V Kurskej oblasti vyhlásili výnimočný stav, podľa šéfa ruskej armády ukrajinský útok zastavili (SME Minúta)

USA vopred nevedeli o ukrajinskom pozemnom útoku na ruskú Kurskú oblasť, uviedla hovorkyňa Bieleho domu.

Podľa Karine Jean-Pierreovej sa Spojené štáty budú chcieť dozvedieť od ukrajinských predstaviteľov viac o tejto operácii.

Kyjev obsadenie časti ruskej prihraničnej oblasti nepotvrdil a oficiálne nekomentoval.

Podľa ruských zdrojov sa ukrajinským jednotkám, ktoré v utorok prenikli do ruskej Kurskej oblasti, podarilo obsadiť niekoľko dedín. Podľa ďalších zdrojov Ukrajinci obsadili tiež časť ruského prihraničného mesta Sudža. To je podľa agentúry Reuters významné tým, že sa tam nachádza posledný funkčný tranzitný bod pre vývoz ruského plynu do Európy cez Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Čo sa deje na severe Ukrajiny? Vojaci údajne vtrhli do ruských dedín Čítajte 

Hovorkyňa Bieleho domu Jean-Pierreová uviedla, že o pozemnej operácii ukrajinskej armády nebol Washington vopred informovaný. "Budeme kontaktovať ukrajinskú armádu, aby sme sa dozvedeli viac o jej cieľoch," uviedla hovorkyňa.

„Nie je nezvyčajné, že nám Ukrajinci neoznámia svoju presnú taktiku predtým, ako ju uskutočnia. Je to vojna, ktorú vedú oni. Čo sa týka rozhodnutí o útokoch počas dňa, ktoré prijímajú, niekedy o tom komunikujeme, niekedy nie. Je však vhodné, aby tieto rozhodnutia robili,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.

Odpovedal tiež na otázku, či konanie údajných ukrajinských síl v Kurskej oblasti porušuje americký zákaz útokov na územie Ruska americkými zbraňami. Zdôraznil, že politika Washingtonu sa v tomto smere nezmenila.

„Povedal by som to takto. Na našej politike sa nič nezmenilo a opatreniami, ktoré dnes Ukrajinci podnikajú, neporušujú našu politiku,“ povedal Miller na brífingu.

Ukrajinské úrady sa k operácii oficiálne nevyjadrili. Podľa serveru BBC News sa o bojoch priamo nezmienil vo svojom večernom vystúpení ani ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V prejave však bez zjavného dôvodu poďakoval všetkým ukrajinským vojakom za statočnosť.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že "kyjevský režim začal ďalšiu veľkú provokáciu".

Podľa agentúry Reuters je útok jednou z najväčších ukrajinských bojových akcií na ruskom území od začiatku vojny vo februári 2022. (ČTK, Ukrajinská pravda)

V ruskej Kurskej oblasti vyhlásili výnimočný stav, oznámil to Alexej Smirnov, poverený funkciou gubernátora tejto oblasti.

"V Kurskej oblasti pretrváva zložitá operačná situácia v pohraničných oblastiach. Aby som eliminoval následky prieniku nepriateľských síl do regiónu, rozhodol som sa od 7. augusta zaviesť v Kurskej oblasti výnimočný stav," uviedol Smirnov v príspevku na platforme Telegram.

Podľa ruských médií sa situácia v regióne vyhrotila 6. augusta ráno, keď sa približne 1000 ukrajinských vojakov pokúsilo zmocniť sa časti územia Sudžanského okresu.

Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov v stredu na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, ukrajinský útok bol zastavený, pričom nepriateľ prišiel o najmenej sto vojakov a ďalších 215 utrpelo zranenia.

Zničených podľa neho bolo aj 54 obrnených vozidiel nepriateľa vrátane siedmich tankov.

Podľa Svetlany Petrenkovej z Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie bolo počas pokusu ukrajinských ozbrojených síl o inváziu zranených niekoľko desiatok ruských civilistov vrátane detí, ako aj vojakov.

Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinská strana ich zatiaľ nekomentovala. (TASR)

Viac ako 95 percent ukrajinských vojnových zajatcov zažilo v Rusku mučenie, uviedla šéfka monitorovacej misie OSN.

„Ukrajinskí vojnoví zajatci sú mučení už od prvého výsluchu. Mlátia ich kovovými tyčami a palicami. Vyzlečú donaha a zraňujú elektrickým prúdom. To je hrozné. Toto je nepochybne to najhoršie, čo som zažila za 20 rokov mojej kariéry počas návštev vojnových zajatcov v mene OSN. Zažilo to viac ako 95 percent ukrajinských zajatcov. To sa rovná vojnovému zločinu,“ povedala Bellová.

Prezradila, že informácie o ukrajinských väzňoch v ruskom zajatí sa najčastejšie získavali počas rozhovorov po ich oslobodení.

Monitorovacia misia má zároveň priamy prístup k ruským vojnovým zajatcom a môže priamo posúdiť zadržiavacie zariadenia. Bellová tvrdí, že tábory pre vojnových zajatcov na Ukrajine zodpovedajú normám medzinárodného práva.

„Ukrajinské úrady nám umožňujú prístup do táborov a dočasných väzníc pre vojnových zajatcov. V prvých dňoch vojny tam boli určité problémy, ale za posledný rok a pol sme dokumentovali podmienky, ktoré spĺňajú normy humanitárneho práva vojny,“ skonštatovala Bellová. (SITA)

Estónska generálna prokuratúra obvinila estónsku novinárku ruského pôvodu z vlastizrady a porušenia ruských sankcií.

Svetlava Burcevová získala estónske občianstvo v roku 1994. Od roku 2017 spolupracuje s estónskymi online stránkami kontrolovanými mediálnou skupinou Rossija Segodňa (Rusko dnes).

Prokuratúra v stanovisku poskytnutom AFP tvrdí, že estónske bezpečnostné zložky zhromaždili dôkazy naznačujúce, že 57-ročná Burcevová je "propagandistka pracujúca pre portály slúžiace agresívnym cieľom Kremľa". Podľa prokuratúry "v žiadnom prípade nemôže byť považovaná za nezávislú, objektívnu a neutrálnu novinárku".

Podľa estónskych úradov absolvovala Burcevová študijný program o hybridných konfliktoch v Sevastopole na anektovanom Krymskom polostrove, ktorý viedol bývalý príslušník ruskej kontrarozviedky.

Burcevová napísala aj knihu s názvom Hybridná vojna za mier. Opisuje v nej globálnu hybridnú vojnu, ktorú musí Rusko vyhrať. "Obsah knihy znevažuje Estónsko a je zameraný aj na zdiskreditovanie jeho inštitúcií a rozdelenie estónskej spoločnosti,“ tvrdí generálna prokuratúra.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová označila v stredu obvinenia voči Burcevovej na internetovej stránke rezortu za vymyslené. Podľa nej majú len jeden účel — potrestať ju za jej profesionálnu prácu.

V Estónsku, ktoré je členom EÚ a NATO, má početnú rusky hovoriacu menšinu. Jeho už aj tak napäté vzťahy s Moskvou sa v dôsledku invázie ruských síl na Ukrajinu výrazne zhoršili. (TASR)

Moskovský súd potvrdil zatykač na Juliju Navaľnú, vdovu po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom. (TASR)

Pri nedávnom potopení ruskej ponorky Rostov nad Donom Ukrajinci podľa Británie zrejme použili americké rakety ATACMS.

„Tento útok poukazuje na rastúce riziko pre ruské sily na Kryme a s veľkou pravdepodobnosťou prinúti Rusko prehodnotiť akékoľvek plány na premiestnenie akýchkoľvek významných námorných síl späť na polostrov,“ uviedla vojenská rozviedka Veľkej Británie.

Dodala však, že potopenie ponorky je síce významnou morálnou vzpruhou pre ukrajinské sily, ale je nepravdepodobné, že by malo výrazný vplyv na schopnosť Ruska útočiť na Ukrajinu strelami dlhého doletu z Čierneho mora.

Talianske stíhačky zachytili na oblohe nad Baltským morom vo vzdušnom priestore pobaltských štátov neidentifikované lietadlo.

Talianske stíhačky Eurofighter Typhoon vzlietli zo základne Šiauliai v severnej Litve, keď dostali príkaz z pozorovacieho strediska Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) v Nemecku. Talianske ministerstvo obrany neposkytlo žiadne podrobnosti o incidente vrátane toho, o aké lietadlo išlo.

Taliansko prevzalo začiatkom tohto mesiaca velenie nad vzdušnou misiou NATO v Pobaltí, pričom je to už deviatykrát, čo Taliansko vedie leteckú misiu. Do tejto misie, ktorá je v platnosti od apríla 2004, je zapojených 17 členských štátov aliancie, ktoré chránia vzdušný priestor pobaltských republík.

Minulý víkend nemecké a švédske lietadlá museli vyštartovať pre prítomnosť ruských stíhačiek neďaleko hraníc s Lotyšskom. V júli zasa fínski a švédski piloti zachytili ruské lietadlá Baltským morom. (SITA)

Ukrajina nariadila povinnú evakuáciu z niekoľkých oblastí na východe, ktoré priamo hraničia s ruskou Kurskou oblasťou.

Príkaz na evakuáciu podpísal gubernátor Sumskej oblasti Volodymyr Arťuch. Toto opatrenie sa podľa neho dotkne približne 6000 ľudí vrátane 425 detí z 23 obcí v pohraničnej oblasti. (TASR)

Štyria ukrajinskí civilisti prišli o život a jeden utrpel zranenia počas stredajšieho ruského útoku na Doneckú oblasť.

V obci Antonivka si ruské bombardovanie vyžiadalo život 65-ročnej ženy a 64-ročného muža. Okrem toho pri ruskom útoku na dedinu Mychajlivka zahynuli dvaja civilisti, a to 55-ročný muž a 52-ročná žena.

Šéf vojenskej administratívy oblasti Vadym Filaškin vyzval obyvateľov Doneckej oblasti, aby boli zodpovední a včas sa evakuovali.

Čo sa deje na severe Ukrajiny? Ukrajinské vojská zrejme vtrhli do Ruska, účel útoku je zatiaľ nejasný. (SME)

Ruskí disidenti, ktorých prepustili počas výmeny väzňov minulý týždeň, diskutovali o možnosti podobných výmen. (TASR)

Balerína Xenia Karelinová sa pred súdom v Rusku priznala k vlastizrade, má ruské aj americké občianstvo.

Stíhaná je v súvislosti s darovaním približne 50 dolárov pre charitatívnu organizáciu na pomoc Ukrajine. S odvolaním sa na ruské médiá o tom v utorok informovala agentúra Reuters.

Tridsaťdvaročnú Američanku ruského pôvodu zadržali začiatkom tohto roka počas návštevy u príbuzných v ruskom meste Jekaterinburg. Pojednávanie na tamojšom súde sa začalo v júni.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdila, že žena spáchala vlastizradu tým, že krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine poskytla finančnú pomoc cudziemu štátu pri aktivitách namierených proti bezpečnosti Ruska. Okrem toho sa opakovane zúčastňovala na protestoch proti vojne na Ukrajine.

Čiastku vo výške 51,80 dolárov darovala v roku 2022 organizácii Razom, ktorá poskytuje pomoc Ukrajine napadnutej Ruskom. FSB tvrdila, že konečným príjemcom pomoci bola ukrajinská armáda.

Verdikt v jej prípade podľa ruskej agentúry RIA padne vo štvrtok. Podľa Reuters jej hrozí trest vo výške 12 rokov odňatia slobody.

Razom v čase zadržania rusko-americkej občianky vyjadrila zdesenie nad týmto konaním. Na webovej stránke charitatívnej organizácie sa uvádza, že v rámci svojej činnosti podporuje humanitárne projekty vrátane dodávok súprav prvej pomoci, generátorov, vysielačiek či vozidiel pre ukrajinských zdravotníkov.

Zároveň podľa Reuters pomáha deťom na Ukrajine a zraniteľným komunitám postihnutým vojnou, ktorým poskytuje potraviny, prístrešie, psychologickú podporu a čistú vodu.

Agentúra zároveň konštatuje, že Karelinová nebola súčasťou minulotýždňovej rozsiahlej výmeny väzňov medzi západnými krajinami a Ruskom. (TASR)

Cynická obluda: Najskôr to vyzeralo, že nepôjde, ale napokon Danko vyhlásil, že on teda do Moskvy za nás všetkých pôjde.

(zdroj: Cynická obluda)

Slovnaft od začiatku júla nedostal žiadnu dodávku ropy od spoločnosti Lukoil, uviedol hovorca spoločnosti. (TASR)

Ruský prezident Putin obvinil Kyjev z provokácie po správach o prieniku ukrajinských vojakov do Kurskej oblasti.

Kyjev sa doteraz k tvrdeniam ohľadom údajného prieniku ukrajinských síl na ruské územie oficiálne nevyjadril.

Ruské úrady od utorka informujú o prítomnosti ukrajinských vojakov v Kurskej oblasti a následných bojoch pri hraniciach medzi oboma krajinami.

"Kyjevský režim podnikol ďalšiu rozsiahlu provokáciu, vedie nerozlišujúcu paľbu z rôznych druhov zbraní, vrátane raketových, na civilné objekty," povedal na rokovaní s členmi ruskej vlády Putin.

Pritom na rozkaz Putina Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu a rozpútalo tým najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, ktorý si vyžiadal množstvo životov nielen vojakov, ale tiež civilistov. Ukrajinské úrady informujú o zabitých ukrajinských civilistoch pri ruských tokoch prakticky denne.

Putin podľa servera Meduza ďalej uviedol, že bezprostredne po rokovaní s členmi vlády bude mať schôdzku s šéfmi ruských silových a bezpečnostných štruktúr, s ktorými bude súčasnú situáciu v Kurskej oblasti riešiť. (ČTK)

Klavirista Pavel Kušnir zomrel v ruskom väzení, keď čakal na súd pre obvinenia spojené s kritikou vojny na Ukrajine.

Nezávislé ruské spravodajstvo Mediazona oznámilo, že klavirista Pavel Kušnir zomrel 28. júla vo väzení v Birobidžane, meste na Ďalekom východe neďaleko hraníc s Čínou. Mal 39 rokov.

Jeho matka Irina Levinová uviedla, že vyšetrovateľ jej povedal, že Kušnir zomrel, keď držal hladovku. Ruské úrady nevydali žiadne vyhlásenia o Kušnirovej smrti.

Kušnir bol vo väzbe od svojho zatknutia v máji pre obvinenia súvisiace s jeho kritikou Kremľa a ruskej akcie na Ukrajine na svojom youtubovom kanáli.

Boje blízko ukrajinských hraníc v Kurskej oblasti pokračujú, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Tieto informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Kyjev sa doteraz k ruským tvrdeniam ohľadom údajného prieniku ukrajinských síl do Kurskej oblasti oficiálne nevyjadril.

"Operácia na zničenie jednotiek ukrajinských ozbrojených síl pokračuje," uviedol ruský rezort, ktorý ďalej oznámil, že ruskí vojaci nedovolili ukrajinským postúpiť hlbšie do Kurskej oblasti.

Ministerstvo podľa Interfaxu tiež tvrdilo, že ukrajinské straty predstavujú až 260 ľudí a desiatky kusov vojenskej techniky. O svojich stratách neinformuje, tvrdenie nie je možné nezávisle overiť.

Gubernátor oblasti Alexej Smirnov uviedol, že v noci o situácii v Kurskej oblasti informoval prezidenta Vladimira Putina. "Situácia v oblasti je pod kontrolou," uviedol, s tým, že úrady niektorých obyvateľov z prihraničných obcí evakuovali.

Pri hraniciach, kde sa odohrávajú boje, sa nachádza tiež ruské mesto Sudža, kde je posledný funkčný tranzitný bod pre vývoz ruského plynu do Európy cez Ukrajinu, poznamenal Reuters. (ČTK)

Rusko obvinilo Kyjev zo snahy otvoriť "druhý front" v Afrike v reakcii na prerušenie stykov Mali a Nigeru s Ukrajinou.

"Zločinecký režim Volodymyra Zelenského, ktorý nedokázal poraziť Rusko na bojisku, otvoril druhý front v Afrike," uviedla pre agentúru RIA Novosti hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Ukrajinu obvinila z podpory teroristických skupín v afrických krajinách, ktoré udržujú priateľské vzťahy s Moskvou.

Malijskí separatisti pod vedením Tuaregov minulý týždeň uviedli, že pri bojoch na konci júla v pohraničnej obci Tinzaouaten zabili 84 žoldnierov ruskej Wagnerovej skupiny a 47 malijských vojakov.

Mali tvrdí, že do útoku bola zapojená aj Ukrajina, ktorá spoluprácu s nimi nepotvrdila. Mali následne s Ukrajinou prerušilo diplomatické styky.

V utorok diplomatické vzťahy s Ukrajinou prerušil aj malijský spojenec v regióne Niger, ktorý uviedol, že požiada Bezpečnostnú radu OSN o prediskutovanie "ukrajinskej agresie".

V oboch štátoch vládnu po vojenských prevratoch v uplynulých rokoch armádne junty. Posilňujú tiež vzťahy s Ruskom a využívajú služby wagnerovcov v boji proti separatistom a radikálnym islamistom. (TASR)

Tajomník bezpečnostnej rady Šojgu zveličil ruský postup na Ukrajine od polovice júna, tvrdia analytici Inštitútu pre štúdium vojny.

Bývalý minister obrany Sergej Šojgu v utorok tvrdil, že Rusi za necelé dva mesiace obsadili 420 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. ISW ruské zisky odhaduje na približne 290 kilometrov štvorcových za toto obdobie.

"Ruské vojenské velenie opakovane zveličuje ruské územné postupy na Ukrajine," poznamenali analytici Inštitútu pre štúdium vojny.

Šojgu hovoril o polovici júna s odvolaním sa na vtedajšie vyjadrenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý označil stiahnutie ukrajinských vojakov z východu a juhu Ukrajiny za podmienku pre rozhovory s Kyjevom.

Kremeľ ďalej požaduje, aby sa Ukrajina zaviazala nevstúpiť do NATO, zrušiť sankcie voči Rusku a neutrálny, bezjadrový status pre Ukrajinu. Kyjev návrhy odmietol.

Šojgu podľa agentúry Reuters povedal, že čím dlhšie bude Kyjev čakať, kým začne s Ruskom rokovať o mieri, tým tvrdším podmienkam bude čeliť.

Vojnový bloger Andrej Kuršin dostal v Rusku 6,5 rokov väzenia za to, čo nazývajú úrady nepravdivé šírenie správ o armáde.

Kuršin spravoval na platforme Telegram kanál Moscow Calling, ktorý jednoznačne podporoval ciele ruskej vojny proti Ukrajine, ale kritizoval spôsob, ako ju ruské vojenské velenie viedlo, píše Reuters.

Tridsaťpäťročný Kuršin v roku 2014 bojoval proti ukrajinskej armáde na východoukrajinskom Donbase, napísala BBC. Moskva vtedy podporila tamojších separatistických ozbrojencov, ktorí sa následne zmocnili kontroly nad časťou regiónu.

Kanál Moscow Calling pritom rozoberal chyby ruského i ukrajinského velenia, kritizoval ruské ostreľovanie ukrajinskej priehrady a pôrodnice a pripúšťal, že ruskí vojaci mohli na Ukrajine spáchať vojnové zločiny.

Úrady Kuršina zadržali vlani v auguste a obvinili ho z diskreditácie armády. Americký Inštitút pre štúdium vojny ho vtedy označil za okrajového ultranacionalistu.

Dôvodom na blogerovo stíhanie sa stali príspevky o ruskom útoku na ukrajinské mesto Krivyj Rih, ktoré Kuršin označil za "vojnový zločin ruských ozbrojených síl", a na nemocnicu v Záporožskej oblasti. Kuršinov blog mal 87-tisíc sledujúcich, uviedla už skôr BBC.

Prokuratúra pre neho požadovala sedem rokov za mrežami. Vinu podľa médií čiastočne priznal s tým, že diskreditáciou sa teraz rozumie všetko, čo sa odchyľuje od oficiálnej verzie Moskvy.

Ukrajinská protivzdušná obrana zachytila všetkých 30 dronov, ktorými v noci útočilo Rusko.

Vzdušné sily v príspevku na platforme Telegram informovali, že bezpilotné lietadlá zneškodnili nad Kyjevskou, Chmeľnyckou, Vinnyckou, Mykolajivskou, Chersonskou, Charkovskou a Čerkaskou oblasťou.

Ukrajinská armáda zostrelila 14 dronov nad Mykolajivskou oblasťou na juhu Ukrajiny, uviedol tamojší gubernátor Vitalij Kim. Dodal, že v regióne vypukli po útoku dva požiare, ktoré sa podarilo uhasiť, a neboli hlásené žiadne zranenia.

Ďalšie štyri bezpilotné lietadla zneškodnila protivzdušná obrana nad Chmeľnyckou oblasťou, úlomky dronov tam poškodili sklady a priemyselný závod, informoval miestny gubernátor Serhij Ťurin.

Nad Čerkaskou a Vinnyckou oblasťou boli zachytené štyri drony, uviedli miestne úrady. Škody ani zranenia nehlásili.

Regionálne úrady v Kyjevskej oblasti informovali, že protivzdušná obrana v stredu v ranných rodinách zasiahla ciele, podrobnosti o útoku však neposkytli. (TASR)

Ukrajinským jednotkám, ktoré prenikli do ruskej Kurskej oblasti, sa podarilo obsadiť tri dediny, uvádza ruský kanál.

Kanál Rybar je blízky ruskej armáde. Túto informáciu nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Kyjev sa doteraz k ruským tvrdeniam ohľadom údajného prieniku ukrajinských síl do Kurskej oblasti oficiálne nevyjadril.

"Nepriateľské jednotky obsadili obce Nikolajevo-darjino, Darjino a Sverdlikovo," uviedol provojnový kanál Rybar v noci. Okrem toho podľa neho zrejme pokračovali boje v obciach Gončarovka a Olešňa.

Celkovo na územie Kurskej oblasti preniklo až 400 vojakov ukrajinských ozbrojených síl a pozdĺž hranice je sústredených až 2000 ďalších, tvrdí Rybar.

Podľa niektorých ďalších ruských kanálov boje pokračujú, uvádza Meduza. Agentúra Reuters však napísala, že v stredu ráno nové správy o pozemných bojoch neprichádzali.

Miestne úrady ani ruské ministerstvo obrany podrobnosti o dianí v Kurskej oblasti neuvádzajú. Gubernátor Alexej Smirnov ráno na Telegrame napísal, že ním vedený región posledný deň odoláva ukrajinským útokom a podnietil obyvateľov, aby v zdravotníckych zariadeniach darovali krv.

Gubernátor tiež uviedol, že región v noci zasiahli dva drony, ďalšie tri bezpilotné lietadlá a štyri rakety tam ruská protivzdušná obrana zostrelila.

Jeden dron podľa Smirnova zasiahol sanitku neďaleko mesta Sudža, kde zomrel vodič a zdravotník. Celkovo počas bojov, ktoré prepukli v utorok, zahynulo päť ľudí, dve desiatky boli zranené, cituje ruských predstaviteľov Reuters. Ruské ministerstvo obrany ráno uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila nad Kurskou oblasťou štyri drony.

O údajnom prieniku ukrajinských vojakov do ruského regiónu, ktorý susedí s ukrajinskou Sumskou oblasťou, informovali v utorok ruské úrady - regionálni činitelia, tajná služba FSB a ministerstvo obrany.

V niektorých momentoch tvrdili, že útok odrazili. Napríklad ministerstvo obrany ale podľa serveru BBC následne vypustilo vo vyhlásení pasáž o stiahnutí ukrajinských bojovníkov.

Kyjev sa k ruským tvrdeniam oficiálne nevyjadril, ale podľa utorkového vyjadrenia ukrajinského centra pre boj s dezinformáciami Rusi nemali hranicu pod kontrolou.

Ukrajina sa bráni už tretí rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Počas vojny sa hranice do Ruska v Kurskej a Belgorodskej oblasti opakovane pokúšali preraziť Rusov tvorené formácie Ruský dobrovoľnícky zbor, Legia Sloboda Rusku a Sibírsky prápor, ktoré bojujú na strane Ukrajiny, poznamenal predtým server Meduza.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej analýze o vývoji bojov uvádza, že rad ruských tvrdení nemohol overiť.

"Geolokalizované zábery zverejnené v utorok ukazujú poškodené a opustené obrnené vozidlá zhruba sedem kilometrov severne od medzinárodnej hranice, západne od obce Ljubimovka v Kurskej oblasti. Ruské zdroje tvrdili, že zábery ukazujú ukrajinské vozidlá, ale ISW nemôže potvrdiť, či sú tieto obrnené vozidlá ruské, ukrajinské alebo oboje, "uviedol inštitút.

ISW tiež poznamenal, že neobjavil dôkazy, ktoré by podporili tvrdenia niektorých ruských zdrojov, že sa do cezhraničného prieniku zapojili popri ukrajinských vojakov členovia Ruského dobrovoľníckeho zboru. Legia Sloboda Rusku situáciu odmietla komentovať.

Niektorí ruskí vojenskí blogeri podľa ISW útoky označili ako "neúspešný" alebo ako "mediálny trik". Niekoľko ich uviedlo, že ukrajinské ozbrojené sily sa tak možno pokúšajú odkloniť ruských vojakov zo susednej ukrajinskej Charkovskej oblasti.

Špeciálna operácia na severe Čierneho mora spôsobila Rusom isté straty, uviedla ukrajinská vojenská spravodajská služba.

Ukrajinská vojenská spravodajská služba uviedla, že na piesčinovom ostrove Tendrovská kosa v noci zničili nepriateľovi obrnené vozidlá, systém elektronického boja a opevnenie.

„Počas bitky ruskí votrelci utrpeli straty medzi svojimi príslušníkmi, ale presný počet sa určuje,“ vyjadrila sa tiež rozviedka s tým, že Ukrajinci operáciu dokončili bez strát.

Okupovaná Tendrovská kosa sa nachádza pri pobreží Chersonskej oblasti, je zhruba 65 kilometrov dlhá a 1,8 kilometra široká.

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila vyše 1 200 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 586 370, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 67 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 429 tankov, 16 323 obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 451 delostreleckých systémov.

Poľsko otvorí hraničné priechody s Bieloruskom až keď Minsk prepustí väzneného poľského novinára Poczbuta.

Uviedol to poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Informovala o tom agentúra PAP.

Poľský minister povedal, že krajina bola pripravená zlepšiť vzťahy s Minskom pred tým, než Bielorusko začalo posielať za mreže politických väzňov. Zároveň doplnil, že otvorenie priechodov závisí od prepustenia Poczobuta. V súčasnosti funguje len priechod v Terespole.

Adrzeja Poczobuta odsúdil bieloruský súd na osem rokov pre "úmyselné podnecovanie nepriateľstva a na základe nenávisti národnej, náboženskej i sociálnej". Muž bol dlhoročným korešpondentom poľského denníka Gazeta Wyborcza a pôsobil aj v Zväze Poliakov v Bielorusku (ZPB).

Sikorski zároveň zdôraznil, že poľská vláda rozlišuje medzi bieloruskými občanmi a bieloruskými úradmi. Vyjadril preto poľutovanie nad situáciou Bielorusov, ktorých obmedzenia ovplyvnili.

Poľsko opakovane požadovalo prepustenie Poczobuta a zároveň obvinilo režim v Minsku z vytvárania vykonštruovaných obvinení. Odsúdenie aktivistu viedlo k vyhosteniu diplomatov na oboch stranách a bolo aj jedným z dôvodov zavedenia hraničných obmedzení.

Hranica medzi Poľskom a Bieloruskom sa dostala do centra pozornosti v roku 2021, keď sa ju hromadne snažili prekročiť ilegálni migranti. Zo zorganizovania tejto migračnej krízy Západ obviňuje Bielorusko, ktoré však odmieta, že by pomáhalo usmerňovať migrantov k hraniciam s Poľskom. (TASR)

Mexiko pozvalo ruského prezidenta Putina na inauguráciu prezidentky Sheinbaumovej, ktorá sa uskutoční 1. októbra.

S odvolaním sa na mexické veľvyslanectvo v Rusku o tom informoval ruský denník Izvestija, na ktorý sa odvolala agentúra Reuters.

Predstaviteľ mexického veľvyslanectva uviedol, že ruský prezident sa rozhodne, či sa na inaugurácii zúčastní osobne, alebo vyšle iného vysokopostaveného úradníka, aby ho zastúpil.

Medzinárodný trestný súd vydal v roku 2023 zatykač na Putina a na ruskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.

Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva. Mexiko však je členom ICC s náležitými povinnosťami: patrí medzi viac ako 120 štátov, ktoré majú povinnosť zadržať po vstupe na svoje územie každého, na koho bol vydaný zatykač ICC.

Mexiko a Rusko však súčasne spájajú tesné väzby. Aj Putin, keď Sheinbaumovej blahoželal k volebnému víťazstvu, v pozdravnom posolstve pripomenul, že Mexiko je "historicky priateľom a partnerom Ruska v Latinskej Amerike". (TASR)

Ukrajinský dron zabil vodiča sanitky a zdravotníka pri meste Sudža v ruskej Kurskej oblasti, tvrdí tamojší gubernátor.

Alexej Smirnov informoval o snahách ukrajinských vojakov preniknúť na územie Kurskej oblasti, ktorá susedí so severoukrajinskou Sumskou oblasťou.

Smirnov uviedol, že vrátane dvoch členov posádky sanitky v bojoch na ruskej strane zahynulo päť ľudí a najmenej 20 ďalších bolo zranených. Nemenovaný zástupca pre ľudské práva podľa Reuters povedal, že medzi zranenými je tiež šesť detí.

Ruské systémy protivzdušnej obrany zničili 11 bezpilotných lietadiel, ktoré Ukrajina počas noci vypustila nad ruskú Kurskú, Voronežskú, Belgorodskú a Rostovskú oblasť. S odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany o tom informovala štátna tlačová agentúra RIA.

Agentúra Reuters poznamenala, že nie je schopná tieto správy vo vojnových podmienkach nezávisle overiť, Kyjev sa k nim bezprostredne nevyjadril.

Ruské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo, že na ruské pozície na hranici s Kurskou oblasťou zaútočilo až 300 ukrajinských vojakov s nasadením 11 tankov a viac ako 20 obrnených vozidiel. Ruská armáda do oblasti presunula posily, aby tento útok, zrejme jeden z najväčších ukrajinských výpadov na ruské územie od začiatku vojny, odrazila.

"Nepriateľ dnes začal ďalší pokus o preniknutie na územie ruskej Kurskej oblasti," uvádza sa v poslednom vyhlásení ministerstva obrany v Moskve. "Na nepriateľa je vedená delostrelecká paľba a údery armádneho letectva i bezpilotných lietadiel," dodal rezort v správe.

Niger "s okamžitou platnosťou" prerušuje diplomatické styky s Ukrajinou. Kyjev obvinil z podpory "teroristických skupín".

Tento krok prichádza dva dni po tom, čo diplomatické vzťahy s Ukrajinou prerušil aj africký štát Mali.

Niger, ktorý rovnako ako Mali momentálne riadi armáda, uviedol, že požiada Bezpečnostnú radu OSN o diskusiu o "agresii Ukrajiny", uviedol hovorca nigerskej vlády Amadou Abdramane v televíznom vyhlásení.

Mali totiž tvrdí, že Ukrajina ústami hovorcu svojej vojenskej rozviedky  Andrija Jusova de facto priznala svoj podiel na porážke, ktorú malijské jednotky utrpeli v júli v boji proti separatistom a džihádistom.

V bojoch na severe Mali vtedy prišli o život aj žoldnieri ruskej polovojenskej spoločnosti známej ako Wagnerova skupina. Separatisti pod vedením bojovníkov z národa Tuaregov minulý štvrtok uviedli, že pri bojoch v pohraničnej obci Tinzaouaten v júli zabili 84 žoldnierov Wagnerovej skupiny a 47 malijských vojakov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Wagnerovci zažili porážku v Mali. Čo tam robili a ako to súvisí s Ukrajinou? Čítajte 

Členské krajiny EÚ formálne odobrili prvú platbu vo výške takmer 4,2 miliardy eur v rámci "Nástroja pre Ukrajinu".

Krajiny eurobloku tak vyšli v ústrety odporúčaniu, ktoré Európska komisia vydala v polovici júla. 

Nástroj pre Ukrajinu bol vytvorený s cieľom podporiť Ukrajincov čeliacich ruskej agresii výhodnými pôžičkami a grantmi, ktoré majú pomôcť stabilizovať jej makroekonomickú situáciu, pomôcť pri obnove a modernizácii ekonomiky.

Tento finančný nástroj Kyjevu poskytuje až 50 miliárd eur pomoci zo strany EÚ. Doteraz Kyjev z tejto sumy dostal takmer osem miliárd eur, ale iba vo forme preklenovacích úverov a predbežného financovania.

Tlačová agentúra Belga pripomenula, že platba schválená v utorok je prvou "bežnou" platbou, ktorá je zároveň reakciou na dosiahnutie Bruselom požadovaných reformných míľnikov, ktoré sa ukrajinská strana zaviazala plniť. (TASR)