Irán odpálil rakety na Izrael, šrapnel zabil Palestínčana v Predjordánsku (SME minúta)

Irán urobil veľkú chybu a zaplatí za ňu, vyhlásil premiér Netanjahu. Odpoveď bude bolestivá, poznamenal veľvyslanec Izraela pri OSN Erdan.

"Iránsky režim nerozumie nášmu odhodlaniu brániť sa a nášmu odhodlaniu k odvete proti našim nepriateľom," poznamenal Netanjahu, podľa ktorého ale raketový útok na Izrael zlyhal.

Erdan sa nechal počuť, že Irán následky svojich činov pocíti už čoskoro.

Americký prezident Biden podľa serveru The Times of Israel hovoril o "aktívnej diskusii" o tom, ako Izrael bude reagovať. Vyjadril Izraelu plnú podporu a podotkol, že s Netanjahuom bude čoskoro hovoriť. (ČTK)

USA vyzvali všetky krajiny sveta, aby odsúdili iránsky útok, ktorý ministerstvo zahraničných vecí nazvalo hanebným a neprijateľným.

Hovorca rezortu Matthew Miller informoval, že Teherán vopred USA na útok neupozornil. Dodal, že momentálne nie sú hlásené nijaké škody na amerických objektoch v tejto oblasti.

Miller okrem toho uviedol, že Irán bude niesť "dôsledky" za tento útok, pričom USA budú reakciu naň koordinovať s Izraelom.

Iránske Revolučné gardy uviedli, že ich raketový útok bol cielený na "tri vojenské základne" v okolí Tel Avivu, pričom vôbec prvýkrát použili hypersonické rakety Fattáh. (TASR)

 Políciu v Štokholme privolali pred objekt izraelského veľvyslanectva, aby preverila informáciu, že tam došlo k streľbe.

Plícia na mieste našla pištoľ a prázdne nábojnice.

Švédska polícia v máji zadržala dvoch tínedžerov podozrivých z prípravy útoku na izraelské veľvyslanectvo. Po streľbe v blízkosti izraelského veľvyslanectva v Štokholme v máji švédska polícia posilnila bezpečnostné opatrenia v okolí izraelských a židovských objektov v krajine. Pred izraelským veľvyslanectvom sa už v januári našlo výbušné zariadenie.

Iránom podporované iracké ozbrojené formácie varovali pred útokmi na americké základne v Iraku i v priľahlom regióne.

Uskutočnia ich, ak sa USA pripoja k akejkoľvek reakcii na iránske útoky na Izrael alebo ak Izrael použije iracký vzdušný priestor na útok proti Teheránu. 

Agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie skupiny, ktorá sa nazýva Koordinačný výbor pre iracký odpor, uviedla, že Iránom podporované milície v Iraku pravidelne mieria bezpilotnými lietadlami na základne, v ktorých sídlia americké sily v Iraku a Sýrii. Tvrdia, že sa takto mstia za podporu Washingtonu Izraelu v jeho vojne proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy a proti proiránskemu hnutiu Hizballáh v Libanone.

Iránsky útok si vyžiadal jednu obeť. Ide o Palestínčana, ktorého usmrtil šrapnel z rakety v Jerichu v Predjordánsku.

Izraelská armáda medzičasom oznámila, že zachytila veľký počet z dovedna 180 balistických rakiet, ktoré Teherán odpálil. Svoju protivzdušnú obranu označila za "účinnú" a dodala, že na obrane Izraela sa podieľali aj USA.

Izraelu pomohli ako s detegovaním hrozby zo strany Iránu, tak aj so zneškodnením niekoľkých rakiet. Izraelská armáda ďalej spresnila, že došlo k "izolovaným" dopadom, respektíve zásahom, v strednej a južnej časti Izraela.

Izraelská armáda tiež uviedla, že pri útoku nebola nijako poškodená "spôsobilosť" izraelského vojenského letectva, samotných lietadiel či protivzdušnej obrany ani riadenia letovej prevádzky, ktoré fungujú normálne.

Iránsky útok odsúdili aj nemecká šéfka diplomacie Baerbocková a francúzsky premiér Barnier.

"Naliehavo sme Irán varovali pred touto nebezpečnou eskaláciou. Irán musí útok okamžite zastaviť. Región ženie ďalej na okraj priepasti," napísala Baerbocková na platforme X.

Nový francúzsky premiér Barnier vyjadril znepokojenie nad "eskaláciou" na Blízkom východe a "priamym konfliktom, ktorý, ako sa zdá, prebieha" medzi Iránom a Izraelom.

"Ujímam sa slova v tejto chvíli, je 19:16, keď sa situácia na Blízkom a Strednom východe zhoršuje, s eskaláciou a útokom a priamym konfliktom, ktorý, ako sa zdá, prebieha medzi Iránom a Izraelom. A situácia je teda nanajvýš vážna,“ vyhlásil Barnier pred poslancami francúzskeho Národného zhromaždenia. (ČTK)

Raketový útok Iránu na Izrael oslavovali obyvatelia južných predmestí Bejrútu aj palestínski militanti z Hamasu.

Libanonská tlačová agentúra LNA napísala, že z južných predmestí Bejrútu bolo počuť intenzívnu ​​streľbu z automatických zbraní, ktorou ľudia prejavovali radosť z odpálenia rakiet z Iránu smerom na Izrael.

V rovnakom duchu informoval aj spravodajca AFP, ktorý podotkol, že tieto predmestia boli koncom minulého týždňa terčom mohutných náletov izraelskej armády. Práve pri nich prišiel o život vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh.

Výkriky radosti zaznievali aj v Jeruzaleme – v jeho arabskej štvrti Silwán, informoval libanonský spravodajský web L'Orient-Le Jour. Silwán leží vo východnom Jeruzaleme okupovanom a anektovanom Izraelom od roku 1967.

"Len čo Palestínčania (v štvrti) začuli prvé (varovné) sirény, začali pískať, potom tlieskať a kričať Alláhu akbar (Boh je najväčší), keď svetelné stopy po raketách rozžiarili čiernu oblohu," povedal miestny Arab.

Dodal, že miestni – na rozdiel od židovského obyvateľstva – nešli do krytov, "lebo ich ani nemajú", ale postávali na uliciach či na strechách svojich domov a odtiaľ sledovali "predstavenie".

Hamas raketové útoky na Izrael privítal ako pomstu za smrť svojho vodcu Ismáíla Haníju, vodcu Hizballáhu Nasralláha a zástupcu operačného veliteľa iránskych Revolučných gárd brigádneho generála Abbása Nilforúšána. (TASR)

Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil ďalšiu eskaláciu konfliktu na Blízkom východe.

"Toto sa musí zastaviť. Bezpodmienečne potrebujeme prímerie," zdôraznil Guterres vo vyhlásení.

Misia Iránu pri OSN v New Yorku vo svojom vyhlásení bránila útok Iránu na Izrael ako "legálny a racionálny" a ako legitímnu reakciu na teroristické činy.

Hovorca izraelskej armády Hagari však už medzičasom informoval, že Izrael na útok odpovie.

"Sme vo zvýšenej pohotovosti v obrane a ofenzíve, budeme chrániť občanov Izraela. Tento útok bude mať následky. Máme plány a budeme konať v čase a na mieste, ktoré si zvolíme," varoval Hagari. (TASR)

Civilná obrana informovala obyvateľov Izraela, že už môžu opustiť protibombové kryty.

Izraelská armáda ohlásila, že zneškodnila veľký počet rakiet. Ako však priblížil hovorca armády Daniel Hagari, došlo aj k niekoľkým "zásahom" v strednej a južnej časti krajiny. Hagari dodal, že išlo o závažný útok, ktorý bude mať dôsledky. Odmietol však spresniť, kedy a ako naň Izrael zareaguje.

Armáda predtým informovala, že Irán odpálil na Izrael takmer 200 rakiet. Spravodajský server Axios uvádza, že raketový útok sa odohral v dvoch vlnách. Výzva, aby ľudia zostali v krytoch, platila asi hodinu.

Jordánske úrady informovali, že ich vzdušné sily zneškodnili niekoľko rakiet odpálených z Iránu, ktoré vstúpili do vzdušného priestoru ich krajiny. Nemenované zdroje zo sýrskej armády zase uviedli, že izraelská protivzdušná obrana zneškodnila desiatky rakiet aj nad južnou časťou Sýrie.

Iránska štátna televízia informovala, že 80 percent rakiet zasiahlo svoj cieľ.

Jordánsko pozastavilo leteckú dopravu. Izrael aj Irak uzatvorili svoj vzdušný priestor. Izrael ho však už medzičasom znova otvoril a ohlásil, že leteckú dopravu v nadchádzajúcich hodinách obnovia.

Libanonská vláda oznámila, že na dve hodiny zatvára svoj vzdušný priestor.

Iránske revolučné gardy tvrdia, že na Izrael odpálili desiatky rakiet.

Ak Izrael pristúpi k odvete, stane sa podľa nich terčom nového úderu, ktorý bude "drvivejší a ničivejší".

Útok je podľa Teheránu okrem iného odvetou za zabitie šéfa Hizballáhu Nasralláha.

Iránske zastúpenie pri OSN uviedlo, že útok na Izrael je "legálnou, racionálnou a legitímnou odpoveďou". Rovnako ako revolučné gardy pohrozilo ďalším úderom v prípade izraelskej odvety či spáchania ďalších "zlovoľných činov".

Reuters citoval jedného z iránskych činiteľov, podľa ktorého útok nariadil iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí. Nemenovaný predstaviteľ režimu tiež uviedol, že Irán je pripravený na akúkoľvek odvetu. (ČTK)

USA sú pripravené pomôcť Izraelu v obrane pred iránskymi raketovými útokmi a chrániť amerických vojakov v oblasti.

"Hovorili sme o tom, ako sú Spojené štáty pripravené pomôcť Izraelu v obrane pred týmito útokmi, a o ochrane amerických vojakov v regióne," napísal Biden na sociálnej sieti po tom, čo sa predtým stretol s viceprezidentkou Harrisovou a tímom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť.

Izraelská armáda tvrdí, že zabila veliteľa jednotky Hizballáhu, ktorá má za úlohu dodávať do Libanonu zbrane z Iránu a od jeho spojencov.

Muhammad Džafar Kásir, ktorý viedol "jednotku 4400", bol podľa izraelskej armády zabitý pri útoku izraelských bojových lietadiel v Bejrúte.

Vo vyhlásení izraelskej armády sa uvádza, že Kásir bol "jedným z vyšších vodcov teroristickej organizácie Hizballáh a najdominantnejšou osobou na teroristickej osi Irán-Hizballáh-Sýria a je považovaný za človeka blízkeho iránskemu režimu".

Bol zapojený do stoviek "strategických" operácií pašovania zbraní z Iránu pre Hizballáh a patril medzi tých, ktorí pracovali na projekte výroby vysoko presných rakiet pre Hizballáh. (TASR)

Útok Iránu podľa izraelskej armády pokračuje. Podľa izraelských médií odpálil Teherán vyše 100 rakiet.

V krajine pracuje protivzdušná obrana. "Žiadame vás, aby ste zostali v chránenej oblasti až do odvolania," uvádza sa vo vyhlásení.

Agentúra AFP napísala, že nad Jeruzalemom bolo počuť desiatky výbuchov. V celej krajine sa zároveň rozozvučali poplašné sirény.

Obyvateľom Izraela už krátko predtým úrady nariadili, aby sa až do odvolania zdržiavali v blízkosti protibombového krytu alebo iného objektu. Následne informovali, že všetci civilisti sa stihli ukryť.

Iránska tlačová agentúra ISNA medzičasom zverejnila videozáznamy rakiet letiacich nad Teheránom. Agentúra Reuters s odvolaním sa na výpovede svedkov zase informovala, že niektoré rakety boli zneškodnené ešte vo vzdušnom priestore Jordánska.

Štátna iránska tlačová agentúra IRNA následne priniesla správu, podľa ktorej Irán uskutočnil "raketový útok na Tel Aviv". Na Medzinárodnom letisku Bena Guriona pozastavili leteckú dopravu.

Teroristický útok v uliciach štvrte Jaffa v Tel Avive si podľa polície vyžiadal šesť mŕtvych a niekoľko zranených.

Polícia uviedla, že dvojicu útočníkov zneškodnila. Podľa izraelských médií útočníci začali strieľať na ľudí, keď vystupovali na zastávke električky.

"Obaja teroristi boli na mieste neutralizovaní," uviedla vo vyhlásení polícia. Dvojica spôsobila ľuďom strelné a rezné zranenia.

Ďalší možný teroristický útok polícia preverovala v jednom z hotelov v pobrežnom meste Herzlija, ktoré sa nachádza neďaleko od Tel Avivu. Útok sa však podľa denníka Haarec nepotvrdil.

V celom Izraeli sa rozozvučali sirény. Izraelská armáda tvrdí, že Irán odpálil balistické rakety.

Hovorca armády Hagari krátko pred odpálením rakiet uviedol, že zo strany Iránu očakáva rozsiahly útok. Spravodajkyňa agentúry DPA informovala, že v Tel Avive sa ozývajú hlasné explózie.

Irán prvý priamy útok proti Izraelu uskutočnil tento rok v apríli. Použil pri ňom balistické rakety, drony a strely s plochou dráhou letu. Išlo vtedy o odvetu na útok na iránsky konzulát v Damasku.

Česko podľa Euronews zablokovalo vyhlásenie EÚ vyzývajúce na "okamžité prímerie" medzi Izraelom a Hizballáhom.

Dvadsaťsedmička tak k vyostrujúcemu sa konfliktu nemohla vydať jednotné vyhlásenie. Euronews podotýka, že Česko, Maďarsko a Rakúsko patria k najsilnejším podporovateľom Izraela v rámci Únie.

Český postoj, ktorý serveru potvrdilo viacero diplomatov a európskych činiteľov, donútil šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, aby vydal vlastné stanovisko. Euronews poznamenáva, že české zastúpenie pri EÚ bezprostredne neodpovedalo na žiadosť o reakciu.

"Vyjadrujeme poľutovanie nad početnými civilnými obeťami v Libanone, zničením civilnej infraštruktúry a súvisiacimi dlhodobými dôsledkami a vysokým počtom vnútorne vysídlených osôb na oboch stranách a znovu vyzývame na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva za každých okolností," uviedol Borrell popoludní.

Napriek varovaniam pred raketovým útokom je zatiaľ Irán opatrný. Jeho Os odporu sa podarilo Izraelu naštrbiť.  text. (SME)

Irán plánuje zaútočiť na Izrael balistickými raketami, vyhlásil predstaviteľ Bieleho domu a varoval pred vážnymi dôsledkami. (TASR)

Izrael zaútočil aj na ciele v sýrskej metropole Damask, podľa Sýrie zahynuli najmenej traja civilisti.

Zdroje zo Sýrie hovoria aj o deviatich ranených. Útoky bezpilotných lietadiel zničili na juhu krajiny tiež najmenej tri protilietadlové radary.

Sýrska štátna televízia uviedla, že pri zásahu zomrel jeden z jej novinárov; nie je však jasné, či je jednou z troch uvádzaných obetí. Izrael správy nekomentoval.

Médiá hovoria o tom, že sýrska protivzdušná obrana trikrát za sebou likvidovala "nepriateľské ciele" nad územím Sýrie. Izraelské útoky spôsobili popri obetiach a zranených tiež rozsiahle škody na súkromnom majetku.

Ďalšie tri izraelské bezpilotné lietadlá zasiahli na juhu krajiny dva protilietadlové radary pri meste Suvajda a jeden radar v provincii Dará. Obaja boli súčasťou protivzdušnej obrany sýrskej armády. (ČTK)

Zníženie ratingu Izraela o dva stupne, ku ktorému pristúpila agentúra Moody's koncom minulého týždňa, nemusí byť konečné.

Uviedli to v analytici, podľa ktorých boje Izraela na dvoch frontoch výrazne zvyšujú výdavky a s nimi aj obavy, že ekonomike sa nepodarí zotaviť tak rýchlo ako v prípade predchádzajúcich konfliktov. 

Moody's v piatok znížila rating Izraela až o dva stupne z A2 na Baa1. Rating krajiny sa tak nachádza iba tri stupne nad špekulatívnym pásmom, pričom hrozí ďalšie zníženie. Výhľad ratingu totiž agentúra ponechala negatívny. "Rating môže ísť ešte nižšie a nie je vylúčené, že o niekoľko stupňov, ak sa súčasné zvýšené napätie medzi Izraelom a Hizballáhom zvrhne na vojnu v plnom rozsahu," uviedla vtedy Moody's. Toho sa obávajú aj analytici.

Ekonóm banky Hapoalim Victor Bahar upozornil, že "rating na úrovni Baa1 zvyčajne označuje krajiny omnoho chudobnejšie a menej rozvinuté než Izrael". Yair Avidan, ktorý pôvodne pôsobil v oblasti regulácie bankového trhu, dodal, že Izrael musí zvládnuť viacero vecí, aby si aj súčasný znížený rating udržal.

Zhruba rok trvajúca vojna proti Hamasu v Pásme Gazy stála Izrael približne už 250 miliárd šekelov (60,25 miliardy eur). Medzitým Izrael pravidelne odpovedá na raketové útoky od Hizballáhu v Libanone. (TASR)

Izraelská armáda povolala ďalšie štyri záložné brigády, ktoré budú rozmiestnené na severe Izraela.

Armáda vo vyhlásení objasnila, že to umožní pokračovať v operačných aktivitách proti Hizballáhu a dosiahnuť stanovené ciele vrátane bezpečného návratu obyvateľov severného Izraela do svojich domovov.

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari  po niekoľkých hodinách od začiatku pozemnej operácie na juhu Libanonu  dodal, že cieľom armády je ukončiť pozemnú operáciu čo najskôr.

Hagari tiež na brífingu ozrejmil, že izraelské komandá podnikli za posledný rok viac ako 70 malých výpadov na územie Libanonu, pričom vyradili početné pozície Hizballáhu, zničili tunely i tisíce zbraní, ktoré by táto islamistická skupina potenciálne použila na inváziu do Izraela. Išlo aj o pokročilé zbrane vyrobené v Iráne.

Podľa Hagariho sa niektoré z viac ako 1000 lokalít, kam sa izraelské komandá dostali, nachádzali len niekoľko kilometrov od hraničného plota s Izraelom. Hagari dodal, že časť týchto lokalít bola v libanonských dedinách, iné v zalesnených oblastiach.

Tieto výpady sa uskutočňovali od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy. Boli však možné až po tom, ako sa izraelskej armáde podarilo vytlačiť elitné útočné jednotky Hizballáhu Radwán z libanonsko-izraelského pohraničia.

Izraelské komandá potom vstupovali na územie Libanonu takmer nepozorovane. Hagari dodal, že k priamym stretom s agentmi Hizballáhu nedošlo počas žiadneho z výpadov.

Izraelská armáda odhaduje, že v dňoch, ktoré nasledovali po útoku Hamasu na juh Izraela zo 7. októbra 2023, sa na juhu Libanonu zhromaždilo asi 2400 príslušníkov jednotiek Radwán a ďalších asi 500 bojovníkov palestínskeho Islamského džihádu, vycvičených Radwánom. Títo ozbrojenci v tamojších dedinách čakali na rozkaz na útok na sever Izraela. Mal byť podobný operácii palestínskych teroristických kománd zo 7. októbra 2023.

Hagari informoval, že nálezy a dôkazy - vrátane máp s vyznačenými izraelskými lokalitami a pozíciami armády - objavené izraelskými komandami pod domami v dedinách v južnom Libanone Izrael predloží medzinárodnému spoločenstvu. (TASR)

OSN varovala Izrael pred rozsiahlou pozemnou inváziou do Libanonu po tom, ako izraelská armáda začala pozemný útok.

"V súvislosti s ozbrojeným násilím medzi Izraelom a Hizballáhom už došlo k hrozným následkom pre civilistov," povedala hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Liz Throssellová. "Máme obavy, že rozsiahla izraelská pozemná invázia do Libanonu by priniesla len väčšie utrpenie," varovala hovorkyňa.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) vyjadril "hlboké znepokojenie" nad izraelskou pozemnou ofenzívou. "Vyzývame všetky strany, aby uprednostnili ochranu civilistov, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a okamžite pristúpili k deeskalácii s cieľom zabrániť ďalším stratám na životoch a zabrániť ďalšiemu utrpeniu," povedal hovorca OCHA Jens Laerke.

OCHA a dočasný libanonský premiér Nadžíb Míkátí vyhlásili naliehavú výzvu na poskytnutie 426 miliónov dolárov (384 miliónov eur) na riešenie humanitárnej krízy v krajine počas nasledujúcich troch mesiacov. (TASR)

Izraelská armáda sprísnenila obmedzenia na verejné zhromaždenia v celej krajine vrátane Jeruzalema a Tel Avivu.

Nové nariadenie vydali v predvečer začiatku slávenia židovského Nového roku (sviatku Roš ha-šana) a bude platiť do soboty.

K týmto zmenám v režime verejných zhromaždení došlo po tom, ako Hizballáh ráno vypálil rakety smerom na sever a centrálnu časť Izraela, a po posúdení celkovej situácie po spustení izraelskej pozemnej ofenzívy proti Hizballáhu.

Izraelská armáda rozhodla, že vzdelávacie centrá a pracoviská môžu byť otvorené len vtedy, ak je v blízkosti adekvátny prístrešok a je možné sa doň včas dostať.

Armáda súčasne obmedzila počet ľudí, ktorí sa môžu zhromažďovať na verejných miestach: do 30 vonku a do 300 osôb vo vnútri. Pláže budú pre verejnosť uzavreté úplne, dodal Times of Israel. 

Televízia Kešet 12 informovala, že na Medzinárodnom letisku Bena Guriona v Tel Avive nedošlo k žiadnym zmenám v pokynoch a že izraelský vzdušný priestor je otvorený bez obmedzení. (TASR)

Situáciu v Libanone sleduje tiež turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

"Svojich libanonských bratov v tomto ťažkom čase neopustíme a budeme ich podporovať všetkými možnými prostriedkami," povedal v tureckom parlamente. Uviedol tiež, že všetky štáty a medzinárodné organizácie, najmä OSN, by mali Izrael bezodkladne zastaviť. (ČTK)

Hovorca izraelskej armády uviedol, že izraelské jednotky sa zatiaľ nedostali do priameho stretu s Hizballáhom.

Daniel Hagari dodal, že izraelské sily sú „pripravené bojovať“ proti jednotkám Hizballáhu, ale zároveň tvrdí, že Izrael sa nechystá do Bejrútu ani do žiadneho mesta na juhu Libanonu.

Hagari následne dostal od novinárov otázku, čo sa bude diať počas „invázie“ v najbližších dňoch.

„Vy hovoríte o invázii a ja hovorím razii,“ hovorí. „Toto je razia, rozšírená razia,“ a dodáva, že ‚urobíme to tak rýchlo, ako len budeme môcť, odstránime hrozbu‘. (SME)

EÚ evakuuje pacientov z Pásma Gazy. Osem pacientov s potrebou urgentnej starostlivosti previezli do nemocníc v Bukurešti. (TASR)

Viaceré letecké spoločnosti rušia lety do Tel Avivu a Bejrútu kvôli zhoršeniu bezpečnostnej situácie.

Spojenie s Tel Avivom do 26. októbra zrušili holandské aerolínie KLM a tiež írsky nízkonákladový dopravca Ryanair.

Nemecká skupina Lufthansa predĺžila prerušenie letov do Tel Avivu a späť do konca októbra, do Bejrútu a späť až do konca novembra. Spoje medzi Tel Avivom a pražským Letiskom Václava Havla dopravcov Smartwings, ČSA, Israir Airlines a EL AL Israel Airlines podľa dnešného prehľadu pokračujú podľa plánu, naopak boli zrušené lety spoločnosti Bluebird Airways.

Do 8. októbra sa zrušia tiež všetky lety spoločnosti Air France medzi Parížom a Tel Avivom aj medzi Parížom a Bejrútom. Spojenie podľa agentúry Reuters ruší tiež lotyšská letecká spoločnosť Air Baltic, ďalej poľská LOT, talianska ITA Airways alebo katarská Qatar Airways.

Nemecká skupina Lufthansa už 17. septembra pozastavila všetky spoje z Tel Avivu a Teheránu. Zároveň sa jej stroje vyhýbali izraelskému a tiež iránskemu vzdušnému priestoru. Prerušenie do Tel Avivu potom ďalej predĺžila a prestala lietať aj do Bejrútu. Spojenie s Teheránom by sa podľa doterajších informácií malo obnoviť po 14. októbri, ale to sa ešte môže zmeniť.

Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva 28. septembra odporučila aerolíniám, aby nelietali do Libanonu a Izraela. (ČTK)

Poľsko obmedzí personál na veľvyslanectve v Bejrúte a zabezpečí odvoz pre Poliakov, ktorí chcú opustiť Libanon.

"Prijali sme rozhodnutie obmedziť počet zamestnancov nášho veľvyslanectva v Bejrúte," povedal hovorca ministerstva zahraničia Pawel Wronski. "Ide najmä o rodiny diplomatov. Budeme sa snažiť ponechať tam iba nevyhnutný personál. Ostatní sa vrátia do Poľska."

Gazeta Wyborcza informuje, že v Libanone sa nachádza aj 150 príslušníkov poľskej armády, ktorí tam pôsobia v misii OSN. Ich návrat do Poľska plánovali zabezpečiť už minulý týždeň v piatok.

Pre izraelské letecké útoky na pozície Hizballáhu sa však odlet neuskutočnil. Podľa informácií poľského denníka bude možné ich odchod zabezpečiť až na budúci týždeň. (TASR)

Izraelský prezident Isaac Herzog vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zastavilo Irán a nastolilo tak pokoj v regióne.

"Vyzvala nás ríša zla vychádzajúca z Teheránu, a preto bojujeme," povedal novým veľvyslancom Švédska, Slovenska, Belgicka, Švajčiarska a Papuy Novej Guiney po prevzatí ich poverovacích listín.

Herzog nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo priniesť pokoj na hranicu s Libanonom a umožnilo Izraelčanom vrátiť sa do svojim domovov a prinieslo lepšiu budúcnosť pre Libanončanov, ktorí majú podľa neho príležitosť na lepšiu budúcnosť bez Hizballáhu.

"A čo je najdôležitejšie, vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby bolo mimoriadne proaktívne pri blokovaní snáh Iránu vykoľajiť náš región a umožniť mu lepšiu budúcnosť," uviedol.

Izrael a Hizballáh informujú o pozemnej ofenzíve rôzne, všíma si televízia Al-Džazíra.

Izraelský politický komentátor a lektor na Reichman University Ori Goldberg pre Al-Džazíru povedal, že neverí, že Izrael klame o vyslaní pozemných jednotiek do Libanonu napriek tomu, že to Hizballáh popiera.

"Toto nie je invázna sila. Toto nie je expedičná sila. Nie sú tam žiadne tanky. Nie sú tam žiadne pešie jednotky. Ide väčšinou o jednotky komanda," povedal o izraelskej operácii.

Izraelské sily sa podľa Goldberga zrejme zameriavajú na zariadenia Hizballáhu alebo podobné ciele.

"Takže v tomto zmysle, ak Hizballáh očakával inváziu, potom sú vyhlásenia Hizballáhu správne. Izrael však tvrdí, že toto je presne to, čo mali očakávať," povedal. "Takže obe strany hovoria svoju verziu pravdy." (SME)

Pozemnú ofenzívu Izraela v Libanone odsúdilo aj Rusko a vyzýva na jej ukončenie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že "sme svedkami rozširovania bojov, čo ďalej destabilizuje región a zvyšuje napätie". Dodal, že "toto napätie je pre región a okolité oblasti deštruktívne".

Rusko pritom už viac ako dva roky vedie vojnu proti susednej Ukrajine, pričom často útočí na civilné ciele.

Peskov taktiež vyjadril znepokojenie nad izraelským útokom na sýrsku metropolu Damask.  "Momentálne nevidíme žiadne bezprostredné riziko, odsudzujeme však, samozrejme, takéto údery proti suverénnemu štátu," vyhlásil Peskov.

Minister zahraničných vecí Španielska José Manuel Albares vyzval na zastavenie pozemných operácií, aby sa predišlo ďalšej eskalácii konfliktu v regióne. (TASR)

Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte dúfa v čo najrýchlejšie ukončenie nepriateľský akcií v Libanone.

"Samozrejme, že sledujeme pozorne to, čo sa deje v Libanone. Ale NATO tam zjavne nemá žiadnu konkrétnu úlohu," povedal Rutte novinárom  pred tým, ako prevzal vedenie Severoatlantickej aliancie.

"Ako Aliancia sme v úzkom kontakte s našimi tamojšími spojencami a očakávame, že nepriateľské akcie skončia čo najskôr," dodal. (ČTK)

Hizballáh vo vyhlásení poprel tvrdenia Izraela, že jeho jednotky vstúpili do Libanonu.

Šéf mediálneho úradu Hizballáhu Mohammad Afif vo vyhlásení pre televíziu Al-Džazíra tiež uviedlo, že medzi ich bojovníkmi a izraelskými silami nedošlo k žiadnym priamym stretom, ale že sú "pripravené na priamu konfrontáciu".

Server The Times of Israel tvrdí, že vyjadrenia Afifa o tom, že žiadne izraelské jednotky nevstúpili na libanonské územie, sú nepravdivé.

Nemenovaný vysoký izraelský bezpečnostný predstaviteľ pre BBC už skôr povedal, že izraelské pozemné sily prekročili hranice Libanonu a nachádzajú sa v jej tesnej blízkosti. Rovnako uviedol, že zatiaľ nedošlo k žiadnym stretom, čo je v rozpore s predchádzajúcim tvrdením armády o "ťažkých bojoch" s militantmi. (SME, BBC, The Times of Israel)

Mierové sily OSN kritizujú Izrael za vyslanie jednotiek do Libanonu. Jednotky UNIFIL ostávajú na svojom mieste.

UNIFIL tvrdí, že izraelská armáda im oznámila svoj zámer podniknúť obmedzené pozemné vpády do Libanonu.

Mierové jednotky vyzvali všetkých aktérov, aby upustili od krokov, ktoré môžu viesť k ďalšej eskalácii

"Akýkoľvek prekročenie hraníc do Libanonu je porušením libanonskej suverenity a územnej celistvosti a porušením rezolúcie 1701," uviedli mierové sily.

Na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 bola v roku 2006 ukončená mesiac trvajúca vojna medzi Hizballáhom a Izraelom. Rezolúcia vyzvala na úplné stiahnutie Izraela z južného Libanonu a na to, aby libanonská armáda a mierové jednotky OSN boli jedinými ozbrojenými silami južne od rieky Lítání.

Mierovým silám OSN v Libanone velí od februára 2022 Španielsko. V krajine má rozmiestnených viac ako 650 vojakov, ktorí sú súčasťou 10-tisícovej jednotky.

Izrael vyzval ľudí v 25 dedinách v južnom Libanone, aby opustili svoje domovy.

Arabský hovorca izraelskej armády Avichay Adraee vo vyhlásení uviedol, že armáda im nechce ublížiť.

"Pre vašu bezpečnosť musíte okamžite evakuovať svoje domovy." Terčom bude podľa Adraeeho každý dom, ktorý využíva Hizballáh.

Izraelská armáda uviedla, že bude ľudí informovať, keď bude pre nich návrat domov bezpečný.

Izrael im nariadil, aby sa presunuli severne od rieky Awalí, približne 56 kilometrov od hranice. Rieka leží severne od mesta Sidon, čo je podľa denníka The Guardian ďaleko za územím, ktoré sa v súčasnosti považuje za oblasť bojov v Libanone.

Bezprostredne nie je jasné, prečo Izrael vyzval na evakuáciu obyvateľov istých miest na juhu Libanonu, a nie aj tých, ktoré s nimi susedia, a ani prečo sa majú presunúť tak ďaleko na sever, upozornil britský denník.

Turecko odsúdilo izraelskú pozemnú operáciu v Libanone. Považuje ju za nezákonný pokus o okupáciu.

Turecké ministerstvo zahraničia vo vyhlásení vyzvalo Izrael, aby okamžite ukončil operáciu a stiahol svojich vojakov z Libanonu.

Ankara tvrdí, že Izrael prekročením hraníc s Libanonom zvyšuje regionálnu nestabilitu, ktorá pravdepodobne povedie k migračnej vlne. (SME)

Sýria odsúdila izraelský útok na Damask, pri ktorom zahynuli traja ľudia a deväť utrpelo zranenia.

Útok podľa sýrskeho ministerstva zahraničia spôsobil aj značné materiálne škody.

"Sýria odsudzuje túto brutálnu izraelskú agresiu a znovu vyzýva svet, aby ukončil tento izraelský chaos, ktorý zapaľuje celý región a ohrozuje regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť," uviedlo ministerstvo. (SME)

Francúzsko pošle do východného Stredomoria vrtuľníkovú loď pre prípad evakuácie ľudí z Libanonu.

Rozhodnutie o vyslaní vrtuľníkovej lode Dixmude do oblasti padlo ešte v pondelok. Reuters pripomína, že v Libanone žije viac ako 20-tisíc francúzskych občanov. Loď dorazí v priebehu nasledujúcich piatich až šiestich dní.

Západné krajiny už dlhšie zvažujú možnosti, ako bezpečne evakuovať svojich občanov z Libanonu v prípade vypuknutia plnohodnotnej vojny s Izraelom. Poskytnutie útočiska pre vojnových utečencov už ponúkli Turecko a Cyprus. (TASR)

Raketový útok z Libanonu na centrálnu časť Izraela zranil dvoch ľudí, informujú izraelské médiá.

Jedna z rakiet Hizballáhu zasiahla diaľnicu Route 6 pri meste Kafr Kásim.

Záchranná služba Magen David Adom uviedla, že ošetrila 54-ročného vodiča autobusu v stredne ťažkom stave. Do hlavy ho zasiahol šrapnel. Ďalší 31-ročný motorista utrpel ľahké zranenia

Izraelská armáda tvrdí, že z Libanonu bolo na strednú časť Izraela vypálených niekoľko rakiet. Niektoré zachytila ​​protivzdušná obrana.

K útoku sa neskôr prihlásil Hizballáh. Hnutie uviedlo, že odpálilo rakety "Fadi-4" na základňu Glilot neďaleko mesta Herzlija, kde má základňu jednotka 8200 izraelskej armády a sídlo veliteľstvo Mossadu. (SME)

Hizballáh plánoval inváziu "v štýle 7. októbra", povedal hovorca izraelskej armády Daniel Hagari.

Teroristická skupina plánovala využiť dediny v blízkosti hraníc ako základňu pre útok. Tento plán nazvali ‚Dobytie Galilei‘, tvrdí Izrael.

"Hizballáh premenil libanonské dediny vedľa izraelských dedín na vojenské základne pre útok na Izrael," uviedol Hagari po tom, ako Izrael začal v Libanone obmedzenú pozemnú operáciu proti Hizballáhu.

"Nedovolíme, aby sa 7. október opakoval na žiadnej z našich hraníc," uviedol takmer rok po tom, ako tritisíc teroristov vedených Hamasom preniklo cez hranice do Izraela a zabilo 1 200 ľudí a zajalo 251 rukojemníkov.

"Osemnásť rokov po (rezolúcii) 1701 je Hizballáh najväčšou neštátnou armádou na svete a južný Libanon sa hemží jeho teroristami a zbraňami," povedal Hagari.

"Ak libanonský štát a svet nedokážu vytlačiť Hizballáh od našich hraníc, neostáva nám nič iné, len aby sme to urobili sami," dodal hovorca izraelskej armády.

Libanon čelí jednej z najnebezpečnejších fáz vo svojej histórii, vyhlásil libanonský premiér.

Nadžíb Míkátí to povedal počas zasadnutia OSN len niekoľko hodín po tom, ako izraelské jednotky vstúpili do južného Libanonu.

"Približne milión našich ľudí bolo vysídlených v dôsledku ničivej vojny, ktorú Izrael vedie v Libanone," uviedol Míkátí.

"Naliehavo žiadame o ďalšiu pomoc, aby sme posilnili naše pokračujúce úsilie o poskytnutie nevyhnutnej podpory vysídleným civilistom," dodal na stretnutí so zástupcami Organizácie Spojených národov (OSN).

Míkatí následne oznámil, že OSN Libanonu poskytne 426 miliónov dolárov na pomoc postihnutým civilistom. (BBC, TASR)

Vo viacerých izraelských mestách pri hranici s Libanonom sa opäť rozozvučali sirény varujúce pred útokom.

Výstrahy zazneli okrem iných v mestách Safed, Rosh Pina, Elifelet, Biriyeh, Amuka a Dalton.

Húsíovia tvrdia, že poslali drony na Tel Aviv a Eilat. Izrael ešte ráno uviedol, že zachytil drony nad Stredozemným morom.

Britská námorná agentúra (UKMTO) zároveň uviedla, že námorný dron v utorok zasiahol civilnú loď pri jemenskom prístavnom meste Hudajdá, ktoré kontrolujú húsíovia. Dron údajne zasiahol balastnú nádrž lode, ktorá sa využíva na úpravu vztlaku. Ide o prvý útok povstalcov na komerčné plavidlo za uplynulé týždne.

UKMTO uviedla, že "všetci členovia posádky lode sú v bezpečí a plavidlo pokračuje do ďalšieho prístavu," uviedla UKMTO.

Agentúra neskôr hlásila aj druhý útok severne od prvého. Súkromná spravodajská spoločnosť Ambrey informovala o dvoch samostatných útokoch. Nebolo však bezprostredne jasné, či išlo o to isté plavidlo.

Húsíovia sa k útokom bezprostredne neprihlásili. AP však uvádza, že povstalci sa k nim zvyčajne hlásia o niekoľko hodín až dní neskôr.

Húsíov dlhodobo podporuje Irán, ktorý im tiež dodáva zbrane. Po začiatku vojny v Pásme Gazy jemenskí povstalci začali s raketovými útokmi na obchodné lode, ktoré smerujú do Izraela alebo majú s krajinou spojitosť.

Od novembra už raketovými a dronovými útokmi poškodili viac ako 80 plavidiel. Dve lode sa im podarilo potopiť a jednej sa zmocnili, pričom zabili najmenej štyroch členov posádky. (The Times of Israel, TASR)

Teraz je čas rozdrviť Hizballáh, aby sa obyvatelia zo severu mohli vrátiť domov, vyhlásil izraelský minister Ben Gvir.

Ultranacionalistický minister národnej bezpečnosti ocenil nedávne izraelské vojenské úspechy proti Hizballáhu v Libanone a vyzval na pokračovanie operácií na „rozdrvenie teroristickej organizácie“, aby sa vysídleným obyvateľom umožnil bezpečný návrat domov.

„Rozhodnutia, ktoré sme urobili v posledných dňoch, sú dôležité, správne a potrebné. Zároveň nesmieme prestať, musíme pokračovať vo všetkom, zo všetkých síl,“ vyzval minister vo vyhlásení.

„Modlím sa za úspech vojakov izraelských obranných síl, ktorí v súčasnosti bojujú v ťažkých podmienkach v južnom Libanone. Izraelský ľud stojí za nimi,“ dodáva Ben Gvir. (The Times of Israel)

Izraelská armáda vyzýva civilistov na juhu Libanonu, aby až do odvolania nešoférovali vozidlá v oblastiach južne od rieky Litani.

„V južnom Libanone prebiehajú intenzívne boje, v ktorých agenti Hizballáhu využívajú civilné prostredie a vás ako ľudské štíty na organizáciu útokov,“ uviedol na sociálnej sieti X plukovník Avichay Adraee, hovorca izraelskej armády v arabčine.

„Pre vašu bezpečnosť vás žiadame, aby ste sa vyhli pohybu vo vozidlách v smere zo severu na juh, južne od rieky Litani,“ hovorí.

"Toto varovanie platí až do odvolania," dodáva Adraee. (The Times of Israel)

Nočnú pozemnú operáciu v Libanone viedla 98. divízia izraelskej armády, elitná formácia výsadkových jednotiek.

K jednotkám výsadkárov a komanda sa pripojila aj 7. obrnená brigáda.

98. divízia predtým pôsobila v Pásme Gazy počas mesiacov bojov proti Hamasu.

Hizballáh potvrdil, že ráno zaútočil na izraelské jednotky v izraelskom meste Metula pri hranici s Libanonom.

Raketová paľba bola podľa militantného hnutia spustená o 7:05 nášho času. O 25 minút neskôr Hizballáh podľa vyhlásenia spustil aj delostreleckú paľbu.

Izraelská armáda uviedla, že zaznamenala asi päť rakiet letiacich na Izrael. Tvrdí, že niektoré zneškodnila protivzdušná obrana a iné „spadli na otvorenom priestranstve“.

Ešte v pondelok večer izraelská armáda vyhlásila oblasti okolo Metuly a miest Misgav Am a Kfar Giladi na severe Izraela za uzavretú vojenskú zónu a zakázala prístup do tejto oblasti. (BBC, The Times of Israel)

Izraelská armáda cez noc vykonala údery na niekoľko závodov na výrobu zbraní a infraštruktúru Hizballáhu v Libanone.

K úderom došlo na južnom predmestí Bejrútu Dahíja, ktoré je považované za baštu Hizballáhu.

"Teroristická organizácia Hizballáh zámerne buduje svoje vojenské zariadenia pod srdcom Bejrútu a umiestňuje ich do populačných centier v meste," tvrdí izraelská armáda a dodáva, že pokračuje v operáciách, "aby zabezpečila obnovenie bezpečnosti štátu Izrael a jeho občanov".

Pred útokom boli podľa izraelskej armády podniknuté kroky na zmiernenie rizika ublíženia civilistom, vrátane varovania civilistov v oblasti, použitia presnej munície a leteckého dohľadu," uvádza sa v správe. (BBC, The Times of Israel)

Vo viacerých oblastiach severného Izraela sa rozozvučali sirény varujúce pred možnými útokmi z Libanonu.

V meste Metula pri hraniciach s Libanonom sa ozvali sirény už druhýkrát v krátkom čase, rovnako sa poplach spustil aj neďaleko v dedine Avivim.

Informácie o zraneniach alebo materiálnych škodách nie sú bezprostredne známe.

Obmedzená pozemná operácia je podľa USA v súlade s právom Izraela brániť svojich občanov a vrátiť civilistov do ich domovov.

"Podporujeme právo Izraela brániť sa proti Hizballáhu a všetkým Iránom podporovaným teroristickým skupinám," vyhlásil hovorca Rady národnej bezpečnosti Bieleho domu pre The Times of Israel.

„Samozrejme, uvedomujeme si, že misia môže predstavovať riziko a budeme o tom s Izraelom diskutovať,“ dodáva hovorca odkazujúc na obavy USA z možného rozšírenia vojny na celý región.

„V konečnom dôsledku je diplomatická rezolúcia jediným spôsobom, ako dosiahnuť trvalú stabilitu a bezpečnosť na izraelsko-libanonskej hranici,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zdôrazňuje presvedčenie USA, že samotné vojenské operácie neobnovia bezpečnosť v mestách na severnej alebo južnej hranici Izraela.

Ide o podobné vyhlásenie, aké už skôr poskytlo americké ministerstvo obrany po telefonáte ministrov Austina a Galanta. (The Times of Israel)

Otázkou tiež zostáva, ako na kroky Izraela zareaguje Irán, ktorý podporuje libanonské militantné hnutie Hizballáh.

Na toto nebezpečenstvo upozornil v telefonáte s izraelským náprotivkom Galantom aj americký minister obrany Lloyd Austin.

Obe strany však Irán varovali pred "vážnymi následkami", ak by sa pokúsil o priamy vojenský útok na Izrael. (BBC, TASR)

Izraelská armáda hlási tri rakety vypálené z Libanonu na sever Izraela. V Safete a ďalších mestách sa rozozvučali sirény.

Dve rakety smerujúce na Hornú Galileu boli podľa izraelskej armády zostrelené protivzdušnou obranou, zatiaľ čo tretia odpálená smerom k Bar’am zasiahla otvorené priestranstvo.

Žiadne zranenia po útoku bezprostredne nehlásili. (The Times of Israel)

Americký minister obrany Lloyd Austin v telefonáte s izraelským náprotivkom Joavom Galantom podporil izraelskú operáciu.

Zhodli sa na nutnosti odstrániť v južnom Libanone zázemie pre možný útok Hizballáhu na sever Izraela. Pentagón to uviedol vo vyhlásení krátko po tom, ako Izrael oznámil začatie pozemnej operácie za južnou libanonskou hranicou.

Americká diplomacia v pondelok uviedla, že dostala od Izraela informácie o obmedzených pozemných útokoch v Libanone. Austin v následnom telefonáte ubezpečil Izrael, pre ktorý sú Spojené štáty kľúčovým spojencom, o americkej podpore v obrane pred Iránom a militantnými hnutiami, ktoré Teherán podporuje.

Americkí predstavitelia dávali v pondelok najavo, že očakávajú akcie menšieho rozsahu zamerané na ničenie zbraní a infraštruktúry Hizballáhu v oblasti tesne pri hraniciach. Pozemná ofenzíva by podľa niektorých amerických médií mala byť menšieho rozsahu ako vojna medzi Izraelom a Hizballáhom z roku 2006, ktorej najintenzívnejšia fáza trvala zhruba mesiac. (ČTK)

O napätí medzi Izraelom a Libanonom v pondelok večer hovorili britský a americký minister zahraničných vecí.

David Lammy a Antony Blinken zopakovali výzvu na prímerie.

Dvojica „diskutovala o potrebe deeskalácie napätia na Blízkom východe a dôležitosti pokračujúceho diplomatického úsilia o nastolenie stability“, uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.

Hovorili tiež o ich „spoločnom úsilí“ vyriešiť konflikt v Gaze a priviesť izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom domov, dodal.

Miller predtým tiež zopakoval, že USA stále podporujú návrh 21-dňového prímeria, ktorý minulý týždeň predložilo 12 spojencov. (BBC)

Izrael v noci podnikol vzdušný útok aj v Sýrii, z metropoly Damask hlásili najmenej troch mŕtvych civilistov a deväť zranených.

Sýrska štátna televízia podľa agentúry Reuters uviedla, že pri zásahu zomrel jeden z jej novinárov; nie je však jasné, či je jednou z troch uvádzaných obetí. Izrael správy nekomentoval.

Sýrske médiá hovoria o tom, že sýrska protivzdušná obrana trikrát za sebou likvidovala "nepriateľské ciele" nad územím Sýrie. Izraelské útoky spôsobili popri obetiach a zranených tiež rozsiahle škody na súkromnom majetku, píše Reuters.

Od útoku palestínskeho teroristického hnutia Hamas z vlaňajšieho októbra Izrael popri odvetnej vojne proti Hamasu a jeho spojencom v Pásme Gazy vystupňoval tiež údery na proiránske ozbrojené skupiny a s nimi spojené ciele na území Libanonu a Sýrie. Niektoré izraelské útoky mieria aj na sýrsku protivzdušnú obranu a niektoré sily režimu prezidenta Bášara Asada. Izrael sa k väčšine akcií nevyjadruje. (ČTK)

Izraelská armáda na sociálnej sieti uviedla, že pozemné akcie vykonáva na základe presných spravodajských informácií.

Ciele pozemných akcií sa podľa vyhlásenia armády nachádzajú v dedinách v blízkosti hraníc a predstavujú bezprostredné ohrozenie pre miestnu komunitu na severe Izraela.

Izraelské letectvo pritom už za posledné dva týždne výrazne zintenzívnilo údery proti Hizballáhu na mnohých miestach Libanonu, pričom podľa libanonských úradov zomrelo viac ako 1000 ľudí. Časť z nich boli civilisti.

Aj v pondelok neskoro večer ešte pred oznámením spustenia pozemnej operácie Izrael po predchádzajúcej výzve na evakuáciu tamojších obyvateľov podnikol najmenej šesť náletov na ciele Hizballáhu na južných predmestiach libanonskej metropoly Bejrút.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že pri izraelských útokoch zahynulo v priebehu pondelka po celej krajine 95 ľudí a ďalších 172 utrpelo zranenia. (ČTK, TASR)

Izrael spustil pozemnú operáciu v Libanone. Hovorí o „obmedzenej, lokalizovanej a presne cielenej akcii".

Cieľom pozemnej operácie je podľa vyhlásenia izraelskej armády zničiť hnutie Hizballáh neďaleko hraníc, odkiaľ ostreľuje sever Izraela.

Akciu podporujú izraelské vzdušné sily a delostrelectvo, uviedla izraelská armáda. (TASR)