Ruská armáda začala protiútok v Kurskej oblasti, potvrdil Zelenskyj (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s hlavným prokurátorom Medzinárodného trestného súdu Karimom Khanom.

Rokovali o tom, ako vymôcť medzinárodné zatykače ICC na ruských predstaviteľov pre vojnové zločiny na Ukrajine. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.

"Je nevyhnutné dodržiavať Rímsky štatút a zabezpečiť, aby sa rozhodnutia súdov o zatykačoch na ruských vojnových zločincov neignorovali," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

ICC vydal v marci 2023 zatykač na Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.

Putin začiatkom septembra navštívil Mongolsko, ktoré uznáva jurisdikciu ICC. Za normálnych okolností by malo preto Putina zatknúť a vydať. To sa však nestalo. Išlo o prvú návštevu ruského lídra v krajine, ktorá je zmluvnou stranou ICC.

V tejto súvislosti preto Ukrajina vo štvrtok Mongolsku adresovala demarš. V diplomatickej praxi ide o vyjadrenie nesúhlasného postoja voči postupu vlády, ktorej je adresovaný.

Kyjev v ňom mongolským diplomatom vyjadril "hlboké znepokojenie" nad rozhodnutím nezatknúť ruského prezidenta. Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny tiež uviedlo, že tento krok bude mať dopad na bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami. (TASR)

Putin vyhlásil, že ak Západ umožní Ukrajine útočiť na ruské ciele na jeho území, zapojí sa priamo do vojny.

Ak Západ povolí Ukrajine používať zbrane s dlhým dosahom pri útokoch na územie Ruska, bude to znamenať, že Severoatlantická aliancia (NATO) je vo vojne s Ruskom. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Veľmi výrazným spôsobom by to zmenilo podstatu konfliktu. Znamenalo by to, že krajiny NATO, Spojené štáty a európske krajiny sú vo vojne s Ruskom," vyhlásil Putin.

"Ak sa toto stane, tak vzhľadom na zmenu podstaty konfliktu prijmeme náležité rozhodnutia založené na hrozbách, s ktorými budeme konfrontovaní," dodal šéf Kremľa.

Putin sa takto vyjadril v čase, keď americkí a britskí predstavitelia rokujú o uvoľnení obmedzení na používanie západných zbraní s dlhým dosahom.

Ukrajina v uplynulých mesiacoch na svojich partnerov nalieha, aby jej umožnili používať zbrane, ktoré jej dodávajú, pri útokoch na ciele ležiace hlboko vo vnútrozemí Ruska.

Západné krajiny však podľa ruského prezidenta v súčasnosti nerozhodujú o tom, či toto povolenie Kyjevu udelia, ale o tom, či sa krajiny NATO priamo zapoja do tohto vojenského konfliktu alebo nie. (TASR)

Lotyšsko schválilo zákaz používania a vstup vozidlám registrovaným v Bielorusku. Chce obmedziť obchádzanie protiruských sankcií.

Opatrenie sa bude týkať všetkých dopravných prostriedkov s bieloruskými poznávacími značkami. Bieloruské vozidlá, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v Lotyšsku musia krajinu opustiť alebo zmeniť registráciu. Zákaz začne platiť v novembri. Podobné opatrenie pre vozidlá zaregistrované v Rusku platí of februára tohto roka.

"Vzhľadom na nové obmedzenia, ktoré EÚ od 1. júla uplatňuje voči Bielorusku za jeho účasť vo vojne na Ukrajine, bude v Lotyšsku zakázané používať vozidlá registrované v Bielorusku, ako aj prekračovať na nich hranice Lotyšska z Bieloruska alebo Ruska," uviedol lotyšský parlament po schválení novelizovaných dopravných predpisov.

Výnimku budú mať vozidlá bieloruských diplomatických a konzulárnych úradov, vozidlá určené na humanitárne účely a špeciálne upravené dopravné prostriedky pre zdravotne postihnuté osoby.

Predstavitelia Lotyšska, EÚ a ďalších štátov už dlhšie upozorňujú, že prostredníctvom Bieloruska sa sankcionované výrobky z EÚ reexportujú do Ruska. (TASR)

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa stretol so šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom.

Ministri vo Varšave rokovali o bilaterálnych vzťahoch, ako aj o pomoci pre Ukrajinu, oznámilo americké veľvyslanectvo vo Varšave. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

"Rokovali o spoločnom záväzku voči demokratickým hodnotám a o posilňovaní pomoci pre Ukrajinu vo svetle nevyprovokovanej ruskej agresie," uviedlo veľvyslanectvo. Dodalo, že ministri hovorili aj o spoločných snahách týkajúcich sa boja proti "škodlivému ruskému vplyvu" a provokatívnemu konaniu Moskvy.

Blinken ukončil v Poľsku svoju cestu po niekoľkých európskych krajinách, ktorá bola zameraná na pomoc pre Ukrajinu. V rámci tejto cesty navštívil začiatkom týždňa Britániu a v stredu so svojím britským rezortným kolegom Davidom Lammym zavítal na Ukrajinu.

Blinken si počas svojej cesty vypočul od ukrajinských predstaviteľov opakované žiadosti o povolenie používať západne zbrane dlhého dosahu pri útokoch na územie Ruska.

Sikorski vo štvrtok na Blinkena taktiež apeloval, aby Spojené štáty uvoľnili obmedzenia na používanie zbraní s dlhým dosahom. Podľa šéfa poľskej diplomacie by Ukrajinci mali dostať toto povolenie, pretože Rusko "pácha vojnové zločiny a útočí na civilné ciele". "Verím, že Ukrajina má právo používať západné zbrane, aby zabránila vojnovým zločinom," povedal Sikorski.

Blinken sa vo Varšave vo štvrtok stretol aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a premiérom Donaldom Tuskom, ktorý majú podobne proukrajinský postoj ako Sikorski.

Šéf americkej diplomacie v stredu v Kyjeve sľúbil, že Spojené štáty a ich spojenci sa budú zaoberať žiadosťou Ukrajiny o povolenie používať zbrane dodávané Západom pri útokoch hlboko na územie Ruska. Zároveň uviedol, že americký prezident Joe Biden bude o tejto záležitosti v piatok rokovať vo Washingtone s britským premiérom Keirom Starmerom.

Biden už skôr Ukrajine povolil používať americké rakety pri cezhraničných útokoch v rámci sebaobrany, ale do značnej miery obmedzil vzdialenosť, do ktorej ich môžu ukrajinské sily odpaľovať. (TASR)

Ruská armáda podnikla raketový útok na loď prevážajúcu po Čiernom mori pšenicu do Egypta.

 Útok sa  podľa prezidenta Zelenského zrejme obišiel bez obetí.

"Dnešný útok v Čiernom mori mieril na obyčajnú civilnú loď, ktorá tesne opustila ukrajinské teritoriálne vody," oznámil.

"Pšenica a potravinová bezpečnosť by nikdy nemali byť cieľom rakiet," vyhlásil. Ukrajina podľa neho urobí všetko pre ochranu svojich prístavov, Čierneho mora a vývozu potravín na globálne trhy.

Nemenovaný zdroj agentúre Reuters povedal, že plavidlo bolo zasiahnuté v noci na štvrtok neďaleko ústia Dunaja. Loď s obilím nebola v čase útoku v ukrajinskom obilnom koridore, plávala v rumunskej výlučnej ekonomickej zóne, uviedol hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

Hovorkyňa rumunskej námornej správy Irina Puscasuová povedala, že podľa súčasných informácií napadnuté plavidlo nebolo v rumunských teritoriálnych vodách a ukrajinská strana Rumunsko nepožiadala o žiadnu formu pomoci. Výlučná ekonomická zóna sa v smere od pobrežia nachádza za teritoriálnymi vodami danej krajiny.

Ruská armáda sa k tomuto útoku nevyjadrila (ČTK)

Pri ruskom ostreľovaní zahynuli na východe Ukrajiny traja Ukrajinci pracujúci pre Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Dvaja utrpeli zranenia, informuje agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vyhlásenia ukrajinských predstaviteľov.

"Ďalší ruský vojnový zločin. Dnes okupanti napadli vozidlo humanitárnej misie Medzinárodného výboru Červeného kríža v Doneckej oblasti," uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X.

K útoku prišlo v obci Viroľubivka vzdialenej desiatky kilometrov od frontovej línie. O útoku informoval na sociálnej sieti Telegram gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

Ukrajinská generálna prokuratúra uviedla, že zamestnanci ICRC doviezli do obce pre obyvateľov brikety na kúrenie pred nadchádzajúcej zimou. V čase útoku práve vykladali prinesenú pomoc.

Traja zomreli priamo na mieste útoku a dvoch podľa prokuratúry previezli so zraneniami do nemocnice, pričom stav jedného z nich je vážny.

"Najdôraznejšie odsudzujem útoky na zamestnancov Červeného kríža. To, že ostreľovanie zasiahlo miesto, na ktorom sa distribuovala pomoc, je poburujúce," cituje riaditeľku ICRC Mirjanu Špoljaričovú agentúra AFP.

Donecká oblasť, ktorú ruské sily čiastočne okupujú, sa stáva pravidelne terčom ruského ostreľovania a vzdušných útokov. Moskva však popiera, že by jej vojaci útočili na civilistov alebo civilnú infraštruktúru na Ukrajine. Napriek tomu pri ruských útokoch už zahynuli od začiatku vojny tisíce ľudí, píše Reuters. (TASR)

Ruský závod na výrobu tankov T-80BVM a plameňometov Solncepjok v meste Omsk zachvátil požiar.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie gubernátora Omskej oblasti Vitalija Chocenka.

Podľa vedenia závodu začala horieť strecha, ale nikto nebol zranený a „incident neovplyvnil výrobný proces“. Okoloidúci ľudia zverejnili videozábery ukazujúce husté oblaky dymu stúpajúce nad továrňou.

Moskva, Peking a Teherán zďaleka nie sú alianciou, hovorí zástupkyňa námestníka ministra Blinkena. (SME)

Ukrajinský prezident odmieta mierový plán Brazílie a Číny, pretože je podľa neho deštruktívny a viac v súlade so záujmami Ruska.

Pre Kyjev je táto iniciatíva neprijateľná, uviedol Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre stredajšie vydanie brazílskeho periodika Metropoles.

Čína a Brazília zverejnili svoj návrh na mierové riešenie vojny na Ukrajine koncom mája tohto roku. Konštatovali, že jediný spôsob ukončenia konfliktu je viesť mierové rokovania za rovnakej účasti všetkých strán, dopĺňa TASR.

Čínsko-brazílsky návrh považuje Zelenskyj len za politické vyhlásenie. Dodal však, že lídrom Číny a Brazílie navrhol diskusiu o ich návrhoch.

Ako pripomenula britská stanica BBC, námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov uviedol, že Moskva víta iniciatívu Brazílie a Číny. Dodal, že tento návrh sa na globálnom Juhu teší čoraz väčšej podpore.

Zelenskyj v rozhovore pre Metropoles upozornil, že tento mierový plán nebol dohodnutý s Ukrajinou. Pripomenul tiež, že Kyjev nemôže s Ruskom uzavrieť žiadny kompromis v otázke ukrajinského územia.

Agentúra Reuters v júni uviedla, že ešte pred mierovým summitom vo Švajčiarsku sa Čína pokúšala získať rozvojové krajiny pre svoju šesťbodovú mierovú iniciatívu.

Ruský prezident Vladmir Putin sa v máji nechal počuť, že podporuje tieto mierové návrhy Číny. V septembri okrem toho navrhol, aby Čína a Brazília, ale aj India pôsobili ako sprostredkovatelia v prípadných mierových rozhovoroch o Ukrajine.

Dvanásťbodový plán, ktorý Peking predložil na začiatku vojny na Ukrajine, bol vlažne prijatý v Kyjeve, aj v Spojených štátoch. Washington uviedol, že Čína sa prezentuje ako mierotvorca, ale reflektuje "falošný príbeh" Ruska a nie je pritom schopná odsúdiť inváziu ruskej armády na Ukrajinu.

V mierových návrhoch Zelenského dominuje stiahnutie všetkých ruských vojakov z územia Ukrajiny, obnovenie jej hraníc podľa stavu z roku 1991 a vyvodenie zodpovednosti voči Rusku za jeho konanie na Ukrajine. (TASR)

Ruské vojská začali protiútok v Kurskej oblasti, kam začiatkom augusta vpadli ukrajinské jednotky. Potvrdil Zelenskyj.

 "Rusi začali protiofenzívne akcie, ktoré prebiehajú v súlade s naším ukrajinským plánom," povedal prezident na tlačovej konferencii v Kyjeve. Ukrajina podľa neho predpokladala, že Moskva podnikne protiútok takýmto spôsobom.

Moskva uviedla, že jej vojaci v Kurskej oblasti oslobodili desiatku obcí vrátane Gordejevky alebo Snagosti, o ktorých predtým hovorili neoficiálne zdroje ako o miestach ruského protiútoku. Ministerstvo v hlásení tiež napísalo, že ruské jednotky odrazili niekoľko ukrajinských útokov.

Zelenskyj podľa agentúry AFP kritizoval Západ, ktorý podľa neho otáľa, keď Kyjevu zatiaľ nepovolil útočiť západnými zbraňami aj na ciele hlboko na ruskom území. Finálne rozhodnutie zatiaľ nepadlo, americký minister zahraničia Antony Blinken ale v utorok pred svojou cestou do Kyjeva túto možnosť nevylúčil.

"Buďme úprimní: meškanie procesu použitia zbraní (...) proti vojenským cieľom na území Ruskej federácie znamená, že Rusko tieto ciele posúva ďalej do (svojho) vnútrozemia," povedal Zelenskyj. (ČTK)

Rusi prerušili dodávky vody do mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti, oznámil šéf oblastnej vojenskej správy Vadym Filaškin.

Zariadenie na úpravu vody zásobujúce Pokrovsk bolo odstavené v dôsledku ruských útokov a momentálne ho nemožno opraviť.

„Situácia je ťažká a tak skoro sa nezlepší,“ zhrnul Filaškin a dodal, že miestne služby sa snažia vyriešiť situáciu navŕtaním studní.

Pokrovsk, ktorý mal pred vojnou zhruba 60-tisíc obyvateľov, je jednou z hlavných ukrajinských obranných bášt a kľúčové logistické centrum v Doneckej oblasti. Jeho obsadenie by mohlo skompromitovať ukrajinskú obranu a dodávateľské trasy. Tiež by to priblížilo Rusko k celkovému obsadeniu Doneckej oblasti. (SITA)

Poľsko chce, aby Ukrajina mohla využívať strely dlhého doletu proti cieľom na ruskom území.

Vyhlásil to poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski po rokovaní s americkým náprotivkom Antonym Blinkenom. Varšava chce zvýšiť tlak na Moskvu, uviedol podľa Reuters šéf poľskej diplomacie.

Blinken dorazil do poľskej metropoly deň po návšteve Kyjeva, kde rokoval okrem iného o možnom povolení odpaľovať americké raketové systémy ATACMS hlboko do ruského územia. Americký prezident Biden vyhlásil, že Washington zvažuje zrušenie súčasného obmedzenia.

"Mali by sme naďalej Ukrajine dodávať pokročilé vzdušné systémy ...a zrušiť obmedzenia týkajúce sa využitia zbraní dlhého doletu," povedal Sikorski po rokovaní s Blinkenom.

Podľa Sikorského je na čase, aby Západ zvýšil tlak na Moskvu v čase, keď pokračuje ruská ofenzíva na východe Ukrajiny a Rusko nejaví záujem o mierové rokovania založené na ukrajinských požiadavkách. (ČTK)

Ukrajinská vojenská rozviedka potvrdila zničenie ruského lietadla Su-30SM prenosným systémom protivzdušnej obrany.

Rusi stratili kontakt so stíhacím bombardérom Su-30SM nad Čiernym morom v stredu ráno o piatej a o tri hodiny neskôr začali pátraciu a záchrannú operáciu.

Popoludní hlásili svojmu veliteľstvu, že v mori 70 kilometrov severozápadne od krymského výbežku Tarchankut, zbadali výraznú škvrnu leteckého paliva. Krátko po tom objavili trosky zo zostreleného Su-30SM.

Zostrelená stíhačka patrila 43. samostatnému pluku námorného letectva ruských leteckých a kozmických síl, ktorý sídli na letisku Saky na okupovanom Kryme. Takéto lietadlo má hodnotu približne 50 miliónov dolárov.

V ruskom meste Petuški sa začal proces s tromi právnikmi, ktorí zastupovali už zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Vadim Kobzev, Igor Sergunin a Alexej Lipcer sú obvinení z účasti v extrémistickej skupine.

Zatkli ich v októbri 2023 a ich prípad bol v tom čase vnímaný ako súčasť snahy úradov vytvoriť ešte väčší tlak na Navaľného, ktorý zomrel vo februári tohto roku vo väzení.

Podľa Navaľného spojencov úrady obvinili právnikov z toho, že využili svoje postavenie obhajcov na to, aby odovzdávali listy od uväzneného politika jeho tímu, a tak slúžili ako sprostredkovatelia medzi Navaľným a jeho „extrémistickou skupinou“.

Navaľného nadácia pre boj proti korupcii a sieť regionálnych kancelárií sú od roku 2021 v Rusku postavené mimo zákon ako extrémistické skupiny, čo vystavuje možnému stíhaniu každého, kto s nimi nejako pracuje.

Pre mnohých politických väzňov v Rusku sú pravidelné návštevy právnikov záchranným lanom, ktoré im umožňuje informovať svojich blízkych o ich stave, ako aj nahlasovať a brániť sa proti zneužívaniu zo strany väzenských úradníkov, pripomína agentúra AP.

Vo februári ruské úrady zaradili na zoznam hľadaných osôb ďalších dvoch Navaľného právnikov. Oľga Michailovová aj Alexander Fedulov z Ruska ušli.

Rusko podľa českej informačnej služby zostáva najväčšou hrozbou pre bezpečnosť Česka, ale aj celej Európy a sveta. (TASR)

Ruská armáda v noci vyslala nad územie Ukrajiny 64 dronov typu Šahíd. Ukrajinskej armáde sa podarilo zneškodniť 44.

Ukrajinská armáda vo svojej zvodke spresnila, že tri drony "leteli späť do Ruska" a štyri ďalšie sa "stratili na ukrajinskom území".

Okrem toho bola Černihivská oblasť zasiahnutá dvoma balistickými raketami Iskander-M odpálenými z Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruska, ako aj leteckou raketou Ch-59/69 z Brianskej oblasti. BBC monitorovaná TASR konštatuje, že v zvodke ukrajinskej armády sa neuvádza, či boli tieto rakety zostrelené.

Ukrajinská armáda v zvodke píše aj o odpálení dvoch riadených striel Ch-22/32 v smere na Ukrajine patriaci Hadí ostrov v Čiernom mori.

Úrady Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny medzičasom informovali, že útoky ruskej armády si tam za posledných 24 hodín vyžiadali najmenej 16 zranených: 14 z nich utrpeli zranenia pri nočnom útoku dronov na mesto Konotop, kde vznikli veľké škody na energetickej a civilnej infraštruktúre vrátane zdravotníckych a vzdelávacích zariadení. Ďalší dvaja ľudia boli zranení v stredu počas útokov na komunity Krasnopilľa a Myropilľa.

Ruské ministerstvo obrany sa k útoku na Konotop nevyjadrilo.

BBC však pripomenula, že ruský rezort obrany každý deň v súvislosti so Sumskou oblasťou informuje o útokoch "v regiónoch, kde je sústredený personál a vojenské vybavenie".

Prokyjevské úrady hlásia zranených aj po útokoch na Doneckú a Chersonskú oblasť.

Ukrajinská metropola Kyjev čelila v noci na štvrtok v poradí už siedmemu útoku od začiatku septembra. Ruská armáda doň pravdepodobne nasadila samovražedné drony typu Šáhid, ktoré boli všetky zostrelené pri približovaní sa k hlavnému mestu. Obete a zranených z Kyjeva nehlásia.

Dronové útoky ohrozovali v noci na štvrtok aj Čerkaskú, Charkovskú, Chmeľnyckú, Kirovohradskú, Luhanskú, Mykolajivskú, Poltavskú a Záporožskú oblasť, odkiaľ neboli hlásené žiadne obete. (TASR)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 270 vojakov na zhruba 630 200, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla aj o ďalších 17 delostreleckých systémov, dva raketové a protilietadlové systémy, lietadlo a 43 dronov.

Spojené kráľovstvo sa rozhodlo povoliť Ukrajine používať riadené strely Storm Shadow na zasiahnutie cieľov v Rusku.

Referuje o tom web The Guardian s odvolaním sa na zdroje v britskej vláde. Rozhodnutie o nasadení Storm Shadows na zasiahnutie ruských cieľov bolo údajne prijaté v súkromí a je nepravdepodobné, že bude oficiálne zverejnené.

Jeden zo zdrojov pre Guardian uviedol, že spoločná návšteva ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva Davida Lammyho a ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena v Kyjeve by sa bez tohto rozhodnutia neuskutočnila.

Veľká Británia sa vraj domnieva, že verejné vyhlásenie o rozmiestnení rakiet dlhého doletu na útoky na Rusko by bolo „zbytočne provokatívne“.

Storm Shadow je nízko pozorovateľná raketa dlhého doletu odpaľovaná zo vzduchu a jej dolet presahuje 250 kilometrov. Ukrajina už niekoľko mesiacov žiadala USA a ďalších západných spojencov o súhlas s použitím zbraní s dlhým doletom na útoky na ciele v Rusku.

Predpokladá sa, že vzhľadom na ruský nákup iránskych rakiet bude tlačiť ešte tvrdšie a po Británii udelia podobný súhlas ako Londýn i Spojené štáty v prípade svojich rakiet dlhého doletu.

„Eskalátorom je tu Putin. Putin to celé eskaloval zásielkou rakiet z Iránu. Vidíme novú os - Rusko, Irán a Severnú Kóreu,“ pripomenul Lammy a vyzval Čínu, aby sa „nezahadzovala“ s touto „skupinou odpadlíkov“.

Ukrajina v noci čelila masívnym dronovým útokom, vo väčšine oblastí vrátane  Kyjeva vyhlásili poplach.

Mimoriadna situácia trvala aj vo štvrtok ráno v Sumskej, Poltavskej a Charkovskej oblasti.

Ako informovala britská stanica BBC, správy o masívnom útoku dronov na Ukrajinu sa začali objavovať v stredu neskoro večer, keď samovražedné drony vypustili z pohraničných oblastí Ruska smerom k severným oblastiam Ukrajiny.

Vzdušné sily ukrajinských ozbrojených síl po 06.00 h miestneho času doplnili, že ruské drony sa naďalej vyskytujú nad Černihivskou, Kyjevskou a Chmeľnyckou oblasťou.

O následkoch dronových útokov ukrajinská armáda zatiaľ súhrnne neinformovala. Miestne úrady však postupne zverejňujú správy o škodách napáchaných dronmi.

Súčasne so správami o vypustení rojov dronov sa v ukrajinských médiách v stredu pred polnocou objavili aj správy o odpaľovaní rakiet z troch ruských strategických bombardérov Tu-22M3 nad Čiernym morom. Neskôr však blogeri na sociálnych sieťach informovali, že "rakety zmizli z obrazoviek radarov". Čo sa s nimi stalo, zatiaľ nie je známe, uviedla BBC. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda vyše 630-tisíc vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 270 vojakov, 11 tankov, 17 bojových obrnených vozidiel, 73 delostreleckých systémov a 93 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 653 tankov, 16 955 bojových obrnených vozidiel, 24 481 vozidiel a autocisterien, 18 009 delostreleckých systémov, 1 184 odpaľovacích raketových systémov, 945 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 15 033 dronov, 2 591 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 061 kusov špeciálnej techniky.

Ruské drony zasiahli mesto Konotop v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny,  úrady hlásia trinásť zranených.

Terčom útoku dronov Šahíd iránskej výroby bola podľa vojenskej oblastnej správy energetická a civilná infraštruktúra, vrátane obytných budov, vzdelávacích a zdravotníckych zariadení.

Po nálete vypukli v meste požiare. Vypadli tiež dodávky elektriny, uviedol starosta Artem Semenichin podľa agentúry Unian.

Oblastná správa ubezpečila, že následky náletu sa odstraňujú.

Konotop, ktorý mal pred vojnou viac ako 83-tisíc obyvateľov, je druhým najväčším mestom v Sumskej oblasti, ktorá susedí s ruskou Kurskou oblasťou. V tej od začiatku augusta bojujú ukrajinské jednotky. (ČTK, Ukrajinská pravda)

Ruské sily začali s protiútokmi pozdĺž západného okraja ukrajinského výbežku v Kurskej oblasti.

V pravidelnej analýze o tom informuje Inštitút pre štúdium vojny.

Údajne sa 10. a 11. septembra zmocnili niekoľkých osád severovýchodne a južne od Koreneva. Veľkosť, rozsah a potenciálne vyhliadky protiútokov sú nejasné a situácia zostáva nestabilná.

Geolokalizované zábery zo včera naznačujú, že ruské sily znovu zaujali pozície východne od Žuravli (severovýchodne od Koreneva). Zábery zverejnené v utorok naznačujú, že zložky ruského 51. výsadkového pluku postupovali severne a severovýchodne od Snagostu (južne od Koreneva) počas mechanizovaného útoku o veľkosti roty.

Ruskí vojenskí blogeri tvrdili, že ruské sily spustili mechanizovaný protiútok zo severu pri Koreneve a že ruské sily rýchlo postúpili do Snagostu. Niekoľko takýchto zdrojov tvrdilo, že ruské sily úplne obsadili Snagost, ale analytici nezaznamenali žiadne vizuálne potvrdenie týchto tvrdení.

Ďalšie ruské zdroje tvrdili, že zložky ruského 51. pluku VDV a 155. námornej pešej brigády (Tichomorská flotila, Východný vojenský okruh) postupovali v okolí Snagostu a zmocnili sa niekoľkých obcí.

Ruský bloger tvrdil, že zložky ruskej 200. motostreleckej brigády (14. armádny zbor, Leningradský vojenský okruh) obsadili Olgovku (východne od Koreneva).

Ukrajinské sily údajne začali nové útoky proti ruskému protiútoku západne od Snagostu a v celom ukrajinskom výbežku v Kurskej oblasti.

krajinské sily začali útočiť na krídlo ruských síl západne od Snagostu po počiatočnom ruskom protiútoku na Snagost.

Ruskí blogeri tiež tvrdili, že ukrajinské sily uskutočňujú malé mechanizované cezhraničné útoky na Gluškov Rajón neďaleko Medvežje (juhozápadne od Snagostu a pozdĺž hranice) a v inej bližšie nešpecifikovanej oblasti pozdĺž hranice.

Lietadlá NATO, ktoré sú na základniach v Pobaltí, by mali zostreľovať ruské drony, ktoré sa dostanú do ich vzdušného priestoru.

Vyhlásil to litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas po tom, čo sa minulý týždeň zrútil v Lotyšsku ruský dron, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Lietadlá NATO strážia vzdušný priestor pobaltských krajín od ich vstupu do Aliancie v roku 2004. Lotyšsko, Litva ani Estónsko totiž nemajú stroje vhodné na hliadkovanie.

Lietadlá NATO by nemali len hliadkovať, ale ak je to nevyhnutné a možné, tak aj zničiť tieto drony, uviedol Kasčiunas. Zároveň dodal, že je potrebné zmeniť proces prijímania rozhodnutí, aby to bolo možné.

Kasčiunas sa takto vyjadril po tom, čo sa v Lotyšsku v sobotu zrútil ruský dron. Podľa lotyšských ozbrojených síl išlo o dron Šáhid s náložou. Lotyšský prezident Edgars Rinkevičs pritom v utorok uviedol, že Lotyšsko o probléme ruských dronov rokuje so svojimi spojencami.

Podľa Rinkevičsa hovorí Lotyšsko s partnermi v NATO o protokoloch na zachytávanie dronov a vyzýva na okamžité použitie stíhačiek NATO po tom, čo bude spozorované, že sa takýto dron blíži k lotyšským hraniciam.

Predstavitelia pobaltských krajín okrem toho vyzývajú Alianciu, aby posilnila svoje plány na rozmiestnenie pozemných systémov vzdušnej obrany pozdĺž hraníc východného krídla NATO. (TASR)