 3. novembra stretne v druhom, rozhodujúcom kole volieb s Alexandrom Stoianoglom, bývalým generálnym prokurátorom, ktorý má podporu proruských socialistov.

Sanduová, ktorá je prezidentkou od roku 2020, keď porazila Moskvou podporovaného kandidáta Igora Dodona, požiadala o vstup Moldavska do EÚ v roku 2022 po invázii Ruska na Ukrajinu. Prístupové rokovania sa začali v júni tohto roka.

Referendum zvolala Sanduová preto, aby jej stratégia získala mandát, píše AFP. Za vstup do EÚ sa po spočítaní všetkých hlasov vyslovilo 50,46 percenta voličov.

Spojené štáty obviňujú Rusko, že investovalo milióny dolárov v pokuse ovplyvniť výsledok volieb v tejto bývalej sovietskej republike, uzatvára AFP. (TASR)

Alexej Navaľnyj v posmrtne vydaných memoároch opísal svoj život vrátane pobytu v ruskom väzení. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 683 040 vojakov, tvrdí generálny štáb ukrajinskej armády.

Iba počas utorka prišli Rusi podľa neho o 1 460 vojakov, deväť tankov, 30 bojových obrnených vozidiel, 51 delostreleckých systémov a 106 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 088 tankov, 18 229 bojových obrnených vozidiel, 27 217 vozidiel a autocisterien, 19 674 delostreleckých systémov, 1 234 odpaľovacích raketových systémov, 981 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 489 dronov, 2 625 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 509 kusov špeciálnej techniky.

Česko do konca roka splní cieľ dodať Ukrajine pol milióna kusov veľkorážovej munície, tvrdí premiér Fiala.

Dodávky by potom mali pokračovať kontinuálne, povedal Fiala. Vyslovil sa za ďalšiu vojenskú podporu Ruskom napadnutej krajiny, ktorá musí zahŕňať aj pomoc s energiami cez tohtoročnú zimu, pretože Rusko útočí úplne zámerne na energetickú infraštruktúru.

Možné zapojenie severokórejských vojakov do konfliktu na Ukrajine označil Fiala za niečo absolútne neprijateľné. "Len to ukazuje nebezpečenstvo, ktoré Severná Kórea a všetky podobné režimy, napríklad Irán, predstavujú pre mier vo svete, pre spolužitie národov, zachovanie medzinárodného poriadku postaveného na pravidlách," uviedol Fiala.

Česká muničná iniciatíva získava pre Ukrajinu delostreleckú muníciu v krajinách aj mimo Európskej únie. Česko na iniciatíve spolupracuje najmä s Holandskom a Dánskom. Premiéri trojice krajín minulý týždeň vo vyhlásení uviedli, že iniciatíva sa nesmie zastaviť na konci roka a musí pokračovať aj v roku 2025. Fiala tvrdil, že skôr ako konkrétny cieľ na budúci rok by preferoval kontinuálne dodávky.

"Naplníme cieľ, ktorý sme si dali do konca roka, to znamená 500-tisíc kusov veľkorážovej munície," uviedol. Ocenil spoluprácu s Dánskom a Holandskom. "Myslím, že táto koalícia je pre Česko veľmi dôstojná," povedal. Štáty zapojené do iniciatívy už potrebu chápu a Fiala očakáva, že sa budú podľa vlastných možností pridávať. (ČTK)

Varšava zatvára ruský konzulát v Poznani. Dôvodom sú sabotážne aktivity, ktoré podľa poľského ministra sponzorovala Moskva.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že nariaďuje zatvorenie jedného z troch ruských konzulátov v krajine. 

Sikorski zároveň vyzval Rusko, aby zastavilo hybridnú vojnu proti Poľsku a jeho západným spojencom, pričom varoval, že Poľsko si vyhradzuje právo „podniknúť ďalšie rozhodné kroky“, ak Moskve svoje konanie nestopne.

„Ako minister zahraničných vecí mám informácie, že za pokusmi o sabotáž v Poľsku aj v spojeneckých krajinách stojí Ruská federácia,“ povedal Sikorski novinárom vo Varšave.

Povedal, že sťahuje súhlas pre ruský konzulát v Poznani a že jeho personál bude v Poľsku nevítaný. Rusko má konzuláty aj v Gdansku a Krakove.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová v komentároch pre štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti prisľúbila „bolestnú odpoveď na ďalší nepriateľský čin“.

Sikorski povedal, že v januári zatkli ukrajinského občana, ktorý podľa jeho slov priznal, že ho ruskí agenti naverbovali, aby vykonal podpaľačský útok v meste Vroclav. Útok sa nakoniec podarilo zmariť a 51-ročný muž, identifikovaný iba ako Serhij S., momentálne čaká na súdny proces.

Sikorski tvrdil, že v Poľsku je vyšetrovaných asi 20 ľudí podozrivých zo sabotáže a že vie o ďalších podobných plánoch podpaľačstva v spojeneckých krajinách.

Proeurópska vláda vo Varšave tvrdí, že Rusko vedie činy hybridnej vojny proti Poľsku a ďalším západným krajinám ako odvetu za ich podporu poľskému susedovi Ukrajine v boji proti ruskej invázii. (SITA)

Británia a Nemecko podpíšu obrannú dohodu, má posilniť európsku bezpečnosť. Označujú ju za prvú svojho druhu.

Cieľom má byť podľa nich posilnenie európskej bezpečnosti v čase rastúcej ruskej agresie, informujú agentúry AP a Reuters.

"Spojené kráľovstvo a Nemecko sa zbližujú. Vďaka projektom vo vzdušnej, pozemnej, námornej a kybernetickej oblasti spoločne zvýšime naše obranné kapacity, čím posilníme európsky pilier v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO)," uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius vo vyhlásení. Dodal, že pre Berlín je táto spolupráca dôležitá aj pre posilnenie východného krídla Aliancie.

Na základe dohody budú krajiny spolupracovať napríklad na vývoji nových zbraní, ktoré majú dlhší dolet a väčšiu presnosť ako súčasné raketové systémy dlhého doletu. A to napríklad aj Storm Shadow, ktoré Británia poskytla Ukrajine v boji proti Rusku.

Nemecko bude taktiež príležitostne nasadzovať lietadlá v Škótsku, aby pomáhalo chrániť severný Atlantický oceán, uviedla Británia. Krajiny budú podľa dohody spolupracovať na vývoji ozbrojených vozidiel či nových pozemných a vzdušných dronov.

"(Dohoda) zabezpečuje bezprecedentnú úroveň novej spolupráce s nemeckými ozbrojenými silami a priemyslom, čo prináša výhody pre našu spoločnú bezpečnosť a prosperitu, chráni naše spoločné hodnoty a posilňuje naše obranné priemyselné základne," povedal britský minister obrany John Healey.

Hoci pôjde o bilaterálnu dohodu, tento pakt zároveň znamená, že Británia, Nemecko a Francúzsko majú medzi sebou uzavreté dohody o obrane, čo otvára dvere možnej ďalšej spolupráci medzi nimi, píše Reuters. (TASR)

Počet obyvateľov Ukrajiny sa od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 znížil o desať miliónov, teda asi o štvrtinu.

"Pôrodnosť prudko klesla a v súčasnosti sa pohybuje okolo jedného dieťaťa na ženu, čo je jedna z najnižších hodnôt na svete," uviedla na tlačovej konferencii v Ženeve Florence Bauerová z Populačného fondu OSN (UNFPA), kde vedie sekciu pre východnú Európu. Na udržanie stabilnej populácie je podľa Reuters potrebná pôrodnosť 2,1 detí na ženu.

Ukrajina mala v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, vyše 50 miliónov obyvateľov. Podobne ako ďalšie východoeurópske krajiny alebo štáty strednej Ázie následne zažila populačný pokles. V roku 2021 mala podľa Reuters približne 40 miliónov obyvateľov. Ruská invázia zhoršila už tak ťažkú demografickú situáciu, uviedla Bauerová.

Najviac sa na úbytku obyvateľov krajiny podpísal útek zhruba 6,7 milióna ľudí do zahraničia. Faktorom sú aj vojnové úmrtia. "Je komplikované získať presné čísla, ale odhady sa pohybujú okolo desiatok tisíc obetí," povedala Bauerová.

Bezprostredný dopad je podľa nej vidieť v niektorých vyľudňujúcich sa regiónoch, existujú dediny, kde zostali len starší ľudia. Na presné vyčíslenie dopadu ruskej vojenskej agresie na ukrajinskú populáciu ale bude treba podľa Bauerovej počkať na koniec vojny, keď bude možné vykonať sčítanie ľudu.

Rusko, ktoré malo pred svojím vojenským ťažením na Ukrajine vyše 140 miliónov obyvateľov, tiež zaznamenalo zhoršenie svojej demografickej situácie, poznamenal Reuters a upozornil na dáta ruského štatistického úradu Rosstat publikované v septembri, podľa ktorých krajina zaregistrovala v prvých šiestich mesiacoch tohto roka najnižšiu pôrodnosť od roku 1999.

V najrozľahlejšej krajine sveta sa narodilo v prvom polroku 599 600 detí, čo je o 16-tisíc menej ako v rovnakom období vlaňajška. (ČTK)