Ukrajina Rusko Online: Ukrajinskí poslanci schválili rezignáciu vicepremiérky a troch ministrov

Ukrajinský parlament schválil rezignáciu vicepremiérky a troch ministrov, odchod ďalšej ministerky nepodporil.

Ukrajinskí poslanci vyjadrili súhlas s rezignáciou vicepremiérky pre európsku a euroatlantickú integráciu Olhy Stefanišynovej, ministra strategického priemyslu Oleksandra Kamyšina, ministra spravodlivosti Denysa Maljusku a ministra ochrany životného prostredia Ruslana Strileca. Naopak, nepodporili odchod podpredsedníčky vlády a ministerky pre reintegráciu okupovaných území Iryny Vereščukovej.

Svoj úrad dal v stredu k dispozícii aj šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, jeho demisii sa ale poslanci nevenovali.

Zatiaľ nie je oficiálne známe, kto odchádzajúcich vládnych predstaviteľov nahradí. Vymenovanie nástupcov ukrajinské médiá očakávajú vo štvrtok. (ČTK)

Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil Ukrajine dodanie ďalších systémov protivzdušnej obrany typu IRIS-T.

Záväzne objednaných bolo osem systémov IRIS-T SLM a deväť systémov IRIS-T SLS, pričom dva komplety z každého typu budú dodané tento rok, ostatné od roku 2025, oznámil Scholz v stredu počas návštevy základne Bundeswehru v Todendorfe v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko. Informovala o tom agentúra DPA

Systémy IRIS-T vyrába nemecká zbrojovka Diehl Defence. Nemecko už Ukrajine poskytlo štyri systémy IRIS-T SLM a tri systémy IRIS-T SLS, ako aj veľké množstvo rakiet.

Scholz v Todendorfe potvrdil tiež plánované umiestnenie amerických rakiet dlhého doletu v Nemecku od roku 2026. "Okrem silnej protivzdušnej obrany potrebujeme v Európe presné zbrane, aby sme v tejto strategicky dôležitej oblasti nezaostali za Ruskom," povedal. "Kým nebudú k dispozícii systémy, ktoré vyvíjame tu v Európe, budeme sa spoliehať na americké rakety," konštatoval kancelár.

Pripomenul, že ruské ozbrojené sily sa už mnoho rokov masívne vyzbrojujú, najmä v oblasti rakiet a riadených striel, a na to treba reagovať. Ruský prezident Vladimir Putin podľa Scholza porušil dohody o odzbrojení, keď dal presunúť rakety do exklávy Kaliningrad, ležiacej len 530 kilometrov vzdušnou čiarou od Berlína.

Zároveň odmietol kritiku tohto kroku. "Všetkým, ktorí majú pochybnosti o tomto rozhodnutí, by som chcel povedať: Naším jediným cieľom je odradiť možných útočníkov. Ide o to, zabezpečiť tu mier a zabrániť vojne – o nič iné. Každý útok na nás musí pre útočníka znamenať riziko," uviedol Scholz. (TASR)

Poľský premiér Tusk ponúkol pomoc ukrajinskému Ľvovu, ktorého centrum zasiahol v noci ruský útok.

"Ľvov potrebuje pomoc! Cieľom ruského útoku bolo centrum mesta. Poškodené boli mnohé historické budovy. Poľsko je pripravené pomôcť," uviedol Tusk v príspevku na platforme X.

Splnomocnenec poľskej vlády pre obnovu Ukrajiny Pawel Kowal neskôr pre agentúru PAP spresnil, že plán pomoci pre Ľvov bude vypracovaný už v najbližších dňoch "ako ad hoc reakcia na nedávne udalosti". Dodal, že Poľsko má špecialistov z rôznych oblastí vrátane medicíny, ale aj zabezpečenia a obnovy historických budov, ktorí môžu tomuto mestu pomôcť.

"Naši odborníci majú jedinečné znalosti a sú pripravení podeliť sa o ne pri obnove zničených kultúrnych pamiatok. Mnohí z nich totiž už niekoľko desaťročí spolupracujú s ukrajinskými odborníkmi pri ochrane (kultúrneho) dedičstva Ľvova," povedal.

Ľvov leží na západe Ukrajiny, približne 70 kilometrov od poľských hraníc a počas invázie prijal mnoho vysídlených obyvateľov z iných častí Ukrajiny.

Poľsko zároveň podľa Kowala finalizuje práce týkajúce sa pripravovanej energetickej podpory pre Ukrajinu.

Už čoskoro jej pošle komponenty pre tamojšie elektrárne, ktoré boli zničené pri ruských náletoch. Kowal dodal, že momentálne prebieha aj finalizácia pomoci pre Charkov, pričom jednej z tamojších nemocníc čoskoro z Poľska dodajú zdravotnícke vybavenie.

Nočný ruský raketový útok na Ľvov bol pre toto mesto jedným z vôbec najhorších od začiatku ruskej invázie. Zahynulo pri ňom sedem ľudí vrátane troch detí. Desiatky ďalších utrpeli zranenia. Podľa ľvovského starostu Andrija Sadovyja bolo pri následnom výbuchu poškodených viac ako 50 domov, dve zdravotnícke zariadenia a tiež dve školy.

Traja ľudia zahynuli a päť sa zranilo pri ostreľovaní trhoviska ukrajinskou armádou v separatistickej časti Doneckej oblasti.

Tvrdia to ruskí predstavitelia.

Obeťami útoku sú dvaja muži a jedna žena. Ostreľovanie zasiahlo aj autobus hromadnej dopravy, uviedla hlava samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin na sieti Telegram.

Na záberoch, ktoré zverejnili ruské štátne médiá, vidno spustošené trhovisko. Informácie sa nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.

Donecká oblasť bola miestom pravidelného ostreľovania od roku 2014, keď tam proruskí separatisti po páde prezidenta Viktora Janukovyča a ovládnutí oblastného hlavného mesta Doneck vyhlásili samostatnosť.

Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo celú Doneckú oblasť na jeseň 2022 - pol roka po spustení invázie na Ukrajinu - a to napriek tomu, že ju celú neovládalo a kontrolu nad ňou nemá ani doteraz. (TASR)

Litva chce navýšiť výdavky na armádu na vyše tri percentá HDP, oznámil litovský prezident Nauséda počas návštevy Poľska.

Litovský prezident vyhlásil, že inšpiráciou pre Vilnius je práve poľská snaha posilniť obranné kapacity.

"Litva už tento rok dosiahla výdavky na úrovni troch percent HDP, tu sa však nezastaví," povedal Nauséda po stretnutí s poľským partnerom Andrzejom Dudom.

Litva koncom júna oznámila zvýšenie svojho rozpočtu na obranu v súvislosti so širšou iniciatívou, ktorou chce Severoatlantická aliancia (NATO) primäť svojich členov, aby vynakladali na obranu viac než dve percentá HDP.

Poľsko koncom augusta ohlásilo, že do roku 2025 zvýši svoje výdavky na obranu na 4,7 percenta HDP. Takýto vysoký vojenský rozpočet dosiaľ v NATO nemal žiaden štát. (TASR)

Zásadné zmeny v ukrajinskej vláde môžu súvisieť aj s únavou. Zelenskyj však celý kabinet vymeniť nemôže. (SME)

Lavrov varoval USA, že si nemajú robiť žarty z červených čiar Ruska v súvislosti s dodávkou rakiet dlhého doletu.

Informovala o tom agentúry Reuters. Lavrov vyhlásil, že USA strácajú zo zreteľa zmysel vzájomného odstrašovania, z ktorého vychádzala bezpečnostná rovnováha medzi Moskvou a Washingtonom už v časoch studenej vojny.

Reagoval na správu agentúry Reuters, podľa ktorej sú USA "blízko k dohode" o dodaní ďalekonosných striel s plochou dráhou letu typu JASSM Ukrajine.

Tieto riadené rakety by mohli zasiahnuť ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. O dodanie ďalekonosných striel už dlho žiada Zelenskyj.

"Neprekvapilo by ma nič - Američania už prekročili hranice, ktoré si sami stanovili. Sú pobádaní, aby išli až na hranu, a Zelenskyj to, prirodzene, vidí a ťaží z toho," povedal Lavrov. "Z (ruských) červených čiar by si nemali robiť žarty," varoval.

Putin od invázie na Ukrajinu v roku 2022 opakovane vystríhal západné krajiny, aby sa Rusku, ktoré disponuje najväčším arzenálom jadrových zbraní na svete, nestavali do cesty. Avšak Washington spolu so svojimi spojencami zvýšil vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá zahŕňa aj tanky či bojové stíhačky F-16.

Niektorí západní politici tvrdia, že Putin svojimi vyjadreniami s odkazmi na jadrové zbrane len blufuje a Západ by sa mal plne vložiť do pomoci Ukrajine, aby vo vojne dosiahla víťazstvo, píše agentúra Reuters.

Zelenskyj povedal, že vpád ukrajinskej armády do Ruska začiatkom augusta je výsmechom Putinových červených čiar.

Podľa Lavrova Spojená štáty vedia, kde sú hranice ich vmiešavania sa, avšak sú na omyle, ak si myslia, že dôsledky eskalácie vojny na Ukrajine bude znášať najmä Európa. "Majú akési genetické presvedčenie, že nikto sa neobráti proti nim," dodal šéf ruskej diplomacie.

Lavrov narážal na júnové vyhlásenia poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho, podľa ktorého by významná eskalácia vojny na Ukrajine mala "potenciálne katastrofálne dôsledky na európskom kontinente" a neprospela by americkým záujmom.

Lavrov už po druhý raz za krátke časové obdobie upozornil USA, že tretia svetová vojna by sa neobmedzila na Európu.

Kremeľ v stredu vyhlásil, že Rusko upraví svoju jadrovú doktrínu, pretože Spojené štáty a ich západní spojenci ohrozujú Rusko eskaláciou vojny na Ukrajine a pošliapavajú legitímne bezpečnostné záujmy Moskvy. (TASR)

Rusko hlási najmenej troch mŕtvych a piatich zranených po ukrajinskom ostreľovaní okupovaného Donecka.

Ukrajinské delá zasiahli trhoviská, uviedol na sociálnej sieti Ruskom dosadený náčelník okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin. Dodal, že na inom mieste výbuch nálože zhodenej z dronu zranil 20-ročné dievča.

Podobné tvrdenia bojujúcich strán nemožno vo vojnových podmienkach operatívne overiť. Kyjev aj Moskva tvrdia, že neútočia na civilistov a civilné objekty.

Podpredseda srbskej vlády Vulin sa stretol s Putinom. Vyhlásil, že Srbsko je spojencom Ruska a nikdy nevstúpi do NATO.

Informova o tom agentúra AFP.

Vulin Putinovi taktiež povedal, že Srbsko nikdy neuvalí sankcie na Ruskú federáciu a "nikdy nedovolí, aby sa z jeho územia podnikali akékoľvek protiruské kroky".

Agentúra AP pripomenula, že Vulin sa stretol s Putinom iba niekoľko dní po tom, čo Belehrad navštívil francúzsky prezident Emmanuel Macron a podpísal so srbskou vládou dohodu o dodávke 12 francúzskych stíhačiek Dassault Rafale. Pozorovatelia to vtedy hodnotili ako možný znak odklonu Belehradu od Moskvy.

Vulin po podpise zmluvy však pre ruskú tlačovú agentúru TASS zdôraznil, že dohoda "bola uzavretá z vojenských a praktických dôvodov a v žiadnom prípade nebude mať negatívny vplyv na vzťahy medzi Srbskom a Ruskou federáciou".

Vulin je vo všeobecnosti vnímaný ako jeden z najväčších spojencov Kremľa v srbskej vláde. Washington naňho uvalil sankcie ešte vlani, a to pre podozrenie z korupcie počas pôsobenia na poste šéfa tajnej služby.

Z tejto pozície odstúpil v novembri 2023, dôvodom bol údajne tlak Západu. Začiatkom mája 2024 sa však stal podpredsedom vlády. (TASR)

Rusko popravilo troch ukrajinských vojnových zajatcov v Doneckej oblasti, uviedla vojenská prokuratúra Ukrajiny.

Prokuratúra začala vyšetrovanie zločinu.

Už dávnejšie sa na Telegrame objavilo video, ktoré ukazovalo troch ukrajinských vojakov vychádzajúcich z podzemia so zdvihnutými rukami. Ukrajincov potom zadržali ruskí vojaci, položili ich tvárou na zem a zastrelili.

Prokuratúra uviedla, že vyšetruje prípady, keď Rusko popravilo najmenej 54 ukrajinských zajatcov. Prípadov však môže byť omnoho viac.

Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin v júni uviedol, že ruskí velitelia vydali rozkazy „nezajímať ukrajinských vojakov, ale namiesto toho ich zabíjať neľudskou krutosťou“. Vyhlásil to po zverejnení záberov, na ktorých bol ukrajinský vojak sťatý ruskými jednotkami.

„Toto je strašné barbarstvo, ktoré v 21. storočí nemá miesto,“ povedal Kostin. (SITA, Kyiv Independent)

Medzi obeťami raketového útoku na Ľvov sú aj žena a jej tri dcéry. Prežil len otec rodiny, uviedol starosta mesta.

Starosta Andrij Sadovyj na Telegrame zverejnil rodinnú fotografiu.

Dodal, že z piatich ľudí na fotografii prežil len muž. Jeho manželka Jevhenija a ich tri dcéry Jaryna, Daryna a Emilija, zomreli vo vlastnom dome.

„Rusko masakruje celé rodiny Ukrajincov v strede Európy. Rusi zabíjajú naše deti, našu budúcnosť,“ vyhlásil Sadovyj.

Ukrajina operáciou v Kurskej oblasti ukázala, že Rusko nie je také silné, tvrdí estónsky minister obrany Pevkur.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur verí, že operácia Ukrajiny v Kurskej oblasti by mohla posilniť jej pozíciu v budúcich rokovaniach s Ruskom.

„Ukrajina ukázala, že v prípade potreby majú ukrajinské sily personál a vybavenie na zabratie vlastnej pôdy. Tiež ukázala Rusku, že nie sú takí mocní, ako si mnohí z nás myslia,“ povedal Pevkur v rozhovore pre Ukrajinskú pravdu.

Minister poznamenal, že ukrajinská operácia otvorila množstvo nových príležitostí pre ukrajinské sily aj vládu. Vyjadril tiež presvedčenie, že rokovania s Ruskom nakoniec prebehnú.

Pevkur poznamenal, že počas rokovaní je nevyhnutné mať dobré karty na hranie a na zabezpečenie takýchto výhod ich musí človek najskôr získať. Poukázal na to, že práve toto Ukrajina dosahuje v Kurskej oblasti.

Hasiči v Rostovskej oblasti po takmer troch týždňoch uhasili požiar skladu palív, ktorý zasiahli ukrajinské drony.

Informovala o tom agentúra TASS. Zničených bolo niekoľko zásobníkov s naftou, zranenia utrpela päťdesiatka hasičov.

Úrad na ochranu zdravia spotrebiteľov Rospotrebdozor uviedol, že napriek dlhotrvajúcemu požiaru sa do ovzdušia neuvoľnilo nadmerné množstvo škodlivých látok, v oblasti však platil výnimočný stav. (ČTK)

Gazprom dodá do Európy 42,3 milióna metrov kubických plynu cez čerpaciu stanicu Sudža v Kurskej oblasti a Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra TASS. To je len o málo menej než 42,4 milióna m3 v predchádzajúcom dni.

Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov zároveň uviedol, že boje v Kurskej oblasti, kde sa nachádza kompresorová stanica Sudža, mali po prekvapujúcom útoku ukrajinských jednotiek začiatkom augusta za následok prudký nárast cien zemného a skvapalneného zemného plynu.

Toto potrubie je však po sabotážach na plynovodoch Nord Stream jedinou ruskou trasou pre dodávky plynu do strednej a západnej Európy, aj keď sú dodávky od mája 2022 znížené.

Agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo financií uviedla tiež, že ruský rozpočet očakáva v septembri dodatočné príjmy z ropy a plynu v hodnote 162 miliárd rubľov (1,8 miliardy USD; 1,63 miliardy eur).

Agentúra Reuters medzitým zverejnila správu, že Putin plánuje rokovať so Srbskom o kontrakte na dodávky plynu, keďže doterajšia dohoda vyprší v marci 2025.

Putin sa stretne s podpredsedom srbskej vlády Aleksandarom Vulinom na okraj ekonomického fóra v ruskom Vladivostoku, ktoré sa koná od 3. do 6. septembra. (TASR)

Rusi tvrdia, že cieľom útoku v Poltave boli vojaci a zahraniční inštruktori zapojení do útokov na civilné ciele v Rusku.

Uviedlo to ruské ministerstvo obrany, informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa ukrajinských predstaviteľov si útok na vojenský inštitút v Poltave vyžiadal najmenej 50 obetí na životoch a 271 zranených.

"Ozbrojené sily Ruskej federácie podnikli 3. septembra presný útok na 179. spojené výcvikové centrum v ukrajinskom meste Poltava," uviedol ruský rezort na sociálnej sieti Telegram.

Podľa ministerstva tam prebiehala pod vedením zahraničných inštruktorov príprava špecialistov na komunikáciu a elektronický spôsob boja pre celú ukrajinskú armádu a tiež operátorov dronov zapojených do útokov na civilné objekty v Rusku.

Ruský rezort obrany v príspevku uviedol, že pri nočnom útoku na západoukrajinské mesto Ľvov použila ruská armáda aj hypersonický raketový systém Kinžal.

Podľa Ukrajiny si tento útok vyžiadal najmenej sedem mŕtvych vrátane troch detí, pričom bol zameraný predovšetkým na energetickú infraštruktúru. Ruské ministerstvo v príspevku však uviedlo, že cieľom útoku boli zariadenia obranného priemyslu.

Rusko i Ukrajina popierajú, že by sa počas vojny zameriavali na civilné ciele. (TASR)

Ukrajina si po protiofenzíve zo začiatku augusta ponechá územia v Kurskej oblasti na neurčito, načrtol plány Zelenskyj.

Kyjev tvrdí, že momentálne kontroluje približne 1 300 kilometrov štvorcových a zadržiava stovky vojnových zajatcov.

„Nepotrebujeme ich pôdu. Nechceme tam priniesť náš ukrajinský spôsob života,“ povedal Zelenskyj pre NBC News počas svojho prvého osobného rozhovoru od začiatku protiofenzívy.

Namiesto toho bude Ukrajina údajne „držať“ toto územie ako kľúčovú súčasť „víťazného plánu“ Zelenského na ukončenie vojny.

„Zatiaľ to potrebujeme,“ povedal o Kurskej oblasti a dodal, že návrh na urýchlenie konca vojny predloží medzinárodným partnerom, ako sú USA, kam má zavítať koncom tohto mesiaca. Zelenskyj zároveň odmietol vylúčiť zabratie väčšieho územia.

Augustová protiofenzíva bola utajená pred všetkými, vrátane spojencov a údajne aj vlastnej ukrajinskej spravodajskej služby. Zelenskyj povedal, že to bolo spôsobené ponaučením z protiofenzívy z minulého leta, o ktorej sa veľa hovorilo, čo dalo Rusku čas na prípravu.

“Nikoho sme neinformovali. A nie je to otázka nedostatku dôvery,“ povedal Zelenskyj. „Nevedeli to ani ukrajinské spravodajské služby. Maximálne som zmenšil okruh ľudí, ktorí o tejto operácii vedeli. Myslím si, že to bol jeden z dôvodov, prečo to bolo úspešné.“ (SITA, Sky News)

Ruská armáda oznámila postup na východe Ukrajiny, obsadila obce Karlivka a Prečystivka v Doneckej oblasti.

S odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany o tom informovala agentúra TASS. Ukrajinská armáda tak na Donbase čelí pokračujúcemu postupu ruských síl.

Rusko tvrdí, že pri dobýjaní Prečystivky, ktoré Moskva označuje za "oslobodzovanie", stratili brániaci sa Ukrajinci až 150 vojakov a päť vozidiel. 

V Karlivke potom Ukrajina za deň prišla podľa ruského ministerstva obrany o viac ako 480 vojakov a o americké obrnené vozidlo MaxxPro či o húfnicu Msta-B. Podobné informácie nie je možné overiť z nezávislých zdrojov, Kyjev sa k vývoju na fronte nevyjadril.

Pokračujúci ruský postup na Donbase nedokázal spomaliť ani ukrajinský vpád do ruskej Kurskej oblasti, kde ukrajinská armáda ovládla časť pohraničia. Tam sa Ukrajincom naďalej darí držať pozície. (ČTK)

Poľský minister obrany Kosiniak-Kamys uviedol, že ho prekvapila demisia šéfa ukrajinskej diplomacie Kulebu.

Informovala o tom agentúra PAP. Kosiniak-Kamysz povedal, že nevie o dôvodoch Kulebovho rozhodnutia. Myslí si však, že je za tým únava.

"Čas, ktorý uplynul od začiatku vojny, si vyžiadal na ľudskej únave veľkú daň, to je isté. Sledoval som ukrajinskú delegáciu počas summitu NATO a je zrejmé, že si to vyžaduje veľa úsilia," uviedol poľský minister obrany.

Misia Medzinárodného menového fondu začína piatu revíziu programu pôžičiek Ukrajine vo výške 15,6 miliardy dolárov.

V Kyjeve pritom prebieha veľká reorganizácia vlády počas vojny. Informovala o tom agentúra Reuters.

MMF je kľúčovým medzinárodným veriteľom Kyjeva a jeho štvorročný program je dôležitou súčasťou väčšieho balíka globálnej ekonomickej podpory pre krajinu, ktorá sa pripravuje na to, že bude tretiu zimu čeliť invázii ruskej armády.

Kyjev vynakladá približne 60 % svojho celkového rozpočtu na armádu a vo veľkej miere sa spolieha na finančnú podporu svojich západných partnerov pri vyplácaní dôchodkov a miezd zamestnancom verejného sektora a financovaní sociálnych a humanitárnych výdavkov.

Vo vyhlásení MMF sa uvádza, že monitorovacia misia fondu začala politické diskusie s ukrajinskými úradmi.

Zelenskyj robí zmeny vo vláde pred kritickými jesennými a zimnými mesiacmi, pričom šesť ministrov podalo demisiu.

Očakáva sa, že minister financií Serhij Marčenko sa udrží na svojej pozícii, uviedli analytici a zákonodarcovia.

Marčenko už skôr uviedol, že vláde chýba približne 500 miliárd hrivien (11 miliárd eur) na financovanie obrany vo zvyšku roka.

Vláda plánuje zvýšiť dane a už zaviedla viaceré opatrenia vrátane zvýšenia dovozných a spotrebných daní a požičiavania si viac na domácom trhu, aby získala dodatočné príjmy.

Ukrajina dosiahla tiež dohodu s držiteľmi svojich dlhopisov o reštrukturalizácii a odpísaní časti dlhu.

Úspešné dokončenie revízie MMF umožní Ukrajine zabezpečiť si v nadchádzajúcich mesiacoch nové financovanie vo výške 1,1 miliardy USD.

Podľa údajov ministerstva financií Ukrajina od začiatku vojny dostala od svojich západných partnerov finančnú pomoc vo výške približne 98 miliárd USD. (TASR)

Ukrajinu možno pozvú do NATO ešte pred budúcoročným summitom Aliancie v Holandsku, uviedol Kuleba.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý v stredu podal demisiu, to povedal v rozhovore pre spravodajský web CNN.

Kuleba zdôraznil, že nejde o okamžitý vstup do aliancie, ale skôr o pozvanie, ktoré by vyslalo signál politickej jasnosti a istoty.

„Jasne vidím príležitosť, že by sa tak mohlo stať pred ďalším samitom NATO v Holandsku v roku 2025. Sme presvedčení, že Ukrajina si práve teraz zaslúži dostať takéto pozvanie vo všetkých ohľadoch.“ (SITA, CNN)

Predsedníčka Poslaneckej snemovne českého parlamentu Pekarová Adamová navštívila v Ľvove miesto ruského útoku.

Uviedla to na sociálnej sieti X.

"Sme na mieste ruského útoku v Ľvove, kde pred chvíľou zomrelo niekoľko ľudí vrátane detí. Len deň po tom, čo Rusi zaútočili v meste Poltava na nemocnicu a vzdelávací inštitút, kde tento neuveriteľne barbarský čin mal za následok 50 nevinných obetí," napísala šéfka snemovne a dodala, že Rusko musí byť porazené.

Nočný útok na Ľvov je podľa jej slov pripomienkou toho, že vojna sa týka celej Ukrajiny, nielen frontu na východe krajiny.

Pekarová Adamová prišla na otvorenie novej časti tamojšej pôrodnice, na ktorú ČR prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí prispela.

"V tomto centre sme pomohli k vybudovaniu pôrodnice v kryte. Dá sa to takto presne nazvať, lebo je to skutočne v podzemí vytvorené oddelenie, ktoré obsahuje ako samotnú pôrodnú sálu, tak aj sálu, kde je možné operovať aj novorodencov. A sú tu, samozrejme, aj ďalšie časti oddelenia vrátane inkubátorov," spresnila vo vysielaní stanice ČT24 s tým, že Česko na to prispelo desiatimi miliónmi korún (takmer 400-tisíc eur).

Potom si česká politička na ľvovskom cintoríne uctila pamiatku padlých ukrajinských hrdinov. Ich odvaha v boji za slobodu proti ruskej agresii nesmie byť podľa nej zabudnutá.

Rusko zareaguje v prípade útoku Ukrajiny zbraňami s dlhým dosahom na jeho územie, tvrdí hovorkyňa ruského ministerstva.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Chceli by sme varovať nezodpovedných politikov v EÚ, NATO a v zámorí - v prípade náležitých agresívnych krokoch Kyjeva, bude Rusko okamžite reagovať," vyhlásila Marija Zacharovová.

Podľa hovorkyne pritom západní politici "strácajú zmysel pre realitu, vôbec nemyslia na riziká spojené s ďalšou nebezpečnou eskaláciou konfliktu, a to ani v kontexte vlastných záujmov".

Ukrajine žiada opakovane od Západu povolenie, aby mohla použiť zbrane s dlhým dosahom, ktoré jej dodal, pri svojich útokoch cielených hlboko na územie Ruska.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova je očividné, že Ukrajina pristúpi k podnikaniu útokov so západnými zbraňami hlboko na území Ruska.

Peskov zároveň vyhlásil, že Rusko musí prehodnotiť svoju jadrovú doktrínu, pretože Spojené štáty a ich západní spojenci podľa neho ohrozujú Rusko eskaláciou vojny na Ukrajine. (TASR)

Bilancia ruského útoku na mesto Poltava stúpla na 53 mŕtvych. Ďalších päť ľudí záchranári ďalej hľadajú pod troskami.

Dve ruské balistické rakety v utorok zasiahli v Poltave vojenský inštitút komunikácií a neďalekú nemocnicu. Doterajšie údaje spomínali najmenej 50 mŕtvych a vyše 271 ranených. Išlo o tohtoročný najtragickejší ruský vzdušný útok na Ukrajinu.

Zachrániť sa podarilo 25 ľudí, jedenásť z nich vyslobodili spod trosiek, uviedol štátny úrad pre mimoriadne situácie. Do dnešného dopoludnia bolo z miesta ostreľovania odvezených 800 ton stavebnej suti.

Poltavská oblasť vyhlásila od dnes trojdňový smútok za obete ruského úderu. (ČTK)

Juhokórejský prezident a novozélandský premiér odsúdili severokórejský jadrový program a ruskú inváziu na Ukrajinu.

Informuje o tom agentúra AFP.

Obaja lídri sa zhodli, že budú pracovať na zlepšení bilaterálnych vzťahov, uviedla kancelária juhokórejského prezidenta.

"V tejto kritickej situácii, keď neutíchajú výzvy zo strany autoritárskych síl, akými sú vojna na Ukrajine a vojenská spolupráca medzi Ruskom a Severnou Kóreou (KĽDR), je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým vytvoriť solidaritu," povedal Jun.

Juhokórejský prezident a novozélandský premiér okrem rastúcej spolupráce medzi Moskvou a Pchjongjangom v čase vojny na Ukrajine odsúdili aj severokórejský jadrový program a vývoj balistických rakiet.

"Obe strany zdôraznili, že budú naďalej žiadať Rusko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky a okamžite, úplne a bezpodmienečne sa stiahlo z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny," uviedli lídri v spoločnom vyhlásení.

Južná Kórea a podporuje Ukrajinu od začiatku ruskej invázie humanitárne, no zdržala sa priamej vojenskej pomoci vzhľadom na svoju dlhodobú politiku, ktorá Soulu zakazuje predávať zbrane do zón aktívnych konfliktov. (TASR)

Počet obetí ruského útoku na Ľvov stúpol na sedem. Medzi obeťami sú tri deti, uviedol ukrajinský minister vnútra.

Ďalších 38 ľudí utrpelo zranenia. Informovala o tom agentúra AFP.

Jedenásť zranených je v nemocniciach v kritickom stave, povedal člen mestskej rady vo Ľvove Ihor Zinkevyč. Dodal, že v centre mesta je poškodených viac ako 50 obytných budov. Poškodené sú aj dve zdravotnícke zariadenia a dve školy.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj predtým hlásil tri obete a 25 zranených.

Zelenskyj označil úder za teroristický útok. V príspevku na sociálnej sieti dodal, že útok zasiahol aj mesto Kryvyj Rih, zranenia tam utrpelo päť osôb. Zároveň požiadal spojencov o ďalšiu podporu na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Sirény varujúce pred útokom sa vo Ľvove rozozvučali v noci na stredu pred východom slnka, informoval tamojší starosta Andrij Sadovyj.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na stredu zneškodnila štyri strely Ch-101, tri rakety Iskander-K a 22 dronov, uviedli ukrajinské vzdušné sily.

Spresnili, že zaznamenali celkovo 42 vzdušných cieľov, 29 dronov a 13 rakiet, napísala agentúra Reuters.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba podal v rámci rozsiahlej reštrukturalizácie vlády demisiu.

Oznámil to predseda Najvyššej rady Ruslan Stefančuk.

Kulebovu rezignáciu podľa Stefančuka posúdia na jednom z nadchádzajúcich zasadnutí parlamentu. Konkrétny dátum však neuviedol.

Ukrajinská Najvyššia rada dostala už počas utorka demisie aj od podpredsedníčky vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľhy Stefanišynovej, ministra strategického priemyslu Olexandra Kamyšina, ministra spravodlivosti Denisa Maľusku, ministra ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ruslana Striľca a šéfa Fondu štátneho majetku Vitalija Kovaľa.

Šéf poslaneckého klubu prezidentskej strany Sluha ľudu Davyd Arachamija v utorok avizoval, že streda bude deň odvolávania. Podľa neho sa vymení viac ako 50 percent členov ukrajinskej vlády.

Vymenovanie nových členov sa uskutoční o deň neskôr, dodal s tým, že o konečnom zozname zmien sa rozhodne na zasadnutí poslaneckého klubu 4. septembra.

V utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj okrem toho odvolal Rostyslava Šurmu z postu zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie. (TASR)

Zníženie tokov ruského plynu do Talianska by spôsobilo problémy miestnemu priemyslu.

Talianska plynárenská asociácia Gas Intensive tvrdí, že možné zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu by mohlo viesť k zvýšeniu cien plynu a prerušeniam dodávok, čo by mohlo destabilizovať nielen taliansky priemyselný sektor, ale znamenalo by to tiež „katastrofu“ pre krajiny ako Rakúsko alebo Slovensko. Organizácia Gas Intensive to uviedla pre web Montel News.

„S veľkým znepokojením sledujeme potenciálne zastavenie (dodávok plynu), pričom rešpektujeme rozhodnutia Európskej únie a talianskej vlády,“ povedal prezident Gas Intensive Aldo Chiarini a zdôraznil, že taliansky priemysel potrebuje dostávať plyn za „spravodlivé a rozumné ceny“.

Ak by k prerušeniu tokov došlo skôr, ako sa plánovalo, ceny plynu by sa mohli zvýšiť o 10 až 15 %, tvrdia analytici Montel News, kým Walter Boltz, bývalý šéf rakúskeho regulátora E-Control predpovedá nárast cien plynu až o 20 %.

„Keď je nedostatok (plynu), viete, kde to začína, ale nemôžete predpovedať, kde to skončí,“ povedal Chiarini s odkazom na skutočnosť, že je ťažké predvídať dôsledky nedostatku. Pripomenul tiež slová šéfa generálneho riaditeľa talianskeho energetického giganta Eni Claudia Descalziho, ktorý nedávno varoval, že „plynová kríza sa neskončila“.

Podľa údajov talianskeho ministerstva energetiky taliansky dovoz zo vstupného bodu Tarvisio, kam prúdi ruský plyn cez plynovod Trans Austria, vzrástol v prvej polovici roku 2024 o 25 % na viac ako 2,7 miliardy metrov kubických v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2023. Od marca 2024 dovoz z Ruska neustále rastie. Toky ruského plynu v 1. polroku 2024 predstavovali takmer 9 % talianskeho dopytu, oproti 6,5 % v 1. polroku 2023.

Analytici sa domnievajú, že situácia s dodávkami v Taliansku nebude ohrozená, no priemyselné podniky sa obávajú možného nárastu cien a neplánovaných udalostí. Gas Intensive však upozorňuje, že kým zníženie tokov do Talianska by spôsobilo problémy miestnemu priemyslu, pre Rakúsko a Slovensko by to bola „katastrofa“.

Ak by bol ruský plyn nahradený dodávkami z Azerbajdžanu, naďalej cez Ukrajinu, bolo by to podľa talianskych priemyselníkov ideálne riešenie. „Boli by sme veľmi spokojní s touto možnosťou, ktorej podporu vyjadril aj samotný ukrajinský prezident Zelenskyj,“ povedal Chiarini. Niektorí oponenti však nesúhlasia a argumentujú, že plyn z Azerbajdžanu by bol de facto ruský plyn, akurát pod „azerbajdžanskou vlajkou“. (SITA)

Rusko musí prehodnotiť svoju jadrovú doktrínu kvôli konaniu Západu, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov ďalej povedal, že Rusko počíta s možným útokom hlboko na svojom území, pričom by podľa neho Ukrajina mohla použiť zbrane dlhého doletu dodávané Spojenými štátmi.

Ukrajina už dlho nalieha na svojich spojencov, aby jej umožnili používať zbrane pri útokoch na ruskom území. Tieto výzvy sú čoraz hlasnejšie, pretože Rusko zintenzívňuje letecké útoky na ukrajinskú energetickú a inú infraštruktúru, ako aj na obytné domy.

Moskva už predtým oznámila, že sa chystá zmeniť zásady stanovujúce okolnosti použitia jadrových zbraní. Zatiaľ však tieto zmeny bližšie nešpecifikovala.

V existujúcej jadrovej doktríne sa uvádza, že Rusko môže použiť nukleárne zbrane v prípade jadrového útoku nepriateľa alebo konvenčného útoku, ktorý ohrozuje existenciu štátu. (TASR)

Pri ruskom útoku na Ľvov zomreli najmenej traja ľudia a 25 ľudí je zranených, uviedol gubernátor Ľvovskej oblasti Kozyckyj.

Medzi obeťami je podľa predbežných informácií 14-ročné dievča, tvrdí gubernátor. Podľa neho boli pri útoku poškodené obytné budovy a zranenia utrpelo aj niekoľko detí.

Sirény varujúce pred útokom sa vo Ľvove rozozvučali v noci na stredu pred východom slnka, informoval tamojší starosta Andrij Sadovyj. (TASR)

Nová ukrajinská zbraň ukazuje, že Kyjev dokáže efektívne vyvíjať aj nové technológie. Ohroziť môže aj ruské letiská. (SME)

Srbsko neodovzdá svoje stíhačky MiG-29 Ukrajine, oznámila srbská vláda.

Na základe zmluvy s francúzskou spoločnosťou Dassault Aviation získa Srbsko do roku 2029 deväť jednomiestnych a tri dvojmiestne stíhačky Rafale. K podpisu zmluvy došlo počas minulotýždňovej návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Belehrade.

"Srbský minister obrany Bratislav Gašič poprel nepravdivé správy, ktoré šíria niektoré domáce a regionálne spravodajské médiá a ktoré tvrdia, že zmluva so spoločnosťou Dassault obsahuje klauzulu o prevode srbských lietadiel MiG-29 do Francúzska na ich následné dodanie Ukrajine. MiG-29, ktoré vlastní Srbsko, sú srbské a nikdy ich nikomu nedáme," píše sa vo vyhlásení srbskej vlády.

Srbský prezident Aleksandar Vučič uviedol, že Belehrad nakúpil francúzske stíhačky za 2,7 miliardy eur. Podľa neho tieto nové lietadlá prispejú k výraznému zvýšeniu operačných schopností srbskej armády. Zmluva počíta nielen s dodaním stíhačiek, ale súvisiacich služieb.

Gašič tvrdí, že staršie MiGy sa budú môcť ešte "určitý" počet rokov "dobre" používať. Srbsko však podľa neho chce pokračovať v nákupe modernej bojovej techniky.voj (TASR)

Rusko stratilo už viac ako 620-tisíc vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 620 350. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, 27 obrnených bojových vozidiel pechoty a 30 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 618 tankov, 16 848 obrnených bojových vozidiel pechoty a 17 694 delostreleckých systémov. (SITA)

EÚ upozornila Srbsko, že udržiavanie vzťahov s Ruskom nie je v súlade s hodnotami EÚ a prístupovým procesom.

Reagovala tak na avizované stretnutie podpredsedu srbskej vlády Aleksandara Vulina so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na okraj ekonomického fóra v ruskom Vladivostoku, ktoré sa koná od 3. do 6. septembra.

"Európska únia sa vo vzťahu k našim partnerom vyjadruje úplne jasne - po nevyprovokovanej a neoprávnenej agresívnej vojne Ruska proti Ukrajine nemôžu vzťahy s Ruskom pokračovať ako zvyčajne," píše sa vo vyhlásení Bruselu zaslanom stanici Rádio Slobodná Európa (RFE/RL).

Kremeľ predtým informoval, že Vulin, na ktorého sú uvalené sankcie Spojených štátov, sa s Putinom stretne v stredu. V rovnaký deň sa ruský prezident stretne aj s predstaviteľmi Číny a Malajzie.

Srbský premiér Miloš Vučevič tvrdí, že sa o schôdzke dozvedel z médií, podľa svojich slov ju však nepovažuje za "niečo prelomové ani tak hrozné".

"S Ruskou federáciou sme neprerušili diplomatické vzťahy, nie je zakázané, aby sa niekto stretával s jej zástupcami," uviedol. Srbsko nepodporuje vojnu na Ukrajine ani narušenie jej územnej celistvosti, zdôraznil.

"Hlasovali sme za všetky rezolúcie potvrdzujúce celistvosť Ukrajiny, ale nevzdávame sa priateľstva s Ruskou federáciou - nezaviedli sme sankcie, nevyhostili sme veľvyslanca. Naopak, udržiavame normálnu komunikáciu," poznamenal Vučevič s tým, že aj maďarský premiér Viktor Orbán sa stretol s Putinom. Orbán si za to vyslúžil ostrú kritiku zo strany EÚ.

USA na vicepremiéra Vulina, niekdajšieho šéfa tajnej služby, uvalili vlani sankcie za zneužitie verejnej funkcie na údajnú pomoc pri nelegálnom prevoze zbraní cez srbské hranice a za účasť na obchode s drogami. Zároveň ho obvinili, že pomáha Rusku rozširovať svoj vplyv na Balkáne.

RFE/RL pripomína, že srbský prezident Aleksandar Vučič v sobotu počas konferencie Globsec v Prahe poprel úzke vzťahy s Putinom. Belehrad podľa neho nie je "trojským koňom" Moskvy napriek tomu, že sa odmietol pripojiť k sankciám voči Rusku. (TASR)

Prezident Biden po útoku na mesto Poltava prisľúbil poskytnúť Kyjevu ďalšie systémy protivzdušnej obrany.

Ukrajina tvrdí, že ruský útok zasiahol vojenský vzdelávací inštitút a nemocnicu. Úrady však nespresnili, koľko obetí bolo z radov civilistov a koľko pochádzalo z armády. V Poltavskej oblasti úrady vyhlásili trojdňový smútok.

"Čo najdôraznejšie odsudzujem tento poľutovaniahodný útok," uviedol Biden vo vyhlásení. Washington bude podľa neho pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, a to "vrátane poskytovania systémov protivzdušnej obrany a kapacít, ktoré Ukrajinci potrebujú na ochranu svojej krajiny".

Ruský útok predtým vyvolal pobúrenie na ukrajinských sociálnych sieťach, keďže podľa nepotvrdených správ ruských vojenských blogerov, ale aj niektorých Ukrajincov k nemu došlo počas nástupu vojakov pred budovou inštitútu. Podľa mnohých používateľov sociálnych médií bolo nezodpovedné, že velitelia takýto nástup vojakov napriek hrozbe ruských útokov umožnili.

Vzdušné sily ukrajinskej armády medzičasom v noci na stredu varovali, že k východoukrajinskému Ľvovu sa blížia ruské bezpilotné lietadlá a v meste je vyhlásený letecký poplach.

Výbuchy sa ozývali v mestách Sumy a Kyjev, kde proti dronom zasahovala protivzdušná obrana, uviedla stanica BBC. (TASR)

Zmeny v ukrajinskej vláde by sa mali dotknúť viac ako polovice jej členov, uviedol vládny poslanec Davyd Arachamija.

Konečný zoznam má byť podľa poslanca vládnej strany Sluha národa prijatý na stredajšom rokovaní poslaneckého klubu, dodal. (ČTK)

Zmeny majú vládu posilniť, ako to Ukrajina potrebuje, uviedol prezident Zelenskyj v nočnom prejave.

"Jeseň bude nesmierne dôležitá. Naše štátne inštitúcie musia byť štruktúrované tak, aby Ukrajina mohla dosiahnuť všetky výsledky, ktoré potrebuje. Na to musíme posilniť niektoré oblasti vlády a sú pripravené zmeny v jej zložení. Dôjde aj k zmenám v prezidentskej kancelárii," povedal podľa agentúry Reuters Zelenskyj v nočnom prejave.

Prezident podľa denníka Ukrajinska pravda odvolal z funkcie zástupcu vedúceho prezidentskej kancelárie Rostyslava Šurmu.

Premiér Denys Šmyhal má zostať vo funkcii, ale chystá sa odvolanie šéfa diplomacie Dmytra Kulebu, napísal denník s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje v prezidentovom tíme. Kulebov nástupca ešte nie je určený, ale pravdepodobne ním bude jeho prvý zástupca Andrij Sybiha, dodala Ukrajinska pravda.

Poslanec Jaroslav Železňak podľa agentúry Interfax-Ukrajina uviedol, že parlament by mohol zmeny vo vláde posúdiť o dva dni. O možných nástupcoch sa podľa zákonodarcu ešte rokuje, pričom počas vojny nemožno podľa zákonov vymeniť všetkých členov kabinetu.