BRUSEL. Slovenská delegácia rešpektovala názor väčšiny členských krajín a svoje výhrady k niektorým menám predstavila tam, kde to bolo treba.
Uviedol to v piatok v Bruseli prezident Peter Pellegrini po nominácii Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku Európskej komisie, Antónia Costu za predsedu Európskej rady a Kaji Kallasovej za budúcu šéfku diplomacie EÚ.
Názory koordinoval s vládou
Prezident zdôraznil, že kriticky bol vnímaný spôsob, akým došlo k dohode o týchto menách ešte pred samotným summitom EÚ.
To podľa neho kritizovali aj väčšie krajiny, najmä Taliansko, ktoré boli vylúčené z hlavného kola rokovaní "trojkoalície" ľudovcov, socialistov a liberálov. Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa politicky radí k euroskeptickým Európskym konzervatívcom a reformistom.
"Pred piatimi rokmi to bol veľmi dlhý proces, s mnohými zmenami mien. Terajšie diskusie neboli o náhradníkoch a iných menách. Diskusie ani netrvali tak dlho ako sa čakalo. Väčšina krajín naznačila, že rešpektuje rozhodnutie trojkoalície," opísal situáciu Pellegrini, ktorý na summite zastupoval premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
Pripomenul, že Costa to má ako jediný isté, aj ako budúci predseda Európskej rady a tiež Euroskupiny (ministri financií eurozóny), kým Von der Leyenová musí ešte v júli na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu získať väčšinu hlasov europoslancov. Ak bude úspešná, tak následne navrhne Kallasovú za šéfku diplomacie EÚ, čo tiež bude musieť odobriť europarlament.
Nežehlím imidž vlády, tvrdil Pellegrini v Bruseli. Rokoval so Zelenským, chystá sa aj do Kyjeva Čítajte Prezident spresnil, že väčšina krajín rozhodla a slovenská delegácia túto väčšinu rešpektovala, pričom svoje výhrady ku Costovi a Kallasovej odprezentoval tam, kde to bolo treba a zároveň vyvinul maximum úsilia, aby slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič v budúcej exekutíve EÚ získal čo najsilnejšie postavenie.
Dodal, že diskusie v tomto zmysle pokračujú a po stretnutí s Von der Leyenovou vyjadril nádej, že Šefčovič získa "zaujímavú pozíciu" v eurokomisii.
Pellegrini dodal, že svoje názory koordinoval s vládou SR a zopakoval, že Kallasová musí preukázať širší pohľad na zahraničnú politiku EÚ.
Nepôjde iba o jej názory ako premiérky Estónska na vojnu na Ukrajine, ale musí vysvetliť, ako vníma konflikt na Blízkom východe a v južnom susedstve, vzťahy EÚ k USA, Číne či krajinám BRICS.
Podľa slov prezidenta je dobre, že v oblasti zahraničnej politiky platí jednomyseľnosť, takže aj Slovensko bude mať vždy reálny vplyv na túto politiku a môže "odkláňať" niektoré rozhodnutia budúcej šéfky diplomacie.
Pellegrini zároveň dodal, že od Costu očakáva iný prístup ku Slovensku. Bývalý portugalský premiér bol vlani v októbri jedným z aktívnych zástancov zmrazenia členstva strany Smer-SD a pridruženého členstva strany Hlas v Strane európskych socialistov (PES) a frakcii socialistov a demkratov v europarlamente.
Stretnutie so Zelenským
Prezident Pellegrini prvýkrát od nástupu do funkcie rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. V Bruseli Zelenského informoval, že Slovensko bude naďalej poskytovať pre Ukrajinu dodávky elektrickej energie.
„Slovensko predstavuje významného a strategického dodávateľa elektrickej energie naozaj v enormných objemoch smerom na Ukrajinu,“ skonštatoval Pellelgrini s tým, že SR týmto prispieva k udržaniu chodu ukrajinskej ekonomiky.
Slovenský prezident ukrajinského náprotivka tiež informoval o posilnení výrobných kapacít slovenského zbrojárskeho priemyslu. „Aby bolo možné vôbec napĺňať rôzne iniciatívy iných európskych štátov pri dodávkach munície alebo ďalších zbraňových systémov,“ skonštatoval Pellegrini.
Doplnil, že uistil Zelenského, že Slovensko bude pokračovať aj v humanitárnych aktivitách, ako napríklad poskytovanie odmínovacích zariadení.
Zelensky sa podľa Pellegriniho tiež zaujímal o zdravotný stav predsedu vlády Roberta Fica. „Samozrejme ho pozdravuje a zaželal mu skoré uzdravenie,“ dodal slovenský prezident.
Protivzdušná obrana
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg by mohol Slovensku vyjsť v ústrety pri zabezpečení protivzdušnej ochrany, uviedol prezident.
Pellegrini po skončení dvojdňového summitu EÚ pripomenul, že po bilaterálnych rokovaniach s troma najvyššími predstaviteľmi inštitúcií EÚ ho čaká ešte stretnutie s generálnym tajomníkom NATO, pričom pôjde v poradí o ich druhé stretnutie.
Pellegrini v tejto súvislosti dodal, že šéfovia vlád a štátov sa na summite rozlúčili s holandským premiérom Markom Ruttem, ktorý vo funkcii vystrieda práve Stoltenberga od 2. októbra tohto roku.
"Budeme hovoriť o 20-ročnom členstve Slovenska v NATO, chcem ho informovať, že Slovensko je zodpovedný spojenec a partner a že výška výdavkov na obnovu a modernizáciu ozbrojených síl dosiahne 2,11 percenta," načrtol Pellegrini hlavné témy rokovaní.
Zároveň dodal, že počas vzájomného rozhovoru zdôrazní potrebu ochrany slovenského vzdušného priestoru, ktorý dnes nie je chránený ani raketovým systémom a ani iným vybavením.
"Budem ho žiadať, aby nám naznačil možnosti, kde by sme sa mohli dostať do kooperácie s niektorým so spojencov, ktorý by vedel dočasne poskytnúť svoje obranné systémy a umiestniť ich niekde v blízkosti východných hraníc Slovenska," povedal prezident. To by by podľa jeho slov zabránilo prieniku nejakej zblúdenej rakety alebo aj cieleným útokom tretej strany do nášho priestoru.
