Ukrajina Rusko Online: Ukrajina pridelí viac financií na svoj raketový program

Niger "s okamžitou platnosťou" prerušuje diplomatické styky s Ukrajinou. Kyjev obvinil z podpory "teroristických skupín".

Tento krok prichádza dva dni po tom, čo diplomatické vzťahy s Ukrajinou prerušil aj africký štát Mali.

Niger, ktorý rovnako ako Mali momentálne riadi armáda, uviedol, že požiada Bezpečnostnú radu OSN o diskusiu o "agresii Ukrajiny", uviedol hovorca nigerskej vlády Amadou Abdramane v televíznom vyhlásení.

Mali totiž tvrdí, že Ukrajina ústami hovorcu svojej vojenskej rozviedky  Andrija Jusova de facto priznala svoj podiel na porážke, ktorú malijské jednotky utrpeli v júli v boji proti separatistom a džihádistom.

V bojoch na severe Mali vtedy prišli o život aj žoldnieri ruskej polovojenskej spoločnosti známej ako Wagnerova skupina. Separatisti pod vedením bojovníkov z národa Tuaregov minulý štvrtok uviedli, že pri bojoch v pohraničnej obci Tinzaouaten v júli zabili 84 žoldnierov Wagnerovej skupiny a 47 malijských vojakov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Wagnerovci zažili porážku v Mali. Čo tam robili a ako to súvisí s Ukrajinou? Čítajte 

Členské krajiny EÚ formálne odobrili prvú platbu vo výške takmer 4,2 miliardy eur v rámci "Nástroja pre Ukrajinu".

Krajiny eurobloku tak vyšli v ústrety odporúčaniu, ktoré Európska komisia vydala v polovici júla. 

Nástroj pre Ukrajinu bol vytvorený s cieľom podporiť Ukrajincov čeliacich ruskej agresii výhodnými pôžičkami a grantmi, ktoré majú pomôcť stabilizovať jej makroekonomickú situáciu, pomôcť pri obnove a modernizácii ekonomiky.

Tento finančný nástroj Kyjevu poskytuje až 50 miliárd eur pomoci zo strany EÚ. Doteraz Kyjev z tejto sumy dostal takmer osem miliárd eur, ale iba vo forme preklenovacích úverov a predbežného financovania.

Tlačová agentúra Belga pripomenula, že platba schválená v utorok je prvou "bežnou" platbou, ktorá je zároveň reakciou na dosiahnutie Bruselom požadovaných reformných míľnikov, ktoré sa ukrajinská strana zaviazala plniť. (TASR)

Ruský útok na Charkov si vyžiadal jednu obeť a 12 zranených, je medzi nimi aj osemmesačné dieťa.

Útok poškodil zdravotnícku kliniku, pričom gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že budovu poškodila ruská balistická strela typu Iskander. Tá podľa neho zničila aj niekoľko áut či obytných a administratívnych budov. Už predtým miestne úrady písali o ruskom útoku, ktorý v meste spôsobil požiar.

"Pod troskami sú ľudia. Robí sa všetko preto, aby sme im pomohli," oznámil prezident Zelenskyj.

Starosta Charkova Ihor Terechov povedal, že oblasť, ktorú ruské rakety zasiahli, je husto obývaná. (TASR)

Dianie ohľadom sankcií, ktoré zakazujú tranzit ropy ruského Lukoilu, považuje šéf ukrajinského Naftogazu za spolitizované.

Oleksij Černyšov zopakoval, že obe krajiny dostali v júli rovnaký objem ropy ako pred zákazom, informuje agentúra Reuters.

Sankcie prijaté Kyjevom začali platiť koncom júna. V Budapešti i Bratislave tento krok Ukrajiny podľa portálu Politico vyvolal obavy z nedostatku dodávok ropy. Tvrdili, že im to bráni v nákupe ruskej ropy pre domáce rafinérie a ohrozuje to bezpečnosť dodávok.

"Situácia okolo Lukoilu a časti tohto tranzitu je do istej miery spolitizovaná," povedal Černyšov pre ukrajinskú mediálnu službu NV.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Situácia okolo dodávok ruskej ropy je podľa šéfa Naftogazu spolitizovaná Čítajte 

Ukrajina vyčlenila dodatočné finančné prostriedky na domáci raketový program, uviedol prezident Zelenskyj. 

V príspevku na sociálnej sieti napísal, že na stretnutí s ministrom obrany Umerovom a ministrom strategického priemyslu Kamyšinom sa dohodli na pridelení dodatočných financií pre tento účel. Uviedol, že v budúcnosti bude na bojisku prítomných viac rakiet ukrajinskej výroby.

Zelenskyj neposkytol bližšie detaily o tom, do akých konkrétnych oblastí sa finančné prostriedky investujú. V júli však zdôraznil, že v Kyjeve pracujú na znížení závislosti Ukrajiny od dodávok rakiet od západných spojencov.

Ukrajina sa od začiatku ruskej invázie zamerala najmä na výrobu útočných dronov dlhého doletu. Investovať sa však snaží aj do vývoja a výroby vlastných rakiet akou je napríklad protilodná raketa Neptún, ktorá dokáže zasiahnuť aj pozemné ciele.

Reuters pripomína, že Kyjev sa týmto krokom snaží znížiť rozdiel v porovnaní s Ruskom, ktoré disponuje celým radom zbraní dlhého doletu.

Ukrajina sa od začiatku ruskej invázie spolieha najmä dodávky západných raketových systémov. Západní spojenci však Ukrajine nedovoľujú dodanými raketami zasahovať do hĺbky ruského územia. Na zásahy proti ruským rafinériám a iným ruským strategickým objektom preto využíva iba zbrane vlastnej výroby. (TASR)

Ruské ministerstvo vyhostilo moldavského diplomata v rámci odvetného kroku po tom, čo Kišiňov minulý týždeň vyhostil ruského diplomata v súvislosti so špionážnou. 

Ruské ministerstvo uviedlo, že si predvolalo moldavského vyslanca, aby "vyjadrilo rázny protest proti pokračujúcim nepriateľským krokom" Moldavska voči Rusku. Člena moldavského veľvyslanectva v Rusku zároveň vyhlásili za "personu non grata".

Moldavské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že vyhostilo ruského diplomata a predvolalo si ruského veľvyslanca, aby vyjadrilo oficiálny protest deň po tom, čo moldavské orgány zadržali dve osoby pre obvinenia z vlastizrady a sprisahania. (TASR)

Rusko tvrdí, že odrazilo pokus ukrajinských síl o prienik do ruskej pohraničnej Kurskej oblasti.

Uviedol to gubernátor Alexej Smirnov aj ruská Federálna bezpečnostná služba, informuje agentúra Reuters.

O vstupe ukrajinskej sabotážnej a prieskumnej skupiny na územie Ruska podľa stanice BBC informovali prokremeľské kanály aj miestne médiá ešte ráno.

Telegramový kanál Mash napísal, že približne o 09.00 h miestneho času prekročilo ukrajinsko-ruskú hranicu 100 ozbrojených mužov s ťažkou technikou. Ruské agentúry s odvolaním sa na ministerstvo obrany medzičasom hovorili až o 300 Ukrajincoch, 11 tankoch a 20 obrnených vozidlách.

Smirnov o niekoľko hodín neskôr informoval, že prienik do okresov Sudža a Korenevo bol odrazený ruskými pohraničníkmi aj vojakmi ozbrojených síl. "Situácia v pohraničnej oblasti je naďalej zložitá, ale naši obrancovia úspešne pracujú na zničení nepriateľa," napísal na Telegrame.

Šéf ukrajinského centra na boj s dezinformáciami Andrij Kovalenko spochybnil tvrdenia Ruska o bojoch v Kurskej oblasti ako klamlivé a povedal, že Rusko hranicu nekontroluje.

Smirnov v poobedňajších hodinách v ďalšom vyhlásení uviedol, že pri ukrajinskom útoku dronom zahynul v regióne jeden civilista. Predtým hlásil ďalšiu obeť ukrajinského ostreľovania.

Ozbrojenci z Ukrajiny od minulého roka vykonali niekoľko prienikov do ruských pohraničných oblastí. Do týchto útokov boli často zapojené polovojenské skupiny zriadené Rusmi, ktorí sa vzopreli Kremľu, dodal server The Moscow Times.

Obžaloba navrhla sedem rokov väzenia na súde s ruským  blogerom Andrejom Kuršinom za kritiku armády.

Iný ruský súd odsúdil novinárov Dmitrija Kolezeva v neprítomnosti na 7,5 roka väzenia za šírenie nepravdivých informácií o ozbrojených silách.

O oboch prípadoch informovala ruská redakcia britskej stanice BBC na svojom webe. Za klamlivé pokladajú ruské úrady všetky informácie, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej verzie Moskvy o vojne proti Ukrajine, rozpútané pred takmer dva a pol rokmi.

Putin vyzval vládu vypracovať program na zahraničnú propagáciu tradičných ruských duchovných a morálnych hodnôt.

Informovala o tom agentúra AP. V príkaze zverejnenom na webovej stránke Kremľa ruský prezident nariadil úradníkom zodpovedným za národné projekty, aby na program s názvom "Rusko vo svete" vyčlenili bližšie nešpecifikovanú sumu peňazí.

Program bude podľa nariadenia zameraný na "rozvoj medzinárodnej spolupráce mládeže a propagáciu tradičných ruských duchovných a morálnych hodnôt v zahraničí".

V príkaze nie sú špecifikované hodnoty, ktoré sa budú v Rusku presadzovať. Rusko podľa AP prejavuje rastúcu nevraživosť voči západnému sociálnemu liberalizmu, najmä voči legitimizácii netradičných sexuálnych vzťahov a rodovej identity.

Minulý rok ruský najvyšší súd zakázal takzvané "medzinárodné hnutie LGBT" ako extrémistické. Niektorí Rusi boli odvtedy krátkodobo uväznení alebo im bola udelená pokuta za vystavovanie materiálov s touto tematikou. V marci tohto roku ruská Federálna služba pre finančný monitoring (Rosfinmonitoring) zaradila LGBT+ hnutie na svoj zoznam extrémistických a teroristických organizácií.

Od začiatku konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 Putin verejne označil Západ za "satanský" a obvinil ho, že sa snaží Rusko podkopať liberálnymi ideológiami. Rusko v roku 2022 zakázalo tzv. homosexuálnu propagandu medzi dospelými, čím rozšírilo predchádzajúcu legislatívu, ktorá ju zakazovala medzi neplnoletými.

Fakticky tak znemožnilo zobrazovanie akýchkoľvek "netradičných sexuálnych vzťahov" na verejnosti a v médiách. Zakázalo tiež právne alebo lekárske zmeny pohlavia. (TASR)

Devízové rezervy Ukrajiny dosiahli vyše štyridsať miliárd dolárov, dôvodom je finančná pomoc zo strany USA.

Informovala o tom agentúra Reuters. Ukrajinská centrálna banka uviedla, že k 1. augustu klesli devízové rezervy Ukrajiny na 37,2 miliardy dolárov (33,92 miliardy eur).

To znamená, že v júli sa oproti júnu znížili o 1,8 percenta, pod čo sa čiastočne podpísali intervencie centrálnej banky a čiastočne splátky dlhu. Podľa centrálnej banky išlo v júli na splátky dlhu 185 miliónov dolárov.

V pondelok však Kyjev oznámil získanie finančnej pomoci od USA, ktorá predstavovala 3,9 miliardy dolárov. Je to prvá finančná pomoc od Washingtonu v tomto roku po tom, ako uvoľnenie financií niekoľko mesiacov blokovali republikáni v Kongrese.

"Vďaka tejto pomoci sa naše devízové rezervy zvýšili nad 40 miliárd USD," uviedla ukrajinská centrálna banka. (TASR)

Po ruskom útoku na Charkov utrpelo podľa gubernátora zranenie najmenej osem ľudí vrátane novorodenca.

„Útok na charkovskú štvrť Ševčenkivskyj. Okolo 10. hodiny ráno okupačné sily zasiahli oblasť raketou Iskander. Lekári pomáhali najmenej piatim zraneným civilistom. Dve ženy vzali do nemocnice na operáciu a zvyšných ľudí ošetrili ambulantne,“ uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov krátko po útoku.

Neskôr polícia informovala, že zranených bolo šesť žien, muž a spomenuté dieťa.

Ruský útok poškodil tiež zdravotné stredisko, niekoľko áut a ďalšie zariadenia civilnej infraštruktúry.

Bývalého českého vojaka odsúdil súd v Prahe na sedemročné väzenie za okrádanie padlých vojakov a civilistov na Ukrajine.

Verdikt ešte nie je právoplatný.

Filipovi Simanovi pôvodne hrozilo až 20 rokov vo väzení či dokonca výnimočný trest za trestné činy služba v cudzích ozbrojených silách a plienenie v priestoroch vojnových operácií.

Súd však prvý z nich nekvalifikovala ako trestný čin aj napriek tomu, že Siman nepožiadal o súhlas prezidenta bojovať za Ukrajinu. Predošlý český prezident Miloš Zeman a premiér Petr Fiala vyhlásili, že Čechom, ktorí pôjdu bojovať za Ukrajinu, nehrozí väzenie, pripomína portál.

Bývalý vojak trestný čin plienenia podľa portálu príliš nepopieral, podľa jeho slov sa však nechcel obohatiť. "Obžalovaného usvedčujú z viny zaistené videozáznamy, ktoré sám vyhotovil, ale aj výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že videli alebo počuli, ako obžalovaný berie cennosti z civilných objektov," uviedla predsedníčka senátu Hana Krestýnová.

Podľa obžaloby asi tri týždne po ruskej invázii na Ukrajinu odišiel Siman do Kyjeva, kde sa pridal k jednotke Karpatska Sič (pozn. dobrovoľnícky ozbrojený prápor podriadený ukrajinskej armáde). Tam absolvoval základný výcvik, bol vyzbrojený a so skupinou ďalších 11 dobrovoľníkov odišiel hliadkovať do miest Irpiň a Buča. Podľa spisu tam však Siman okrádal padlých vojakov a civilistov.

Takto sa mal dostať k baretom špeciálnych jednotiek, šperkom, peniazom, slnečným okuliarom, zbraniam, drahým kovom alebo k dýchacej maske z lietadla Antonov An-225 Mrija. Ukrajinská armáda ho zadržala v apríli 2022 a po zverejnení videí na sociálnych sieťach ho poslala do Česka.

Rozsudok nie je právoplatný, pretože sa štátny zástupca voči nemu odvolal okrem iného aj preto, že súd zvolil trest pod dolnou hranicou zákonnej sadzby. Prípadom sa bude zaoberať Vrchný súd v Prahe.

Dvadsaťsedemročný Siman, ktorý je od začiatku trestného stíhania vo väzbe, si nechal čas na premyslenie prípadného odvolania. Vinu popiera a bráni sa okrem iného tým, že plnil príkazy nadriadených. (TASR)

Dodanie stíhačiek F-16 nezmenilo politiku USA voči ukrajinským úderom v Rusku, uviedlo americké ministerstvo zahraničia.

Politika Spojených štátov týkajúca sa ukrajinských úderov hlboko do ruského územia s americkými zbraňami zostáva nezmenená. Uviedol to hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.

USA 1. júna udelili Ukrajine povolenie použiť niektoré americké zbrane, vrátane rakiet HIMARS, na zasiahnutie cieľov v Rusku, ktoré sa nachádzajú blízko hraníc s Charkovskou oblasťou po tom, čo Rusko 10. mája spustilo v regióne obnovenú ofenzívu. Ukrajina má naďalej zakázané používať ATACMS a iné zbrane dlhého doletu dodané USA na útoky hlbšie vo vnútri Ruska.

Spojené štáty americké rozhodnú o použití zbraní americkej výroby poskytnutých Ukrajine, vrátane stíhačiek F-16, na údery v Rusku v závislosti od situácie na bojisku a potrieb ukrajinských ozbrojených síl, tvrdí Miller.

„Moja odpoveď sa dnes (5. augusta) nezmenila, teda neustále sa pozeráme na potreby ukrajinskej armády, hodnotíme bezpečnostnú situáciu a snažíme sa reagovať na ich potreby,“ povedal Miller.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu potvrdil, že prvá várka F-16 dorazila na Ukrajinu a že tieto lietadlá už používajú ukrajinskí piloti. Ukrajine bolo prisľúbených najmenej 79 stíhačiek F-16 z Holandska, Dánska, Nórska a Belgicka. (SITA, Kyiv Independent)

Ruské jednotky oznámili dobytie dediny Timofejevka na východe Ukrajiny v Doneckej oblasti.

Informovala o tom agentúra AFP.

Rusko v rámci série nedávnych útokov oznámilo na sociálnych sieťach, že "oslobodilo obec Timofejevka", v nedeľu pritom zabralo aj dedinu Novoselivka Perša.

Podľa Moskvy ruské jednotky za posledných niekoľko týždňov obsadili viacero dedín v Doneckej oblasti, pričom mnohé z nich pozostávajú len z niekoľkých ulíc.

Rusko tvrdí, že Doneckú oblasť spolu s ďalšími na východe a juhu Ukrajiny anektovalo už v roku 2022 aj napriek tomu, že nad ich území nemá úplnú kontrolu a z pravého brehu Dnepra sa muselo stiahnuť. (TASR)

Zdravotnícku kliniku v Charkove poškodila ruská balistická strela Iskander, tvrdí gubernátor. Útok zranil päť ľudí.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov cez aplikáciu Telegram napísal, že budovu poškodila ruská balistická strela Iskander.

Tá podľa neho zničila aj niekoľko áut či obytných a administratívnych budov. Už predtým miestne úrady písali o ruskom útoku, ktorý v meste spôsobil požiar.

Ukrajinské vzdušné sily informovali o zneškodnení dvoch balistických striel Iskander, dvoch riadených rakiet Ch-59 a 15 dronov, ktorými ruská armáda v noci na utorok zaútočila na krajinu.

Rusko vypálilo celkovo štyri balistické strely Iskander, informovali ukrajinské vzdušné sily. Nešpecifikovali však, čo sa stalo s dvoma raketami, ktoré neboli zachytené.

Všetkých 15 dronov a štyri zo šiestich rakiet boli zostrelené nad Kyjevskou, Chersonskou, Mykolajevskou a Chmeľnyckou oblasťou, napísal veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk na platforme Telegram.

Terčom útoku bol aj Kyjev, nad ktorým sa krátko po 23.00 h miestneho času (22.00 h SELČ) ozývali výbuchy. Škody ani zranenia však tamojší predstavitelia nehlásili.

Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Gerasimov navštívil ruské sily na Ukrajine, tvrdí ministerstvo obrany.

Uviedli to ruské tlačové agentúry citujúce vyhlásenie ruského ministerstva obrany, informuje agentúra Reuters.

Podľa ruského rezortu obrany navštívil Gerasimov vojská zoskupenia Centr, no nie je jasné, presne aké miesto navštívil. "Náčelník generálneho štábu si vypočul veliteľské hlásenia. Zhrnul výsledky a stanovil úlohy pre ďalší postup," uviedlo ministerstvo.

Gerasimov pravidelne navštevuje ruských vojakov na fronte od začiatku vojny na Ukrajine, ktorá trvá už dva a pol roka. Náčelník ruského generálneho štábu pritom čelil aj kritike spojenej s ústupmi ruských síl v roku 2022.

V súčasnosti však môže poukázať na postupné pokroky ruských síl, ktoré znovu získali iniciatívu a vo februári dobyli mesto Avdijivka na východe Ukrajiny.

Rusku sa sa zatiaľ nepodarilo vo vojne dosiahnuť strategický prielom, jeho sily však ovládajú takmer pätinu ukrajinského územia a koniec vojny je stále v nedohľadne, konštatuje Reuters.

Medzinárodný trestný súd (ICC) pritom v júni vydal zatykače na Gerasimova i bývalého ruského ministra obrany Sergeja Šojgua pre podozrenie z vojnových zločinov spojených s útokmi proti civilistom a civilnej infraštruktúre.

Rusko však popiera, že by jeho sily páchali vojnové zločiny, a zatykače považuje za bezvýznamné, pretože Moskva neuznáva jurisdikciu ICC. (TASR)

Ukrajina útočila v Belgorodskej a Kurskej oblasti. Zahynul civilista a päť ďalších je zranených, uviedli gubernátori.

Informovali o tom agentúry Reuters a televízie CNN.

V Kurskej oblasti údajne ruské sily zmarili ukrajinskú snahu o preniknutie cez hranicu. Pri ukrajinskej paľbe sa zranilo päť ľudí vrátane troch detí, uviedol dočasný gubernátor oblasti Alexej Smirnov. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nad oblasťou zostrelili 13 ukrajinských dronov.

Podľa účtu na Telegram s názvom MASH, ktorý má kontakty na ruské bezpečnostné zložky, sa o preniknutie na ruské územie pokúsilo približne 100 ukrajinských vojakov pri mestečku Sudža.

Ukrajinci útočili aj v Belgorodskej oblasti, kde ruské sily zostrelili ďalších deväť dronov. Podľa gubernátora oblasti Vjačeslava Gladkova pri útoku zahynul jeden civilista.

Ruská Belgorodská oblasť hraničí s Ukrajinou a pravidelne je vystavená útokom ukrajinských dronov, delostrelectva, ale aj pozemných síl.

Putin v máji oznámil, že ruské sily vybudujú v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny nárazníkovú zónu, aby ochránili ruské pohraničné oblasti pred útokmi z Ukrajiny.

Rusko pri tejto snahe dosiahlo čiastočné úspechy a podarilo sa mu obsadiť časť ukrajinského mesta Vovčansk. (TASR)

Rusko malo podozrenie, že Ukrajina plánuje útok na vojenskú prehliadku v Petrohrade pri príležitosti Dňa ruského námorníctva.

Moskva v tejto súvislosti dokonca kontaktovala Washington, uviedla ruská štátna televízia Rossija 1.

Podľa ruskej televízie sú detaily útoku štátnym tajomstvom a bližšie informácie o ňom nezverejnila.

Televízia citovala námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova. Podľa jeho slov boli obavy Ruska z možného útoku tak veľké, že ruský minister obrany Andrej Belousov kontaktoval svojho amerického rezortného kolegu Lloyda Austina.

Riabkov podľa ruského spravodajského portálu lenta.ru pre televíziu uviedol, že ukrajinské špeciálne služby plánovali počas prehliadky 28. júla atentát na Putina a Belousova.

Reuters upozorňuje, že tieto tvrdenia nedokázal nezávisle overiť a ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie.

Denník The New York Times koncom júla informoval, že Austin prijal 12. júla telefonát od Belousova. Ich rozhovor sa údajne týkal tajnej operácie Ukrajiny proti Rusku, ktorá mala podľa Moskvy súhlas Spojených štátov.

New York Times citoval dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov, ktorí uviedli, že tvrdenia Ruska Pentagón prekvapili a predstavitelia americkej obrany o tomto údajnom pláne nevedeli. Washington však bral obavy Ruska natoľko vážne, že kontaktoval Ukrajinu a upozornil ju, že ak takýto útok plánuje, nemala by ho vykonať. (TASR)

Nemecký minister spravodlivosti varoval pred cestovaním do Ruska po veľkej výmene väzňov medzi z minulého týždňa.

"V Rusku už dlho nikto nie je v bezpečí. A ja dôrazne neodporúčam cestovať do krajiny, kde nikto nie je v bezpečí, ak to nie je absolútne nevyhnutné. Nemôžem nikomu zaručiť, že si (ruský prezident Vladimir) Putin nevytvorí ďalších politických väzňov," povedal Buschmann pre týždenník Stern.

Moskva v rámci štvrtkovej výmeny väzňov prepustila 16 väznených ľudí vrátane amerického novinára Evana Gershkovicha a bývalého námorníka Paula Whelana. Na výmenu za nich dostala niekoľko odsúdených zločincov vrátane Vadima Krasikova, ktorý si v Nemecku odpykával doživotie za vraždu.

Buschmann uviedol, že mal pochybnosti o tom, či ruská strana dohodu dodrží. Povedal, že ani po pristátí lietadla s oslobodenými väzňami na Letisku Kolín/Bonn si nemohli byť istí.

Podľa jeho slov ruská domáca spravodajská služba FSB často používa jed zlomyseľným spôsobom "na priame alebo nepriame poškodenie života či zdravia ľudí".

Po pristátí lietadla v Nemecku sa prepustení väzni podrobili lekárskej prehliadke. "To bola moja najväčšia obava - že ich Rusko pred odletom otrávilo. Ale podľa toho, čo zatiaľ vieme, to tak, chvalabohu, nie je," dodal minister. (TASR)

Ruské sabotážne a prieskumné skupiny v ostatných dňoch dvakrát prenikli na predmestie Torecka na Donbase.

Preniknúť na predmestia sa im podarilo z čiastočne obsadenej obce Zalizne, píše Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej armády.

Intenzita ruských útokov na Toreck sa podľa tohto zdroja zvýšila. Predminulý týždeň ich bolo 48, minulý týždeň 58.

Rusi na tomto úseku za mesiac a pol postúpili o takmer štyri kilometre. Ofenzívu na Toreck začali koncom júna.

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila dve balistické strely Iskander, dve riadené rakety Ch-59 a 15 dronov.

Rusko vypálilo celkovo štyri balistické strely Iskander, informovali ukrajinské vzdušné sily. Nešpecifikovali však, čo sa stalo s dvoma raketami, ktoré neboli zachytené.

Všetkých 15 dronov a štyri zo šiestich rakiet boli zostrelené nad Kyjevskou, Chersonskou, Mykolajivskou a Chmeľnyckou oblasťou, napísal veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk na platforme Telegram.

Terčom útoku bol aj Kyjev, nad ktorým sa krátko po 23.00 h miestneho času (22.00 h SELČ) ozývali výbuchy. Škody ani zranenia však tamojší predstavitelia nehlásili.

​ (TASR)

Ukrajina by potrebovala minimálne 128 stíhačiek, aby vyrovnala ruskú prevahu. Situáciu však zlepší každý nový stroj. (SME)

Rusko počas uplynulého dňa prišlo o ďalšiu tisícku vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Celkové straty Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vzrástli na 585 140 ľudí.

Kremeľ podľa ukrajinského velenia za uplynulý deň prišiel aj o štyri tanky, osem obrnených bojových vozidiel pechoty a 39 delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 421 tankov, 16 294 obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 384 delostreleckých systémov.

Rusko útočilo v pondelok neskoro večer raketami a dronmi na ukrajinské hlavné mesto Kyjev a jeho okolie.

Tamojšia protivzdušná obrana ich zneškodnila, uviedli miestni predstavitelia. Z viacerých častí metropole pritom zaznievali silné explózie.

Nad ukrajinskou metropolou sa krátko po 23.00 h miestneho času (22.00 h SELČ) ozývali výbuchy a bolo vidieť aj svetelný záblesk zrejme rakety protivzdušnej obrany, uvádza AFP.

"Nepriateľ vykonal raketový útok smerom na Kyjev a jeho predmestia," informoval na platforme Telegram šéf kyjevskej mestskej vojenskej správy Serhij Popko.

Ďalej uviedol, že protivzdušná obrana podľa predbežných údajov ruské rakety zneškodnila. "Dosiaľ neboli v Kyjeve zaznamenané nijaké škody ani obete," dodal.

Spravodajcovia AFP tvrdia, že mohutné výbuchy zaznievali z centra a tiež východu ukrajinskej metropoly. Protivzdušná obrana bola neskôr nasadená aj na zneškodňovanie dronov v okolitej oblasti, informoval starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

Kyjev zaznamenal v ostatných týždňoch niekoľko intenzívnych vzdušných ruských útokov vrátane júlového na renomovanú detskú nemocnicu Ochmatdyt.

Ukrajina zároveň odrazila v noci na minulú stredu jeden z najväčších ruských dronových útokov od začiatku vojny, uviedla Reuters citujúc tamojšie úrady. Ukrajinská protivzdušná obrana vtedy zostrelila 89 vypustených dronov, z toho vyše 40 len nad samotným Kyjevom a jeho okolím.