Blízky východ je rok po útoku Hamasu na Izrael v novej a nebezpečnejšej situácii, hovorí MAREK ČEJKA, expert na blízkovýchodnú politiku a pedagóg z Katedry medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.
„Izrael určite odpovie. Na druhej strane si je vedomý, že iránske raketové vojsko je pomerne robustné, Irán je rozľahlá krajina a na konflikt sa pripravovala. Je to iná dimenzia konfliktu než Gaza alebo Libanon,“ hovorí o možnom vývoji konfliktu, ktorý už okrem Izraela, Pásma Gazy a Libanonu zahŕňa aj Irán.
Začiatkom aktuálneho ozbrojeného konfliktu bol teroristický útok hnutia Hamas zo 7. októbra 2023.
V rozhovore sa dočítate:
- či sa pozeráme iba na nové dejstvo starého konfliktu alebo na celkom novú situáciu,
- ako sa môže vyvíjať konflikt medzi Izraelom a Iránom,
- či je vôbec možné konflikt deeskalovať alebo utlmiť v dohľadom čase,
- akú rolu v ňom zohráva Washington,
- ako ho vnímajú okolité arabské štáty a ako sa menia záujmy mocností v regióne.
Blízky východ je rok po útoku Hamasu v situácii, v akej ešte nebol, píšu niektorí komentátori. Je to tak alebo vidíme len ďalšie dejstvo blízkovýchodného konfliktu?
Blízkovýchodný konflikt nie je jeden, je ich viac. Často sa to zužuje na izraelsko-arabský konflikt alebo jeho podmnožinu – izraelsko-palestínsky. Zdalo sa, akoby veľké konflikty typu Šesťdňovej alebo Jom-kippurskej vojny boli preč. Dnes vidíme, že sa to v trochu inom geopolitickom nastavení vracia.
Dnes je silným aktérom diania Irán, ktorý nie je arabským štátom, čo tiež nabúrava dojem o izraelsko-arabskom konflikte. Je tu teda aj dimenzia dlhodobého napätia a konfliktu s Iránom.
V mnohých ohľadoch je to bezprecedentná a veľmi nebezpečná situácia, pretože doosiaľ to nemalo takúto podobu. Izraelsko-arabský konflikt bol v minulosti viac ohraničený. Buď na izraelské a palestínske teritórium, alebo blízke okolie - Jordánsko, neskôr južný Libanon. Videli sme napätie na Západnom brehu a v Gaze, videli sme intifády (palestínske povstania, pozn. red.). Do toho vstupovala tvrdá izraelská politika budovania osád a zaberania území.
Máme tu akumuláciu všetkých týchto vecí, ale dnešná situácia má svoje špecifické rysy. Radikalizácia Hamasu súvisí s dlhodobou situáciou v Pásme Gazy. Nie je to návrat do konfliktov zo šesťdesiatych či sedemdesiatych rokov.
Okrem toho je dnes svet oveľa viac prepojený a je zložitejší ako v ére studenej vojny. Je viac multipolárny a preto je situácia oveľa nebezpečnejšia. Je menej prehľadná. Je to jeden z prejavov rozpadu bipolárneho sveta.
Marek Čejka
- Vysokoškolský pedagóg na Masarykovej univerzite v Brne,
- absolvoval výskumnú stáž na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme,
- špecializuje sa na Blízky východ, izraelskú a palestínsku politiku, sionistické hnutie a arabský nacionalizmus a medzinárodné právo.
Ako táto situácia zmenila izraelskú spoločnosť? Prevažuje volanie po mieri alebo skôr po tvrdej ruke voči nepriateľom?
Izraelská spoločnosť sa menila v posledných dvoch desaťročiach, počas takmer nepretržitej vlády pravice a krajnej pravice. Polarizovala sa. Sú v nej priaznivci pravicovo-náboženského establishmentu a sú v nej liberálnejší ľudia.
Nemyslím si, že by to súčasná situácia zmenila. Aj počas posledného roka zaznieva veľká kritika Benjamina Netanjahua a jeho establišmentu. Nedávno som navštívil Izrael a je tam veľmi viditeľný problém izraelských rukojemníkov v Pásme Gazy a pocit, že Netanjahuova vláda pre ich vyslobodenie robí málo.
Netanjahu si na pozadí konfliktu rieši vlastnú politickú agendu, eskaluje konflikty a nepoužíva celkom dobré stratégie. Preto je aj osud rukojemníkov veľmi nejasný. Mnoho z nich už nežije alebo ich priamo zlikvidovali. Oficiálne ich tam je okolo stovky, ale nažive ich je možno polovica.
Zatiaľ posledným výrazným krokom v konflikte je raketový útok Iránu na Izrael. Experti očakávajú izraelskú reakciu a pýtajú sa, či sa Izrael odváži zaútočiť aj na iránske nukleárne zariadenia. Akú reakciu Izraela očakávate?
Izrael určite odpovie. Na druhej strane si je vedomý, že iránske raketové vojsko je pomerne robustné, Irán je rozľahlá krajina a na konflikt sa pripravovala. Je to iná dimenzia konfliktu než Gaza alebo Libanon.
Toto je už symetrický konflikt medzi dvoma štátmi, ktoré majú dobre vyzbrojené armády. Samozrejme, tá izraelská má technologickú prevahu. Ale ani tá iránska nie je bezvýznamná.
Izrael odpovie, ale musí si byť vedomý toho, čo urobí Irán. Tu vidíme tú eskaláciu. Prvá iránska odpoveď na izraelské bombardovanie konzulátu v Damasku a zabitie predstaviteľov iránskych Revolučných gárd mala podobu útoku predovšetkým dronmi a strelami s plochou dráhou letu.
Teraz už použili oveľa viac balistických striel, čím vidíme, že Irán je schopný konflikt stupňovať a Izrael to musí zohľadniť.
Obe strany sa trochu obávajú, čo z toho môže byť. Obe chcú dať najavo, že dokážu nepriateľovi odpovedať, ale zároveň to nechcú eskalovať príliš.
Izrael má za sebou americkú vojenskú podporu, ale Ameriku čakajú voľby a kandidáti sú takmer vyrovnaní. Takže nie je úplne jasné, ako bude americká politika pokračovať. Dnes Američania okrem rétoriky proti konfliktu zatiaľ príliš nezakročili.
“Dokážem si predstaviť, že by americké bojové lode priplávali do blízkosti iránskych výsostných vôd, najprv len na výstrahu. Môže dôjsť k americkým raketovým útokom na Irán, ak by situácia ďalej eskalovala. Ale neočakávam, že by to prerástlo do konvenčnej pozemnej vojny.
„
Kamala Harris tak môže pokračovať v tejto politike, keď Washington ďalej poskytuje Izraelu zbrane. Trump je viac proizraelský, ale zas nebude ochotný míňať americké peniaze na vojny v zahraničí.
Netanjahu pravdepodobne využíva obdobie do amerických volieb, ale dostáva sa tým do rizika, že sa mu konflikt môže vymknúť z rúk.
Konflikt eskaluje, ale dá sa deeskalovať? Je možné zaradiť spiatočku alebo sa konflikt nevyhnutne musí skončiť napríklad vojenskou porážkou Hizballáhu, eventuélne vnútropolitickým kolapsom Netanjahuovej vlády?
To je otázka za milión. Netanjahu má dnes pomerne silnú pozíciu, napríklad likvidácia Hasana Nasralláha mu zdvihla popularitu. Dlhodobo je však izraelská spoločnosť skôr proti nemu, hoci časť z nej ho autenticky podporuje.
Momentálne Izrael konflikt skôr stupňuje, osobitne v Libanone. Na druhej strane z pozemného angažmánu v Libanone nemá dobré skúsenosti a je si toho vedomý. V posledných pár dňoch izraelské vojská prenikli do južného Libanonu a mali tam nemalé straty.
Dôležitým momentom môžu byť americké voľby o niekoľko týždňov, obávam sa preto, že prinajmenšom ešte niekoľko týždňov bude konflikt pokračovať.
Netanjahu sa teší predčasne. Na jeho vojenské ťaženie nezabudnú milióny Arabov Čítajte Izrael sa snaží zatlačiť Hizballáh za rieku Litani, čo je v skutočnosti v súlade z rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN ešte z roku 2006. Je dnes OSN schopná tento konflikt nejako utlmiť?
Nevyzerá to tak. OSN nie je bezchybná organizácia, ale prekážkou je aj izraelský prístup k OSN. Izrael momentálne vyhlásil generálneho tajomníka OSN Antonia Gutteresa za personu non grata, čo je bezprecedentný krok a dosť obmedzuje možnosti OSN. Osobitne prístup pravicového izraelského establishmentu voči OSN je dlhodobo rezervovaný.
Spojené štáty sú momentálne sústredené na vnútornú politiku, ale stále majú záväzky aj záujmy. Čo by sa muselo stať, aby sa do konfliktu zapojili intenzívnejšie?
Môžeme sa pozrieť na predĺžené ruky Iránu, napríklad na Húsíov, ktorí útočia na lode v Červenom mori. Dokážem si predstaviť, že by americké bojové lode priplávali do blízkosti iránskych výsostných vôd, najprv len na výstrahu.
Môže dôjsť k americkým raketovým útokom na Irán, ak by situácia ďalej eskalovala. Ale neočakávam, že by to prerástlo do konvenčnej pozemnej vojny. Skôr príde na využívanie modernejších prostriedkov, napríklad dronov. Do toho sa okrem USA môžu zapojiť aj ďalšie štáty, napríklad Veľká Británia.
Útok Hamasu, ktorý bol spúšťačom súčasného konfliktu, prišiel v čase, keď sa pomaly normalizovali vzťahy medzi Izraelom a okolitými arabskými štátmi. Aký dosah bude mať konflikt na proces normalizácie vzťahov? Najmä ak berieme do úvahy hypotézu, že Irán útok Hamasu inicioval práve preto, aby zabránil ďalšiemu zlepšovaniu vzťahov medzi Izraelom a arabskými štátmi.
Ak konflikt deeskaluje. Už predtým bolo nastavenie režimov ako napríklad Saudskej Arábie pomerne pragmatické a dosť biznisovo orientované. V kontexte klesajúcej hegemónie Spojených štátov a rastúcej polarizácie sveta rastie aj vplyv Číny na Blízkom východe. Osobitne v obchodnej rovine.
Toto pragmatické a biznisové nastavenie v arabských štátoch zotrvalo, aj preto sa v súčasnom konflikte príliš nechcú angažovať a vyčkávajú. Pri Gaze zaznela pomerne viditeľná podpora arabskej verejnosti, ale Hizballáh je iná kapitola. Ten aj arabské štáty vnímajú veľmi polarizujúco, napríklad aj z čias sýrskej občianskej vojny, keď Hizballáh s Ruskom pomáhal udržať pri živote režim Bašára Asada.
Sunnitské krajiny ako napríklad Saudská Arábia zas podporovali rozličné sunnitské skupiny. Zároveň sme vlani videli deeskaláciu saudsko-iránskych vzťahov pod patronátom Číny, takže aj tam prevládol pragmatizmus.
Takže Saudi by nemuseli mať problém zlepšovať vzťahy s Izraelom a zároveň aj s Iránom. To by v konečnom dôsledku malo prispieť ku stabilizácii Blízkeho východu. Narušil to útok Hamasu zo 7. októbra a následná izraelská operácia v Pásme Gazy.
Proces je preto momentálne prerušený a obnoví sa asi až keď bude viditeľná deeskalácia konfliktu.
Takže celý Blízky východ sa pripravuje na akýsi postamerický svet?
Do určitej miery áno. Americký vplyv odtiaľ nezmizne, ale bude to zložitejšie. Čínske ambície budú hrať čoraz väčšiu rolu. Ďalším významným hráčom je India, ktorá má napríklad dobré vzťahy s Izraelom, ale aj dobré obchodné vzťahy s Iránom.
Je ešte reálne dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu?
Ďalšia otázka za milión. Veľmi hypoteticky. Súčasný izraelský establishment je vyslovene proti princípu dohôd z Osla a palestínska politika je totálne rozpoltená. Hamas asi z politického hľadiska v postkonfliktom stave nebude mať veľké slovo a palestínska autonómia je celkovo v hlbokej kríze, má veľký demokratický deficit.
Je potom ťažké si predstaviť, o čo by sa taká autonómia opierala. Minimálne na Západnom brehu zostane zachovaná, hoci čelí obmedzeniam. Ale neviem si predstaviť, ako na to nadviazať.
Je veľmi nejasné, čo sa tam bude diať v dlhodobejšom horizonte, priveľa nevypočítateľných faktorov. Tá idea nie je úplne mŕtva, ale tá pravdepodobnosť je veľmi nízka, už predtým bola veľmi malá.
