Rusko vyslalo proti Ukrajine už viac ako 9600 rakiet a skoro 14-tisíc dronov, tvrdí Kyjev (SME Minúta)

Bývalého poslanca ruskej Štátnej dumy Gudkova odsúdili na osem rokov väzenia za šírenie dezinformácií o ruskej armáde.

Dmitrij Gudkov už roky žije v exile, súd sa uskutočnil v jeho neprítomnosti. Okrem trestu odňatia slobody dostal aj štvorročný zákaz spravovať internetové zdroje.

Začatie konania proti Gudkovovi v Rusku bolo oznámené v októbri 2023. Dôvodom boli jeho výroky z videa s názvom K čomu viedla Putinova vojna na Ukrajine?, zverejneného na YouTube v apríli 2022. Podľa vyšetrovateľov Gudkov v tomto videu šíril "nepravdivé informácie o masakroch ukrajinských civilistov" v mestách Buča, Irpiň a Boroďanka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Telá v Buči a Irpini sme nestíhali zbierať. Svedectvá z kyjevského predmestia Čítajte 

Gudkov bol poslancom dolnej komory ruského parlamentu v rokoch 2011-16. Do exilu odišiel ešte v júni 2021.

Po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu voči Ukrajine, sa stal členom Ruského protivojnového výboru spolu s ďalšími ruskými opozičnými a verejnými činiteľmi, ktorí sú v exile.

Vo februári 2023 ho ruské ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo za tzv. zahraničného agenta. V decembri 2023 ho ruské ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných osôb a vo februári 2024 súd v jeho neprítomnosti vydal rozkaz na jeho vzatie do väzby. (TASR)

Ruské jednotky údajne prekazili pokus skupiny ukrajinských ozbrojencov prekročiť hranicu do Brianskej oblasti.

Tá leží na západe európskej časti Ruska. Na platforme Telegram o tom podľa agentúry AFP informovala oblastný gubernátor Alexandr Bogomaz, ktorý potvrdil lokálny boj.

Podľa Bogomaza boje vyvolala ukrajinská prieskumno-sabotážna skupina, ktorá sa pokúsila preniknúť na územie Brianskej oblasti v okrese Klimov. Ten sa podľa britskej stanice BBC nachádza na styku hraníc Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Zóna bojov v ruskej Kurskej oblasti je od tohto územia vzdialená asi 150 kilometrov.

Bogomaz deklaroval, že tento pokus o prienik bol odrazený a "situácia na mieste bojov je stabilizovaná".

O bojoch v okrese Klimov informovali predtým aj ruskí provojnoví blogeri - tvrdili, že nejde o veľkú ofenzívu: z ukrajinskej strany vstúpila do boja iba "sabotážna a prieskumná skupina podporovaná niekoľkými ľahkými obrnenými autami".

Z ukrajinskej strany nateraz o vývoji v Brianskej oblasti nie sú k dispozícii žiadne informácie, ani potvrdenie - napr. vo forme správ od miestnych obyvateľov na sociálnych sieťach. (TASR)

Ukrajina bude v budúcom roku potrebovať o 12 až 15 miliárd dolárov vyššiu zahraničnú pomoc, ako predtým predpokladala.

Oznámila to námestníčka ukrajinského ministra financií Olha Zykovová. Kyjev predtým uvádzal, že bude na budúci rok potrebovať zahraničnú pomoc vo výške 22,7 miliardy dolárov, píše agentúra Reuters.

Ukrajina sa od februára 2022 bráni rozsiahlej ruskej ozbrojenej agresii. Krajina je tak teraz silno závislá od peňazí a vojenskej pomoci od zahraničných partnerov.

V tomto roku Ukrajina bude podľa vlády potrebovať zahraničnú pomoc okolo 38 miliárd dolárov. Z tejto sumy už od západných partnerov dostala zhruba 24 miliárd dolárov, píše Reuters. (ČTK)

Ukrajina posilňuje obranu mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti ohrozeného ruským postupom, uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident apeloval súčasne tiež na dodávky delostreleckej munície od západných partnerov.

"Pochopili sme, čo podniká (v Doneckej oblasti) nepriateľ, a posilňujeme naše sily," povedal Zelenskyj. "Je veľmi dôležité, aby partneri naozaj plnili svoje záväzky. Je to zásadné pre obranu, "zdôraznil po porade s hlavným veliteľom.

Ukrajinský prezident tiež hovoril o pokračovaní útočnej operácie v ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť sa ukrajinským silám podarilo ovládnuť. Poďakoval opäť za "dopĺňanie fondu" na výmenu zajatcov.

Nedávny útok na ruskú leteckú základňu Savaslejka údajne zničil tri lietadlá, tvrdí vojenské spravodajstvo Ukrajiny.

Útok v Nižnonovgorodskej oblasti podľa zdroja z vojenského spravodajstva Ukrajiny zničil ruské lietadlo MiG-31 a dve nákladné vojenské lietadlá ?l-76.

Okrem toho útok údajne poškodil zhruba päť lietadiel, s najväčšou pravdepodobnosťou stroje MiG-31K/I.

Podľa zdroja ide o výsledok špeciálnej operácie zo 16. augusta, pri ktorej Ukrajinci použili vyčkávacie samovražedné drony.

Ukrajina s Nemeckom nekonzultovala plán o prieniku na ruské územie, uviedol nemecký kancelár Scholz.

Scholz tvrdí, že očakáva, že táto vojenská operácia bude časovo a územne obmedzená. Informovala o tom agentúra Reuters.

Scholz na tlačovej konferencii po rokovaniach s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou v Kišiňove tiež povedal, že Nemecko pozorne sleduje vývoj situácie v ruskom pohraničí.

Útok je podľa ukrajinských predstaviteľov dôkazom, že ich armáda stále dokáže uspieť v útočných operáciách a je schopná prekvapiť. Rusko prisľúbilo, že útok odrazí.

"Ukrajine pripravila svoju vojenskú operáciu v Kurskej oblasti veľmi tajne a bez spätnej väzby, čo určite vyplýva zo situácie," povedal Scholz a dodal, že ide o veľmi obmedzenú operáciu.

Nemecký kancelár ďalej povedal, že Nemecko bude podľa jeho slov naďalej najväčším podporovateľom Ukrajiny v Európe, a to napriek špekuláciám o obmedzení podpory pre Kyjev.

Zdroj z nemeckého parlamentu v sobotu uviedol, že Nemecko plánuje znížiť svoju bilaterálnu pomoc Kyjevu na polovicu. Ďalší zdroj z prostredia ministerstva financií informoval, že Nemecko počíta s "vytvorením finančného nástroja v rámci skupiny krajín G7 a Európskej únie s využitím zmrazených ruských aktív".

Podľa hovorcu vlády Wolfganga Büchnera však vláda tieto tvrdenia odmieta.

Scholz v stredu uviedol, že plán G7 použiť na poskytnutie pôžičky výnosy zo zmrazených ruských aktív je "technicky náročný, ale politicky vyjasnený" a Ukrajine by priniesol výrazné zvýšenie podpory.

"Spolu s 50 miliardami dolárov a prostriedkami poskytnutými na vnútroštátnej úrovni to bude viac, než koľko mala Ukrajina k dispozícii z hľadiska podpory doteraz," povedal Scholz.

Nemecký kancelár zároveň zopakoval svoju podporu aj Moldavsku v súvislosti s tým, čo označil za ruské destabilizačné snahy. (TASR)

Ruský súd zamietol odvolanie bývalého námestníka ministra obrany Bulgakova obvineného z korupcie proti zatknutiu.

Nariadil pre neho pokračovanie vyšetrovacej väzby. Informovali o tom štátne médiá.

Bývalého námestníka zadržali v júli v Moskve. Podľa štátnej tlačovej agentúry Tass je obvinený z rozsiahlej sprenevery.

Údajne dohliadal na vytvorenie systému dodávok nekvalitných potravinových dávok ruským jednotkám za predražené ceny. V prípade uznania viny mu hrozí až 10 rokov väzenia.

Bulgakov bol námestníkom ministra obrany od roku 2008 do septembra 2022, keď bol odvolaný. V tom čase mal na starosti logistiku.

Hoci ministerstvo uviedlo, že bude na inej pozícii, krok bol vnímaný ako trest za chyby v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Zatknutie Bulgakova je jedno zo série takýchto incidentov v rámci pretrvávajúcich čistiek vo vrcholových orgánoch ruskej armády. (SITA)

Rusi proti vlastným obciam podnikli 17 leteckých útokov s použitím 27 riadených bômb, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Podľa neho ruskí vojaci v boji proti ukrajinským silám, ktoré obsadili časť Kurskej oblasti, využívajú letectvo.

Rusko zároveň v stredu delostrelectvom ostreľovalo ukrajinské pohraničné obce v Sumskej oblasti, a to konkrétne dediny Porozok a Požňa.

Dve ruské letiská v Murmanskej oblasti pozastavili svoju prevádzku pre hrozbu dronových útokov ukrajinských síl.

Lietadlá z bezpečnostných dôvodov neprijímajú lety a nepovoľujú ani odlety lietadiel. Pre agentúru TASS to uviedol nemenovaný zdroj z prostredia letísk.

"Od 03.46 moskovského času (02.46 h SELČ) letiská Murmansk a Apatity zastavili prílety a odlety lietadiel z dôvodu zavedenia obmedzení vo využívaní vzdušného priestoru, platných v oblasti s polomerom 100 km," cituje TASS svoj zdroj.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) potvrdil zavedenie dočasných obmedzení na spomínaných letiskách s tým, že sú potrebné na zaistenie bezpečnosti letov.

Agentúra Reuters pripomenula, že takéto opatrenia sa v Rusku zvyčajne prijímajú v prípade hrozby dronových útokov ukrajinských síl.

Agentúra TASS neskôr informovala o vyhlásení gubernátora Murmanskej oblasti Andreja Čibisa, podľa ktorého je región vystavený hrozbe útoku dronmi. Čibis dodal, že boli prijaté potrebné bezpečnostné opatrenia.

Mesto Apatity leží na Murmanskej železničnej magistrále 185 kilometrov južne od Murmanska. Neďaleko sa nachádzajú bane na apatit, podľa ktorého dostalo meno. V meste sa nachádza Kirovská hydroelektráreň.

Murmansk sa nachádza neďaleko hraníc s Nórskom a Fínskom. Je tam jeden z najväčších prístavov v Rusku a námorná základňa. Letisko je od mesta vzdialené 23 kilometrov. (TASR)

Ruské útoky v Doneckej oblasti zabili dvoch civilistov, tvrdí šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin.

Filaškin dodal, že jedna žena prišla o život pri ruskom útoku na mesto Ukrajinsk a ďalší civilista zomrel pri údere a mesto Siversk.

Predošlý deň ruské bombardovanie Doneckej oblasti zabilo 36-ročného muža v meste Toreck. (SITA, Ukrajinská pravda)

Tisíce Ukrajincov sa v Maďarsku museli vysťahovať z ubytovní. Dôvodom je obmedzenie podpory.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v júni podpísal zákon obmedzujúci štátnu podporu pre utečencov z oblastí Ukrajiny, ktoré sa nepovažujú za zasiahnuté ruskou inváziou. Podľa Maďarska je len 13 ukrajinských oblastí postihnutých vojnou s Ruskom.

Podľa vládneho komisára pre osoby utekajúce pred rusko-ukrajinskou vojnou do Maďarska Norberta Pála ide o "rozumnú a primeranú" zmenu po dva a pol roku vojny. Pre denník Magyar Nemzet povedal, že "tí, ktorí sa chceli v Maďarsku postaviť na nohy, to mohli urobiť".

Súkromné ubytovne začali s vysťahovaním utečencov, ktorí už nemajú nárok na podporu, uviedla mimovládna organizácia Migration Aid. V obci Kocs bolo podľa AFP v stredu zhruba 120 utečencov pod dohľadom polície vysťahovaných z domov, v ktorých boli ubytovaní. Išlo väčšinou o rómske ženy a deti zo Zakarpatska, kde žije početná maďarská komunita. (TASR)

Čína a Rusko majú záujem o užšiu spoluprácu v energetickom sektore, vyhlásil ruský premiér Michail Mišustin. (TASR)

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Grossi navštívi jadrovú elektráreň v Kurskej oblasti, tvrdí Rusko.

Ruské ministerstvo obrany minulý týždeň obvinilo Ukrajinu z plánovania útoku na túto jadrovú elektráreň, ktorá sa nachádza približne 60 kilometrov od ukrajinskej hranice. Ruský rezort varoval, že v prípade takéhoto útoku, v dôsledku ktorého by podľa neho došlo k rádioaktívnej kontaminácii rozsiahleho územia, bude reagovať tvrdo.

"Očakávam, že pochopenie nebezpečenstva, ktoré predstavujú ukrajinské provokácie proti ruským jadrovým elektrárňam, podnieti vedenie MAAE, aby prijalo konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární v Záporoží a Kursku," povedala Zacharovová.

Šéf ruskej štátnej jadrovej energetickej spoločnosti Rosatom Alexej Lichačov minulý týždeň v piatok v telefonickom rozhovore pozval Grossiho na návštevu Kurskej oblasti, aby sa oboznámil so situáciou v tamojšej jadrovej elektrárni pri meste Kurčatov.

Ukrajinské sily 6. augusta vpadli na územie Kurskej oblasti a podarilo sa im získať pod kontrolu desiatky ruských obcí. Rusko tvrdí, že z regiónu muselo z dôvodu ukrajinskej ofenzívy ujsť viac ako 120.000 civilistov. Ide o prvú ofenzívu tohto druhu od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine vo februári 2022. (TASR)

Rusko v Kurskej oblasti nasadzuje aj vojakov, ktorých necvičili pre úlohy pechoty, uvádza britské spravodajstvo.

Podľa neho by to mohlo znížiť schopnosť Moskvy získať späť ruské územia obsadené ukrajinskou armádou.

Britské ministerstvo obrany cituje správu nezávislého ruského média Važnyje istorii, podľa ktorej jednou z jednotiek nasadených proti ukrajinskej ofenzíve v Kurskej oblasti je špecializovaný motostrelecký pluk vytvorený z personálu ruských Vzdušných a kozmických síl.

Tento motostrelecký pluk pozostáva z vojakov, ktorí mali špecializované úlohy. Ide napríklad o operátorov radarov včasného varovania čí členov posádok bombardérov s dlhým doletom. (SITA, Ukrajinská pravda)

Peking je pripravený posilniť partnerstvo s Moskvou, oznámil čínsky premiér v Rusku.

Li Čchiang sa v Moskve stretol s ruským premiérom Michailom Mišustinom, napísala čínska štátna agentúra Sinchua. Podľa agentúry TASS absolvoval aj schôdzku s prezidentom Vladimirom Putinom.

Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching sa v máji Pekingu dohodli na prehĺbení "komplexného partnerstva a strategickej spolupráce, ktorá vstupuje do novej éry", pripomína Reuters.

Estónska pravoslávna cirkev vyhlásila nezávislosť od Moskovského patriarchátu, ktoré podporuje ruskú agresiu voči Ukrajine.

Cirkevné zhromaždenie v utorok v Tallinne prijalo nové štatúty.

Tieto štatúty určujú nezávislosť cirkvi v administratívnej, hospodárskej oblasti i v oblasti vzdelávania. Estónska pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu (MPEOK) zmení svoj názov na Estónsku pravoslávnu cirkev.

Estónska vláda žiadala úplné oddelenie cirkvi od Moskvy, pretože tamojší patriarchát oddaný Kremľu opakovane podporoval ruskú inváziu na Ukrajine, píše APA. Hlava estónskej cirkvi, ruský občan metropolita Evgen, musel Estónsko opustiť vo februári, pretože úrady odmietli predĺžiť platnosť jeho povolenia na pobyt. Estónska polícia vtedy uviedla, že tento náboženský vodca, občianskym menom Valerij Rešetnikov, bol opakovane vyzývaný, aby prestal ospravedlňovať ruskú inváziu na Ukrajinu a obraňovať Kremeľ.

Účastníci tohtotýždňového zhromaždenia hovorili aj o ďalších záležitostiach vrátane zjednotenia Estónskej pravoslávnej cirkvi s Apoštolskou pravoslávnou cirkvou, ktorá patrí ku Konštantinopolskému ekumenickému patriarchátu.

Pravoslávni kresťania tvoria približne 16 percent populácie Estónska. Zhruba 150 000 z nich patrí do estónskej pravoslávnej cirkvi. Ďalších 270 000 je súčasťou estónskej apoštolskej pravoslávnej cirkvi. (TASR)

Rusko odložilo komunálne voľby v siedmich obciach Kurskej oblasti, kam pred dvoma týždňami vpadli ukrajinské sily. 

Hlasovanie sa uskutoční, keď bude "plne zaručená bezpečnosť voličov", uviedla volebná komisia.

Dodala však, že voľby gubernátora Kurskej oblasti, ktoré majú začať budúci týždeň, prebehnú vo zvyšku regiónu podľa plánov. (TASR)

Ruské jednotky údajne obsadili dedinu Želanne na východe Ukrajiny. Kyjev zatiaľ podniká rozsiahly protiútok na ruské územie.

Ministerstvo obrany Ruska v rámci denného brífingu oznámilo, že obsadilo dedinu ležiacu medzi mestami Doneck a Pokrovsk. Došlo k tomu na úseku frontu, kde v súčasnosti prebiehajú najťažšie boje počas dvaapolročného konfliktu.

Počas uplynulých týždňov zabrala Moskva viacero dedín v okolí. V pondelok ruské jednotky obsadili i mestečko Zalizne v Doneckej oblasti. Pred začatím celoplošnej invázie na územie Ukrajiny malo približne 5000 obyvateľov. Ofenzíva Ruska smerom na mesto Toreck ďalej postupuje, pričom Zalizne sa nachádza na predmestí Torecka.

Rusko sa stále snaží ovládnuť celý Donbas a v tamojšej ofenzíve pokračuje aj navzdory pretrvávajúcej cezhraničnej operácii ukrajinských síl v ruskej Kurskej oblasti, ktorá sa začala 6. augusta. Za ten čas sa ukrajinským silám podarilo dobyť viac ako 1000 štvorcových kilometrov ruského územia. (TASR)

Budapešť odkázala Bruselu, že víza pre Rusov a Bielorusov neznamenajú riziko. Oznámil to maďarský minister vnútra Pintér.

Server index.hu získal kópiu listu, v ktorom sa okrem iného uvádza, že v Maďarsku žije menej ako jedno percento ruských a bieloruských občanov žijúcich v Európskej únii.

"V prípade žiadosti o národnú kartu vykonáva Maďarsko rovnaké migračné a bezpečnostné previerky ako v prípade iných povolení na pobyt. Národná karta sa vydáva s prihliadnutím na príslušné predpisy Európskej únie a s ohľadom na bezpečnostné riziká, ktoré môžu vzniknúť," uviedol v liste Pintér. Dodal, že Maďarsko naďalej prikladá veľký význam vlastnej národnej bezpečnosti a ochrane celého schengenského priestoru.

Maďarsko podľa slov ministra vnútra už ochranou vonkajšej hranice EÚ a schengenského priestoru prispieva k bezpečnosti zóny a fungovaniu dohovoru. Žiadatelia o túto formu pobytu podľa Budapešti nepredstavujú národné bezpečnostné riziko.

Pintér v prílohe listu detailne reagoval na všetky otázky a obavy, ktoré v tejto súvislosti sformuloval Brusel, píše server.

EK v utorok oznámila, že stále čaká na objasnenie maďarskej vlády týkajúce sa flexibility podmienok udeľovania víz a pobytu pracovníkov, ktorí sú ruskými a bieloruskými občanmi. Vláda premiéra Viktora Orbána mala termín na odpoveď do 19. augusta.

Maďarský parlament vlani v decembri schválil nové pravidlá pre vstup a pobyt občanov z krajín mimo EÚ. Vláda zaviedla takzvanú "národnú kartu", ktorá umožňuje cudzincom zdržiavať sa v Maďarsku viac ako 90 dní, maximálne však dva roky. Následne si cudzinci svoj pobyt môžu predĺžiť o tri roky, koľkokrát chcú. Zahraniční pracovníci môžu vykonávať akúkoľvek profesiu, musia však preukázať, že majú v Maďarsku prácu, ubytovanie a zdravotné poistenie.

Pre občanov Ruska a Bieloruska je takáto karta k dispozícii od 8. júla tohto roka. Predtým tento režim platil napríklad pre zahraničných pracovníkov z Ukrajiny a Srbska.

Severské a pobaltské krajiny EÚ zaslali eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Ylve Johanssonovej list, v ktorom označili flexibilitu podmienok udeľovania maďarských víz pre ruských a bieloruských občanov za "vážne riziko pre európsku bezpečnosť". (TASR)

Kremeľ odhaduje, že boje v Kurskej oblasti potrvajú mesiace a aj to pri optimistickom scenári.

Kremeľ preto Rusov pripravuje na „novú normalitu". Tvrdí to nezávislý ruský portál Meduza, ktorý cituje nemenované zdroje blízke Kremľu a ruskej vláde. 

Táto „nová realita“, ako ju chápe Kremeľ, pre Rusov znamená, že nepriateľ naozaj prenikol na ruské územie, ale čelí nevyhnutnej porážke, hoci opätovné dobytie území bude určitý čas trvať, takže Rusi musia počkať.

Všetci ruskí predstavitelia, ktorých portál Meduza oslovil, predpokladajú, že boje v Kurskej oblasti môžu pokračovať ešte niekoľko mesiacov. Zdroj blízky vláde však dodáva, že tento odhad je „dosť optimistický" a založený na predpoklade, že všetko „pôjde dobre“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Tanky ešte nie sú mŕtve. Ukrajinci pri Kursku ukázali, ako kombinovať nové a staré technológie. (hn.cz)

Ukrajinský minister zahraničných vecí ocenil prijatie Rímskeho štatútu, urobila tak významný krok k EÚ.

Kuleba pripomenul, že Ukrajina sa stala 125. členskou krajinou ICC. "Ratifikáciou Rímskeho štatútu Ukrajina zároveň urobila ďalší významný krok smerom k členstvu v EÚ," napísal na sociálnej sieti X.

"Bola to dlhá cesta plná výziev, mýtov a obáv. Žiadne z nich neboli pravdivé. Dnes sme konečne tam, vďaka vedeniu (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského, rokov systematickej práce ministerstva zahraničných vecí a ďalších inštitúcií a vôle členov ukrajinského parlamentu," dodal.

Kuleba pripomenul, že jeho krajina už s ICC účinne spolupracuje s cieľom zaistiť vyvodenie zodpovednosti za všetky zločiny počas ruskej agresie.

Súd v marci 2023 vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina i prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú za údajný vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska. (TASR)

Európska komisia stále čaká na odpoveď maďarskej vlády na voľnejšie víza pre Rusov a Bielorusov. (TASR)

Ukrajinský parlament schválil Rímsky štatút ICC, hlási jeden z poslancov. Štatútom bol založený Medzinárodný trestný súd.

Poslanec Jaroslav Železňak pre Reuters uviedol, že za návrh zákona zahlasovalo 281 poslancov 450 člennej Najvyššej rady.

Medzinárodný trestný súd bol vytvorený prijatím Rímskeho štatútu v Ríme 17. júla 1998. Ratifikácia tohto štatútu je jednou z ústredných požiadaviek na vstup Ukrajiny do Európskej únie. (TASR)

Po ukrajinskej invázii do Kurskej oblasti nebudú žiadne rokovania s Kyjevom, vyhlásil ruský exprezident Medvedev.

"Prázdne reči nikým nevymenovaných sprostredkovateľov o skvelom mieri sa skončili. Všetci to teraz chápu, aj keď to nikto nehovorí nahlas. Žiadne ďalšie rokovania nebudú, až kým nebude nepriateľ úplne porazený!" napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram.

Uviedol taktiež, že "predčasné a zbytočné" mierové rozhovory, ktoré boli predtým navrhnuté, "mali nejasné vyhliadky a žiadne hmatateľné výsledky". (TASR)

Ukrajinské sily tvrdia, že v noci zasiahli systém protivzdušnej obrany S-300 v ruskej Rostovskej oblasti.

Podľa ukrajinskej armády systém zasiahli neďaleko mesta Novošachtinsk pri hraniciach s okupovanými časťami ukrajinskej Luhanskej oblasti. Následky ukrajinského zásahu sa stále preverujú a v súčasnosti nie je jasné, do akej miery S-300 poškodili. Na mieste zásahu však spozorovali explózie.

Ruské orgány o úspešnom zásahu svojho systému protivzdušnej obrany zatiaľ neinformovali. Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev však už skôr uviedol, že nad regiónom v noci zostrelili ukrajinskú raketu.

V Rostovskej oblasti Kyjev útočil aj v nedeľu, keď ukrajinské drony spôsobili rozsiahly požiar v sklade ropných látok, ktorý sa využíval aj pre potreby ruskej armády. Hasičom sa oheň nedarilo uhasiť a s plameňmi bojovali ešte aj v stredu ráno.

Indický premiér Módí sa počas návštevy Kyjeva "podelí o názory" na mierové riešenie konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Módi v stredu odcestoval do Poľska a v piatok navštívi Kyjev. Pôjde o prvú návštevu indického premiéra na Ukrajine, odkedy obe krajiny pred 30 rokmi nadviazali diplomatické vzťahy.

Cesta do Kyjeva zároveň prichádza po Módiho návšteve Moskvy pred niekoľkými týždňami. Módi vtedy ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vyčítal vojnu, ktorú na Ukrajine začal vo februári 2022.

Indický premiér sa stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským popri júlovom summite skupiny G7 v Taliansku. "Ako priateľ a partner dúfame v skorý návrat mieru a stability do regiónu," uviedol Módi vo vyhlásení pred svojím odchodom. India opakovane vyzýva Kyjev aj Moskvu, aby na riešenie sporov využívali dialóg a diplomaciu.

Módiho dvojdňová návšteva Ruska sa udiala v rovnakom čase ako útok na detskú nemocnicu v Kyjeve. Putin k tragédii vtedy uviedol, že smrť nevinných detí je bolestivá a desivá, a vyzval na riešenie konfliktu.

Ukrajinskí predstavitelia požiadali Indiu o pomoc pri obnove vojnou zničeného hospodárstva krajiny. (TASR)

Ruská protiletecká obrana zničila v noci 45 ukrajinských dronov, oznámilo ministerstvo obrany.

"Jedenásť bezpilotných lietadiel bolo zničených nad Moskovskou oblasťou, ďalších 23 nad Brjanskou oblasťou, šesť nad Belgorodskou oblasťou, tri nad Kalužskou oblasťou a dva nad Kurskou oblasťou," uviedlo ministerstvo.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) však uviedol, že pre dronové útoky dočasne obmedzili prílety a odlety na moskovských letiskách Vnukovo, Domodedovo a Žukovskij. Obmedzenie trvalo približne štyri hodiny a v súčasnosti už letiská fungujú v bežnom režime. (ČTK, TASR)

Rusko vyslalo proti Ukrajine od začiatku invázie viac ako 9600 rakiet a skoro 14-tisíc dronov, tvrdí ukrajinská armáda.

Rusko od začiatku invázie vo februári 2022 zasiahlo na Ukrajine raketami a dronmi 11 879 zariadení, z ktorých väčšina bola civilných, konkrétne 6203, zvyšných 5676 potom bolo vojenských.

Na kongrese regionálnych predstaviteľov to podľa webu listu Ukrajinska pravda vyhlásil veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj. Zverejnenie takejto štatistiky nie je bežné, keďže Ukrajina sa k ruským úderom na vojenské objekty väčšinou nevyjadruje.

Syrskyj spresnil nielen ciele ruských raketových a bezpilotných útokov, ale spomenul aj bilanciu zostrelov. Podľa neho Rusko na zasiahnutie Ukrajiny použilo 9950 striel a 13 997 dronov, Ukrajincom sa ale podarilo zostreliť 2429 striel a 5972 dronov.

V prípade striel s plochou dráhou letu Kalibr, Ch-555/101 a R-500 predstavovala úspešnosť likvidácie protivzdušnou obranou 67 percent. Pri Ch-59, Ch-35, Ch-31 a podobných strelách vzduch-zem to bolo 22 percent.

Značný rozdiel úspešnosti zostrelu vysvetľuje Ukrajinska pravda tým, že v prípade druhej skupiny odpaľujú Rusi tieto riadené strely zvyčajne z línie dotyku a pohraničných oblastí, kde Ukrajinci protivzdušné systémy rozmiestniť nemôžu.

Dronov Šáhid-136 a Lancet vyslalo Rusko na Ukrajinu 13 315, no 8836 z nich sa podarilo Ukrajincom zostreliť. Úspešnosť likvidácie tak predstavovala 63 percent.

Rusko odpálilo na Ukrajinu tiež 1388 balistických rakiet zo systémov Iskander a Točka-U a striel Ch-23, pri ktorých je úspešnosť zostrelu 4,5 percenta. Protilietadlových striel zo systémov S-300 a S-400 vypustilo Rusko 3008, Ukrajinci ich zničili len 0,63 percenta. Tieto strely ruská armáda použila na zasiahnutie 4293 cieľov, z ktorých 3196 bolo civilných a 1097 vojenských.

Rusi vystrelili na Ukrajinu tiež 211 protilodných striel Oniks, z ktorých sa podarilo zlikvidovať 12, teda 5,7 percenta.

Z hypersonických zbraní použilo Rusko 111 striel Ch-47M2 Kinžal, ktorých sa 28 podarilo zostreliť. Tieto strely najčastejšie mierili na civilné ciele, ktorých zasiahlo 68, ďalších 15 zasiahnutých cieľov bolo vojenských. Hypersonických striel Cirkon (Zirkon) vystrelili Rusi len šesť. Dve sa podarilo zlikvidovať a zvyšné štyri dopadli na civilné objekty.

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 210 vojakov. Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 603 010 ľudí.

uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o štyri tanky, 21 obrnených bojových vozidiel pechoty a 60 delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 522 tankov, 16 542 obrnených bojových vozidiel pechoty a 17 216 delostreleckých systémov.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí odmietlo obvinenia z účasti Poľska na sabotáži plynovodov Nord Stream v roku 2022.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Andrzej Szejna ich označil za senzačnú zápletku vhodnú pre špionážny film.

Szejna na rozhlasovej stanici TOK FM reagoval na tvrdenia bývalého šéfa nemeckej spravodajskej služby Augusta Hanninga. Ten minulý týždeň vo štvrtok povedal, že útoky na plynovody Nord Stream sa museli uskutočniť s podporou Poľska a so súhlasom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Podľa Szejnu ide o "senzačný scenár, ktorý je nepravdivý."

"Toto je stanovisko ministerstva zahraničných vecí: Poľsko nemá vôbec nič spoločné so zničením Nord Streamu," povedal Szejna.

Na otázku, či ide o pokus postaviť Poliakov a Ukrajincov proti sebe, Szejna odpovedal, že "by to skôr vnímal ako pokus Ruska znepriateliť si Varšavu a Berlín, rozbiť solidaritu Weimarského trojuholníka a krajín Európskej únie". Podľa neho sa to však nepodarí, pretože spolupráca v rámci Weimarského trojuholníka sa vyvíja dobre.

Podľa Szejnu je tiež dobrým znamením, že nemecký kancelár Olaf Scholz sa k záležitosti nevyjadril, "pretože sa nekomentujú nejaké senzačné scenáre, ktoré nie sú vhodné na serióznu politickú diskusiu, ale skôr do špionážneho filmu".

Plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 sa stali terčom útokov nadránom a potom aj večer 26. septembra 2022. Výbuchy neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori poškodili potrubia oboch plynovodov na štyroch miestach.

Rusko z poškodenia plynovodov obvinilo Spojené štáty, Britániu a Ukrajinu. Tieto krajiny však svoju účasť na incidente rázne popreli. (TASR)

Ukrajinské úrady plánujú evakuovať zo Sumskej oblasti celkovo 45-tisíc obyvateľov, povedal minister vnútra Ihor Klymenko.

Oblasť Sumy, ktorá sa nachádza na severovýchodnej hranici Ukrajiny s Ruskom, je vystavená každodenným útokom a nachádza sa hneď oproti ruskej Kurskej oblasti - oblasti, ktorá je predmetom prebiehajúcej ukrajinskej invázie, pripomína spravodajský server Kyiv Independent.

Klymenko novinárom povedal, že z oblasti Sumy bolo doteraz evakuovaných asi 21-tisíc obyvateľov vrátane 5 000 detí.

Ruský opozičný politik Iľja Jašin odmietol politický azyl v Nemecku. Jašin bol súčasťou nedávnej veľkej výmeny väzňov.

Jašin vysvetlil, že štatút politického utečenca je preňho neprijateľný, pretože by to znamenalo, že by už nikdy nemohol vycestovať do Ruska. Teraz má v úmysle požiadať o povolenie na pobyt v Nemecku z iných dôvodov.

Agentúra Bloomberg tiež napísala, že Jašin chce na európskych úradoch a v štátoch lobovať za to, aby rozšírili počet fyzických osôb, na ktoré sú uvalené sankcie pre ich zapojenie do vojny na Ukrajine a do represií v Rusku. "Aby ich nebolo 2000, ale 20-tisíc," nalieha Jašin.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Naštartujú prepustení disidenti ruskú opozíciu? Sloboda im v tom paradoxne môže brániť Čítajte 

Už pred svojím zatknutím i počas pobytu vo väzniciach Jašin opakovane vyhlasoval, že z Ruska neodíde, a to ani výmenou za svoje prepustenie z väzenia. Dôvodil, že je preňho dôležité prežívať osud svojej krajiny a byť hlasom opozície v Rusku. Aj preto po nedávnej výmene väzňov zdôrazňoval, že v zahraničí sa ocitol proti svojej vôli.

Jašin je jedným z najznámejších ruských opozičníkov. Objavoval sa na protikremeľských zhromaždeniach po boku opozičného vodcu Alexeja Navaľného, ​​ktorý zomrel vo februári v arktickom väzení po tom, ako sa vzoprel ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a začiatkom roku 2021 sa vrátil z Nemecka do Ruska, kde bol odsúdený na súhrnný vyše 30-ročný trest odňatia slobody.

Samotný Jašin bol v roku 2022 odsúdený na 8,5 roka väzenia za takzvané dezinformácie o ruskej armáde, ktorých šírenia sa dopustil, keď na svojom kanáli na platforme YouTube citoval oficiálne vyhlásenia Moskvy o masakrách civilistov v ukrajinskom meste Buča v prvých týždňoch vojny rozpútanej Ruskom vo februári 2022.

Začiatkom augusta bol Jašin spolu s ďalšími 15 politickými väzňami z Ruska prepustený v rámci výmeny za ruských občanov, ktorí si odpykávali tresty v USA a Nemecku. Najkontroverznejší z nich je Vadim Krasikov, ktorý bol v Nemecku odsúdený za vraždu čečenského politika v Berlíne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Najväčšia výmena väzňov od studenej vojny. Rusko získalo späť svojich špiónov aj vraha Čítajte 

Jašin podľa správy agentúry Bloomberg poznamenal, že nemeckí predstavitelia, ktorí ho v rámci výmeny vítali v Ankare, mu avizovali, že bude viac podobných výmen.

Na základe toho Jašin Nemecku poskytol zoznam približne 20 ľudí väznených v Rusku ako potenciálnych kandidátov na budúce výmeny. Medzi nimi je novinár Ivan Safronov, divadelná režisérka Jevgenija Berkovičová, dramaturgička Svetlana Petrijčuková či opozičný komunálny poslanec z Moskvy Alexej Gorinov. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zostrelila desať dronov letiacich na Moskvu, tvrdí starosta mesta Sergej Sobianin.

"Viacúrovňová obrana Moskvy proti nepriateľským bezpilotným lietadlám nám umožnila úspešne odraziť všetky útoky. Išlo o jeden z najväčších pokusov o útok na Moskvu pomocou dronov v histórii," uviedol Sobianin. Podľa neho neboli hlásené žiadne škody ani obete.

Útoky dronov na Moskvu sú zriedkavé, pričom Rusko v máji uviedlo, že zostrelilo dron mimo hlavného mesta, čo si vynútilo zavedenie obmedzení na dvoch hlavných letiskách v metropole na menej ako hodinu.

Od začiatku totálneho konfliktu v roku 2022 sa Kyjev opakovane zameriava na ropné a plynové zariadenia v Rusku, ktoré sa nachádzajú stovky kilometrov od jeho hraníc. Ukrajina to označuje za "spravodlivú" odvetu za ničivé ruské útoky na svoju energetickú infraštruktúru.

Ukrajinské drony zaútočili v nedeľu na sklad ropy v južnej časti ruskej Rostovskej oblasti a spôsobili rozsiahly požiar, uviedol miestny gubernátor. Požiar v meste Proletarsk v utorok ešte stále zúril a na jeho uhasení pracovalo približne 500 hasičov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom augusta pochválil svoje sily za útoky na ropné zariadenia v Rusku a povedal, že tieto údery pomôžu "spravodlivo ukončiť" rusko-ukrajinský konflikt.

Útoky dronov prichádzajú v čase, keď Ukrajina podniká bezprecedentnú ofenzívu do ruskej Kurskej oblasti, kde podľa svojich tvrdení ovláda už viac ako 80 dedín.

Ruskí predstavitelia zriedkavo zverejňujú celý rozsah útokov a informujú len o bezpilotných lietadlách, ktoré zničili jednotky protivzdušnej obrany, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Ukrajina aj Rusko tiež len výnimočne zverejňujú plný rozsah škôd spôsobených ich útokmi, pokiaľ nedôjde k poškodeniu obytnej alebo civilnej infraštruktúry, alebo k úmrtiam civilistov. (TASR)

Česká vláda spustila kampaň k výročiu 1968. Na budove jej úradu svieti nápis: Běž domů, Ivane! Go home, Russia! (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj označil situáciu na fronte pri Pokrovsku a Torecku na východe krajiny za ťažkú.

Rusi podľa televízneho vyjadrenia veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského v snahe podporiť svoju ofenzívu na východe Ukrajiny posielajú k Pokrovsku dodatočné sily, napísala agentúra Reuters.

Na Pokrovsk smeruje hlavný nápor terajšej ruskej ofenzívy v Doneckej oblasti, ktorá neustáva ani po vpáde ukrajinských síl do Kurskej oblasti na západe Ruska, uviedol Zelenskyj.

Ruské jednotky počas utorka podnikli 87 útokov, z ktorých viac ako tretina, 34, pripadla na úsek frontu pri Pokrovsku, uviedol ukrajinský generálny štáb v popoludňajšom prehľade situácie na bojisku.

Pri Torecku podľa ukrajinského velenia podnikli Rusi počas utorka 14 útokov. Generálny štáb v tejto súvislosti spomenul útok pri obci Ňju-Jork. Jej dobytie ohlásilo ruské ministerstvo obrany.

Ukrajinské úrady vyzvali v uplynulých dňoch civilistov na evakuáciu z Pokrovska a ďalších miest a obcí v okolí, ku ktorým sa priblížil front. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny sa ruské sily v poslednom polroku zmocňovali približne dvoch kilometrov štvorcových denne v smere na Pokrovsk.

Pokrovsk je jednou z hlavných ukrajinských obranných pevností a kľúčovým logistickým uzlom v Doneckej oblasti. Jeho obsadenie Rusmi by ohrozilo obranu Ukrajincov, ich zásobovacie trasy a priviedlo by Moskvu bližšie k jej deklarovanému cieľu dobyť celú Doneckú oblasť, napísala predtým agentúra AP. (ČTK)