GAZA. Šéfa politického krídla palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju zabili v hlavnom meste Iránu, uviedla v stredu táto skupina podľa agentúry AP.
Hamas, ktorý ovláda Pásmo Gazy, pripísal zodpovednosť za tento útok Izraelu. Haníja bol zabitý v "špeciálnej rezidencii pre vojnových veteránov" v severnej časti Teheránu počas raketového útoku, uviedli iránske médiá.
Hovorca Hamasu Sámí abú Zuhrí pre agentúru Reuters povedal, že vražda Haníju je závažnou eskaláciou, ktorej cieľom je zlomiť vôľu Hamasu. Dodal, že hnutie bude aj napriek tomu pokračovať vo svojej ceste. "Sme presvedčení o víťazstve," vyhlásil.
Vysoký predstaviteľ hnutia Músa abú Marzúk povedal, že ide "o zbabelý čin, ktorý nezostane nepotrestaný". Ide podľa neho o zásadnú eskaláciu. Iránske Revolučné gardy informovali, že spolu s Haníjouzomrel jeden z jeho osobných strážcov a že sa prípad vyšetruje.
Zabitie Haníju odsúdil aj šéf palestínskej autonómie Mahmúd Abbás. Palestínske skupiny vyzvali na generálny štrajk a masové demonštrácie.
Haníja sa v utorok iránskej metropole zúčastnil na slávnosti, pri ktorej zložil prísahu nový iránsky prezident Masúd Pezeškján.
Irán vyhlásil trojdňový štátny smútok. Pohrebné obrady za Haníju sa budú konať vo štvrtok v Teheráne. Jeho telo následne prevezú do katarskej metropoly Dauha, kde sa budú konať modlitby a kde bude v piatok následne aj pochovaný.
Izrael zatiaľ mlčí
Agentúra AP píše, že k zodpovednosti za atentát sa zatiaľ nikto neprihlásil, ale že podozrenie okamžite padlo na Izrael, ktorého predstavitelia sľubovali Haníju a ďalších šéfov Hamasu zabiť v odvete za teroristický útok na Izrael z vlaňajšieho 7. októbra.
Pri ňom ozbrojenci Hamasu v izraelskom pohraničí zabili 1200 ľudí a ďalších 250 odvliekli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.
Loading
...
Týmto útokom sa začala vojna v Pásme Gazy, kde si izraelská odveta vyžiadala podľa tamojších úradov kontrolovaných Hamásom životy takmer 40-tisíc Palestínčanov.
Izrael považuje Irán za najväčšiu hrozbu, predovšetkým kvôli jeho jadrovému programu. Iránsky režim Izrael neuznáva a viní ho z vrážd iránskych vedcov a predstaviteľov. Izrael podobné obvinenia zvyčajne nepopiera, ani nepotvrdzuje.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dal podľa servera The Times of Israel pokyn svojej vláde, aby sa k zabitiu Haníju nevyjadrovala.

Izraelský minister, krajne pravicový Amichaj Elijahu, napriek tomu označil zabitie Haníju za správnu vec.
"Už žiadne imaginárne 'mierové' / kapitulačné dohody, žiadne milosrdenstvo pre týchto synov smrti," napísal podľa The Times of Israel Elijahu na sieti X v príspevku spojenom s článkom informujúcim o Haníjovom zabití. "Haníjova smrť robí svet o niečo lepším miestom," dodal.
Minister národného dedičstva Elijahu sa preslávil vlani v novembri výrokom, že atómová bomba by mohla vyriešiť problém Pásma Gazy. Vyhlásil vtedy tiež, že v Pásme Gazy nie sú žiadni civilisti a nemala by sa tam posielať humanitárna pomoc.
Netanjahu ministrove výroky označil za "úplne odtrhnuté od reality". Elijahu sa neskôr snažil výroky zmierniť a označil ich za "metaforické".
Život v exile
Haníja Pásmo Gazy pred niekoľkými rokmi opustil a zamieril do exilu v Katare. Hlavným šéfom hnutia v Pásme Gazy je Jahjá Sinvár, ktorý zosnoval útoky zo 7. októbra. Koľko o týchto plánoch vedel Haníja, nie je podľa agentúry Reuters jasné.

V apríli pri izraelskom nálete v Gaze zomreli traja Haníjovi synovia a štyri vnúčatá. Povedal vtedy, že Hamas sa touto udalosťou nenechá dotlačiť k tomu, aby zmäkčil svoje pozície pri vyjednávaní o prímerí s Izraelom.
Informácia o Haníjovej smrti prišla len niekoľko hodín po tom, ako izraelská armáda oznámila, že v Bejrúte zabila významného veliteľa libanonského hnutia Hizballáh Fuáda Šukra. Iránom podporovaný Hizballáh je spojencom Hamasu.