Európska únia pošle Ukrajine 160 miliónov eur zo zmrazených ruských aktív (SME Minúta)

Ukrajinský parlament schválil premenovanie 327 miest a obcí. Chcú sa zbaviť sovietskeho a ruského dedičstva.

Jeden z predkladateľov uznesenia Roman Lozynskyj označil prijatie uznesenia za "historické rozhodnutie", ktoré sa malo urobiť už pred 33 rokmi. Zároveň avizoval, že budú nasledovať ďalšie zmeny názvov asi 200 obcí, ktoré treba zosúladiť s normami štátneho jazyka.

"Mestá a obce sa vrátia k svojim historickým názvom, prípadne dostanú nové, ktoré navrhnú miestne zastupiteľstvá," konštatoval Lozynskyj.

Za uznesenie hlasovalo 281 zo 450 poslancov. Okrem iného Novomoskovsk sa bude po novom nazývať Samar, z Krasnohradu bude Berestin, z Družby Chutir-Mychajlivskyj a z mesta Pervomajsk sa stane Zlatopiľ.

Ešte pred vojnou na Ukrajine premenovali niektoré mestá nesúce mená politikov zo sovietskej éry. Z miliónovej metropoly Dnepropetrovsk, pomenovanej na počesť predsedu Najvyššieho sovietu Ukrajinskej SSR Grigorija Petrovského, sa stalo Dnipro, z Kirovohradu (meno mal po sovietskom politikovi Sergejovi Kirovovi) Kropyvnyckyj a z Arťomovska (pomenovanom po revolucionárovi Fjodorovi Andrejevičovi Sergejevovi, prezývanom Arťom) Bachmut.

Premenovávaním miest a obcí na Ukrajine nie je bez kontroverzií. V utorok viacerí poslanci počas rozpravy zablokovali rečnícky pult s cieľom odložiť hlasovanie. (TASR)

Zelenskyj budúci štvrtok navštívi Biely dom, kde sa stretne s prezidentom USA Bidenom a viceprezidentkou Harrisovou.

Vo štvrtok to oznámil Biely dom. Počas návštevy USA sa Zelenskyj stretne aj s exprezidentom a kandidátom Republikánskej strany na prezidenta Donaldom Trumpom.

Stretnutie v Bielom dome sa uskutoční po vystúpení ukrajinského prezidenta na Valnom zhromaždení OSN, ktoré je naplánované na utorok. Pôjde o celkovo štvrtú návštevu Zelenského v Bielom dome od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

"Lídri budú diskutovať o vývoji vojny medzi Ruskom a Ukrajinou," uvádza Biely dom. Zaoberať sa budú aj strategickým plánovaním a americkou podporou pre Ukrajinu. "Prezident a viceprezidentka zdôraznia svoj neochvejný záväzok stáť pri Ukrajine, až kým v tejto vojne nezvíťazí," zdôrazňuje úrad amerického prezidenta.

Stretnutie s Bidenom sa uskutoční v čase, keď Kyjev čoraz častejšie apeluje na USA a ostatné západné štáty, aby zrušili obmedzenia, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom na ruskom území.

Zelenskyj zároveň v stredu vyhlásil, že má pripravený "víťazný plán" na ukončenie vojny s Ruskom. O tomto pláne sa chystá rokovať s americkým prezidentom. Zatiaľ však podrobnosti plánu bližšie nešpecifikoval.

S Donaldom Trumpom sa ukrajinský líder osobne stretne prvýkrát od začiatku invázie. Zelenskyj s exprezidentom naposledy telefonoval v júli tohto roka.

Trump opakovane vyhlasuje, že v prípade víťazstva v nasledujúcich voľbách bude presadzovať rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Jeho kandidát na viceprezidenta JD Vance v nedávnom rozhovore vyhlásil, že Trumpov plán na ukončenie vojny by zahŕňal vytvorenie demilitarizovanej zóny. Ukrajina by v takomto prípade nezískala späť územie, ktoré okupuje Rusko, a taktiež by musela súhlasiť s tým, že nikdy nevstúpi do NATO. (TASR)

Europoslanci vidia v rozšírení vízovej politiky Maďarska riziko pre Schengen. Orbán prejav v europarlamente presunul. (TASR)

Prognóza o vstupe Ukrajiny do Európskej únie do konca desaťročia je reálna, uviedla veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine.

„Ako som už niekoľkokrát povedala v predchádzajúcich rozhovoroch, myslím si, že cieľ, ktorý spomínal predseda (Európskej rady) Michel, týkajúci sa vstupu Ukrajiny do EÚ do konca tohto desaťročia, nie je nereálny. Myslím si, že je reálny,“ povedala Mathernová.

Pri otázke o roku 2030 ako možnom termíne uviedla, že verí, že sa to môže stať.

Podotkla, že pri vstupe nejakej krajiny nejde len o technický proces rokovaní, ale tiež o samotnú ratifikáciu všetkými členskými štátmi. „A to si vždy vyžaduje čas. V prípade rozšírenia v roku 2004 to trvalo približne rok a pol,“ skonštatovala veľvyslankyňa. (SITA)

Ruské bombardovanie zasiahlo domov dôchodcov v ukrajinskom meste Sumy. Hlásia minimálne desať mŕtvych.

Obyvateľov, ktorí výbuchy riadených bômb prežili, boli premiestnení do okolia a čakali na evakuáciu.

Neskôr šéf regionálnej vojenskej správy Sumy Arťuch uviedol, že na mieste útoku zomrel jeden človek a v nemocnici ďalších deväť.

Útoky na ciele v Rusku západnými zbraňami povedú ku globálnej vojne s použitím jadrových zbraní, povedal predseda ruskej Dumy.

Vjačeslav Volodin sa tak vyjadril po uznesení Európskeho parlamentu, ktorý vyzval na ukončenie zákazu pre Ukrajinu útočiť zbraňami dodanými od západných spojencov na relevantné vojenské ciele v Rusku. (The Guardian)

Nemecká vláda navýši vojenskú pomoc Ukrajine plánovanú na tento rok o 397 miliónov eur.

Píše sa to v liste, ktorý adresoval štátny tajomník ministerstva financií Florian Toncar predsedovi rozpočtového výboru Spolkového snemu Helgemu Braunovi.

Toncar v liste konštatuje, že Ukrajina zaznamenáva v dôsledku zvýšenej prevahy Ruska v delostrelectve a používania kĺzavých bômb vysoké materiálne straty. Vzhľadom na to existuje podľa neho vážne riziko, že bez výrazne zvýšenej materiálnej podpory môže Ukrajina Rusku podľahnúť.

O tento "neplánovaný výdavok" požiadal ministerstvo financií rezort obrany. Spolu s už schválenými prostriedkami poskytne Berlín Kyjevu odteraz do konca roka vojenskú pomoc za 1,4 miliardy eur. Na celý rok 2024 bolo na ňu v rozpočte vyčlenených približne osem miliárd eur.

Ako vo štvrtok uviedol týždenník Der Spiegel, spomínaných 397 miliónov eur pre Ukrajinu sa môže získať z nevyužitých prostriedkov v rozpočte ministerstva obrany. Toto riešenie si preto nevyžaduje žiadne dodatočné rozpočtové zdroje, napísal Spiegel s odvolaním sa na interné vládne dokumenty.

Podľa Spiegla do konca roka by mala Ukrajina dostať 50 dodávok vojenskej pomoci.

Pôjde okrem iného o muníciu pre pásový samohybný protilietadlový systém Gepard, ďalších 20 bojových vozidiel pechoty typu Marder, prieskumné a útočné bezpilotné lietadlá, ako aj náhradné diely pre zbraňové systémy, ktoré už boli dodané.

Ruská armáda vlani získala približne 140-tisíc bezpilotných lietadiel a plánuje tento počet desaťnásobne zvýšiť, vyhlásil Putin.

„Kto rýchlejšie zareaguje na tieto požiadavky na bojisku, vyhráva,“ povedal ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí v Petrohrade, ktoré sa týkalo rozvoja výroby bezpilotných lietadiel, uvádza agentúra Reuters.

Putin už skôr povedal, že Rusko tento rok zvyšuje výrobu bezpilotných lietadiel približne desaťnásobne na takmer 1,4 milióna.

Rusko aj Ukrajina kúpili bezpilotné lietadlá v zahraničí a zvýšili svoju vlastnú produkciu. Drony dokážu ničiť okrem zbraní aj energetickú infraštruktúru. (The Guardian)

Slovenskí europoslanci komentovali výzvu na zrušenie zákazu pre Ukrajinu útočiť západnými zbraňami v Rusku.

Rezolúciu schváli Európsky parlament vo štvrtok.

Ľuboš Blaha (nezaradený/Smer-SD), ktorý je členom Výboru pre zahraničné veci, zdôraznil, že hlasoval proti "vojnovej rezolúcii", ktorá eskaluje konflikt s Ruskom a "ženie nás do jadrovej vojny".

"Je neuveriteľné, aká koncentrácia vojnových štváčov je v Európskom parlamente - každý, kto za takéto rezolúcie hlasuje, má na rukách krv," tvrdí.

Dodal, že slovenská politická strana, ktorú zastupuje, podporuje mierové riešenia, odmieta posielať zbrane na Ukrajinu a odsudzuje pokusy používať západné zbrane na ruskom území, čo by bolo "priame zapojenie sa kolektívneho Západu do totálnej vojny proti Rusku".

"Výsledkom môže byť tretia svetová vojna a zánik planéty. Naopak, s Ruskom treba viesť dialóg, a preto oceňujeme všetky mierové iniciatívy, vrátane tej Orbánovej," odkázal poslanec.

Lucia Yar (Progresívne Slovensko) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) uviedla, že podpora EÚ pre Ukrajinu, finančná aj vojenská, musí pokračovať dovtedy, kým to Ukrajinci budú potrebovať.

"Obrana Ukrajiny je obranou Európy. Nestačí však posielať pomoc a zároveň brzdiť Ukrajinu v používaní obranných systémov, ktoré jej dodávame. Nemôžeme dovoliť, aby naša pomoc bola len polovičatá," spresnila.

Dodala, že treba jasne pomenovať, že EÚ má s Ukrajincami spoločného nepriateľa, ktorým je ruský prezident Vladimír Putin a jeho režim.

Upozornila tiež, že v niektorých členských štátoch vrátane Slovenska verejná podpora Ukrajiny klesá, pričom sa to deje nielen v dôsledku sympatií či poddajnosti niektorých politikov voči Putinovi, ale aj vplyvom hybridných operácií Ruska v EÚ.

"Preto musíme výrazne pridať v podpore Ukrajiny, reálnom plnení sľúbených dodávok, ako aj v oblasti strategickej komunikácie. Komisia musí jasne a zreteľne občanom vysvetľovať, prečo je podpora silnej Ukrajiny dôležitá pre mier a bezpečnosť v celej Európe," povedala poslankyňa.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj jej stranícka kolegyňa Ľubica Karvašová. Pripomenula, že Ukrajina bude témou každej plenárnej schôdze EP, lebo väčšina europoslancov si uvedomuje dôležitosť tejto témy pre bezpečnosť a budúcnosť Únie.

"Zodpovední politici si nevyberajú krízy, ktorým budú čeliť, ale čelia tým, ktoré majú na stole a hľadajú na ne riešenie," vysvetlila po tom, ako sa pridala k výzve o pokračujúcej finančnej aj vojenskej podpore pre Ukrajinu "tak dlho, ako to bude potrebné".

Poslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH) zdôraznila, že Rusko zámerne pácha rozsiahle a systematické zločiny na okupovaných územiach na Ukrajine a útočí na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, čo spôsobilo, že milióny Ukrajincov zostávajú aj naďalej vysídlení v rámci Ukrajiny alebo mimo nej.

"Neľudské správanie sa ruských síl a zástupcov Kremľa predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Od 24. augusta Rusko spustilo svoje najmasívnejšie letecké útoky proti Ukrajine za použitia veľkého množstva balistických rakiet a bezpilotných lietadiel. Tieto útoky sa zameriavajú na kritickú civilnú infraštruktúru, ako sú nemocnice, školy, univerzity a obydlia v snahe zlomiť odolnosť ukrajinského ľudu," opísala situáciu Lexmann, ktorá tiež uznesenie podporila. (TASR)

Celkovo 400 miliónov eur od EÚ z prvej tranže zo zmrazených ruských aktív sa použilo na financovanie ukrajinských zbrojoviek.

Takto financovaným produktom sú ukrajinské húfnice Bohdana. Uviedla to v rozhovore so spravodajským webom Ukrajinská pravda veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarína Mathernová.

„Vyrábate v rovnakej kvalite, za menej peňazí, rýchlejšie, znižujete náklady na dopravu a logistiku a platíte dane Ukrajine, takže pomáhate ekonomike," vyjadrila sa slovenská diplomatka.

„Som na to obzvlášť hrdá, pretože som bola jedným z veľmi silných zástancov tohto systému. A som veľmi rada, že sa to teraz skutočne deje,“ dodala Mathernová. (SITA)

Ruské sily znovu získali dve obce v Kurskej oblasti, do ktorej prenikli Ukrajinci, tvrdí predstaviteľ ruskej armády.

Čečenský generálmajor Apti Alaudinov informoval, že ruská armáda získala obce Darjino a Nikolajevo-Darjino.

Tieto obce sú vzdialené asi 15 kilometrov od pôvodnej frontovej línie, ktorá vznikla po augustovom vpáde ukrajinských oddielov.

Ruské jednotky teraz získali pozíciu, z ktorej môžu napadnúť obec Sverdlikovo, ktoré využívajú ukrajinské sily ako logistické centrum.

"Celý náš front sa posunul vpred," uviedol Alaudinov.

Zároveň oznámil, že ruské sily postupujú aj na východe Ukrajiny. Ruské ministerstvo obrany oznámilo dobytie ukrajinskej obce Heorhijivka v Doneckej oblasti.

Ukrajinská armáda sa podľa ruského ministerstva obrany snaží preniknúť cez ruské hranice na inom mieste, aby tak odlákala časť ruských jednotiek. (TASR)

Súčasný cieľ vojenských výdavkov nebude stačiť na ochranu aliancie, keďže Rusko predstavuje stále väčšiu hrozbu.

Očakáva sa, že túto vetu prednesie generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojom rozlúčkovom prejave.

„Musíme byť ochotní zaplatiť cenu za mier. Čím viac peňazí, tým silnejšia je naša obrana, tým účinnejšie je naše odstrašovanie, tým väčšia je naša bezpečnosť,“ píše s v poznámkach pre pripravovaný Stoltenbergov prejav.

„Dobrou správou je, že sme splnili sľub, ktorý sme dali pred desiatimi rokmi (vynaložiť dve percentá HDP na obranu). Ale zlou správou je, že to už nestačí na to, aby sme boli v bezpečí,“ mal by okrem iného 65-ročný bývalý nórsky premiér, ktorý vedie NATO od roku 2014.

Od októbra ho nahradí bývalý holandský premiér Mark Rutte. (The Guardian)

Ukrajina by mala používať západné zbrane proti legitímnym vojenským cieľom v Rusku, uzniesol sa Európsky parlament.

V schválenom uznesení sa uvádza, že Ukrajina si bez zrušenie obmedzení nemôže naplno uplatniť právo na sebaobranu a musí čeliť útokom na svojich obyvateľov a infraštruktúru. Za uznesie hlasovalo 425 poslancov, 131 bolo proti a 63 sa hlasovania zdržalo.

Nedostatočné dodávky munície a obmedzenia pre jej používanie môžu eliminovať vplyv doterajšieho úsilia, upozorňuje Európsky parlament v uznesení. Zároveň vyjadruje poľutovanie nad klesajúcim objemom vojenskej pomoci Ukrajine z krajín EÚ.

Poslanci v uznesení vyzývajú členské krajiny, aby splnili svoj záväzok dodať Ukrajine milión delostreleckých nábojov. Zopakovali tiež, že krajiny EÚ a spojenci NATO by sa mali zaviazať k ročnej vojenskej podpore pre Ukrajinu vo výške minimálne 0,25 percent svojho HDP.

Uznesenie vyzýva aj na zachovanie a rozšírenie sankcií voči Rusku, Bielorusku, krajinám mimo EÚ a subjektom, ktoré Moskve poskytujú vojenské technológie.

Poslanci odsúdili správy o presune balistických rakiet z Iránu do Ruska a vyzvali na sprísnenie sankcií voči Teheránu i Severnej Kórei. Zároveň upozornili na potrebu uvalenia sankcií na väčší počet čínskych jednotlivcov a subjektov.

Poslanci vyzývajú EÚ a členské štáty, aby pracovali na nájdení mierového riešenia konfliktu na Ukrajine založenom na rešpektovaní jej nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti. Za dôležité považujú vyvodenie zodpovednosti za ruské vojnové zločiny a platenie reparácií.

"Poslanci preto chcú, aby EÚ a podobne zmýšľajúci partneri vytvorili účinný právny režim pre konfiškáciu ruského štátneho majetku, ktorý EÚ zmrazila v rámci úsilia o odškodnenie Ukrajiny za obrovské škody," uvádza sa v tlačovej správe. (TASR)

Ruská armáda útočí v ruskej Kurskej oblasti riadenými leteckými bombami.

Ruské lietadlá pokračujú v devastácii vlastných dedín a miest. Počas uplynulého dňa uskutočnili Rusi na svojom území 19 náletov s 39 riadenými bombami, informovalo ukrajinské velenie. (Ukrajinská pravda)

Delostrelecká munícia vyrobená v Indii končí aj na Ukrajine napriek protestom Ruska, dokazujú colné dokumenty.

O získavaní munície pre Ukrajinu z Indie vedia aj predstavitelia z Indie, Európy a ľudia z obranného priemyslu, tvrdia zdroje agentúry Reuters.

India je jeden zo strategických spojencov Ruska, udržiava úzke ekonomické a diplomatické vzťahy s Moskvou, pričom bilaterálny obchod dosiahol v roku 2023 rekordné čísla.

India v minulosti uviedla, že neposlala ani nepredávala delostrelecké granáty priamo Ukrajine, ale viaceré zdroje agentúre Reuters uviedli, že „nepodnikla žiadne kroky na obmedzenie dodávok“ do európskych krajín, odkiaľ sa munícia presúva na Ukrajinu. Deje sa to už vyše roka.

Traja indickí predstavitelia pre agentúru Reuters uviedli, že Kremeľ „nastolil túto otázku prinajmenšom pri dvoch príležitostiach vrátane júlového stretnutia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s ​​jeho indickým kolegom“.

Iné zdroje agentúre Reuters uviedli, že India vyrába malý zlomok celkovej munície používanej Ukrajinou, pričom „jeden úradník odhaduje, že to bolo menej ako jedno percento z celkového počtu zbraní dovezených pre Ukrajinu.“

Agentúra Reuters nedokázala určiť, či indickú muníciu predali alebo darovali Kyjevu európski partneri, no medzi krajiny dodávajúce na Ukrajinu zbrane vyrobené v Indii sa považuje aj Česko a Taliansko.

Česko predstavilo svoju iniciatívu na nákup delostreleckých granátov pre Ukrajinu spoločne s partnermi začiatkom tohto roka, keď jej nedostatok spôsobil spor o dodávkach zbraní v USA. (Kyiv Independent)

Ambície Ruska zväčšiť armádu sú pochopiteľné, ale budú čeliť prekážkam, tvrdí v analýze britská spravodajská služba.

„Ruský prezident Putin podpísal 16. septembra dekrét o zvýšení počtu ruských ozbrojených síl o 180-tisíc ľudí na 1,5 milióna ľudí. Proces sa má spustiť v decembri. Ide o tretí dekrét podpísaný Putinom o zvýšení počtu ruských vojakov od začiatku totálnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022,“ uvádza sa v správe.

„Rusku sa pravdepodobne podarí zvýši počet vojakov a väčšinu z požadovaného navýšenia o 180-tisíc vojakov, ale naráža na vysoké straty na Ukrajine a problémy s náborom,“ uviedla spravodajská služba.

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová navštívi v piatok Kyjev a stretne sa s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Ursula von der Leyenová oznámila, že chce v Kyjeve rokovať o pomoci pred nadchádzajúcou zimou.

"Vzhľadom na klesajúce teploty je Európska únia pripravená posilniť podporu pre Ukrajinu. Na zimu sa pripravujeme spoločne," uviedla von der Leyenová na tlačovej konferencii v Bruseli.

Dodala, že v piatok odcestuje do Kyjeva a plánuje rokovať osobne so Zelenským.

Von der Leyenová tiež uviedla, že EÚ poskytne Ukrajine dodatočných 160 miliónov eur na pomoc s opravami energetickej infraštruktúry poškodenej pri ruských útokoch, rozšírenie obnoviteľnej energie a financovanie prístreškov.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo štvrtok uviedla, že Ukrajine by mohlo túto zimu chýbať šesť gigawattov (GW) elektrickej energie. Okrem finančnej pomoci pomôže EÚ Ukrajine aj s opravami a exportom energie, píše agentúra Reuters.

"Našim cieľom je obnoviť kapacitu 2,5 GW, čo predstavuje 15 percent potrieb Ukrajiny," povedala von der Leyenová v súvislosti s opravami. Okrem toho EÚ podľa šéfky EK zvýši aj export energie na Ukrajinu a dodá jej dva GW elektrickej energie. (TASR)

EÚ pošle Ukrajine 160 miliónov eur zo zmrazených ruských aktív, oznámila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Suma má pokryť naliehavé humanitárne potreby Ukrajiny v súvislosti so zimným obdobím.

Von der Leyenová dodala, že v Litve demontujú palivovú elektráreň a postavia ju na Ukrajine, kde bolo zničených 80 percent tepelných elektrární.

„Naším cieľom je obnoviť kapacitu 2,5 gigawattov, čo je 15 percent ukrajinskej spotreby,“ povedala von der Leyenová.

EÚ a krajiny G7 hľadajú spôsob, ako poskytnúť Ukrajine pôžičku 50 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív.

Uviedla to slovenská diplomatka Katarína Mathernová, veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine.

"Záväzkom EÚ je pokračovať vo veľkej podpore. Urobíme, čo sa dá, aby sme naplnili sľub o poskytnutí 50 miliárd dolárov Ukrajine a práve teraz hľadáme spôsoby, ako to urobiť, v spolupráci s G7,“ povedal Mathernová.

Mathernová na otázku, či sa voči tomuto plánu neohradí Maďarsko, naznačila, že napríklad v prípade poskytnutia 1,4 miliardy eur nedošlo k žiadnemu blokovaniu.

"Tie zmrazené aktíva sme smerovali cez rozpočet EÚ a podobné riešenie môžeme ponúknuť aj pri makrofinančnej pomoci. Uvidíme," povedala.

Mathernová pripomenula, že EÚ výrazne prispela k podpore ukrajinského energetického sektora, navyše sa nedávno vyčlenila 100 miliónov eur prípravu pred zimou.

Energetiku pomáhajú udržiavať aj Japonsko, Južná Kórea, či Kanada.

"Zabezpečujeme logistický a prepravný kanál. Materiál vyzbierame v energetickom uzle vo východnom Poľsku a odtiaľ sa potom doručí Ukrajine," povedala Mathernová.

Okrem toho EÚ už dodala viac ako tisíc vysokonapäťových generátorov a malých turbín, aby pomohla Ukrajincom pripraviť sa na zimu.

Táto zima bude podľa veľvyslankyne pre Ukrajincov tvrdšia ako vlani. "Myslím si, že ľudia by sa mali pripraviť na ťažké časy, ale veľmi dúfam, že sa nám podarí vyhnúť sa katastrofickému scenáru," dodala.

Ukrajinské údery na logistické objekty v Rusku spôsobia väčší tlak na možnosti ruskej armády, uviedol Inštitút pre štúdium vojny.

Americkí analytici tak reagovali v súvislosti ukrajinským útokom dronmi a na muničné sklady meste Toropec v ruskej Tverskej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Útok v noci na stredu zasiahol sklady s raketami Iskander, Točka-U, navádzanými leteckými bombami a delostreleckou muníciou.

Ukrajinské údery na ciele v Rusku by mohli negatívne ovplyvniť ruské útočné operácie na celom fronte na Ukrajine, ak budú mať ukrajinské jednotky techniku, schopnosti a povolenie zasahovať logistické a podporné zariadenia v Rusku, konštatuje inštitút.

Dodáva, že na muničné sklady v meste Toropec Ukrajinci udreli vlastnými dronmi, pretože toto mesto nie je v dosahu západných zbraní, ktoré Ukrajina má.

Pri ruských útokoch zomrelo za posledný deň päť civilistov a najmenej 31 bolo zranených, informovali ukrajinské regionálne úrady.

Ukrajinské letectvo oznámilo zostrelenie všetkých 42 bezpilotných lietadiel vypustených Ruskom, ako aj jednej riadenej strely Ch-59/69.

Rusko tiež odpálilo tri protilietadlové riadené strely S-300/S-400 z Belgorodskej oblasti smerom na Charkov.

V Charkove zahynul jeden človek a zranenia utrpelo sedem ľudí.

V Kupiansku hlásili zranenia troch žien a troch mužov vo veku 50 až 85 rokov, informoval gubernátor Oleh Syniehubov. V neďalekej obci Hluškivka ostreľovanie zabilo 55-ročnú ženu a zranilo 50-ročného muža.

V Záporoží zabil riadený bombový útok jednu 74-ročnú ženu a zranil ďalšie dve ženy vo veku 67 rokov.

Ruské sily za posledný deň zasiahli celkovo 161-krát 12 osád v regióne, informoval gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti sa za posledný deň dostal pod útoky ruských bezpilotných lietadiel a delostrelectva, pričom zahynul 42-ročný muž a zranenia utrpeli štyria ľudia vrátane 9-ročného chlapca.

Útoky poškodili päť výškových budov, dve vzdelávacie inštitúcie, dve administratívne budovy, poštu a sedem obchodov, informoval gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhii Lysak.

Podľa gubernátora Oleksandra Prokudina bolo v dôsledku ruských útokov v Chersonskej oblasti za posledný deň zranených šesť ľudí.

Povedal, že ruské sily sa zamerali na obytné oblasti v hlavných centrách obyvateľstva v regióne, pričom poškodili výškovú budovu a tri domy.

Guvernér Doneckej oblasti Vadym Filaškin informoval, že v dôsledku ruských útokov za posledný deň bolo v piatich rôznych osadách zranených 10 civilistov.

V Sumskej oblasti zahynuli dvaja civilisti a dvaja ďalší utrpeli zranenia po tom, čo sa na mesto Krasnopiľ zameralo delostrelectvo a raketomety. (Kyiv Independent)

Rusi v noci útočili na Kyjev aj Záporožskú oblasť. Zomrela žena a ďalšie dve utrpeli zranenia, uviedol tamojší gubernátor.

Sedemdesiatštyriročná žena zomrela a dve ďalšie, obe vo veku 67 rokov, boli v noci na dnes zranené v dôsledku štyroch ruských útokov navádzanými bombami KAB na miesta v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Na sociálnych sieťach to uviedol šéf tamojšej oblastnej správy Ivan Fedorov. Rovnaký typ zbrane použili ruské sily tiež k viacerým útokom na Charkov. Tam síce bolo poškodených niekoľko domov, ale nikto neutrpel zranenia, uviedol starosta mesta Ihor Terechov.

Fedorov dodal, že Rusko za posledných 24 hodín uskutočnilo 161 útokov na ukrajinské obce v Záporožskej oblasti. "Bolo zaznamenaných 32 hlásení o zničení obytných budov a infraštruktúry," napísal na Telegrame.

Ukrajinská obrana v noci zasahovala tiež v okolí Kyjeva, uviedla nadránom na Telegrame tamojšia vojenská správa. V príspevku obyvateľov ukrajinskej metropoly vojaci vyzvali, aby nefotografovali a nefilmovali prácu obrancov mesta. "Nezabúdajte na pravidlá bezpečnosti, zostaňte v krytoch až do konca vzdušného poplachu," uviedli.

Ruské sily oznámili, že sa im v ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť v auguste v prekvapujúcej operácii obsadili ukrajinské jednotky, podarilo "získať kontrolu" nad dvoma obcami.

Napísala to ráno agentúra Reuters s odvolaním sa na ruský TASS, podľa ktorého ruský veliteľ, generálmajor Apty Alaudinov, spomenul dedinu Nikolajevo-Darjino a Darjino, ležiacu pri ukrajinských hraniciach na západnej strane oblasti, ktorú držia ukrajinské sily.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 130 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 638 140, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 705 tankov, 17 093 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 177 delostreleckých systémov a 1 189 raketometov.

Zelenskyj tvrdí, že Kyjev dokončil prípravu svojho víťazného plánu na ukončenie vojny s Ruskom.

Ukrajinský prezident sa o tomto pláne chystá rokovať s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Informuje o tom agentúra AFP.

"Dnes môžeme povedať, že náš víťazný plán je už plne pripravený - vo všetkých bodoch," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom prejave.

"Všetko bolo vypracované. Najdôležitejšie je teraz odhodlanie ho realizovať," dodal ďalej v tejto súvislosti.

Zelenskyj už minulý týždeň informoval, že zmienený plán chce ešte "tento mesiac" prediskutovať s Bidenom, pripomína AFP.

Ukrajinský prezident teraz tiež uviedol, že k mieru nemôže existovať nijaká "alternatíva", žiadne "zmrazenie vojny" či akékoľvek manipulácie, ktoré by umožnili posun ruskej agresie do ďalšej fázy.

"Potrebujeme spoľahlivú a trvalú bezpečnosť pre Ukrajinu, a teda pre celú Európu," povedal.

Dodal, že v novembri chce zorganizovať ďalší medzinárodný mierový summit, kde načrtne svoju víziu ukončenia vojny a na ktorý plánuje pozvať aj Rusko. (TASR)