Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská ofenzíva údajne prekazila rozhovory o čiastočnom prímerí

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov sa na Telegrame pochválil Cybertruckom od amerického výrobcu Tesly v hlavnom meste Groznyj.

Povedal, že vozidlo, na ktorého zadnej časti je primontovaný zrejme guľomet, pošle na bojisko na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

Kadyrov je známy svojimi extravagantnými počinmi na získanie pozornosti. V najnovšom videu vyzdvihol samotný Cybertruck aj generálneho riaditeľa spoločnosti Tesla, miliardára Elona Muska, ktorého v sprievodnom texte nazval "najmocnejším géniom modernej doby" a pozval ho do Čečenska.

"Čakáme na vaše budúce produkty, ktoré nám pomôžu dokončiť špeciálnu vojenskú operáciu," uviedol Kadyrov, pričom použil oficiálny termín, ktorým Rusko označuje vojnu na Ukrajine. Cybertruck bude podľa jeho slov na "základe vynikajúcich vlastností" čoskoro vyslaný do oblasti bojov.

Cybertruck je elektrické vozidlo typu pick-up, ktoré Tesla prvýkrát predstavila v roku 2019. Vtedy sa očakávalo, že s výrobou sa začne v roku 2021. Prezentáciu však narušilo nečakané rozbitie "nerozbitného" skla, keď hlavný dizajnér hodil do predného okna auta oceľovú guľu, aby dokázal jeho odolnosť. Sklo však prasklo a rovnako dopadol aj pokus na zadnom okne. Do výroby sa Cybertruck dostal až vlani.

Kadyrov je vodcom Čečenskej republiky od roku 2007 a je veľkým podporovateľom Kremľa. Plne podporil anexiu Krymského polostrova aj ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorú nazval "veľkým džihádom". Dokonca vyzýval Rusko, aby proti Ukrajine nasadilo jadrové zbrane s nízkou účinnosťou. (TASR)

Bezpečnosť v Záporožskej jadrovej elektrárni sa zhoršuje po dronovom útoku, ktorý zasiahol cestu v jej blízkosti.

Uviedol to generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Vedenie elektrárne, ktoré už takmer dva a pol roka okupuje Rusko, tvrdí, že ukrajinský dron zhodil na cestu nachádzajúcu sa na obvode ZAES explozíva, čím ohrozil personál elektrárne, ktorý spomenutú trasu využíva, cituje Reuters ruskú tlačovú agentúru TASS.

Ruská štátna jadrová energetická spoločnosť Rosatom uviedla, že informovala Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu o zhoršujúcej sa situácii v jadrovej elektrárni v Kurskej oblasti, kde prebieha invázia ukrajinských jednotiek, ako aj v Moskvou okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorú v rovnomennej oblasti na Ukrajine okupuje Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, je opakovane terčom útokov či sabotáží, pričom sa zo zodpovednosti za ne vzájomne obviňujú Rusko a Ukrajina.

MAAE má v jadrovej elektrárni v Záporoží svojich pozorovateľov. (TASR)

Jeden ukrajinský civilista zomrel a štyria utrpeli zranenia, keď Rusi večer zaútočili na mesto Myrnohrad v Doneckej oblasti.

Na komunikačnej platforme Telegram to oznámil šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin, informuje web Ukrajinská pravda.

„Mesto Myrnohrad sa dnes večer opäť stalo terčom paľby nepriateľa. Rusi zasiahli rozostavaný deväťposchodový bytový dom," konštatoval Filaškin. (SITA, Ukrajinská pravda)

Iniciátori a patróni plynovodov Nord Stream 1 a 2 by podľa poľského premiéra mali urobiť len jedno, a to ospravedlniť sa a mlčať.

Donald Tusk to napísal na mikroblogovacej sieti X v reakcii na články nemeckých médií v súvislosti s vyšetrovaním podmorských výbuchov z roku 2022, ktoré poškodili plynovody Nord Stream medzi Ruskom a Nemeckom. Zároveň poľský vicepremiér a minister pre digitalizáciu Krzysztof Gawkowski rozhodne poprel, že Poľsko je spojené s výbuchmi. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Nemecké noviny Die Welt vo štvrtok na svojej internetovej stránke zverejnili rozhovor s bývalým šéfom nemeckej Spolkovej spravodajskej služby Augustom Hanningom, ktorý povedal, že Poľsko pravdepodobne podporovalo útok na plynovod. Hanning dodal, že Nemecko by malo zvážiť, či bude žiadať kompenzáciu od poľských a ukrajinských úradov.

Nemecká verejnoprávna televízia ARD, denník Süddeutsche Zeitung a týždenník Die Zeit v spoločnej správe tento týždeň uviedli, že spolková prokuratúra v rámci vyšetrovania poškodenia plynovodov Nord Stream vydala v júni zatykač na Ukrajinca, o ktorom sa predpokladá, že donedávna býval v Poľsku. Správy, ktoré necitovali zdroje, identifikovali muža ako Wolodymyra Z. Spolková prokuratúra uviedla, že nekomentuje správy v médiách ani zatykače. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko začalo trestné stíhanie voči dvom talianskym novinárom v Kurskej oblasti. Dôvodom je nelegálne prekročenie hraníc.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) začala trestné stíhanie voči redaktorke talianskej verejnoprávnej televízie (RAI) Stefanii Battistiniovej a kameramanovi Simoneovi Trainimu, uviedla v sobotu ruská tlačová agentúra RIA Novosti.

Dvojica je obvinená z nelegálneho prekročenia hraníc v Kurskej oblasti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry ANSA.

Predstavitelia RAI sťahujú novinárov z oblasti, aby tak "zaručili ich bezpečnosť a osobnú ochranu". Reportéri by do Talianska mali odletieť počas nedele.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo taliansku veľvyslankyňu v Moskve Ceciliu Piccioniovú v súvislosti s "nelegálnym prekročením hraníc" štábom RAI. Veľvyslankyňa následne vysvetlila ruským orgánom, že RAI a jej spravodajské tímy konali nezávisle a autonómne.

"Žurnalistika nie je zločin. Možnosť, že moskovské orgány postavia Stefaniu Battistiniovú a Simoneho Trainiho pred súd, je neprijateľná. Spravodajstvo sa nevykonáva na základe predchádzajúcich povolení," uviedol odborový zväz Usigrai, ktorý združuje zamestnancov spoločnosti RAI, a taliansky národný novinársky zväz (FNSI) v spoločnom vyhlásení.

Dvaja reportéri RAI pripravil prvú reportáž z mesta Sudža, ktoré v súčasnosti ovláda ukrajinská armáda. Taliansky štáb následne odvysielal zábery z obsadeného mesta, pričom ho sprevádzala ukrajinská vojenská eskorta. Vo svojej reportáži tiež urobili rozhovory s ruskými civilistami a ukrajinskými vojakmi. (TASR)

Ruská štátna jadrová energetická spoločnosť Rosatom informovala Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o zhoršujúcej sa situácii v jadrovej elektrárni v Kurskej oblasti, kde prebieha invázia ukrajinských jednotiek, ako aj v Moskvou okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na Ukrajine.

TASR informuje na základe sobotňajšej správy agentúry DPA.

Šéf Rosatomu Alexej Lichačov v piatok v telefonickom rozhovore pozval generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho na návštevu Kurskej oblasti pri hraniciach s ukrajinou, aby sa oboznámil so situáciou v tamojšej jadrovej elektrárni pri meste Kurčatov. Pre ruskú agentúru Interfax to potvrdila spoločnosť Rosatom, podľa ktorej tam niekoľkokrát denne vyhlasujú letecký poplach v dôsledku hrozby ukrajinských útokov.

Ruské zdroje tvrdia, že sa v areáli kurskej jadrovej elektrárne našli časti rakiet, píše DPA s tým, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorú v rovnomennej oblasti na Ukrajine okupuje Rusko už takmer dva a pol roka, je tiež opakovane terčom útokov či sabotáží, pričom sa zo zodpovednosti za ne vzájomne obviňujú Rusko a Ukrajina.

MAAE v jadrovej elektrárni v Záporoží nasadila svojich pozorovateľov, dodáva DPA. (TASR)

Ruská propaganda sa musí mierniť a pripraviť obyvateľstvo na to, že Ukrajincov armáda len tak ľahko z Kurskej oblasti nevytlačí. (SME)

Nemecko plánuje v roku 2025 znížiť bilaterálnu vojenskú pomoc Kyjevu na polovicu, uviedol zdroj z nemeckého parlamentu.

Krajina je pritom druhým najväčším poskytovateľom pomoci Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Vláda nemeckého kancelára Olafa Scholza neplánuje dodatočnú pomoc k štyrom vyčleneným miliardám eur z budúcoročného rozpočtu. V tomto roku pritom išlo o dvojnásobnú sumu, pripomína AFP. Nemecko totižto počíta s "vytvorením finančného nástroja v rámci skupiny krajín G7 a Európskej únie s využitím zmrazených ruských aktív," povedal ďalší zdroj z prostredia ministerstva financií.

Vyjadrenia zdrojov potvrdili aj viaceré správy z tlače. Denník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung vo svojom víkendovom vydaní oznámil, že tento krok je súčasťou dohody medzi kancelárom a ministrom financií Christianom Lindnerom.

Rozpočet na rok 2025 bol pritom predmetom mnohých rozhovorov medzi vládnou koalíciou liberálnej strany Slobodní demokrati (FDP), Stranou Zelených a Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD).

Minister financií preto požiadal svojich partnerov o vytvorenie úspor, aby sa dodržalo ústavné pravidlo, ktorého cieľom je zabrániť prílišnému zadlžovaniu štátu.

Pred prijatím rozpočtu do konca tohto roka sa o ňom ešte bude diskutovať.

Spojenci Ukrajiny zatiaľ pracujú na vytvorení mechanizmu, ktorý by im umožňoval použiť časť zo zmrazených ruských aktív vo výške 300 miliárd dolárov na podporu Ukrajiny. (TASR)

Šéfredaktor krajne pravicového nemeckého časopisu Compact deklaroval svoju podporu Vladimirovi Putinovi.

Jürgen Elsässer okrem toho aj útočil na spolkovú vládu v Berlíne. Od účastníkov zjazdu strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko si za to vyslúžil veľký potlesk, píše TASR podľa agentúry DPA.

Časopis Compact ešte v júli zakázala nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová, ktorá ho označila za "hlasnú trúbu pravicového extrémizmu". Súd tento týždeň rozhodnutie ministerky zvrátil a predbežne zrušil zákaz vydávania mesačníka. V činnosti tak môže pokračovať za určitých podmienok. Súd však v tejto veci ešte neprijal konečné rozhodnutie a bude viesť ďalšie konanie.

Elsässer na sobotňajšej konferencii krajne pravicovej AfD v meste Magdeburg na Faeserovú slovne zaútočil a nazval ju "fašistkou". Ministra obrany Borisa Pistoriusa zase označil za vojnového zločinca a v úvodnom prejave tiež urazil lídra strany Zelených Ricarda Langa.

Novinár sa podľa médiá v Magdeburgu prezentoval sebavedomo a povedal, že jeho právny úspech dokazuje, že "víťazstvo je možné". "A, samozrejme, mi nebude zakázané povedať: Som priaznivcom Putina," vyhlásil Elsässer.

Vedenie AfD ešte v júli kritizovalo vládny zákaz mesačníka Compact a tvrdilo, že ide o popretie diskusie a práva na rozdielnosť názorov. Faeserovú vtedy obvinili zo zneužitia právomocí v snahe potlačiť kritické hlasy. (TASR)

Najmenej traja ukrajinskí civilisti zomreli a ďalší desiati vrátane dieťaťa utrpeli zranenia pri ruských útokoch.

Informovali o tom v sobotu regionálne ukrajinské úrady. Informuje o tom web Kyiv Independent.

V Doneckej oblasti jedného civilistu zabil ruský útok v meste Toreck a ďalšieho v meste Časiv Jar, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

O život pri ruskom údere prišla aj obyvateľka obce Kozača Lopaň v Charkovskej oblasti, konštatoval jej gubernátor Oleh Synjehubov.

Ukrajina zadržala 300 metrov od štátnej hranice Slováka, ktorý sa podľa nich podieľal na nelegálnej preprave osôb cez hranicu.

Pohraničná stráž o tom informovala v tlačovej správe. Podľa nej bol muž pritom už raz za prevádzačstvo na Ukrajine odsúdený.

Pred vojnou sa cez ukrajinsko-slovenskú hranicu pašovali hlavne migranti z tretích krajín a cigarety, od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 utekajú cez hranicu Ukrajinci, ktorí sa snažia vyhnúť povolaniu do vojny proti Rusku.

"Pohyb neznámej osoby pri štátnej hranici zaznamenali kamery pohraničníkov. Skupina vyslaná na vypátranie predpokladaného páchateľa našla v lese muža v maskovacom odeve. Nemal so sebou žiadne doklady a presviedčal strážcov zákona, že išiel do lesa na huby," uvádza správa pohraničnej stráže. Podľa nej ukrajinskí pohraničníci zistili, že ide o dvadsaťdeväťročného slovenského občana, ktorého už raz zadržali na konci roka 2022 kvôli nezákonnému prevádzaniu dvoch osôb z Ukrajiny na Slovensko. Muž bol podľa tlačovej správy tento rok odsúdený na podmienečný trest päť rokov väzenia s dvojročnou skúšobnou lehotou.

Teraz pri zatknutí Slovák neuposlúchol pokyny pohraničníkov a kládol odpor. Podľa pohraničníkov sa dopustil nezákonného prekročenia hranice, porušil pohraničné pravidlá a neuposlúchol pokyn úradnej osoby. Príslušné oznámenie pohraničníci odovzdali ukrajinskej tajnej službe SBU v Zakarpatskej oblasti.

Ukrajinska pravda vlani v septembri písala o dolapení inšpektora pohraničnej stráže z Čopu, ktorý spolu s bratom cez hranicu prevádzal muža vyhýbajúceho sa službe v armáde. Sľubovali, že za desaťtisíc dolárov zariadia, že záujemca prejde na Slovensko priamo cez hraničný priechod. Pohraničníka a jeho súrodencov zadržali v Užhorode pri preberaní "zálohy" za služby prevádzačov, zvyšok sumy mali inkasovať tesne po prevedení cez hranicu, napísal denník s odvolaním sa na prokuratúru.

Muži v brannom veku môžu vycestovať z Ukrajiny len s príslušným povolením od vojenských úradov. (ČTK)

Rusko podľa nemeckého veľvyslanca v krajine nie je pripravené na mierové rozhovory s Ukrajinou.

„V súčasnosti ruská strana neprejavuje ochotu rokovať, ale trvá na prehnaných predbežných podmienkach," povedal Alexander Graf Lambsdorff pre noviny Bonner General-Anzeiger. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Keď ruský vodca Vladimir Putin je ochotný rokovať s Ukrajinou len vtedy, ak sa Kyjev úplne stiahne zo všetkých území, o ktorých si myslí, že ich Rusko anektovalo, vrátane tých častí, ktoré Moskva vojensky nekontroluje, „potom je to jasné, že za tým nie je žiadna serióznosť," povedal Lambsdorff.

Nemecký veľvyslanec poznamenal, že ruská ambasáda v Moskve chce byť pritom a konať, ak sa postoj Moskvy zmení. „Pretože aj Rusko si jedného dňa musí uvedomiť, že touto vojnou dosahuje oveľa menej, ako si zaumienilo na začiatku, a že si spôsobuje vážne škody," uviedol. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská ofenzíva v Kurskej oblasti prekazila nepriame rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou v Katare, píše Washington Post.

Rokovať mali o zastavení vzájomných úderov na energetickú infraštruktúru. Tvrdí to dnes s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje denník The Washington Post (WP), podľa ktorého rozhovory mali viesť k čiastočnému prímeriu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Ukrajina a Rusko tento mesiac mali do Kataru vyslať svoje delegácie, ktoré mali rokovať o dohode, ktorá by zastavila útoky na energetickú infraštruktúru na oboch stranách, uviedli podľa WP diplomati a funkcionári oboznámení s rozhovormi, ktoré mohli údajne vyústiť do čiastočného prímeria, čo by poskytlo obom stranám úľavu.

Nepriame rozhovory, v ktorých Katarčania mali slúžiť ako mediátori a stretávať sa zvlášť s ukrajinskou a zvlášť s ruskou delegáciou, zmaril prekvapujúci vpád ukrajinských vojakov do Kurskej oblasti minulý týždeň, uviedli zdroje.

Rusko dlhodobo útočí raketami s plochou dráhou letu a dronmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a spôsobuje nenapraviteľné škody na ukrajinských elektrárňach. Ukrajina zase útočí dronmi na ruské ropné zariadenia vrátane rafinérií a skladov paliva, čím znížila kapacitu Ruska v rafinérii o odhadom 15 percent a zvýšila ceny plynu vo svete, píše The Washington Post.

Niektoré osoby zapojené do rokovaní podľa zdrojov dúfali, že rokovania by mohli viesť k všeobecnejšej dohode o ukončení vojny. Jeden diplomat podľa denníka uviedol, že ruskí predstavitelia svoje stretnutie s katarskými vyjednávačmi prerušili po ukrajinskom vpáde do západného Ruska. Ruská delegácia to údajne označila za eskaláciu. Kyjev vraj o svojej cezhraničnej ofenzíve vopred neinformoval.

Rusko však rozhovory neodvolalo, iba požiadalo o čas, uviedol diplomat. Ukrajina chcela poslať svoju delegáciu do Dauhy aj tak, ale Katar to odmietol, pretože v jednostrannom stretnutí nevidel prínos.

Ukrajina nepozvala ruskú delegáciu na júnový mierový summit vo Švajčiarsku, ale ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že na ďalší summit, ktorý by sa mal konať na jeseň, už Moskva pozvaná bude. Niektorí ukrajinskí predstavitelia a západní diplomati to vidia ako znamenie, že Kyjev je teraz otvorenejší rokovaniam s Ruskom.

Zelenskyj však tiež vyhlásil, že o plnohodnotnom prímerí by Kyjev uvažoval len v prípade, ak Rusko stiahne svojich vojakov z ukrajinského územia, vrátane Krymu, ktoré Rusko anektovalo v rozpore s medzinárodným právom už v roku 2014. Ruský prezident Vladimir Putin zase požaduje, aby Ukrajina Rusku najskôr odstúpila svoje štyri oblasti, ktoré Kremeľ vyhlásil za súčasť Ruska, a to aj s územím, ktoré teraz Moskva neokupuje. (ČTK, Washington Post)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že Ukrajina plánuje útok na jadrovú elektráreň v Kurskej oblasti a bude obviňovať Moskvu.

S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovala agentúra Reuters.

Rusko bude v prípade takéhoto útoku, v dôsledku ktorého by podľa neho došlo k rádioaktívnej kontaminácii rozsiahleho územia, reagovať tvrdo, varoval rezort obrany v sobotňajšom vyhlásení citovanom agentúrou Interfax. Moskva tvrdí, že o údajnej príprave útoku získala informácie z "nezávislých kanálov".

Jadrová elektráreň, ktorá sa nachádza približne 60 kilometrov od ukrajinskej hranice, je podľa Reuters naďalej pod kontrolou Ruska.

Ukrajinská armáda útočí na Kurskú oblasť na západe Ruska od 6. augusta. Ukrajinské ozbrojené sily deklarujú, že tam už ovládli 82 obcí na ploche 1150 štvorcových kilometrov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu povedal, že ukrajinské sily si na ruskom území upevňujú svoje pozície a "rozširujú stabilizované územie".

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) Rafael Grossi ešte minulý týždeň v súvislosti s bojmi v Kurskej oblasti vyzval Rusko a Ukrajinu, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zabránili tak jadrovej havárii.

V Kurskej oblasti momentálne platí režim mimoriadnej situácie, ktorej bol priradený stupeň celoštátnej - federálnej - závažnosti, čo umožňuje zjednodušiť rozhodovanie o financovaní a realizácii rôznych druhov činností potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva a zapojenie síl a zdrojov federálnych výkonných orgánov vrátane ministerstva pre mimoriadne situácie, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších. (TASR)

Rusko obvinilo Kyjev z bombardovania cesty v blízkosti záporožskej elektrárne.

Ruský manažment Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny tvrdí, že bezpilotné lietadlo ukrajinských ozbrojených síl zhodilo nálož na cestu vedúcu popri jadrovom reaktore. S odvolaním sa na agentúru TASS o tom v sobotu informovala agentúra Reuters.

K zraneniu osôb síce nedošlo, ale podľa ruského manažmentu šlo o priame ohrozenie bezpečnosti personálu ZAES i samotného zariadenia.

Ako dodali citované zdroje, inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) prítomní na ZAES boli informovaní o incidente a navštívili miesto dopadu granátu.

ZAES, najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe ležiacu v blízkosti juhoukrajinského mesta Enerhodar, obsadilo Rusko v marci 2022, krátko po začiatku svojej invázie na Ukrajinu. Obe strany konfliktu sa odvtedy vzájomne obviňujú z útokov ohrozujúcich elektráreň alebo zo sabotáží. Reaktory ZAES sú vzhľadom na obavy o bezpečnosť v tzv. studenej odstávke už od roku 2022, naďalej však potrebujú chladenie. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zlikvidovala všetkých 14 dronov, ktoré nad územie Ukrajiny vyslala ruská armáda.

Vo svojom statuse zverejnenom prostredníctvom aplikácie Telegram ukrajinská armáda spresnila, že bezpilotné lietadlá typu Šáhid boli zneškodnené nad šiestimi oblasťami na juhu a v centrálnej časti Ukrajiny, doplnila agentúra Reuters.

Útočné drony boli vypustené z okolia ruských miest Primorsk-Achtarsk, Jejsk a Kursk, informovalo velenie vzdušných síl ukrajinských ozbrojených síl.

Podľa britskej stanice BBC citujúcej ukrajinskú armádu všetkých 14 dronov zostrelili mobilné palebné skupiny ukrajinských obranných síl, letectva, protilietadlové raketové jednotky a zariadenia na elektronický boj.

Velenie vzdušných síl tiež objasnilo, že stred mesta Sumy zasiahla v noci na sobotu riadená strela Iskander.

Ako informovala miestna vojenská správa, na domoch v okolí miesta výbuchu bolo na domoch rozbitých veľa okien, vypukol požiar a zhorelo niekoľko áut. Najmenej jedna osoba bola zranená, pátranie po ďalších zranených a prípadných obetiach pokračuje. (TASR)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 230 vojakov, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 598 180 ľudí, Kremeľ podľa neho za uplynulý deň prišiel aj o päť tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 501 tankov, 16 473 obrnených bojových vozidiel pechoty, 16 985 delostreleckých systémov a 1 160 raketometov.

Zacharovová tvrdí, že most v Kurskej oblasti Ukrajina zničila raketami zo Západu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že ukrajinská armáda zničila most cez rieku Sejm v ruskej Kurskej oblasti aj za pomoci rakiet západnej výroby - pravdepodobne raketami HIMARS vyrobenými v USA.

Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová v piatok večer v statuse v aplikácii Telegram spresnila, že v dôsledku útoku ukrajinskej armády bol most cez rieku Sejm v okrese Gluškovo úplne zničený a "dobrovoľníci, ktorí pomáhali evakuovanému civilnému obyvateľstvu, boli zabití".

Agentúra Reuters, ktorá Zacharovovej status citovala, tieto jej tvrdenia nateraz nedokázala overiť z nezávislých zdrojov.

Most cez rieku Sejm bol hlavnou zásobovacou trasou pre ruské jednotky v danej oblasti, napísal spravodajský web britskej stanice BBC. Podľa ruských médií jeho zničenie odrezalo vyše 20 obcí.

Ukrajinská armáda útočí na Kurskú oblasť na západe Ruska, pri hraniciach s Ukrajinou, od 6. augusta. Ukrajinské ozbrojené sily deklarujú, že tam už ovládli desiatky obcí.

V Kurskej oblasti momentálne platí režim mimoriadnej situácie, ktorej bol priradený stupeň celoštátnej - federálnej - závažnosti, čo umožňuje zjednodušiť rozhodovanie o financovaní a realizácii rôznych druhov činností potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva a zapojenie síl a zdrojov federálnych výkonných orgánov vrátane ministerstva pre mimoriadne situácie, ministerstva obrany, ministerstva vnútra a ďalších.

Miestne úrady 15. augusta oznámili evakuáciu celého okresu Gluškovskij i regionálneho centra. Ruskí provojnoví blogeri tvrdia, že toto rozhodnutie bolo prijaté na pozadí ostreľovania zariadení infraštruktúry, vrátane mosta cez rieku Sejm, ukrajinskými ozbrojenými silami. (TASR)

Neďaleko Kyjeva zadržali vedúcich dvoch náborových stredísk. Mali prijímať úplatky výmenou za oslobodenie brancov.

Spravodajský webový portál Ukrajinská pravda uviedol, že pri prehliadkach kancelárií a bytov na predmestiach miest Buča a Boryspil boli objavené a zhabané balíky peňazí.

Vedúci náborových centier a ich komplici údajne zinkasovali za svoje služby spolu približne milión dolárov.

Z prebiehajúcich vyšetrovaní vyplýva, že vedúci pracovníci organizovali falšovanie lekárskych potvrdení, na základe ktorých boli mladí muži vyhlásení za nespôsobilých pre vojenskú službu, čím ich následne vyradili z ďalšej registrácie.

Spočiatku identifikovali 20 osôb, ktoré sa údajne pokúsili využiť túto metódu, aby sa vyhli vojenskej službe. (TASR)