Ukrajina Rusko Online: Po ruských útokoch hlásia obete Kryvyj Rih aj prístav Izmajil

Náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko rokoval na Ukrajine s veliteľom tamojších ozbrojených síl Oleksandrem Syrským.

Ukrajinská armáda to uviedla na svojich sociálnych sieťach. Obaja vojaci rokovali o situácii na fronte aj armádnej pomoci poskytnutej Slovenskom Ukrajine, ktorá od februára predminulého roka čelí ruskej invázii.

Podľa ukrajinskej armády Zmeko navštívil Ukrajinu tretíkrát do začiatku ruskej invázie. Kyjev uviedol, že Zmeko a Syrskyj hovorili o potrebách ukrajinskej armády. "Som vďačný slovenskej vláde a ľudu za vojenskú a technickú pomoc poskytnutú ukrajinskej armáde," uviedol Syrskyj, podľa ktorého sa zbrane dodané Slovenskom ukázali ako efektívne v bojoch s ruskou armádou.

Zmeko a Syrskyj rokovali tiež o posilnení spolupráce medzi ukrajinskou a slovenskou armádou. "Oceňujem vašu pomoc v príprave našich jednotiek," uviedol Syrskyj. Podobne ako ďalšie krajiny EÚ a Severoatlantickej aliancie sa Slovensko podieľa na výcviku ukrajinských vojakov. (ČTK)

Čína a Brazília pokračovali v úsilí získať podporu štátov pre plán na ukončenie ruskej vojny na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj túto iniciatívu ale odmietol a uviedol, že slúži záujmom Moskvy. 

Sedemnásť krajín sa zúčastnilo na stretnutí popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, ktorému predsedali čínsky minister zahraničných vecí Wang I a brazílsky poradca pre zahraničnú politiku Celso Amorim.

Diskutovali o potrebe zabrániť eskalácii vojny na Ukrajine a snahe zabrániť použitiu zbraní hromadného ničenia a tiež útokom na jadrové elektrárne, povedal novinárom Wang.

"Rusko a Ukrajina sú susedia, ktorí sa od seba nemôžu vzdialiť, a tak je priateľstvo jediná skutočná možnosť," zdôraznil čínsky minister a dodal, že medzinárodné spoločenstvo by malo podporiť medzinárodnú mierovú konferenciu za účasti Ruska aj Ukrajiny.

"Vyzývame na zdržanlivosť v otázke použitia či hrozby použitia zbraní hromadného ničenia, najmä jadrových, chemických a biologických zbraní," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

Okrem Brazílie a Číny podpísalo oficiálne vyhlásenie desať ďalších krajín vrátane Indonézie, Juhoafrickej republiky a Turecka. Podľa Amorima nadväzuje na šesťbodový plán, ktorý v máji navrhla Čína spolu s Brazíliou. Dodal tiež, že krajiny sa budú v New Yorku stretávať aj naďalej v rámci zoskupenia "priatelia za mier".

Zelenskyj sa počas stredajšieho prejavu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN spýtal, prečo Čína a Brazília navrhujú alternatívu k jeho vlastnému mierovému plánu.

"Keď niektorí navrhujú alternatívy, polovičaté plány urovnania, takzvané súbory zásad, nielenže ignorujú záujmy a utrpenie Ukrajincov... ale tiež dávajú (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi politický priestor na to, aby pokračoval vo vojne," dodal Zelenskyj. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj ocenil podľa svojich slov veľmi prínosné stretnutie s Donaldom Trumpom.

Obaja sa na schôdzke v New Yorku zhodli, že viac ako dva a pol roka trvajúcu vojnu na Ukrajine treba zastaviť.

"Predstavil som mu náš víťazný plán a dôkladne sme preskúmali situáciu na Ukrajine a dôsledky vojny pre našich ľudí. Diskutovali sme o mnohých detailoch," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Putinov poradca Patrušev obvinil Západ zo snahy izolovať ruskú Kaliningradskú oblasť obmedzeniami dodávok tovaru.

Patrušev pricestoval v piatok do tejto ruskej exklávy nachádzajúcej sa medzi Litvou a Poľskom. Počas návštevy skonštatoval, že 80 percent tovaru, ktorý podľa neho oblasť potrebuje, sa tam nedá prepraviť po súší. Sankcie Európskej Únie uvalené na Moskvu v súvislosti s jej vojnou na Ukrajine totiž zakazujú prepravu určitého tovaru aj na toto miesto.

"Krajiny Západu sa snažia v maximálnej miere skomplikovať tranzit tovaru a osôb do Kaliningradu, aby tak izolovali Kaliningradskú oblasť a narušili jej dopravné spojenie s hlavným územím Ruska," citovala Patruševa ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Podľa jeho slov musí Rusko zásobovať exklávu väčšinou po mori prostredníctvom trajektu premávajúceho medzi Kaliningradom a prístavom v ruskom Petrohrade.

Poradca prezidenta preto dodal, že sa pracuje na presune nafty, cementu a iných materiálov prostredníctvom špecializovanej flotily cisterien, zatiaľ čo sa budujú dva vlakové a cestné trajekty, ktorých úlohou bude zlepšiť dopravné spojenie.

Tieto plavidlá by mali dokončiť v roku 2028, citovala Patruševa agentúra TASS. (TASR)

Päť ľudí zahynulo pri výbuchu na čerpacej stanici v ruskom Dagestane, zatiaľ čo ďalších desať utrpelo zranenia.

"Budova (čerpacej) stanice je zničená," uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie na platforme Telegram s tým, že v plameňoch je momentálne zhruba 500 štvorcových metrov zahŕňajúcich "technickú časť" a bufet zmienenej stanice. Príčina výbuchu nebola bezprostredne známa.

K výbuchu došlo na čerpacej stanici južne od dagestanskej metropoly Machačkala, pričom podľa zmieneného rezortu na miesto vyslali 120 záchranárov.

V auguste 2023 zahynulo pri výbuchu a následnom požiari na čerpacej stanici na predmestí Machačkaly 37 ľudí a ďalších 119 utrpelo zranenia, pripomína AFP. K takýmto nehodám dochádza v Rusku pomerne často, a to v dôsledku porušovania bezpečnostných predpisov či používania zastaranej techniky. (TASR)

Trump na stretnutí so Zelenským prisľúbil, že ak sa znovu stane prezidentom USA, tak rýchlo ukončí vojnu na Ukrajine.

"Toto je vojna, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť, a my ju vyriešime," povedal americký exprezident po schôdzke v jeho newyorskom mrakodrape Trump Tower.

Trump bezprostredne pred schôdzkou, stojac po boku Zelenského, pre médiá povedal, že bude spolupracovať ako s Kyjevom, tak aj Moskvou, aby dosiahol ukončenie vojny. Zelenskyj zase avizoval, že chce s Trumpom prediskutovať svoj "víťazný plán" zameraný na ukončenie vojny. Trump vyzdvihol Zelenského iniciatívu, zároveň však podotkol, že má pevný vzťah aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Máme veľmi dobrý vzťah (so Zelenským) a ja mám tiež veľmi dobrý vzťah, ako aj viete, s prezidentom Putinom," povedal bývalý šéf Bieleho domu. "A myslím si, že ak zvíťazíme (vo voľbách), myslím že to (vojnu na Ukrajine) vyriešime veľmi rýchlo," dodal.

Trump ohlásil svoje rozhodnutie stretnúť sa so Zelenským až vo štvrtok večer, niekoľko dní po tom, ako ľudia z jeho volebného tímu i jeho najbližší spolupracovníci tvrdili, že takáto schôdzka je nepravdepodobná.

Exprezident USA totiž naznačoval, že je nespokojný s nedávnymi výrokmi ukrajinského lídra pre magazín The New Yorker, v ktorých Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že Trump v skutočnosti nevie, ako zastaviť vojnu na Ukrajine. Zelenského tiež kritizoval za to, že odmietol uzavrieť dohodu s Ruskom.

Zelenskyj sa momentálne v New Yorku zúčastňuje na stretnutiach popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN a rovnako ako mnohí svetoví lídri sa pred prezidentskými voľbami v USA chcel stretnúť aj s Trumpom.

Vo štvrtok už absolvoval schôdzky s dosluhujúcim prezidentom USA Joeom Bidenom a demokratickou prezidentskou kandidátkou, súčasnou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Tá avizovala, že v prípade svojho zvolenia za prezidentku bude pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. (TASR)

Novinári objavili na Telegrame profil ponúkajúci peniaze za sabotáže v Pobaltí.

Novinári z medzinárodnej skupiny médií, v ktorej bola aj nemecká stanica ZDF či rakúsky denník Der Standard, objavili na sociálnej sieti Telegram profil ponúkajúci peniaze za sabotáže vykonávané v Pobaltí. Píše to dnes denník Le Monde.

Profil sa propagoval na kanáli Grey Zone, ktorý má blízko k ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupine. Podľa zdrojov z tajných služieb sa Rusko týmto spôsobom snaží rekrutovať ľudí na záškodnícke aktivity na západ od svojich hraníc.

Podľa novinárov nebol profil spojený so žiadnym konkrétnym útokom. 

V rámci komunikácie ponúkal profil vymyslenému človeku peniaze za útoky na armádne objekty či techniku a až 10-tisíc dolárov za zabitie "fašistov", čím zrejme profil myslel odporcov Ruska. (ČTK)

NATO podľa Lukašenka plánuje útok na Bielorusko, pohrozil použitím jadrových zbraní.

S odkazom na tamojšiu tlačovú agentúru Belta o tom informovala agentúra DPA.

"Útok na Bielorusko by znamenal tretiu svetovú vojnu," vyhlásil bieloruský líder počas vystúpenia pred študentmi v Minsku. Bielorusko a jeho blízky spojenec Rusko by podľa neho v takom prípade použili jadrové zbrane. Lukašenko poďakoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za nedávnu zmenu ruskej jadrovej doktríny.

"Američania a Poliaci sa už rozmiestnili pozdĺž hranice, najmä poľskej," tvrdí Lukašenko. Bielorusko je podľa neho na prípadný útok pripravené a bude okamžite reagovať. Ďalej doplnil, že Západ nie je prichystaný na takúto eskaláciu.

Bielorusko samo nie je jadrovou mocnosťou, avšak od konca roka 2023 sú na jeho území umiestnené taktické jadrové zbrane z Ruska. Lukašenko v apríli hovoril o niekoľkých desiatkach jadrových hlavíc. Minsk dostal aj ruské rakety Iskander, ktoré môžu byť vybavené jadrovými hlavicami, pripomína DPA. (TASR)

NATO budúci rok vo Fínsku neďaleko ruských hraníc zriadi nové veliteľstvo pre prípad konfliktu.

Jeho úlohou bude riadiť operácie pozemných síl aliancie v severnej Európe v prípade vojenského konfliktu. Podľa agentúry Reuters to oznámil fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

"Dnes ráno som sa rozhodol, že navrhneme NATO zriadiť veliteľstvo... v Mikkeli," uviedol Häkkänen s odvolaním sa na mesto na juhovýchode Fínska, ktoré leží asi dve hodiny cesty autom od ruských hraníc. Členské štáty aliancie vyjadrili už dopredu súhlas s týmto krokom.

Veliteľstvo bude mať spočiatku ročný rozpočet 8,5 milióna eur a bude tam pôsobiť niekoľko desiatok vojakov z rôznych krajín. (ČTK)

Ukončenie podpory Ukrajiny povedie k zvýšeniu počtu vojnových zločinov v podaní Ruska, nie k poklesu.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, počas Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku to povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

Tá poukázala na skutočnosť, že pokiaľ si ruský vodca Vladimir Putin nebude chcieť sadnúť za rokovací stôl, ukončenie podpory ukrajinskej sebaobrany zo strany spojencov bude znamenať „ponechanie ukrajinských detských nemocníc bez ochrany“. „Znamenalo by to viac vojnových zločinov, nie menej. A možno aj v iných krajinách,“ poznamenala Baerbocková.

Šéfka nemeckej diplomacie zároveň zdôraznila, že po pozvaní Ruska na medzinárodný mierový samit „Putin poslal svoju odpoveď bombardovaním detskej nemocnice“. Poznamenala tiež, že Rusko sa opakovane „pohráva s nedotknuteľnosťou hraníc pobaltských štátov a Poľska“. (SITA)

Nórsko s okamžitou platnosťou prestane automaticky udeľovať ochranu všetkým Ukrajincom.

Prichádzajúcich zo západu krajiny bude posudzovať individuálne. 

Od začiatku vojny škandinávska krajina automaticky poskytovala ochranu všetkým prichádzajúcim ukrajinským utečencom. Teraz sa ale vláda rozhodla k zmene svojho postoja.

"Nemôžeme prijať neprimeraný počet vysídlených osôb v porovnaní s podobnými krajinami, ako sú severské štáty," zdôvodnila to ministerka spravodlivosti Emilie Engerová Mehlová. Poznamenala tiež, že rastúci podiel ukrajinských utečencov tvoria muži, z ktorých sú mnohí v bojovom veku.

Po novom tak budú nórske úrady individuálne posudzovať žiadosti Ukrajincov prichádzajúcich zo západu krajiny, ktorý je ďaleko od frontovej línie, aj keď aj sem opakovane dopadajú ruské rakety. (ČTK)

Všetky ukrajinské tepelné elektrárne a časť kapacity vodných elektrární boli v dôsledku ruských útokov zničené.

Potenciálne milióny ľudí môžu zostať v zime bez tepla. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to prezident Zelenskyj.

V dôsledku ruských útokov bolo zničených 80 percent výroby energie. „Takto sa ruský diktátor Vladimir Putin pripravuje na zimu. Dúfa, že bude trápiť milióny a milióny Ukrajincov. Obyčajné rodiny - ženy a deti. Obyčajné mestá a obyčajné dediny. Putin ich chce počas zimy nechať v tme a chlade, prinútiť Ukrajinu trpieť a vzdať sa,“ vyhlásil ukrajinský líder.

Zelenskyj tento týždeň povedal, že nedávno dostal spravodajskú informáciu o tom, že Putin plánuje útoky na ukrajinské jadrové zariadenia a infraštruktúru s cieľom odpojiť jadrové reaktory od elektrickej siete. „Rusko dostáva snímky a podrobné informácie o infraštruktúre našich jadrových elektrární pomocou svojich satelitov a satelitov iných krajín,“ skonštatoval Zelenskyj.

Prezident poznamenal, že akýkoľvek ruský útok rakety alebo dronu, akýkoľvek kritický incident v energetickom systéme môže viesť k jadrovej katastrofe. „Takýto deň by nikdy nemal prísť. A Moskva to musí pochopiť. Toto sú jadrové elektrárne a musia byť bezpečné,“ vraví Volodymyr Zelenskyj. (SITA)

Litva plánuje nakúpiť tanky Leopard 2 nemeckej výroby pre novú divíziu svojich ozbrojených síl.

Oznámil to minister obrany Laruynas Kasčiunas. 

Kasčiunas nespresnil, koľko tankov alebo akú verziu by Litva od nemeckej spoločnosti KraussMaffei nakúpila a ani koľko by za to zaplatila. Povedal však, že kontrakt by sa mohol podpísať v novembri, keď o nákupe rozhodne litovská Rada pre národnú bezpečnosť.

Litva je členkou krajinou Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Na západe susedí s ruskou exklávou Kaliningrad a spoločnú hranicu má aj s Bieloruskom — spojencom Moskvy.

Vilnius považuje inváziu ruských síl na Ukrajinu za priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť. Vláda v dôsledku toho zvýšila výdavky na obranu a masívne modernizuje litovskú armádu. V rámci ozbrojených síl vznikne nová divízia, ktorej súčasťou bude aj tankový prápor.

V Litve tiež bude trvalo umiestnená obrnená brigáda nemeckých ozbrojených síl, dodáva DPA. (TASR)

Rusko tvrdí, že jeho sily obsadili obec Marynivka v Doneckej oblasti.

Agentúra Reuters poznamenala, že správu nebola schopná nezávisle overiť, ale ruské sily v posledných týždňoch urýchlili j postup v Doneckej oblasti.

Ruské ministerstvo spomenulo aj dobytie mesta Ukrajinsk. Jeho ovládnutie oznámil Ruskom dosadený náčelník okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin v stredu.

V Doneckej oblasti sú minimálne dve obce s názvom Marynivka. Jednu z nich, na ukrajinsko-ruských hraniciach, okupujú Rusi podľa ukrajinských zdrojov už od roku 2014.

Ďalšia Marynivka sa nachádza 22 kilometrov od Pokrovska, na ktorý smeruje hlavný nápor terajšej ruskej ofenzívy v Doneckej oblasti. (ČTK)

Pri raketovom údere na Kryvyj Rih zahynula žena a šesť mužov utrpelo zranenia.

Uviedol to šéf vojenskej administratívy mesta Oleksandr Vilkul, ktorý aktualizoval predchádzajúce informácie.

Pod troskami môžu byť uväznení ďalší traja ľudia, dodal. Pátracie a záchranné operácie pokračujú.

Rakúsko by sa mohlo vyrovnať so stratou dodávok ruského plynu vďaka dovozu z Nemecka a Talianska.

Ako referuje web Montel News, uviedla to expertka na energetickú politiku z rakúskeho ministerstva pre klímu Karoline Narodoslawsky.

„Sme veľmi dobre prepojení so susednými krajinami. V prípade potreby je už možné dovážať do Rakúska veľké množstvá z Nemecka a Talianska,“ uviedla a dodala, že cieľom je postupne do roku 2027 vyradiť ruské fosílne palivá, hoci niektoré krajiny ako Slovensko či Maďarsko naďalej dostávajú plyn z Ruska cez Ukrajinu v dôsledku existujúcej dohody o tranzite.

SPP pokračuje v rokovaniach o tranzite plynu cez Ukrajinu po tom, ako vyprší zmluva medzi Kyjevom a Gazpromom.

Uviedol to generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz. 

Ukrajina oznámila, že nechce obnoviť dohodu o tranzite plynu. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré si zabezpečili výnimku zo zákazu Európskej únie na dovoz plynu z Ruska a má záujem na pokračovaní tranzitu.

"Keď zvážim všetky riziká, som presvedčený, že tranzit by mal byť a musí byť zachovaný, aby sa predišlo umelým nákladom v strednej Európe," povedal Ferencz na okraj plynárenskej konferencie v Hornom Smokovci. "Mám pocit, že veci sa nejako urovnajú. Aj v roku 2019 bolo predĺženie tranzitu podpísané v decembri," dodal.

Pri ruskom útoku na mesto Kryvyj Rih boli zranení piati ľudia, dvaja museli byť hospitalizovaní.

Pátranie po štyroch nezvestných pokračuje, môžu sa nachádzať pod troskami zasiahnutej budovy. Ukrajinské médiá predtým uviedli, že ruská raketa zasiahla policajné veliteľstvo. (ČTK)

Ruská bezpečnostná služba vyšetruje troch zahraničných novinárov v súvislosti s ich reportážami z Kurskej oblasti.

Ide o dvoch austrálskych a jedného rumunského novinára. Celkový počet takýchto vyšetrovaní sa tak zvýšil na 12. 

Kathryn Dissovú a Fletchera Yeunga z austrálskej televízie ABC News a rumunského novinára Mirceu Barbuho, ktorý podľa agentúry Agerpres pracuje pre HotNews.ro, vyšetrujú pre nelegálne prekročenie ruských hraníc.

Novinárom, z ktorých sa ani jeden zrejme nenachádza v Rusku, hrozí podľa ruských zákonov až päť rokov väzenia, píše AFP. (TASR)

Fínsko zaznamenalo v uplynulých rokoch zvýšené ohrozenie podmorskej infraštruktúry v oblasti Baltského mora.

Uviedol to životného prostredia a klímy severskej krajiny Kai Mykkanen. 

Fínsko a Estónsko podpísali v piatok dohodu o zvýšení bezpečnosti ich spoločnej podmorskej infraštruktúry, ktorá zahŕňa energetické a telekomunikačné káble, ako aj pred rokom poškodený plynovod Balticconnector.

"Počas niekoľkých uplynulých rokov sme si všimli konkrétny spôsob, akým sa zvyšujú hrozby pre bezpečnosť trás prenosu energie, žiaľ, najmä vo Fínskom zálive a celkovo v oblasti Baltského mora," povedal Mykkanen.

V Moskve sa začal proces s americkým dôchodcom. Je obžalovaný, že ako žoldnier bojoval na strane Ukrajiny.

V prípade odsúdenia mu hrozí až 15 rokov väzenia, napísala ruská štátna agentúra RIA Novosti. Západné agentúry meno obžalovaného prepísali z ruštiny ako Stefana Hubbarda, resp. Stephena Jamesa Hubbarda.

Ruská agentúra neuviedla, kde a kedy bol Američan zadržaný, len napísala, že na Ukrajinu sa presťahoval v roku 2014 a že ho na súd predviedla vojenská polícia.

Prokurátorka požiadala súd, aby obžalovaného vzal na pol roka do väzby kvôli obave, že by mohol brániť objasneniu prípadu a ďalej sa venovať "zločineckej činnosti". Súd žiadosti vyhovel.

Hubbard "bol unesený na Ukrajine" pred takmer tromi rokmi, napísala na Facebooku žena, ktorá sa označila za Hubbardovu sestru, napísala agentúra Reuters s tým, že dotyčnú ženu sa jej nepodarilo kontaktovať, rovnako ani Hubbardovho obhajcu.

Americké veľvyslanectvo v Moskve a ukrajinské ministerstvo zahraničia doteraz nereagovali na žiadosť o vyjadrenie. (ČTK)

PS kritizuje stretnutie Blanára s Lavrovom. Nadbiehanie Rusku podľa hnutia len prehlbuje ukrajinské utrpenie. (SITA)

Počas útoku na ukrajinskú infraštruktúru v delte Dunaja ruský dron zrejme narušil vzdušný priestor Rumunska.

Útok ruských síl neďaleko rumunských hraníc monitorovali štyri stíhačky NATO. 

"Ruské sily v piatok podnikli novú sériu útokov bezpilotnými lietadlami na civilné ciele a infraštruktúru v prístavoch na Ukrajine v blízkosti riečnej hranice s Rumunskom v Kilijskom ramene Dunaja," uvádza ministerstvo vo vyhlásení.

Rezort obrany tvrdí, že jeden z dronov podľa radarov zrejme na veľmi krátky čas, menej ako tri minúty, narušil rumunský vzdušný priestor. Situáciu v ukrajinskom-rumunskom pohraničí monitorovali dve stíhačky F-16 a dve stíhačky F-18. Úrady v župe Tulcea varovali obyvateľov, aby nevychádzali von. (TASR)

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu 32 dronmi Šáhid a tromi raketami. Ukrajinská obrana zostrelila 24 dronov. 

Letectvo uviedlo, že Rusko pri útoku použilo dve riadené rakety Ch-22 vypálené z Čierneho mora a balistickú raketu Iskander-M vystrelenú z anektovaného polostrova Krym.

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim na sieti Telegram informoval, že nad oblasťou bol zostrelený jeden dron.

Pri ruskom útoku v Dnepropetrovskej oblasti došlo podľa tamojšieho gubernátora Serhija Lysaka k poškodeniu infraštruktúry. V meste Dnepropetrovsk po útoku vypukol požiar, ktorý sa podarilo uhasiť. Raketa zasiahla aj administratívnu budovu v meste Kryvyj Rih. Lysak uviedol, že pod troskami sa môžu nachádzať ľudia. Ukrajinská polícia spresnila, že raketa zasiahla miestne policajné oddelenie.

Na okupovanom Kryme zadržali dvoch mužov, ktorí údajne poskytovali Kyjevu informácie o ruských vojenských objektoch.

Jeden zo zadržaných, identifikovaný ako 45-ročný obyvateľ Krymu, podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) odovzdal Ukrajine spravodajské informácie, aby ich použila pri raketových útokoch.

Údajne poskytol aj údaje o súradniciach zariadení protivzdušnej obrany v meste Kerč.

Krymský most, nazývaný aj Kerčský most, spája pevninské Rusko s anektovaným Krymským polostrovom. Vedie práve z mesta Kerč do Krasnodarského kraja na juhu Ruska. Je mimoriadne dôležitý pre zásobovanie polostrova i ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine a Kyjev naň za posledné roky niekoľkokrát zaútočil.

FSB, citovaná ruskou agentúrou TASS, tvrdí, že druhý 43-ročný muž ponúkol pomoc aj ukrajinskému ministerstvu obrany, a to vo forme spravodajských informácií o umiestnení zbraní, vojenského vybavenia a jednotiek v meste Sevastopoľ s cieľom identifikovať vhodné ciele.

Oboch mužov vyšetrujú vo veci vlastizrady a špionáže. Hrozí im doživotný trest odňatia slobody. (TASR)

Počas uplynulého dňa Rusko stratilo 1 370 vojakov, od začiatku invázie zhruba 649 170, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 21 tankov, 48 obrnených bojových vozidiel pechoty a 58 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 846 tankov, 17 396 obrnených bojových vozidiel pechoty a 18 678 delostreleckých systémov.

Pri ruskom dronovom útoku na prístavné mesto Izmajil v Odeskej oblasti zahynuli tri osoby a 11 vrátane dieťaťa sa zranilo.

"Rozsiahly teroristický útok" sa podľa gubernátora Oleha Kipera odohral skoro ráno. Medzi obeťami sú dve ženy a jeden muž.

V dôsledku útoku boli poškodené rodinné domy, obytné bloky a ďalšie budovy a vozidlá. Vypuklo tiež niekoľko požiarov. K príspevku na Telegrame priložil Kiper aj snímky zničených domov.

Prístav v Izmajil i ďalšie ukrajinské prístavy na Dunaji sú dôležité pre dovoz pohonných hmôt na Ukrajinu. (TASR)

Trump sa v piatok v New Yorku stretne s ukrajinským prezidentom Zelenským, ktorý je na návšteve v USA.

Republikánsky kandidát na prezidenta toto stretnutie oznámil na tlačovej konferencii v New Yorku, kde súčasne informoval, že vo štvrtok večer (miestneho času) sa v budove Trump Tower stretne aj s britským premiérom Keirom Starmerom.

Trumpovo rozhodnutie stretnúť sa so Zelenským nasledovalo niekoľko dní po tom, ako ľudia z jeho volebného tímu i jeho najbližší spolupracovníci naznačovali, že takéto stretnutie je nepravdepodobné.

Schôdzka sa zároveň uskutoční deň po tom, ako Trump kritizoval ukrajinského vodcu za to, že odmietol uzavrieť dohodu s Ruskom.

Vo štvrtok však Trump na tlačovej konferencii vyhlásil, že "je hanba, čo sa deje na Ukrajine. Toľko úmrtí, toľko skazy. Je to strašná vec".

Trump síce konštatoval, že sa teší sa stretnutie so Zelenským, ale naznačil aj to, že je nespokojný s jeho nedávnymi výrokmi pre magazín The New Yorker, keď ukrajinský líder vyjadril presvedčenie, že Trump v skutočnosti nevie, ako zastaviť vojnu na Ukrajine.

Na svojej tlačovej konferencii Trump na margo toho konštatoval, že Zelenskyj ho nepozná. "Verím, že sa mi podarí uzavrieť dohodu", ktorá povedie k ukončeniu vojny," dodal Trump. (TASR)

So Zelenským sa vo Washingtone stretla aj Kamala Harrisová. Ubezpečila ho, že jej "podpora ľudu Ukrajiny je neochvejná".

"Ukrajinský ľud statočne bráni svoje domovy a svoju vlasť, svoju slobodu a demokraciu proti brutálnemu diktátorovi," povedala Harrisová na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským po ich rokovaniach v Bielom dome.

Harrisová zároveň kritizovala tých, ktorí by Ukrajinu prinútili vzdať sa veľkej časti svojho územia a požadovali by, aby akceptovala svoju neutralitu.

"Tieto návrhy sú rovnaké ako návrhy (ruského prezidenta Vladimira) Putina. A povedzme si jasne, že to nie sú návrhy pre mier. Sú to návrhy na kapituláciu," vyhlásila.

Dodala, že ľudia, ktorí to navrhujú a podporujú, sú aj v USA. Podľa Harrisovej sú takéto návrhy nebezpečné a neprijateľné. Podľa AFP šlo o narážku na Harrisovej protikandidáta v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, republikána Donalda Trumpa.

Harrisová opäť pripomenula, že vojnu na Ukrajine môže ukončiť ruský prezident Vladimir Putin, keď nariadi stiahnutie ruských jednotiek z ukrajinského územia.

Viceprezidentka USA tiež zopakovala, že o konci vojny sa nedá rozhodnúť bez Ukrajiny.

Zelenského stretnutie s Harrisovou sa uskutočnilo po tom, ako sa ukrajinský líder v Bielom dome zišiel s dosluhujúcim prezidentom USA Joeom Bidenom a podľa spravodajskej televízie CNN naznačilo Zelenského odhodlania nadviazať s Harrisovou úzku spoluprácu, ak by vyhrala novembrové prezidentské voľby v USA.

Kamala Harrisová sa už pred stretnutím so Zelenským vyjadrila, že v prípade svojho zvolenia za prezidentku USA bude pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. (TASR)

Rusko nevyhrá, vyhlásil Biden počas stretnutia so Zelenským. V Bielom dome diskutovali o jeho víťaznom pláne.

"Rusko nezvíťazí. Ukrajina zvíťazí a my budeme aj naďalej stáť pri vás na každom kroku," vyhlásil Biden.

Americký prezident ešte pred bilaterálnym stretnutím uviedol, že USA budú v súčasnosti aj budúcnosti pomáhať Ukrajine a posilňovať jej pozíciu na bojisku a zároveň venovať pozornosť aj jej obranným potrebám. Biden preto nariadil Pentagónu, aby prerozdelil všetky zostávajúce finančné prostriedky určené na bezpečnosť do januára, keď sa končí jeho funkčného obdobie, píše Reuters.

Zelenskyj sa poďakoval Bidenovi za podporu a povedal, že je dôležité zabezpečiť aj budúcnosť Ukrajiny v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Ukrajina sa totiž už dlhšie usiluje o členstvo v týchto organizáciách.

Ruský prezident Putin však tvrdí, že mierové rozhovory sa môžu začať len vtedy, keď Kyjev prenechá rozsiahle územia východnej a južnej Ukrajiny Rusku a vzdá sa svojich ambícií na členstvo v NATO. (TASR)