OSLO, BRATISLAVA. V boji sa použili jadrové zbrane len raz. Koncom druhej svetovej vojny USA zhodili atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Viedlo to k rýchlej kapitulácii Japonska.
Odvtedy skupina japonských pozostalých z organizácie Nihon Hidankjo pracuje na tom, aby sa podobný útok neopakoval.
Ich prácu v piatok ocenila Nobelova komisia, ktorá im udelila Nobelovu cenu za mier za rok 2024. Dostali ju za "úsilie o dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní a za to, že prostredníctvom svedeckých výpovedí ukázali, že jadrové zbrane sa už nikdy nesmú použiť”.
Loading
...Japonská organizácia podľa komisie prispela k vytvoreniu „jadrového tabu” - tlaku, aby krajiny nepoužili jadrové zbrane. Ocenenie prichádza v čase, keď sa krajiny ako Rusko či Severná Kórea vyhrážajú ich použitím.
"V tejto chvíli ľudskej histórie stojí za to pripomenúť si, čo jadrové zbrane sú - sú to najničivejšie zbrane, aké kedy svet videl,” zdôraznil pri vyhlasovaní ceny v Nórsku predseda komisie Jørgen Watne Frydnes.
V článku sa dočítate aj:
- kto sú Hibakuša,
- prečo spolupredseda organizácie hovorí o Rusku a Gaze,
- ktoré krajiny majú jadrové zbrane.
Inšpirujú a vzdelávajú
Organizáciu Nihon Hidankjo založili v roku 1956. Pozostalí po atómových útokoch na Hirošimu a Nagasaki sa nazývajú Hibakuša.
V Japonsku ich žije 174 080, vyplýva z údajov organizácie z marca 2016. Niekoľko tisíc ďalších členov žije v Južnej Kórei či v iných častiach sveta, organizácia však s nimi spolupracuje.
Nihon Hidankjo sa zameriava na ich výpovede, vydáva rezolúcie či verejné výzvy a každoročne vysiela delegácie do OSN a na rôzne mierové konferencie, aby svetu pripomenula potrebu jadrového odzbrojenia.
"Inšpirujú a vzdelávajú ľudí po svete. Takto pomáhajú udržiavať jadrové tabu, ktoré je predpokladom mierovej budúcnosti ľudstva,” napísala tiež komisia. Je podľa nej dôležité pripomínať, že toto tabu je v súčasnosti v ohrození.
Ide o významný impulz, že zbaviť sa jadrových zbraní je možné, reagovala na ocenenie organizácia. "Jadrové zbrane by sa mali absolútne zrušiť... neprinášajú mier,” povedal Tošijuki Mimaki, 81-ročný spolupredseda organizácie na tlačovej besede v Tokiu.
Mimaki spomenul aj situáciu v Pásme Gazy. "Držia tam deti v krvi. Je to ako v Japonsku pred 80 rokmi,” povedal.
Vlani krajne pravicový minister pre kultúrne dedičstvo Amichaj Elijahu povedal, že Izrael by na palestínske územie mohol zhodiť jadrovú bombu. Neskôr svoju poznámku nazval metaforickou.
Rastú výdavky na jadrové zbrane, ale aj ich dôležitosť. Je to alarmujúce, tvrdí expert Čítajte Zničenie civilizácie
Budúci rok uplynie 80 rokov od jadrových útokov na Hirošimu a Nagasaki, pri ktorých okamžite zomreli desaťtisíce ľudí. Tisícky ďalších zomreli pre komplikácie spojené s radiáciou a popáleninami.
V súčasnosti sa odhaduje, že v Hirošime na následky výbuchu zomrelo viac ako 344-tisíc ľudí, v Nagasaki vyše 198-tisíc.
Nobelova komisia pripomenula, že následky jadrového útoku by dnes mohli byť ešte horšie. „(Jadrové zbrane) môžu zabiť milióny ľudí a mali by katastrofálny vplyv na klímu. Jadrová vojna by mohla zničiť našu civilizáciu,” upozornila.
"Jadrové mocnosti modernizujú a zlepšujú svoj arzenál. Zdá sa, že nové krajiny sa pripravujú na získanie jadrových zbraní a objavujú sa hrozby použitia jadrových zbraní v prebiehajúcich vojnách,“ povedal tiež predseda komisie Frydnes bez toho, aby menoval konkrétne štáty.
Rusko sa využitím jadrových zbraní vyhráža od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Rovnakú hrozbu podľa expertov predstavuje Severná Kórea, ktorá by podľa odborníkov z americkej organizácie Arms Control Association mohla zasiahnuť aj pevninské USA.
Po opätovnej eskalácii útokov na Blízkom východe obavy z jadrového útoku najnovšie vyvoláva aj Irán. Za najväčšieho nepriateľa v regióne považuje Izrael, na ktorý tento rok dvakrát masovo útočil raketami a dronmi.
Irán nateraz jadrovú zbraň nemá. "Je jedinou krajinou, ktorá nevyrába jadrové zbrane, no vyrába na 60 percent obohatený urán a má dostatok paliva pre približne tri bomby,” napísal americký denník The Wall Street Journal.
Moskva rinčí jadrovými zbraňami, tvári sa pokojne. Čo vieme o ruskom arzenáli? Čítajte Zbrane mier neprinesú
Okrem Ruska a Severnej Kórey má jadrové zbrane ďalších sedem krajín - USA, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, Pakistan, Izrael a India. Najviac jadrových hlavíc má Rusko, až 5889, vyplýva z údajov Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní. Tá získala Nobelovu cenu za mier v roku 2017.
V tesnom závese sú na druhom mieste Spojené štáty s 5224 hlavicami. Tretia je Čína so 410 jadrovými hlavicami.
V roku 2021 po iniciatíve OSN vstúpila do platnosti Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ktorá má doteraz 94 signatárov. Jadrové mocnosti ju nepodpísali.
Do platnosti vstúpila medzinárodná zmluva o zákaze jadrových zbraní, bez účasti veľmocí Čítajte Krajiny často apelujú, že ich jadrové zbrane odstrašujú nepriateľa, ktoré má rovnaké zbrane, a nedovolí si preto zaútočiť.
Spolupredseda čerstvého držiteľa Nobelovej ceny za mier však tvrdí, že takýto prístup nefunguje.
"Jadrové zbrane môžu použiť teroristi. Ak ich Rusko využije proti Ukrajine, alebo Izrael proti Gaze, tam to neskočí. Politici by to mali vedieť,” apeloval.
