Ukrajina Rusko Online: Niektoré detaily ukrajinského víťazného plánu zostanú utajené

Ruská vláda plánuje na budúci rok použiť 32,5 percenta svojho rozpočtu na obranu. Ide o rekordný podiel.

V tomto roku Rusko na obranu vyčlenilo 28,3 percenta rozpočtových výdavkov.

Návrh rozpočtu, ktorý ruská vláda zverejnila v pondelok, ráta s výdavkami a obranu v sume takmer 13,5 bilióna rubľov. Je to o zhruba tri bilióny rubľov viac ako v tomto roku. (SITA)

Putin vymenoval do Bezpečnostnej rady svojho bývalého ochrankára Ďumina spolu s ďalšími tromi členmi.

V máji Putin vymenoval Ďumina za tajomníka poradného zboru Štátna rada, čo vyvolalo špekulácie o Ďuminových prezidentských ambíciách, píše TASR.

Ďuminova nominácia bola zverejnené vo výnose. Okrem neho Putin do Bezpečnostnej rady vymenoval ďalších troch členov: prvého podpredsedu vlády Denisa Manturova, šéfku Federálnej lekárskej a biologickej agentúry (FMBA) Veroniku Skvorcovovú, ako aj šéfa Hlavnej správy pre špeciálne programy prezidenta Ruskej federácie (GUPS) Alexandra Linca.

Putinovým výnosom bol z Bezpečnostnej rady odvolaný bývalý splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie v Uralskom federálnom okruhu Vladimir Jakušev.

Ďumin pracoval niekoľko rokov v prezidentskej ochranke a od roku 2016 bol gubernátorom Tulskej oblasti. V máji 2024 bol vymenovaný za poradcu prezidenta - rovnako ako i Nikolaj Patrušev, ktorý bol 12. mája bol uvoľnený z funkcie tajomníka Bezpečnostnej rady a jeho post prevzal bývalý minister obrany Sergej Šojgu.

Nezávislé ruské médiá svojho času informovali, že Ďumin ako príslušník prezidentskej ochranky sa v roku 2014 zrejme zapojil do špeciálnej operácie, počas ktorej bol z Ukrajiny do Ruska "evakuovaný" proruský ukrajinský politik Viktor Janukovyč. Janukovyč bol predtým - 22. februára 2014 - ukrajinským parlamentom zbavený funkcie hlavy štátu. Predchádzali tomu rozsiahle protivládne protesty vyvolané zastavením procesu eurointegrácie Ukrajiny. Vlani sa Ďumin údajne aktívne zapojil aj do riešenia krízy, ktorá v Rusku nastala v dôsledku vzbury spoluzakladateľa súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina. (TASR)

Sybiha v Budapešti ďakoval Maďarsku za podporu územnej celistvosti Ukrajiny.

Povedal to v Budapešti ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha po schôdzke so šéfom maďarskej diplomacie Péterom Szijjártóom.

Server podotkol, že Sybiha sa Budapešti poďakoval aj za podporu v integračných snahách Ukrajiny do EÚ, aj keď sa maďarská vláda stavia k tejto otázke nejednoznačne, pričom za problém považuje najmä postoj Kyjeva k maďarskej menšine.

Sybiha podčiarkol, že jeho krajina sa zaviazala zabezpečiť práva maďarskej menšiny. "Je to dôležité aj preto, že maďarská menšina tiež bráni Ukrajinu so zbraňou v ruke," dodal.

Szijjártó sa novému ministrovi zahraničných vecí Ukrajiny poďakoval za to, že jeho prvá zahraničná cesta bola naplánovaná do Maďarska, i keď sa z technických príčin neuskutočnila, pretože obaja boli minulý týždeň na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. (TASR)

Členovia NATO by sa nemali nechať zastrašiť rétorikou Putina, vyhlásil šéf Aliancie Stoltenberg.

Stoltenberg reagoval na ruského prezidenta, ktorý v stredu predstavil návrhy novej jadrovej doktríny, ktoré by Moskve umožnili použiť jadrové zbrane aj v reakcii na rozsiahly letecký útok s účasťou alebo podporou štátu, ktorý vlastní jadrové zbrane.

Ukrajina už dlho nalieha na Západ, aby jej povolil používať zbrane pri útokoch na ciele hlboko v Rusku. Šéf Kremľa však varoval, že v takom prípade by to Moskva považovala za vstup krajín NATO do vojny s Ruskom.

"Zakaždým, keď sme posilňovali našu podporu novými typmi zbraní, tankami, strelami s dlhým doletom alebo stíhačkami F-16, Rusi sa nám v tom snažili zabrániť," uviedol Stoltenberg. "Neuspeli a ani tento posledný príklad by nemal zabrániť spojencom NATO v podpore Ukrajiny," dodal generálny tajomník NATO, ktorý v utorok po desiatich rokoch skončí v tejto funkcii.

Stoltenberg zdôraznil, že najväčším rizikom pre NATO by bolo víťazstvo Putina na Ukrajine. Akékoľvek vyjednané ukončenie vojny bude podľa šéfa NATO musieť zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu od západných mocností, predovšetkým od USA.

Odchádzajúci šéf NATO dodal, že si nemyslí, že je možné zmeniť Putinov názor týkajúci sa Ukrajiny, avšak je možné "zmeniť jeho kalkuláciu tým, že ukážeme, že náklady na pokračovanie vojny sú také vysoké, že je pre neho lepšie sadnúť si a akceptovať Ukrajinu ako suverénny nezávislý štát". (TASR)

Niektoré detaily ukrajinského víťazného plánu zostanú utajené, oznámil šéf prezidentskej kancelárie Jermak.

Zelenskyj minulý týždeň predstavil päťbodový plán víťazstva svojmu americkému náprotivkovi Joeovi Bidenovi v Bielom dome. Diskutoval o ňom aj s prezidentskými kandidátmi Donaldom Trumpom a Kamalou Harrisovou a tiež s členmi Kongresu. V Bielom dome boli na víťazný plán údajne pozitívne odozvy.

Plán zahŕňa vojenské a diplomatické zložky vrátane pozvania Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ale všetky podrobnosti mierového rámca ešte neboli zverejnené. Cieľom plánu je posilniť budúcu vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny a prinútiť Rusko, aby uzavrelo spravodlivý mier, uviedol Kyjev.

Jermak v celoštátnej televízii uviedol, že plán bude predstavený Ukrajincom bez nejakých „citlivých“ podrobností, aby sa zabránilo úniku informácií do Ruska.

„Všetko, čo sa dostane na verejnosť, si vypočuje nielen náš ľud, ale aj nepriateľ. Preto sú niektoré detaily tohto plánu utajené. Je však dôležité vidieť realizáciu tohto plánu na nepriateľskom území,“ skonštatoval Jermak. (SITA, Kyiv Independent)

Ruské sily údajne dobyli dedinu Nelipivka v Doneckej oblasti. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany.

Obec Nelipivka sa nachádza vedľa mesta Niu-Jork, ktoré ruská armáda dobyla ešte koncom augusta. Pred spustením celoplošnej ruskej invázie žilo v Nelipivke takmer 1000 ľudí.

Dobytá dedina sa zároveň nachádza v bezprostrednej blízkosti mesta Toreck, ktoré je jedným z dôležitých centier ukrajinskej obrany na Donbase.

Prvé dva roky od začiatku invázie v roku 2022 zaznamenalo Rusko v tejto časti Donbasu postup iba o niekoľko kilometrov. V uplynulých mesiacoch však pomaly postupuje na Toreck.

Nemecká ministerka zahraničných vecí podporuje dodávky rakiet dlhého doletu Ukrajine napriek postoju kancelára Scholza.

Scholz je proti takémuto kroku, pretože sa obáva eskalácie vojny.

Baerbocková zdôraznila, že vždy hovorila, že rakety dlhého doletu zohrávajú dôležitú úlohu najmä pri prekonávaní mínových oblastí na východe Ukrajiny. Na otázku o možnosti dodať Kyjevu ďalšie typy zbraní z Nemecka zdôraznila, že svoj názor na to už dala jasne najavo, Scholz má však iný postoj.

Baerbocková tiež podotkla, že v demokratickej koalícii, ak sa partneri nedokážu dohodnúť na jednom bode, nemôžu ho podporiť. Dodala, že v takýchto prípadoch nesú zodpovednosť Američania, Briti a Francúzi. Nemecko dlhodobo odmietalo dodať Ukrajine riadené strely Taurus, a to aj po tom, čo Spojené kráľovstvo, Francúzsko a USA poskytli svoje zbrane dlhého doletu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Američan sa pred moskovským súdom priznal, že na Ukrajine bojoval ako žoldnier.

V piatok sudca na pojednávaní súhlasil so žiadosťou prokurátora a na sedemdesiatdvaročného Stephena Hubbarda uvalil útekovú väzbu na šesť mesiacov do 26. marca 2025.

Žoldnierom bojujúcim v ozbrojenom konflikte hrozí podľa ruských zákonov až 15 rokov vo väzení.

Hubbard podľa prokuratúry podpísal zmluvu s ukrajinskou jednotkou územnej obrany v meste Izjum na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Američanovi bola údajne ponúknutá mesačná mzda tisíc dolárov (893 eur) a bol mu poskytnutý výcvik, munícia a zbrane.

Dôchodca sa na Ukrajinu prisťahoval z amerického štátu Michigan v roku 2014. Ruskí vojaci ho zadržali 2. apríla tohto roku. Podľa jeho sestry pracoval desaťročia ako učiteľ angličtiny v zahraničí. Zároveň poprela, že by bol žoldnierom a tiež, že nemal záujem bojovať v žiadnej vojne. (TASR)

Na Ukrajine dosiahneme všetky stanovené ciele, zopakoval ruský prezident Putin.

"Pravda je na našej strane. Všetky ciele budú dosiahnuté," povedal Putin vo videoodkaze zverejnenom pri príležitosti druhého výročia ruskej anexie štyroch ukrajinských oblastí.

Ruský prezident spustil inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Moskva v septembri toho istého roku na základe výsledkov sporných referend anektovala štyri okupované ukrajinské oblasti - Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú. Rusko však nemá plne pod kontrolou územie ani v jednom z týchto regiónov.

Putin vo svojom prejave opäť zdôvodňoval vyslanie vojsk na Ukrajinu tým, že sa snaží ochrániť rusky hovoriace obyvateľstvo pred "neonacistickou diktatúrou", ktorej cieľom je týchto ľudí "navždy odrezať od Ruska, ich historickej vlasti".

Zároveň kritizoval "západné elity", ktoré "urobili z Ukrajiny svoju kolóniu, vojenskú základňu namierenú proti Rusku". Západ podľa jeho slov podnecuje "nenávisť, radikálny nacionalizmus a nepriateľstvo voči všetkému ruskému". (TASR)

Ukrajina ešte v sobotu zničila sklad rakiet a zbraní pre delostrelectvo pri obci Kotluban v ruskej Volgogradskej oblasti.

„Podľa dostupných informácií dorazil do skladu deň pred útokom vlak s iránskymi raketami. Vojenský objekt bol silne chránený systémom elektronického boja a protivzdušnej obrany, ale naše jednotky úspešne splnili bojový cieľ,“ uvádza sa vo vyhlásení Ukrajincov.

Generálny štáb uviedol, že obranné sily naďalej oslabujú vojenské kapacity Ruska.

Operáciu vo Volgogradskej oblasti údajne vykonali sily obsluhujúce bezpilotné systémy v spolupráci s jednotkami určenými pre špeciálne operácie, obranným spravodajstvom a Ukrajinskou bezpečnostnou službou. (SITA)

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila všetky ruské drony útočiace na Kyjev.

Rusko zaútočilo v niekoľkých vlnách. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila alebo neutralizovala prostriedkami elektronického boja všetky drony vypálené smerom na hlavné mesto, oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko.

"Letecký poplach v hlavnom meste trval viac než päť hodín," uviedol Popko. Dodal, že podľa predbežných informácií neboli hlásené nijaké škody ani obete.

Ukrajinská protivzdušná obrana neskôr informovala, že Rusko v noci zaútočilo na územie Ukrajiny celkovo so 73 dronmi a troma raketami. Ukrajinskej obrane sa podarilo zneškodniť 67 dronov a jednu raketu.

Celkovo pritom obrana zasahovala okrem Kyjeva v ďalších desiatich ukrajinských oblastiach vrátane tých, ktoré obklopujú Kyjevskú oblasť.

Z boja bolo v priebehu dňa vyradených ďalších 1 250 okupantov, od začiatku invázie zhruba 653 060, oznámilo ukrajinské velenie.

Ruská armáda stratila aj 27 bojových obrnených vozidiel, 27 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém a 38 dronov.

Rusko zaútočilo nadránom dronmi na ciele v Kyjeve. Útoky prebiehali vo viacerých vlnách.

Nálety si nevyžiadali vďaka práci protivzdušnej obrany žiadne obete ani škody, uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko.

Presný počet bezpilotných lietadiel a ďalšie informácie podľa neho zverejní v pravidelnom rannom hlásení ukrajinské letectvo.

Ukrajinské médiá či agentúra Reuters citovali svedkov, ktorí podľa nich nad ukrajinskou metropolou v priebehu noci počuli početné explózie. Zazreli tiež objekty zasiahnuté počas letu.