Ukrajinci sa snažia na niektorých častiach frontu prebrať iniciatívu (SME Minúta)

Bieloruský prezident Lukašenko naznačil zmiernenie napätia na hranici s Ukrajinou.

Počas návštevy vojakov v pohraničnej oblasti vyzdvihol podľa štátnych médií stiahnutie ukrajinských jednotiek z regiónu, píše agentúra DPA.

"Teraz nemáme s Ukrajincami žiadne komplikácie a dúfam, že ani žiadne nebudú," citovala Lukašenka štátna tlačová agentúra BelTA. Bieloruský líder zároveň oznámil stiahnutie jednotiek, ktoré v oblasti hranice s Ukrajinou nasadili v posledných týždňoch.

Minsk nedávno posilnil pohraničné jednotky s odôvodnením, že na ukrajinskej strane hranice sa zhromažďujú vojaci a dochádza tam k provokáciám.

Kyjev uviedol, že ukrajinské jednotky len posilnili svoje obranné pozície popri hranici.

Na začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 Bielorusko umožnilo ruským jednotkám používať svoje územie na tieto operácie, pripomína DPA. (TASR)

Pri ruskom ostreľovaní v Charkovskej a Chersonskej oblasti zahynulo päť civilistov, uviedol oblastný gubernátor. 

Informovala o tom agentúra AFP.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že v dedine Budy v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny zasiahla strela miesto, na ktoré dorazili záchranné zložky po predošlom raketovom útoku. O život pri druhom údere prišli policajt a záchranár.

"Nie je to po prvý raz, čo Rusko zaútočilo na pohotovostné služby, keď zachraňovali civilistov," uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. "Za každý takýto zločin bude vyvodená zodpovednosť – na súdoch a na bojisku," napísal na sociálnych sieťach.

Oblastný gubernátor Oleh Synegubov uviedol, že zranenia utrpelo 22 ľudí vrátane piatich pracovníkov železníc. "Nepriateľ úmyselne udrel dvakrát v priebehu pol hodiny po sebe, keď už na mieste boli všetky príslušné služby," dodal.

Gubernátor juhoukrajinskej Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin oznámil, že ruské útoky si vyžiadali troch mŕtvych a piatich zranených. Na sociálnych sieťach spresnil, že troma obeťami sú 72-ročná žena, 50-ročná žena a 41-ročný muž. (TASR)

Ruský bojový dron vletel počas útoku na Ukrajinu do bieloruského vzdušného priestoru, vyhlásila ukrajinská armáda.

Informovala o tom agentúra DPA.

Štyri ruské drony Šáhid iránskej výroby boli v noci na sobotu zostrelené nad Charkovskou a Doneckou oblasťou, vyhlásil Kyjev. "Piaty opustil vzdušný priestor Ukrajiny smerom na Homelskú oblasť v Bielorusku," uviedol veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk v sieti Telegram.

Incident potvrdil aj bieloruský investigatívny vojenský blog Hajun, podľa ktorého letel ruský dron ponad Bielorusko tri hodiny, až kým sa nedostal k mestu Vicebsk na severovýchode Bieloruska. Ďalší osud dronu však je nejasný, pretože podľa blogu dron prenasledovala bieloruská stíhačka a helikoptéra.

Podobný incident sa podľa investigatívcov z Hajunu odohral aj vo štvrtok v noci, keď ruský dron Šáhid vletel do bieloruského vzdušného priestoru pred návratom na Ukrajinu neďaleko zakázanej oblasti v okolí jadrovej elektrárne Černobyľ. Ukrajinská armáda túto správu nepotvrdila.

Bielorusko je považované za najbližšieho spojenca Ruska. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko umožnil ruským jednotkám využiť pri útoku na Ukrajinu bieloruské územie, bieloruské jednotky sa však priamo do konfliktu nezapojili. (TASR)

Šéf ukrajinskej rozviedky očakáva, že Rusko sa v najbližších mesiacoch pokúsi zaútočiť na územie Ukrajiny zo severu.

Kyrylo Budanov to uviedol v rozhovore pre ukrajinský spravodajský magazín NV.

„Viete, táto situácia mi príde trošku vtipná. Dva roky, keď všetci kričali, že príde útok zo severu, sme trvali na tom, že sa to nestane. A nič sa nestalo. V momente, keď sme povedali, že príde útok zo severu, všetci sa začali hovoriť, že 'možno sa tak napokon nestane'. To bude! Už sa to deje,“ vyhlásil Budanov.

Šéf ukrajinskej rozviedky bližšie nešpecifikoval, či má na mysli front v okolí mesta Sumy alebo pri Černihive.

„Ak začnem odpovedať na túto otázku, vyvoláme paniku. Povedzme, že existujú problémy a majú tendenciu sa zhoršovať. Neexistuje žiadna katastrofa, ale nie je možné nevidieť problémy. Niekomu zo západnej tlače som už povedal, že 'tento rok, žiaľ, nebudem mať veľa dobrých správ',“ zakončil Budanov.

https://www.pravda.com.ua/eng/news/2024/07/13/7465504/ (SITA, Ukrajinská pravda)

Európske štáty by sa prijatím umiestnenia amerických rakiet na svojom území mohli vystaviť riziku, varoval Kremeľ.

Rusko by totiž mohlo namieriť svoje rakety na ich hlavné mestá, čím by sa zopakovala konfrontácia z obdobia studenej vojny. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval v štátnej televízii na otázku o možnom umiestnení hypersonických striel Spojených štátov v Európe. "Máme dostatočnú kapacitu na zastavenie týchto rakiet, ale potenciálnymi obeťami sú metropoly týchto krajín," citovala ho AFP.

Po zmienke novinára, že studená vojna sa skončila rozpadom Sovietskeho zväzu, Peskov pripomenul, že v tomto období boli na Rusko namierené americké rakety v Európe a na Európu zasa ruské rakety, čo by sa podľa neho mohlo za istých podmienok zopakovať.

Berlín a Washington tento týždeň pred summitom NATO oznámili dohodu o umiestnení amerických riadených striel typu Tomahawk a ďalších zbraní dlhého dosahu na území Nemecka od roku 2026.

Predstavitelia oboch krajín to označili za odstrašujúci prostriedok. DPA uviedla, že pôjde o prvé umiestnenie takýchto zbraní v Nemecku od konca studenej vojny. V dokumente sa spomínajú aj protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané hypersonické zbrane.

Moskva toto rozhodnutie kritizovala a obvinila Washington, že podniká krok k novej studenej vojne a priamej účasti na konflikte na Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že šéf rezortu Andrej Belousov telefonoval s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, s ktorým hovorili o znižovaní rizika možnej eskalácie. (TASR)

Západné spravodajské agentúry odhalili ruské sprisahania, chceli v Európe vykonať atentáty, podpaľačstvo a sabotáže.

Cieľom mali byť spoločnosti a ľudia podporujúci ukrajinskú armádu.

Potvrdila to osoba, ktorá je oboznámená so situáciou, ale nie je oprávnená sa k nej vyjadrovať, preto hovorila pod podmienkou anonymity.

Súčasťou ruských sprisahaní je nábor bežných zločincov v cudzích krajinách, aby viedli útoky. Jedno zo sprisahaní, ktoré nedávno odhalili, bolo zamerané na riaditeľa nemeckej zbrojárskej firmy Rheinmetall Armina Pappergera.

Rheinmetall je hlavným dodávateľom vojenskej techniky a delostreleckej munície pre Ukrajinu v jej boji proti ruským okupantom. Spoločnosť minulý mesiac otvorila zariadenie na údržbu a opravy obrnených vozidiel na západe Ukrajiny a tiež má za cieľ spustiť výrobu v tejto krajine.

„Spojené štáty o tejto otázke diskutovali s našimi spojencami v NATO a aktívne spolupracujeme na odhalení a narušení týchto aktivít. Tiež nám bolo jasné, že kroky Ruska neodradia spojencov od pokračovania v podpore Ukrajiny,“ uviedla hovorkyňa bezpečnostnej rady Bieleho domu Adrienne Watsonová. (SITA)

Bidenovo označenie za Putina bol podľa Zelenského omyl, na ktorý môžeme zabudnúť vzhľadom na pomoc Ukrajine.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Prezident Biden, ktorý je ostro sledovaný, pokiaľ ide o spôsobilosť vykonávať prezidentskú funkciu, vo štvrtok na slávnostnej ceremónii NATO vo Washingtone omylom predstavil ukrajinského prezidenta Zelenského ako "prezidenta Putina".

Ako informovala agentúra AFP, Biden najprv vzdal hold prezidentovi Ukrajiny ako odvážnemu a odhodlanému lídrovi, ale predstavil ho slovami: "Dámy a páni, prezident Putin," a odstúpil od mikrofónu.

Zrejme si však uvedomil svoju chybu, lebo sa k mikrofónu otočil a povedal: "Porazí prezidenta Putina. Prezident Zelenskyj. Tak veľmi som sústredený na to, aby porazil Putina."

"Je to chyba. Domnievam sa, že Spojené štáty poskytli Ukrajincom veľkú podporu. Na niektoré chyby môžeme zabudnúť, myslím si to," povedal Zelenskyj novinárom v sobotu na letisku v írskom Shannone, kde sa stretne s írskym premiérom Simonom Harrisom.

Ruský Federálny protimonopolný úrad plánuje opätovne zaviesť zákaz vývozu benzínu, urobiť by tak mohol budúci mesiac.

Opätovný zákaz exportu by mal Rusku pomôcť pokryť potreby domáceho trhu v období žatvy a zabezpečiť cenovú stabilitu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Rusko v tomto roku už k zákazu exportu benzínu pristúpilo. Urobilo tak od 1. marca, pričom zákaz mal pôvodne platiť na šesť mesiacov.

Moskva ho zaviedla s výnimkou krajín patriacich do Ruskom vedenej ekonomickej únie a niektorých štátov, s ktorými má Rusko uzatvorené priame medzivládne dohody o dodávkach palív. K takým patrí napríklad Mongolsko.

Zákaz exportu benzínu, stanovený od marca na šesť mesiacov, zaviedla Moskva preto, aby zabránila nedostatku palív na domácom trhu a rastu cien po sérii ukrajinských útokov na ruské ropné rafinérie a technických výpadkoch.

V máji však Rusko platnosť zákazu pozastavilo s tým, že zásoby palív vzrástli na dostatočnú úroveň. Pozastavenie zákazu stanovila Moskva najskôr do konca júna, následne ho predĺžila do konca júla.

Protimonopolný úrad však v týchto dňoch oznámil, že podporuje opätovný zákaz exportu benzínu s platnosťou od 1. augusta. Vláda by o tom mala rozhodnúť do konca mesiaca.

"Obmedzenia pri vývoze benzínu pomôžu nasýtiť domáci trh v období zvýšeného dopytu, ako je obdobie žatvy a plánovanej údržby rafinérií. Zároveň zabezpečí cenovú stabilitu a dostupnosť paliva pre všetky kategórie spotrebiteľov," uviedol k plánovanému zákazu ruský protimonopolný úrad. (TASR)

Ukrajinské vzdušné sily informovali o zostrelení štyroch ruských dronov Šáhid nad Doneckou a Charkovskou oblasťou.

"Piaty dron opustil vzdušný priestor Ukrajiny a odletel v smere na bieloruskú Gomelskú oblasť," dodal veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.

V Charkovskej oblasti miestni obyvatelia uviedli, že v noci boli počuť výbuchy.

Rusko šíri ďalšie dezinformácie, Ukrajina chce podľa Kremľa zničiť priehrady v Kyjeve a Kanive a obviniť z toho Moskvu.

Rusko pokračuje vo svojich pokusoch podkopať stabilitu v ukrajinskej spoločnosti prostredníctvom svojej dezinformačnej operácie a snaží sa ohroziť Ukrajincov možnosťou nových útokov.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová tvrdila, že Ukrajina sa pripravuje na zničenie priehrad na kyjevskej vodnej elektrárni a vo vodnej nádrži Kaniv, aby z toho následne obvinila Rusko.

„Tieto vyhlásenia sú zamerané na vyvolanie paniky medzi Ukrajincami zo strany Kremľa. Medzitým sa do ukrajinskej spoločnosti vrhajú naratívy o potrebe 'mieru akýmikoľvek potrebnými prostriedkami', t. j. de facto kapitulácie.

Rusi dúfajú, že Ukrajincov zaženú strachom a požadujú ústupky voči Rusku,“ uviedlo ukrajinské Centrum pre boj proti dezinformáciám.

„Napriek tomu, že vyhlásenie Zacharovovej vyzerá ako pokus poskytnúť Rusku alibi pred útokom, Rusko nemá prostriedky a možnosti na zničenie priehrad pri Kyjeve a Kanive. Zničiť tieto zariadenia raketovými útokmi je nemožné a možnosť sabotáže je vylúčená, keďže priehrady sú prísne strážené,“ konštatuje CCD.

Po útoku ukrajinského dronu v Rostovskej oblasti horel ropný sklad, uviedol tamojší gubernátor Vasilij Golubev.

Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"Podľa predbežných údajov nedošlo k žiadnym obetiam ani zraneniam. Požiaru bol pridelený 3. stupeň," napísal Golubev na sieti Telegram a dodal, že požiar vypukol približne o 4.00 h miestneho času a zachvátil plochu približne 200 metrov štvorcových.

Po takmer šiestich hodinách sa požiar podarilo uhasiť.

Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že jeho sily zostrelili štyri ukrajinské drony - dva v Rostove, jeden v Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou a ďalší v Kursku, píše AFP.rostovská ob (TASR)

Austrálsky premiér Albanese odmietol kritiku Ruska v súvislosti so zadržaním manželského páru obvineného zo špionáže.

Kremľu odkázal, aby sa "stiahol". Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.

Rusko obvinilo Austráliu z podnecovania "protiruskej paranoje" potom, čo austrálska federálna polícia informovala o zadržaní manželského páru narodeného v Rusku.

Štyridsaťročná Kira Korolevová a jej 62-ročný manžel Igor, ktorí sú držiteľmi ruského pasu, sú obvinení z prístupu k materiálom súvisiacim s národnou bezpečnosťou austrálskej armády. V prípade usvedčenia im hrozí až 15 rokov väzenia.

Albanese uviedol, že Rusko musí prestať zasahovať do vnútorných záležitostí iných suverénnych krajín. "Rusko môže dostať odkaz, aby sa stiahlo. Rusko sa zapája do špionáže tu a na celom svete," povedal austrálsky premiér.

Obvinená žena pracovala ako technička informačných systémov austrálskych obranných síl. Počas dlhodobej dovolenky v roku 2023 absolvovala neohlásenú cestu do Ruska, píše AFP. Žena počas pobytu v Rusku údajne povedala svojmu manželovi, ako sa prihlásiť do jej oficiálneho pracovného účtu v Austrálii.

Polícia tvrdí, že jej manžel sa dostával k požadovaným materiálom a následne ich posielal svojej manželke do Ruska.

Žena sa stala austrálskou občiankou v roku 2016 a jej manžel v roku 2020. Manželia sa v piatok samostatne dostavili na magistrátny súd v Brisbane a obaja budú vo väzbe až do ďalšieho pojednávania v septembri.

Austrálsky premiér kritizoval Kremeľ aj za prebiehajúci konflikt na Ukrajine. "Odkaz Rusku znie: čo keby ste odišli z Ukrajiny a zastavili nezákonnú a nemorálnu vojnu, do ktorej ste zapojení," povedal.

"Je to krajina, ktorá nerešpektuje medzinárodné právo, a malo by sa na ňu pozerať s opovrhnutím, ktoré k nej mám," dodal Albanese.

Austrália dodáva Ukrajine obranné vybavenie, zakázala vývoz hliníkovej rudy do Ruska a uvalila sankcie na viac ako 1000 ruských osôb a subjektov, píše Reuters. (TASR)

Ukrajinskí vojaci sa snažia prebrať taktickú iniciatívu obmedzenými protiútokmi v určitých oblastiach frontu.

V závislosti od príchodu západnej pomoci by mohli byť postupne schopní uskutočniť početnejšie protiútoky. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Západní a americkí predstavitelia predpovedajú, že ukrajinské sily budú počas nasledujúcich šiestich mesiacov hlavne v defenzíve, pričom rozsiahla protiofenzíva sa očakáva až v roku 2025.

Napriek tomu sa ukrajinské jednotky aktívne zapájajú do obmedzených protiútokov v konkrétnych frontových oblastiach. Rozsah a načasovanie ich protiofenzívnych operácií bude výrazne závisieť od príchodu západnej podpory.

ISW ďalej hodnotí, že ruské sily pravdepodobne nedosiahnu na Ukrajine zmysluplný operačný pokrok. Zdá sa, že stratégia ruského vodcu Vladimira Putina sa zameriava skôr na pomalé, stabilné územné zisky než na rýchle, významné manévre.

KĽDR odsúdila vyhlásenie na summite NATO, v ktorom lídri zdôraznili prísľub členstva pre Ukrajinu a kritizovali Čínu. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa stretne s írskym premiérom Simonom Harrisom na letisku Shannon v západnej časti Írska.

Pôjde o prvé bilaterálne stretnutie predsedu írskej vlády so Zelenským na írskej pôde; bude zamerané na prebiehajúcu vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine.

Očakáva sa, že Harris počas diskusie o budúcnosti konfliktu vyjadrí sústrasť občanom, o ktorých Ukrajina prišla vo vojne - vrátane obetí bombardovania najväčšej ukrajinskej detskej nemocnice začiatkom tohto týždňa.

Harris tiež vyjadrí plnú podporu Írska voči snahe Ukrajiny o členstvo v Európskej únii.

Harris, ktorý sa stal premiérom v apríli, ponúkne ďalšiu pomoc tisícom ukrajinských detí, ktoré boli od začiatku vojny násilne premiestnené do Ruska a Bieloruska, a zaradené do ruských vzdelávacích programov.

Írsky premiér potvrdí členstvo Írska v medzinárodnej koalícii za návrat približne 20.000 detí. Obaja lídri sa naposledy stretli v júni na okraj mierového summitu o Ukrajine vo Švajčiarsku.

Zelenskyj sa zastaví na letisku Shannon v grófstve Clare na ceste zo summitu, ktorý sa koná pri príležitosti 75. výročia založenia NATO vo Washingtone.

Írsko poskytlo Ukrajine nesmrtiacu vojenskú pomoc vo výške 250 miliónov eur v rámci európskeho mierového nástroja. Krajina prijala viac ako 108-tisíc Ukrajincov na základe smernice EÚ o dočasnej ochrane obyvateľov.

Príslušníci írskych obranných síl vycvičili 455 ukrajinských príslušníkov v odmínovaní, starostlivosti o obete a používaní nesmrtiacich odmínovacích systémov. (TASR)