TEHERÁN. V deň teroristického útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael vlani 7. októbra bol šéf politického krídla hnutia Ismáíl Haníja v tureckom Istanbule.
Na vtedajších záberoch Hamasu je vidieť, ako sa Haníja radostne zhovára s ďalšími lídrami hnutia pri sledovaní reportáže arabskej televízie o tom, ako sa teroristické komandá Hamasu zmocnili izraelských armádnych džípov a následne rukojemníkov.
V prejave vtedy odsúdil izraelskú blokádu Pásma Gazy či ťažkú situáciu palestínskych utečencov a povedal, že Izrael "sa nedokáže ubrániť tvárou v tvár odporcom" a že "žiadna dohoda, ktorá je s touto entitou podpísaná, nemôže vyriešiť palestínsky konflikt".
To už Haníja žil roky v exile v Katare, predtým bol palestínskym premiérom aj šéfom Hamasu v Pásme Gazy.
Šesťdesiatdvaročný Haníja bol zabitý pri leteckom útoku na jeho rezidenciu v Teheráne, Hamas pripísal zodpovednosť za útok Izraelu.
Haníjova smrť prichádza len dva týždne po tom, čo Izrael v Gaze zaútočil na dvojku Hamasu, vojenského veliteľa Mohammeda Deifa, ktorý je pravdepodobne tiež mŕtvy.
Izrael sľuboval Haníju a ďalších šéfov Hamasu zabiť v odvete za teroristický útok na Izrael z vlaňajšieho 7. októbra. Pri ňom ozbrojenci Hamasu v izraelskom pohraničí zabili približne 1 200 ľudí a ďalších asi 250 odvliekli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
Ak Izrael zavraždí Sinwarovcov a Deifa, mohol by ukončiť vojnu. Kto sú poprední velitelia Hamasu? Čítajte Týmto útokom sa začala vojna v Pásme Gazy, ktorá si podľa miestnych úradov kontrolovaných Hamasom vyžiadala životy takmer 40-tisíc Palestínčanov.
Pri útokoch zomrela aj veľká časť jeho rodiny
Haníja sa v utorok iránskej metropole zúčastnil na slávnosti, pri ktorej zložil prísahu nový iránsky prezident Masúd Pezeškján. Izrael považuje Irán za najväčšiu hrozbu, predovšetkým kvôli jeho jadrovému programu.
Iránsky režim Izrael neuznáva a viní ho z vrážd iránskych vedcov a predstaviteľov. Izrael podobné obvinenia zvyčajne nepopiera ani nepotvrdzuje.
Haníja Pásmo Gazy opustil pravdepodobne v roku 2016 alebo 2017 a zamieril do exilu v Katare. Vtedy bol Haníja zvolený za šéfa politického krídla Hamasu a šéfom hnutia v Pásme Gazy sa stal Jahjá Sinvár, ktorý zosnoval útoky zo 7. októbra. Koľko toho o týchto plánoch vedel Haníja, nie je podľa agentúry Reuters jasné.
Arabskí diplomati a predstavitelia ho považovali za relatívne pragmatického a umierneného v porovnaní s inými militantnejšími hlasmi v Gaze.
V apríli tohto roku pri izraelskom nálete v Gaze zomreli traja Haníjovi synovia a štyri vnúčatá, v júni potom bolo pri izraelskom nálete v utečeneckom tábore Šatí zabitých desať členov jeho rodiny vrátane jeho 80-ročnej sestry.
Viackrát povedal, že Hamas sa nenechá dotlačiť k tomu, aby ustúpil zo svojich pozícií pri vyjednávaní o prímerí s Izraelom. Opakovane zdôrazňoval, že hnutie prepustí rukojemníkov iba v prípade, že boje v Gaze nadobro ustanú.
Zároveň spolu so svojím predchodcom vo funkcii politického lídra Hamasu Chálidom Mišálom obchádzal región, vrátane Turecka a Iránu, aby rokoval o dohode s Izraelom o prímerí.
Život na vysokej nohe
V máji hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan oznámil, že chce vydať zatykač okrem iného aj na Haníju kvôli zodpovednosti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané v Pásme Gazy a v Izraeli.
Zabitie saudskoarabského teroristu a strojcu útokov na Svetové obchodné centrum v New Yorku z 11. septembra 2001 Usámu bin Ládina v máji 2011 americkými silami v Pakistane odsúdil ako "pokračovanie amerického útlaku a prelievania krvi moslimov a Arabov" a bin Ládina označil za "arabského svätého bojovníka".
Haníja žil podľa niektorých zdrojov v Katare v značnom luxuse.
Niektoré z jeho detí sa na sociálnych sieťach často chválili životom "na vysokej nohe".
Zbrane aj parlament
Haníja bol okrem iného premiérom prvej "vlády národnej jednoty" zloženej z predstaviteľov súperiacich palestínskych strán Hamas a Fatah, ktorá bola predstavená v marci 2007 po posledných palestínskych voľbách. Rýchlo sa však dostal do sporu s prezidentom palestínskej autonómie a šéfom Fatahu Mahmúdom Abbásom.
Zabitie lídra Hamasu odsúdilo Turecko i Rusko. Vojna na Blízkom východe nie je nevyhnutná, tvrdí USA Čítajte V júni 2007 hnutie Hamas prakticky ovládlo Pásmo Gazy, keď dobylo po bojoch hlavné bašty Fatahu v Gaze. Abbás potom vyhlásil na palestínskych územiach výnimočný stav a rozpustil vládu Hamasu a Fatahu. Haníja ale uviedol, že jeho vláda bude pôsobiť aj naďalej.
Vždy vravel, že Hamas si mieni ponechať zbrane a bude sa držať záväzku zničiť Izrael.
"Američania a Európania hovoria Hamasu, aby si vybral, či zbrane alebo parlament. My hovoríme, že si necháme zbrane a zasadneme v parlamente a nevidíme v tom žiadny rozpor," vyhlásil po voľbách 2006 Haníja.
Narodený v utečeneckom tábore
Haníja sa narodil 29. januára 1962 v palestínskom utečeneckom tábore Šatí neďaleko mesta Gaza. Svoju militantnú činnosť začal v študentskej odnoži Moslimského bratstva na Islamskej univerzite v Gaze, v rokoch 1983 a 1984 sa stal členom zväzu študentov univerzity.
V roku 1987, keď vstúpil do Hamasu, absolvoval štúdium arabskej literatúry na Islamskej univerzite v Gaze a v tom istom čase sa stal spolupracovníkom zakladateľa hnutia šajcha Ahmada Jasína a bol jeho pravou rukou. V rokoch 1998- 2004 bol hovorcom Hamasu.
V rokoch 1989 až 1992 bol vo väzení a Izrael ho potom s ďalšími extrémistami vyhostil do južného Libanonu. Do Gazy sa ale nasledujúci rok vrátil a bol menovaný dekanom Islamskej univerzity. Od začiatku 90. rokov bol členom politického výboru Hamasu.
V roku 2003 prežil pokus o atentát zo strany Izraela.
Haníja mal podľa zdrojov Hamasu 13 synov a dcér. Od júna 2014 bol šéfom Hamasu v Pásme Gazy, v máji 2017 sa stal jeho politickým vodcom.
Prehľad útokov na lídrov Hamasu:
5. januára 1996 - Predpokladaný autor viacerých protiizraelských atentátov a hlavný pyrotechnik hnutia Jahjá Ajáš, prezývaný "Inžinier", zahynul v Pásme Gazy, keď mu priamo pri tvári explodoval telefón naplnený výbušninou. Hamas z činu obvinil izraelskú tajnú službu Mossad, izraelská vláda v novembri 1999 priznala, že za likvidáciu Ajáša zaplatila Palestínčanovi Kamálovi Hamadovi.
23. júla 2002 - Pri útoku na Gazu bol zabitý okrem iného zakladateľ militantného krídla hnutia, Oddielov mučeníka Izzuddína Kásama, šajch Sálih Šihada.
21. augusta 2003 - V Gaze bol zabitý člen politického vedenia hnutia Ismáíl abú Šanab.
22. marca 2004 - V Gaze bol zabitý izraelskými jednotkami zakladateľ a duchovný vodca hnutia šajch Ahmad Jasín.
17. apríla 2004 - Šéf Hamasu v Pásme Gazy Abdal Azízí Rantisí bol zabitý pri izraelskom útoku v Gaze.
21. októbra 2004 - Jeden z hlavných šéfov ozbrojenej zložky hnutia Hamas Adnan Ghúl bol zabitý pri izraelskom nálete v Pásme Gazy.
1. januára 2009 - Pri nálete v Pásme Gazy zahynul jeden z predákov hnutia Nízár Raján.
2. januára 2024 - Izrael pri vzdušnom údere na predmestí Bejrútu zabil zástupcu šéfa politického krídla hnutia Sáliha Arúrího.
31. júla 2024 - Šéf politického krídla hnutia Ismáíl Haníja bol zabitý pri leteckom útoku na jeho rezidenciu v Teheráne, Hamas pripísal zodpovednosť za útok Izraela.
