Text pôvodne vyšiel v agentúre Bloomberg.
Smrť politického vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Iráne vyvoláva otázky o schopnosti islamskej republiky zabezpečiť bezpečnosť svojich najvyšších štátnych predstaviteľov a spojencov - a o tom, čo plánuje robiť ďalej.
Haníju - ktorý bol v Teheráne, aby sa zúčastnil na inaugurácii prezidenta Masúda Pezeškjána - zabil v noci izraelský útok cielený na dom pre hostí, v ktorom sa Haníja nachádzal, uviedol Hamas v stredajšom vyhlásení. Smrť prišla niekoľko hodín po tom, ako Izrael uviedol, že zabil veliteľa Hizballáhu v Libanone, a len niekoľko mesiacov po smrti vysokého generála iránskych Islamských revolučných gárd v Sýrii, z ktorej Teherán obvinil Izrael.
Vzhľadom na to, že Haníja sa nachádzal na iránskom území a niekoľko hodín predtým ho štátna televízia v priamom prenose ukázala, ako tlieska Pezeškjánovi, je jeho vražda pre iránske spravodajské služby, a najmä pre najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího a IRGC, veľmi nepríjemná.
Ako Haníjov hostiteľ má Irán „povinnosť pomstiť sa“ za jeho smrť, uviedol Chameneí vo vyhlásení prečítanom v štátnej televízii. Izraelský „vražedný a teroristický sionistický režim“ by mal očakávať prísny trest, dodal. Izrael sa k zodpovednosti za útok neprihlásil.
V článku sa dočítate:
- medzi čím sa Irán rozhoduje,
- čo prispelo k infiltrácii Izraela do Iránu,
- ako sa Pezeškján zaviazal.
Poškodený imidž
Irán je hlavným štátnym podporovateľom Hamasu, ktorý vedie vojnu s Izraelom v Gaze od 7. októbra, keď jeho militanti zaútočili na krajinu. Spolu s libanonským Hizballáhom, húsíami v Jemene a palestínskym Islamským džihádom tvorí skupina takzvanú os odporu proti záujmom USA a Izraela v regióne. Všetky sú v rôznej miere zapletené do konfliktov s Izraelom.
Najvyšší predstavitelia iránskych spravodajských a bezpečnostných služieb teraz budú zvažovať ďalšie kroky. Musia sa rozhodnúť, či budú reagovať striedmo, aby sa opäť vyhli plnohodnotnej vojne, alebo či zabitie Haníju prekročilo hranicu a bude nevyhnutné obnoviť si imidž v regióne.
Iránska misia pri OSN na sociálnej sieti X uviedla, že odveta bude mať podobu „špeciálnych operácií“, čo naznačuje obmedzenú reakciu. Irán sa v minulosti pri odvetných krokoch prikláňal k raketovým úderom na izraelské alebo americké vojenské základne.

„Útok poukazuje na dieru v iránskom spravodajskom a bezpečnostnom aparáte, z ktorého unikajú informácie, a je pre Teherán nesmierne nepríjemný,“ uviedol Sanam Vakil, riaditeľ programu pre Blízky východ a severnú Afriku v Chatham House. Narušenie je obzvlášť nepríjemné, pretože k nemu došlo len niekoľko dní po tom, ako odchádzajúci iránsky minister spravodajských služieb Esmail Chatíb povedal, že Teherán obmedzil vplyv izraelskej spravodajskej služby v krajine, tvrdí Vakil.
Jedno z vysvetlení tohto veľkého bezpečnostného prešľapu možno nájsť vo vyhlásení Aliho Younesiho, bývalého iránskeho ministra spravodajských služieb, z roku 2021. V rozhovore pre Jamaran News uviedol, že „nové a konkurenčné spravodajské služby“ založené začiatkom roka 2010 vážne oslabili ministerstvo spravodajských služieb a priamo prispeli k infiltrácii izraelského Mosadu do vnútra Iránu.
Irán bol tento rok už na pokraji priamej vojny s Izraelom - keď v reakcii na aprílový útok na Damask spustil bezprecedentnú raketovú paľbu. Izrael odpovedal obmedzeným spôsobom, čo poslúžilo na to, aby sa na čas urobila za konfliktom hrubá čiara.
Veľmi zlý prvý deň
Útok skomplikoval začiatok Pezeškjánovej prezidentúry, ktorá sa začala po smrti bývalého prezidenta Ebrahima Raisího. Ten zahynul v máji pri havárii vrtuľníka a tento incident tiež vyvolal otázky o schopnosti Iránu zaistiť bezpečnosť najdôležitejších predstaviteľov.
Ako reformátor sa 69-ročný Pezeškjáan zaviazal, že bude tlačiť na USA, aby zrušili sankcie, a obnoví hospodárske vzťahy so zvyškom sveta, čo sú ambície, ktoré bude teraz ešte ťažšie presadiť cez iránsky protizápadný tvrdý režim. Publikum na Pezeškjánovej inaugurácii v niektorých momentoch jeho prejavu skandovalo „smrť Izraelu“.
Haníja už navštívil Teherán najmenej trikrát od útoku na Izrael zo 7. októbra, keď militanti pod vedením Hamasu zabili približne 1200 ľudí. Izraelská odvetná ofenzíva si podľa zdravotníckych úradov v Gaze, ktorú spravuje Hamas, vyžiadala takmer 40-tisíc mŕtvych Palestínčanov a zanechala väčšinu územia v troskách.
Od roku 2007 sa predpokladá, že Izrael stojí za sériou atentátov na iránskych jadrových vedcov, pričom väčšinu z nich spáchali ozbrojenci na motorkách.

Najdramatickejšia z nich sa odohrala v novembri 2020. Jadrového fyzika a mozog iránskeho jadrového programu Mohsena Fachrízadeha vtedy neďaleko Teheránu zrejme zabil diaľkovo ovládaný guľomet.
Fakhrizadehova smrť prišla takmer rok po tom, ako vtedajší americký prezident Donald Trump nariadil útok bezpilotným lietadlom na najmocnejšieho iránskeho generála Kásema Solejmáního, keď bol na návšteve Iraku.
V stredu iránska štátna televízia odvysielala ukážky z Haníjovej pocty Solejmanímu počas jeho pohrebu v roku 2020.
„Pre Pezeškjána je to samozrejme veľmi zlý prvý deň vo funkcii. Snažil sa predložiť otvorenejší a angažovanejší program,“ povedal Vakil. „Ten bude ohrozený potrebou Iránu reagovať na narušenie bezpečnosti a suverenity na svojom území.“
Na tejto správe sa podieľali aj Gina Turner, Arsalan Shahla a Patrick Sykes.