Dostali pozvánky na vlastné pohreby. Ozveny krvavej olympiády cítia Izraelčania aj v Paríži

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Olympijské hry v Mníchove v roku 1972 vnímali ich nemeckí hostitelia ako šancu nechať históriu krajiny za sebou. Namiesto toho sa hry stali neslávne známymi pre terorizmus po útoku palestínskych militantov na izraelských športovcov, počas ktorého zahynulo dvanásť obetí, ako aj päť útočníkov.

Táto historická udalosť sa teraz vznáša nad tohtoročnými olympijskými hrami v Paríži, ktoré sa začali vo štvrtok 25. júla, v čase globálnych následkov útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra a vojny v Pásme Gazy, ktorá si podľa palestínskych úradov vyžiadala už 39-tisíc obetí.

Izraelskí športovci podľa izraelských tlačových agentúr hlásili, že dostávajú vyhrážky, ktoré priamo odkazujú na reprízu mníchovskej olympiády, zatiaľ čo Francúzsko prisľúbilo 88-člennej izraelskej delegácii zvýšené bezpečnostné opatrenia.

Útok na izraelských športovcov v Mníchove pred viac ako polstoročím vyvolal medzinárodnú krízu. Táto kríza naďalej pretrváva, pričom Nemecko sa v roku 2022 zaviazalo zaplatiť 28 miliónov eur rodinám jedenástich zabitých Izraelčanov (medzi zabitými bol aj nemecký policajt). Rodiny celé desaťročia tvrdili, že Nemecko neurobilo dosť na ochranu izraelských športovcov.

Obraz šťastia a jednoty

Mníchov sa usiloval o usporiadanie hier v snahe zmeniť celosvetovú povesť Nemecka. Žiadne nemecké mesto ich nehostilo od roku 1936, keď Adolf Hitler využil medzinárodnú scénu, ktorú mu poskytli olympijské hry v Berlíne, na propagáciu nacistickej propagandy.

Hoci sa druhá svetová vojna už dávno skončila, Berlínsky múr padol až o sedemnásť rokov. Rozdelený národ sa však túžil zbaviť spomienky na nacizmus, ktorá naďalej dominovala globálnemu profilu krajiny, a tak západné Nemecko dúfalo, že divákom na mníchovských tribúnach aj divákom, ktorí si udalosť naladili v televízii, poskytne obraz šťastia a jednoty.

Tento obraz sa zrútil v skorých ranných hodinách 5. septembra 1972, keď osem palestínskych militantov zo skupiny Čierny september vtrhlo do ubytovne olympijskej dediny, v ktorej žilo jedenásť izraelských športovcov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aby žobráci nekazili hry. Paríž pre olympiádu odsunul z centra tisíce ľudí Čítajte 

Vedúci predstavitelia Čierneho septembra dúfali, že využijú medzinárodnú sledovanosť olympijských hier - rovnako ako chcelo toto publikum využiť západné Nemecko - na to, aby upriamili celosvetovú pozornosť na ťažkú situáciu Palestínčanov.

K útoku došlo len päť rokov po vojne na Blízkom východe v roku 1967. V tomto konflikte, často označovanom ako šesťdňová vojna, Izrael prevzal kontrolu nad Pásmom Gazy, Sinajským polostrovom, Západným brehom Jordánu, Golanskými výšinami a prevažne palestínskym východným Jeruzalemom, zatiaľ čo arabské armády utrpeli obrovské straty.

Osem militantov najskôr zabilo dvoch športovcov. Ostatných deväť, spútaných a zbitých, vzali ako rukojemníkov. Čierny september požadoval prepustenie viac ako dvesto politických väzňov z Izraela, zo západného Nemecka a ďalších krajín; ak krajiny väzňov neprepustia, vyhlásili, že každú hodinu zabijú jedného rukojemníka, kým nebudú požiadavky splnené.

Na mŕtvom bode

Spojené štáty rýchlo stiahli z olympijskej dediny plavca Marka Spitza, ktorý získal sedem zlatých medailí, čo je rekord, ktorý zostal neprekonaný až do osemnásobného zisku Michaela Phelpsa na olympijských hrách v Pekingu v roku 2008, pretože sa obávali, že aj on ako prominentný americký žid bude terčom útoku.

Nemecko sa dvadsať hodín pokúšalo zachrániť unesených Izraelčanov, ale opakovane sa mu to nepodarilo. Keďže rokovania uviazli na mŕtvom bode, členovia Čierneho septembra požadovali v tú noc lietadlo, ktorým by deväť rukojemníkov odletelo do arabskej krajiny.

Nemeckí predstavitelia sa pokúsili extrémistov chytiť do pasce. Plánovali vyslať piatich ostreľovačov na nemeckú leteckú základňu pri Mníchove a obsadiť lietadlo spoločnosti Lufthansa policajtmi, ktorí by mali za úlohu poraziť skupinu a zachrániť rukojemníkov. Podľa západonemeckých zákonov sa armáda nemohla zapojiť do toho, čo sa považovalo za civilnú záležitosť - bremeno teda padlo na štrnástich miestnych policajtov, ktorí nemali skúsenosti s bojom proti terorizmu.

Dôstojník, ktorý operáciu viedol, ju však považoval za samovražednú misiu, uviedol v roku 2022 pre denník Washington Post mníchovský policajt Guido Schlosser, a navrhol upustiť od plánu. Lietadlo bolo v čase nástupu militantov prázdne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Olympijskými víťazmi môžu byť aj deti. Na olympiáde bude súťažiť aj 11-ročná senzácia Čítajte 

Čierny september a jeho rukojemníci dorazili na leteckú základňu vrtuľníkmi. Keď však militanti nastúpili do lietadla, uvedomili si, že je to pasca. Nemeckí ostreľovači spustili paľbu a palestínski militanti zase hodili na vrtuľníky granáty. Zahynul jeden nemecký policajt, deväť zvyšných izraelských rukojemníkov a päť palestínskych militantov. Ďalších troch členov Čierneho septembra zatkli.

Roky po tragédii rodiny športovcov obvinili Nemecko, že zbabralo reakciu na útok a nezachránilo životy rukojemníkov.

Neskôr sa zistilo, že nemeckí predstavitelia dostali pred útokom varovanie pred možnou akciou palestínskych militantov. V snahe podporiť imidž mieru a jednoty sa však rozhodli umiestniť na miestach konania olympijských hier neozbrojených príslušníkov bezpečnostných zložiek namiesto ozbrojených policajtov.

Po tom, ako Čierny september zabil dvoch izraelských športovcov a vzal deväť rukojemníkov, západné Nemecko kontaktovalo izraelských predstaviteľov - ktorí mali väčšie skúsenosti s vyjednávaním s teroristami -, ale nakoniec ich ponuku pomoci odmietlo. Policajti, ktorí opustili lietadlo, boli mladí a neskúsení a neboli vybavení na zvládnutie útoku takéhoto rozsahu.

Napätá politická atmosféra

Olympijské hry v roku 1972 zostali pre mnohých ľudí počas uplynulých 52 rokov bolestivou spomienkou, ako ukázali reakcie na propagačnú kampaň Adidas z minulého týždňa.

Spoločnosť vyrábajúca športové oblečenie a tenisky spustila reklamu na opätovnú propagáciu svojej obuvi SL72 - páru tenisiek, ktoré boli prvýkrát predstavené pri príležitosti hier v roku 1972. Kampaň však takmer okamžite čelila odporu spotrebiteľov aj ambasádorov značky, ktorí obvinili spoločnosť Adidas zo zdôrazňovania násilia, ktoré sa odohralo počas olympijských hier v Mníchove.

Útok na Izrael zo 7. októbra a vojna v Gaze medzitým prispeli k napätej politickej atmosfére okolo tohtoročných olympijských hier, pričom Palestínsky olympijský výbor a ďalší vyzývali na zákaz účasti izraelských športovcov na hrách.

Izraelské tlačové agentúry informovali, že športovci tejto krajiny dostali v priebehu minulého týždňa výhražné správy e-mailom a telefonicky. V správach zaslaných od „Organizácie na obranu ľudu“ pätnástim športovcom sa uvádza, že cieľom skupiny je „zopakovať udalosti z Mníchova 1972“, informoval denník Times of Israel, a niektorí športovci dostali pozvánky na vlastné pohreby.

V utorok popoludní sa na sociálnych sieťach šírilo video, na ktorom sa osoba, s tvárou zakrytou šatkou kefíja, v arabčine obracia na Francúzsko a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a vyhráža sa Parížu. Na konci minútového posolstva drží hovorca niečo, čo vyzerá ako plastová zakrvavená hlava.

„Podporovali ste sionistický režim v jeho zločineckej vojne proti ľudu Palestíny,“ píše sa v titulkoch na videu, ktoré je v arabčine. Denník The Washington Post nemohol potvrdiť pôvod videa ani jeho pravdivosť.

Naposledy v roku 2015

Francúzsko plánuje každý deň na dejiská hier nasadiť 35-tisíc policajtov, pričom počas otváracieho ceremoniálu ich bolo v službe 45-tisíc. Bezpečnostný plán zahŕňa aj pozorovacie lety a drony, stíhačky a vrtuľníky s ostreľovačmi, informovala agentúra Associated Press. Úsilie podporuje viac ako 40 krajín, ktoré spoločne vyslali najmenej 1900 policajtov ako posily vrátane slovenských psovodov.

Podľa francúzskeho ministra vnútra Géralda Darmanina Francúzsko na základe výsledkov rozsiahlych kontrol zakázalo účasť na olympijských podujatiach takmer štyritisíc osobám vrátane osôb hlásiacich sa ku krajne pravicovým alebo ľavicovým ideológiám a osôb podozrievaných z islamského extrémizmu. Dodal, že úrady venujú veľkú pozornosť aj občanom Ruska a Bieloruska.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Francúzi chcú ohúriť svet. Zlaté budú iba medaily, Eiffelovka ešte nie Čítajte 

Paríž naposledy zažil veľké teroristické útoky v roku 2015, keď útočníci Islamského štátu zabili 130 ľudí a viac ako 350 zranili.

V máji Darmanin uviedol, že vo francúzskom meste Saint-Étienne zatkli 18-ročného muža, ktorý údajne plánoval útok na olympijské hry v mene Islamského štátu, informovala agentúra Reuters. Darmanin uviedol, že chystaný útok bol prvým známym prípadom cieleným na olympiádu.