MADŽAL ŠAMS, BRATISLAVA. V sobotu ešte dvanásť detí hralo futbal na ihrisku v meste Madžal Šams na Izraelom okupovaných Golanských výšinách. O deň neskôr ich už ich príbuzní pochovávali.
Zabila ich raketa, ktorú podľa Izraela a Spojených štátov vypálila libanonská teroristická organizácia Hizballáh. Tá to popiera a tvrdí, že za nešťastie je zodpovedná zblúdená izraelská strela.
Región však okrem vzájomného obviňovania viac trápi otázka, či dlhodobé napätie medzi Izraelom a Hizballáhom prerastie do otvoreného konfliktu. Obe strany síce už v minulosti povedali, že regionálnej vojne sa chcú vyhnúť, no zdôraznili, že v prípade potreby sú na ňu pripravené.
Denník SME prináša odpovede na základné otázky ohľadom nepokojov medzi Izraelom a Hizballáhom.
V článku sa dočítate aj:
- Čo je Hizballáh?
- Aký je vzťah medzi Izraelom a Hizballáhom?
- Ako a prečo sa situácia zhoršuje od vlaňajšieho útoku Hamasu?
- Ako odpovie Izrael na najnovší útok?
- Príde k regionálnej vojne?
- Čo môže zabrániť širšiemu konfliktu?
1. Čo je Hizballáh?
Hizballáh je politický subjekt aj vojenská organizácia. Ovláda najmä juh Libanonu, ktorý hraničí s Izraelom.
Jej vedenie tvrdí, že má až stotisíc členov. Nezávislí pozorovatelia však počet vojakov odhadujú len na dvadsať- až päťdesiattisíc. Mnohí z nich bojovali v sýrskej občianskej vojne.
Vojensky aj finančne ju podporuje Irán. Vo svojom arzenáli má asi 130-tisíc rakiet a striel, odhaduje think-tank Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie. Poväčšine ide o malé, neriadené delostrelecké rakety typu zem-zem.

2. Aký je vzťah medzi Izraelom a Hizballáhom?
Ich vzťah je napätý prakticky od vzniku Hizballáhu v roku 1982. Irán totiž zoskupenie pomohol založiť, aby v Libanone odporovalo izraelskému vplyvu. V tom čase v Libanone prebiehala občianska vojna a izraelské sily okupovali južnú časť krajiny.
Po tom, čo Hizballáh vykonal nálet cez spoločnú hranicu, medzi nimi v roku 2006 vypukla vojna.
Odvtedy prišlo k viacerým potýčkam, obe strany sa však podľa expertov snažili situáciu neeskalovať. Zmena nastala deň po vlaňajšom útoku Hamasu na izraelské pohraničné oblasti.
3. Ako a prečo sa situácia zhoršuje od vlaňajšieho útoku Hamasu?
Hizballáh 8. októbra 2023 vypálil rakety na Izraelom okupované pohraničné oblasti. Tvrdí, že tak urobil v solidarite s Palestínčanmi, no v skutočnosti podporuje teroristickú organizáciu Hamas, ktorá na území vládne.
Odvtedy pravidelne prichádza k vzájomným cezhraničným náletom. Na libanonskej strane si vyžiadali viac ako 450 životov vrátane asi sto civilistov. V Izraeli v dôsledku útokov zahynulo 23 civilistov a 17 vojakov. Desaťtisíce ľudí sa museli z pohraničných oblastí vysťahovať.
4. Ako odpovie Izrael na najnovší útok?
V Izraeli krátko po najnovšom útoku zasadol bezpečnostný kabinet, ktorý premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Gallanta poveril rozhodnúť o tom, ako krajina na raketový útok odpovie.
Zdá sa, že tak Izrael už urobil - aj keď len umiernene. Izraelské obranné sily (IDF) totiž v pondelok informovali, že uskutočnili nálety na sedem cieľov Hizballáhu „hlboko v libanonskom území“.
Izraelský útok na juhu Libanonu si vyžiadal dve obete, napísala tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na libanonskú civilnú obranu.
Táto správa obavy o možnej eskalácii konfliktu neupokojila.
Loading
...
5. Príde k regionálnej vojne?
Odborníci prinajmenšom varujú, že sa tak môže stať. „Môže nastať situácia, akú sme v tomto regióne ešte nevideli - veľká regionálna vojna, ktorá by mohla vtiahnuť aj krajiny Perzského zálivu,“ povedal pre stanicu CNN Aaron David Miller , odborník na Blízky východ z think-tanku Carnegie Endowment for International Peace.
Zároveň varoval, že by to mohlo viesť až k priamej konfrontácii medzi Spojenými štátmi ako kľúčovým spojencom Izraela a Iránom ako hlavným podporovateľom Hizballáhu.

Zatiaľ čo USA tlačia na upokojenie situácie, Irán už varoval, že izraelské útoky na Libanon môžu viesť k „nepredvídateľnými dôsledkom“.
„Zdôrazňujem právo Izraela brániť svojich občanov a naše odhodlanie zabezpečiť, aby tak mohol robiť. Zároveň však nechceme, aby konflikt eskaloval a aby sa rozšíril,“ povedal novinárom americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Kľúčové budú nasledujúce dni, zhodujú sa viacerí analytici. „Veľa závisí od reakcie Izraela a najmä od reakcie Hizballáhu na izraelskú reakciu. Práve to rozhodne o tom, či (najnovší útok) povedie k rozsiahlej (vojenskej) kampani,“ napísal na sociálnej sieti X Danny Citrinowicz, odborník na Izrael a spolupracovník think-tanku Atlantic Council.
6. Čo môže zabrániť širšiemu konfliktu?
Netanjahu sa vyjadril, že Hizballáh za najnovší útok „tvrdo zaplatí - tak ako ešte nikdy“.
Západné mocnosti sa však pokúšajú o presný opak a na Izrael vyvíjajú tlak, aby situáciu nevyhrocoval.
Biely dom potvrdil, že s izraelskými aj libanonskými predstaviteľmi „neustále vedie diskusie“. „Pracujeme aj na diplomatickom riešení pozdĺž modrej línie (demarkačnej línie medzi Izraelom a Libanonom), ktoré raz a navždy ukončí všetky útoky,“ vyplýva z jeho stanoviska.

Zdá sa, že o dlhý konflikt nestojí ani Izrael. „Môj odhad je, že (izraelská) reakcia nepovedie k totálnej vojne. V tejto chvíli by to nebolo v našom záujme,“ povedal pre Reuters izraelský zdroj z diplomatického prostredia. Dva ďalšie zdroje dodali, že Izrael sa pripravuje na pár dní bojov.
Pre upokojenie situácie však môže byť kľúčová dohoda medzi izraelskou vládou a Hamasom o bojoch v Pásme Gazy. Naposledy sa predstavitelia USA, Egypta a Kataru, ktorí diplomaticky spolupracujú od začiatku vlaňajšej vojny na palestínskom území, stretli v Ríme. Konkrétne riešenie však nateraz z rokovaní nevzišlo.
Hizballáh ako spojenec Hamasu opakovane povedal, že útoky na Izrael ukončí až po uzatvorení dohody o prímerí v Pásme Gazy.
„Aj keď obe strany nemajú záujem o rozsiahlu vojnu, bez prímeria v Pásme Gazy sa to nakoniec tak môže skončiť,“ varoval analytik Citrinowicz.