TEL AVIV, BRATISLAVA. Námestie mučeníkov, hlavné historické námestie v centre libanonskej metropoly Bejrút, lemujú ľudia posedávajúci na obrubníkoch. "Mnoho ľudí na uliciach žije, ušli pešo len so základnými vecami. V Bejrúte je stále horúco, dobrovoľníci rozdávajú vodu," hlási reportérka stanice Deutsche Welle.
Dodáva, že utečenci, ktorých počet v rámci Libanonu siaha k miliónu, sú odkázaní na opateru dobrovoľníkov, pretože libanonský štát to jednoducho nedokáže.
Vlastných utečencov má aj Izrael, zhruba 70-tisíc ľudí muselo opustiť mestá na severe krajiny, ktorú z južného Libanonu ostreľuje šiitske militantné hnutie Hizballáh.
Tomu pri piatkovom útoku Izrael zabil vodcu Hasana Nasralláha a v pondelok sa množili signály, že k vzdušným útokom na Libanon pridá aj pozemnú operáciu.
Denník Washington Post popoludní napísal, že Izrael v Libanone plánuje "obmedzenú pozemnú operáciu", ktorá by však mala byť menšia ako posledná veľká vojna s Hizballáhom v roku 2006.
Izraelský minister obrany Yoav Gallant sa v pondelok prihovoril izraelským vojakom a vyhlásil, že Izrael nasadí "čokoľvek, čo bude treba. Vás, ďalšie sily zo vzduchu, z vody aj zo zeme," citoval ho britský denník Guardian.
Hnutie Hizballáh, ktoré je predbežne bez vodcu, vyslalo bojovný odkaz, v ktorom jeho dočasný šéf Naím Kásim vyhlásil, že organizácia proti Izraelu stále použila iba zlomok svojich síl.
V článku sa dočítate:
- O čo podľa experta ide Izraelu a či sa mu darí spĺňať ciele,
- prečo sú Spojené štáty, tradičný izraelský spojenec, v kríze relatívne pasívne,
- čo zatiaľ robí Irán a čo by ho mohlo vtiahnuť do vojny priamo.
Izrael je odhodlaný pokračovať
Konflikt s Hizballáhom je pokračovaním krízy, ktorú pred takmer rokom spustil teroristický útok hnutia Hamas z Pásma Gazy. Deutsche Welle citovala analytičku Shani Rozanesovú, podľa ktorej chce Izrael vymiesť Hizballáh alebo aspoň zničiť jeho vojenské schopnosti.
"Je pomerne nejasné, o čo Izraelu ide. V rovine deklarácií Izrael tvrdí, že cieľom eskalácie proti Hizballáhu je, aby sa izraelskí občania mohli bezpečne vrátiť na sever krajiny. Úprimne, to, čo sa aktuálne deje, ide skôr proti tomu a určite to ten deklaratórny cieľ nenapĺňa," komentuje situáciu pre SME Josef Kraus, expert na blízkovýchodnú politiku z Masarykovej univerzity v Brne.
"Momentálne sa zdá, že Izrael chce vytvoriť tlak na množstvo ďalších aktérov a eskalovať situáciu do takej miery, aby zapojil do tej vojny napríklad Spojené štáty. Alebo aby znova získal podporu európskych štátov, ktorá už je pomerne vlažná vzhľadom na situáciu v Pásme Gazy, ktorá sa tiež nevyvíja optimálne," dodal.
Je presvedčený, že po Izraeli bude situáciu eskalovať aj Hizballáh a Izrael tak nedocieli zabezpečenie severu krajiny. "Bez problémov môžeme označiť Izrael za aktéra, ktorý tú situáciu eskaluje. Nechajme teraz bokom, či na to má, alebo nemá právo," hovorí.
Tonové bomby a mesiace operácií. Ako Izrael ochromil Hizballáh a zabil jeho vodcu Čítajte Američania sa hnevajú
Denník Jerusalem Post v pondelok zverejnil nepotvrdenú informáciu o tom, ako sa americký minister obrany Lloyd Austin hneval na svojho izraelského partnera Yoava Gallanta, že Washington o pláne zabiť šéfa Hizballáhu nevedel vopred.
"V priebehu vojny Galland Austina informuje o zásadných veciach. Pre komunikáciu oboch vlád to bolo dôležité, obzvlášť vzhľadom na nízku dôveru medzi prezidentom Joeom Bidenom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom," napísal Jerusalem Post.
Spojené štáty sú síce tradičným spojencom Izraela, no do tejto vojny sa nechcú nechať vtiahnuť. "Izraelsko-americké vzťahy sa zhoršujú. Jednak pre dobrodružstvo v Pásme Gazy, jednak pre eskaláciu medzi Izraelom a Hizballáhom," komentuje Kraus, podľa ktorého si súčasná administratíva vo Washintgone nechce pokaziť predvolebnú kampaň angažovaním sa na Blízkom východe.
Zapojenie USA do vojny by podľa Krausa mohlo demokratickú prezidentskú kandidátku Kamalu Harrisovú stáť víťazstvo. Preto pracuje aj s možnosťou, že Izrael si ofenzívu proti Hizballáhu načasoval tak, aby sa prekrývala s americkou volebnou kampaňou a Tel Aviv by mal o čosi voľnejšie ruky.
Spojené štáty však svoju prítomnosť v regióne posilňujú. Minister obrany Austin prikázal lietadlovej lodi Abraham Lincoln a jej sprievodnej flotile, aby zotrvala v regióne, píše Politico . Na plánovanú plavbu však vyrazila aj lietadlová loď Harry Truman a podľa Politica by tak Washington v oblasti mohol mať dve lode.
Irán do vojny nechce ísť
"Jediný aktér, ktorý v tomto momente dokáže zastaviť Izrael pri ďalšej eskalácii, sú Američania, ale tí to práve pre blížiace sa voľby neurobia. Muselo by prísť k niečomu veľmi závažnému," myslí si Kraus. Američania touto situáciou podľa neho nie sú nadšení, ale nie je pre nich ani natoľko závažná, aby súčasná administratíva ohrozovala volebnú kampaň svojej kandidátky.
Irán sa zatiaľ do vojny na Blízkom východe zapája len nepriamo - podporou Hizballáhu, jemenských Húsíov či ďalších teroristických organizácií v oblasti. Túto podporu môže zintenzívniť.
Sám sa chce vojne vyhnúť. "Viem si predstaviť väčšie nasadenie príslušníkov iránskych Revolučných gárd, ktoré už dnes vo veľkých počtoch pôsobia v Sýrii či v Libanone," hovorí Kraus.
Zmena by podľa neho mohla nastať, ak by Izrael skutočne podnikol inváziu do Libanonu. "Vzhľadom na zemepisnú vzdialenosť by Teherán mohol použiť raketové alebo bezpilotné zbrane, ale ďalej to nemá kam eskalovať," dodal český akademik.
Vojna v Pásme Gazy zničila alebo poškodila dve tretiny budov Čítajte Ani Irán, ani Hizballáh podľa neho dnes nemajú záujem, aby sa situácia zvrhla do celoregionálneho konfliktu. "Ani jeden z nich nechce niesť vinu za rozpútanie veľkej vojny. Irán je navzdory niekoľkým poníženiam veľmi váhavý," tvrdí.
Izrael Iránu uštedril už niekoľko ponižujúcich útokov, na ktoré Teherán nereagoval. Okrem zabitia vodcu Hizballáhu napríklad zabil Izmaila Haníju, vodcu palestínskeho hnutia Hamas, priamo v Teheráne v čase inaugurácie nového iránskeho prezidenta.
V prípade, že by sa rozhodol reagovať priamo, mohlo by to mať podobnú formu ako raketový a dronový útok z apríla tohto roka, keď Izrael zbombardoval iránsku diplomatickú misiu v sýrskej metropole Damask a zabil tam vysokých veliteľov iránskych Revolučných gárd.
Irán na to reagoval veľkým útokom raketovými strelami a dronmi, no Izraelu dal veľa času na prípravu a zneškodnenie útoku a vyhol sa tak eskalácií konfliktu.
