Ukrajina Rusko Online: Ukrajina tvrdí, že zasiahla sklad paliva v okupovanej Luhanskej oblasti

Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore informoval, že Rusi sa pokúsili vytlačiť ukrajinské jednotky z pozícií v Kurskej oblasti.

Podľa Zelenského však ukrajinské jednotky udržali vytýčené pozície. Ruské ministerstvo obrany pritom v piatok uviedlo, že ruské jednotky v piatok v Kurskej oblasti dobyli dve dediny obsadené ukrajinskými vojakmi od ich invázie na ruské územie v auguste tohto roku.

Ruská armáda podnikla rozsiahly protiútok proti ukrajinským jednotkám v Kurskej oblasti vo štvrtok 10. októbra, pričom na viacerých frontoch.

Ukrajinský projekt Deepstate v piatok označil situáciu v Kurskej oblasti - pre Ukrajinu - za "zložitú, ale kontrolovateľnú". "Nepriateľ utrpel počas útoku značné straty a bude pre nich ťažké získať oporu ďalej," napísal kanál podľa rozhlasovej stanice Deutsche Welle.

Zelenskyj vo svojom príhovore priznal, že v Doneckej a Záporožskej oblasti, ktoré sú čiastočne okupované Ruskom, je situácia veľmi zložitá pre intenzívne útoky ruskej armády. Zelenskyj v tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodujúca bude odolnosť ukrajinských vojakov.

Ukrajinský prezident tiež informoval, že počas tohto týždňa pribudli Ukrajine nové dohody o zbraniach, pričom nejde len o dodávky, ale aj výrobu. "Každá zahraničná návšteva je vždy konverzáciou o investíciách do ukrajinského priemyslu," spresnil Zelenskyj. (TASR)

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov kritizoval demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú.

Prekáža mu jej nedávny výrok o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého v nedávnom rozhlasovom rozhovore označila za vražedného diktátora.

Harrisová toto prirovnanie použila v komentári k tej časti najnovšej knihy amerického novinára Boba Woodwarda, v ktorej spomína aj udalosť, ako terajší republikánsky prezidentský kandidát a vtedajší prezident USA Donald Trump na vrchole pandémie poslal Putinovi do Ruska testy na COVID-19.

Trump i jeho volebný štáb medzičasom rozhodne popreli tvrdenie Woodwarda, podľa ktorého Trump Putinovi poslal covidové testy pre jeho osobnú potrebu a že vodca Kremľa Trumpa požiadal, aby to nikomu nepovedal.

Harrisová túto pasáž knihy komentovala 8. októbra na žiadosť novinára rozhlasovej stanice SiriusXM. S pobúrením vtedy upozornila, že kým sa "ľudia v Amerike snažili dostať k testom.... tento chlap ich posiela do Ruska vražednému diktátorovi pre jeho osobné použitie".

V rozhovore pre CBS News Harrisová rovnakými slovami ako Putina charakterizovala aj lídrov Číny a Severnej Kórey.

Peskov v sobotu tieto Harrisovej výroky komentoval konštatovaním, že "urážky sa stali podstatou amerického modelu medzinárodných vzťahov".

"Zdá sa, že najvyšší politický establishment v Spojených štátoch absorboval túto politickú kultúru. Toto je v skutočnosti pravdepodobne podstata samotného modelu medzinárodných vzťahov, ktorý sa snažia vnútiť celému svetu, a toho istého modelu, ktorý sa svetovej väčšine začína čoraz menej páčiť," vyhlásil Dmitrij Peskov v rozhovore pre prokremeľského novinára Pavla Zarubina zverejnenom aj na sieti Telegram.

Reuters vo svojej správe pripomína, že vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi klesli na úroveň nevídanú od čias kubánskej raketovej krízy v roku 1962, pričom jedna krajina druhej opakovane odkazuje, aby prestala komentovať jej vnútornú politiku.

Spojené štáty na to Rusko vyzvali vo februári a potom znova v septembri, keď Putin naznačil, že ako prezidenta USA uprednostňuje Harrisovú pred Trumpom - údajne kvôli jej nákazlivému smiechu.

Tento výrok následne podnietil ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova ku komentáru, že Putin vo svojich verejných vyhláseniach "často žartuje".

Komentár hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova je najnovším príspevkom do slovných výmen, ktoré sa najviac týkajú prezidentských volieb v USA a viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine, doplnil Reuters. (TASR)

V uplynulom období Rusko zintenzívnilo útoky na prístavnú infraštruktúru v ukrajinských pobrežných mestách.

Ruské drony útočia aj na mesto Vylkove v delte Dunaja. Miestni obyvatelia sa pred ruskými útokmi nemôžu skryť, pretože ich domy sú nízko položené a nemajú pivničné priestory.

Vylkove je malé turistické a rekreačné mestečko. Podľa údajov z roku 2022 v ňom žije 7700 ľudí. Leží pri ústí Dunaja a podobne ako v talianskych Benátkach, aj tu vodné kanály nahrádzajú cesty a namiesto áut sa ľudia prepravujú na člnoch.

Skryť sa pred ruskými útokmi je preto pre miestnych mimoriadne náročné. Podľa hraničnej stráže, ktorá na mieste pôsobí, je zostrelenie dronov jediným účinným spôsobom ako obyvateľov ochrániť.

Pivnicu vo svojom dome nemá ani majiteľka miestneho hotela Julija Kapitanová. Svoje deti pred dronovými útokmi preto počas noci chráni vlastným telom. "Nastane jasný záblesk, svetlá zhasnú a ozve sa explózia. Navždy si zapamätáte čo vaše oči v tej chvíli videli," vyhlásila.

Bývalý učiteľ informatiky, dnes vojak s prezývkou IT pre Reuters uviedol, že útoky dronov odrážajú pomocou áut kategórie pick-up vybavených samopalmi, útočnými puškami, reflektormi a termovíznymi kamerami. Čierne ruské drony útočia v noci, kedy je ťažké ich spozorovať, pripomína Reuters.

"V podstate máme každý deň aj tréning. Ten zahŕňa fyzické cvičenia, prípravu zbraní, prípravu vozidiel a kontrolu systémov, aby všetko fungovalo tak ako má," uviedol IT.

Podpredseda ukrajinskej vlády Olexij Kuleba vo štvrtok vyhlásil, že Rusko za uplynulé tri mesiace zaútočilo na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru takmer 60-krát. Týmito útokmi sa podľa neho Rusko snaží obmedziť exportný potenciál Ukrajiny. (TASR)

Rastúce náklady na ruskú vojnu na Ukrajine zanechali dieru vo financiách Kyjeva.

Do konca roka bude ukrajinská vláda potrebovať ďalších 12 miliárd USD (10,97 miliardy eur) na financovanie svojej obrany. Snaží sa preto presvedčiť občanov, aby si kúpili vojnové dlhopisy a pomohli tak vláde zvládnuť náročnú situáciu.

"Je to v prvom rade spôsob, ako pomôcť štátu, a po druhé, ak vezmeme do úvahy dosť vysoké úrokové sadzby dlhopisov, je to aj spôsob, ako ochrániť svoje hrivny pred infláciou," napísala právnička Olesja Mychajlenková na sociálnych sieťach a vyzvala ľudí, aby ju nasledovali. Zverejnila aj snímku vlastného portfólia dlhopisov.

Vojnové dlhopisy sú bežným spôsobom získavania financií v časoch veľkých konfliktov.

Medzinárodné trhy s dlhopismi sú pre Ukrajinu počas vojny uzavreté. Ratingová agentúra S&P hodnotí jej úver v cudzej mene známou SD (selective default, selektívne zlyhanie).

V septembri sa vláda dohodla s držiteľmi ukrajinských eurobondov na reštrukturalizácii viac ako 20 miliárd USD z jej dlhu, čím v priebehu nasledujúcich troch rokov ušetrí 11,4 miliardy USD.

Vláda plánuje tiež prvé zvýšenie daní počas vojny, aby znížila deficit, a tvrdí, že Ukrajina si potrebuje viac požičať na domácom trhu.

Ministerstvo financií v septembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom viac ako zdvojnásobilo domáce pôžičky, pričom z predaja štátnych pokladničných poukážok získalo 72,4 miliardy hrivien (1,58 miliardy eur), vrátane 28,9 miliardy UAH z vojnových dlhopisov.

Keďže rozpočtový deficit na rok 2025 je stanovený na úrovni približne 38 miliárd USD a očakáva sa, že zahraničná finančná pomoc sa v nasledujúcich rokoch zníži, zostáva potreba zvýšiť domáci dlh.

Komerčné banky sú hlavnými kupcami štátneho dlhu, ale od začiatku rozsiahlej ruskej invázie aj obyvatelia a podniky naliali viac peňazí do vojnových dlhopisov.

"Záujem občanov o domáce vládne dlhopisy prudko vzrástol," uviedlo ministerstvo financií. Očakáva, že tento trend bude pokračovať.

Investície od jednotlivcov do začiatku októbra vyskočili na 71,2 miliardy UAH v porovnaní s 25,5 miliardami UAH vo februári 2022.

V minulosti boli drobní investori do domáceho dlhu Ukrajiny podľa analytikov a obchodníkov vzácni a väčšinou išlo o tých, ktorí pracujú vo finančnom sektore.

Vojna to zmenila. Od jej vypuknutia boli odstránené všetky provízie a požiadavky na minimálne sumy. Dlhopisy sa dajú kúpiť online niekoľkými kliknutiami a investície sú nabité vojnovou symbolikou.

Dlhopisy sa predávajú cez Diia, jednotný digitálny portál pre štátne služby a nesú názvy ukrajinských miest a obcí okupovaných ruskými silami. Spolu s vlastenectvom prichádza aj zisk.

Vzhľadom na obmedzené možnosti šetrenia a investovania počas vojny môžu byť dlhopisy atraktívnou možnosťou s výnosmi od 15 % do 18 % pri cenných papieroch denominovaných v hrivnách a viac ako 4 % pre cenné papiere denominované v dolároch a bez dane.

Zvýšenie vojnovej dane zaplatenej zo zisku z vkladov, o ktorom sa teraz diskutuje v parlamente, by mohlo zvýšiť príťažlivosť dlhopisov.

Ukrajina predáva svoje dlhopisy aj cudzincom. Nerezidentskí investori tvorili na začiatku októbra približne 1,4 % z celkového portfólia štátnej pokladnice, uviedlo ministerstvo financií. Investori z Japonska, Nemecka a Spojených štátov sú najaktívnejší. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zničila 24 ruských útočných dronov.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské vzdušné sily. Podľa ich hlásenia Rusi v noci útočili na Ukrajinu dovedna 28 bezpilotnými lietadlami a niekoľkými raketami. Spomenuté drony zostrelili nad Sumskou, Poltavskou, Dnepropetrovskou, Mykolajivskou a Chersonskou oblasťou.

Medzičasom ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že v noci Rusko čelilo útokom 47 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Podľa Moskvy všetky stroje zničili. Konkrétne sa tak podľa rezortu stalo nad Krasnodarským krajom, Azovským morom, Kurskou oblasťou a Belgorodskou oblasťou.

Ruské straty na Ukrajine dosiahli 667 630 príslušníkov. Uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Podľa neho za ostatný deň bolo vyradených z boja 1 290 vojakov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý poukazuje aj na to, že Moskva stratila viac ako 350 kusov techniky.

Rusko v priebehu uplynulého dňa prišlo o deväť tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty, 59 delostreleckých systémov, jeden salvový raketomet, 110 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 115 vozidiel a cisterien a 38 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny predstavujú už 8 962 tankov, 17 827 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 381 delostreleckých systémov, 1 230 salvových raketometov, 16 947 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 26 513 vozidiel a cisterien a 3 434 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinské jednotky zasiahli sklad paliva v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Vyplýva to z vyhlásenia ukrajinskej armády, ktoré zverejnila v sobotu.

"Toto zariadenie bolo využívané ako sklad ropy a ropných produktov, ktorými boli okrem iných zásobované potreby ruskej armády. Na území tohto zariadenia bol zistený požiar," uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na platforme Telegram.

Ukrajinské letectvo zároveň podľa Reuters uviedlo, že v noci na sobotu zostrelila protivzdušná obrana krajiny 24 z dovedna 28 dronov, ktorými Rusko útočilo na územie krajiny.

Gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper medzitým na Telegrame informoval, že počet obetí ruského raketového útoku na obytný dom v prístavnom meste Odesa stúpol od stredy na najmenej 13. Desať ďalších osôb utrpelo zranenia, stav štyroch z nich je vážny, uvádza agentúra DPA. (TASR)

Zamestnankyňu ruského závodu na výrobu tankov obžalovali z vlastizrady a odsúdili na 12 a pol roka väzenia v trestaneckej kolónii za predaj vojenských informácií Ukrajine.

Rozsudok vyniesol súd v Sverdlovskej oblasti v Uralskom federálnom okruhu. Odsúdená Viktorija Muchametovová pri prečítaní rozsudku nedala najavo žiadne emócie. Jej manžela Danila Muchametova súdia v separátnom procese pre podobné obvinenia.

Ruské médiá tvrdia, že dvojica pracovala v spoločnosti UralVagonZavod, ktorá vyrába vojenskú techniku. Moskva tento rok odsúdila reportéra amerického denníka The Wall Street Journal Evana Gerschkovicha za špionáž po obvineniach, že zhromažďoval tajné informácie o tej istej spoločnosti. Gerschkovicha napokon prepustili 1. augusta v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi Ruskom a Západom.

Z lokálnych mediálnych správ vyplýva, že Muchametovová sa priznala k odovzdávaniu bližšie nešpecifikovaných informácií vojenského charakteru ukrajinským predstaviteľom výmenou za 100.000 rubľov, teda zhruba 950 eur.

Ju i jej manžela zadržala v marci 2023 ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB), ktorá z priebehu zatýkania zverejnila aj videozáznam. Na otázku, čo plánovali urobiť s utŕženými peniazmi, Muchametovová vtedy odpovedala: "Len žiť," cituje Reuters. (TASR)

Slovensko je podľa Blanára pripravené podporiť mierový proces na Ukrajine.

A to aj tým, že by v prípade potreby hostilo niektoré z predprípravných rokovaní k mierovému summitu. V TASR TV to povedal minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

Pre Slovensko je podľa neho podpora mierového riešenia konfliktu na Ukrajine dlhodobo kľúčovou zahraničnopolitickou prioritou. "Mierový summit by mal byť do konca roka, o tom ma informoval aj pán minister zahraničných vecí Ukrajiny, pán Sybiha," konštatoval Blanár, ktorý sa so Sybihom stretol na spoločnom rokovaní ukrajinskej a slovenskej vlády 7. októbra pri Užhorode.

Príprava summitu bude podľa Blanára prebiehať na rôznych úrovniach a Slovensko je otvorené podpore týchto rokovaní. "Sme pripravení prispieť akýmkoľvek spôsobom, aby bolo prímerie uzatvorené čím skôr. Aj tým, že by sme niektoré z predprípravných rokovaní hostili u nás na Slovensku," povedal.

Pozícia slovenskej vlády k situácii na Ukrajine sa podľa neho nemení, pre Slovensko je kľúčové dodržiavanie medzinárodného práva a teritoriálna celistvosť štátov, aj preto dodnes neuznalo Kosovo. "Na samotný vojenský konflikt máme taký pohľad, že podľa nás nemá vojenské riešenie," povedal Blanár.

Slovensko preto podľa neho chce podporovať mierové iniciatívy a Ukrajine pomáhať pragmatickými krokmi, o akých rokovalo aj na aktuálnej spoločnej schôdzke vlád oboch štátov.

Podľa Blanára je v poradí už tretia, prvé bolo užšie stretnutie premiéra a niekoľkých ministrov na ukrajinskej strane, kde sa dohodlo aprílové rokovanie oboch vlád v Michalovciach. Na východe Slovenska bola dohodnutá cestovná mapa s konkrétnymi projektmi spolupráce. Na októbrovom stretnutí pri Užhorode sa podľa Blanára okrem iného vyhodnocovalo aj plnenie dohodnutých cieľov. "Kde sa nachádzame, čo sme urobili a čo chceme zmeniť a čo sa medzitým objektívne muselo zmeniť," konštatoval s tým, že pre Ukrajinu sa s blížiacou zimou stáva stále aktuálnejším problémom otázka dodávok elektrickej energie.

Slovensko sa podľa Blanára naďalej angažuje pri odmínovávaní ukrajinského územia a v budúcnosti má záujem na tom, aby na obnove Ukrajiny po skončení bojov participovali aj naše firmy. "Chceme byť pri tom, ale chceme byť pri tom, keď už to bude možné, keď bude mier," konštatoval minister.

Na otázku, či je šanca obnoviť aj tradíciu spoločných rokovaní slovenskej a českej vlády, ktorú česká strana v marci prerušila z dôvodu nesúhlasu s postojmi Slovenska ku konfliktu na Ukrajine, Blanár odpovedal, že medzinárodná politika by mala byť pragmatická. "Ak je prepolitizovaná, potom to môže dopadnúť takto," konštatoval. Dodal, že slovenská vláda určite nebude brániť tomu, aby spoločné rokovania slovenskej a českej vlády v budúcnosti pokračovali. "Napokon, diskusie medzi ministerstvami stále fungujú a má to veľký benefit pre naše vzťahy," povedal.

Na otázku, či nepovažuje za problém svoje stretnutia s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, naposledy počas septembrového rokovania Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, Blanár odpovedal, že diplomatické rokovania sú potrebné aj počas vojnových konfliktov. "Stretnutie s pánom Lavrovom bolo predovšetkým o našej energetickej bezpečnosti. Deklaroval, že sú pripravení napĺňať všetky kontrakty, ktoré máme podpísané," konštatoval Blanár. (TASR)