BRUSEL, BRATISLAVA. Jedným z víťazov júnových eurovolieb je krajná pravica. Viaceré strany totiž posilnili svoje počty v dvoch existujúcich krajne pravicových frakciách, v europarlamente však môže vzniknúť ďalšia - doteraz najextrémistickejšia.
Zoskupiť sa podľa interných informácií má okolo strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Tú tesne pred voľbami vyhodili z frakcie Identita a demokracia (ID) za výrok lídra ich kandidátky Maximiliana Kraha, ktorý zľahčoval nacistický režim.
Súčasťou novej skupiny v európskom parlamente môže byť aj strana Republika, ktorá si vo voľbách polepšila o jeden mandát. K jej predsedovi Milanovi Uhríkovi, doterajšiemu nezaradenému europoslancovi, sa pridáva bývalý odsúdený poslanec Národnej rady Milan Mazurek.
Uhrík pre SME potvrdil, že nad vstupom uvažujú. „Zatiaľ je však všetko len v štádiu rokovaní a možné sú všetky scenáre,“ povedal.
V článku sa dočítate aj:
- ako by sa nová frakcia mohla volať a kto by ju mohol tvoriť,
- či do nej vstúpi Republika,
- prečo sa už existujúce krajne pravicové frakcie asi nespoja.
Možní slovenskí členovia
AfD sa najprv snažila o opätovné prijatie do frakcie ID, avšak neúspešne. Nepomohlo ani to, že zo svojej delegácie v europarlamente odstránili Kraha, ktorý svojimi rečami vylúčenie spôsobil.
Následne sa v médiách začali objavovať informácie, že strana sa zameriava na vytvorenie svojej vlastnej skupiny.
Napriek viacerým škandálom zahŕňajúcich špionáž pre Rusko a Čínu skončila strana v Nemecku na druhom mieste a polepšila si z deviatich na 15 mandátov. Na vytvorenie frakcie potrebuje najmenej 23 poslancov z aspoň siedmich krajín.
Podporiť ju môžu strany zo Slovenska, Poľska, Maďarska, Bulharska, Rumunska, Grécka, Francúzska či Španielska.
Poľská krajne pravicová Konfederacja má šesť mandátov. Po tri kreslá získali proruská Obnova v Bulharsku a nová španielska strana Se Acabó La Fiesta (Párty sa skončila) so svojím prísľubom, že „zničí systém“.
Republika má dve kreslá, rovnako aj rumunská strana S.O.S. Po jednom by ich mohli doplniť poslanci z maďarského Hnutia za našu vlasť, z gréckej strany NIKH a z francúzskej nacionalistickej strany Reconquête.
Meškanie
Portál Euractiv v pondelok 24. júna napísal, že sa blíži oznámenie novej krajne pravicovej frakcie pod názvom „The Sovereignists“ (Suverenisti). Už o dva dni neskôr však priniesol správu, že AfD s oznamom váha.
Vedúci delegácie AfD René Aust pritom plánoval registráciu novej parlamentnej skupiny koncom tohto týždňa. Najnovšie sa očakáva, že tému opäť preberú na víkendovom zjazde strany.
Konečné rozhodnutie by podľa portálu malo padnúť na ďalšom zasadnutí delegácie AfD v europarlamente v utorok 2. júla. Na registráciu potom budú mať dva dni.
„Dúfame, že závery z rokovaní sa vyjasnia už budúci týždeň. Všetko je navzájom dosť prepletené, čaká sa aj na rozhodnutie o ďalšom smerovaní frakcie ID,“ povedal Uhrík.
Názov pripravovanej skupiny nemôže potvrdiť, no páči sa mu. „Keby som bol na rokovaní o vzniku frakcie, tak presne rovnaký názov by som sám navrhol,“ uviedol.
Frakcia
- na vznik potrebuje aspoň 23 členov zo siedmich krajín,
- získava peniaze od parlamentu na svoje aktivity.
Proruskí blázni?
Dôvodom otáľania AfD môže byť to, že časť strany sa chce zbaviť nálepky extrémistov a obáva sa, že vytvorením aliancie s radikálnymi nacionalistickými stranami si tento imidž len upevnia, povedal ďalej zdroj Euractivu.
Nemeckých extrémistov pritom vyhodili z predchádzajúcej frakcie na popud ďalšej krajne pravicovej strany Národné združenie Marine Le Penovej práve pre to, že na ňu boli príliš radikálni.
Krajná pravica porazila Macrona, ten položil vládu. Radikáli môžu mať aj post premiéra Čítajte Pred prijatím členov si ich preto chcú preveriť, povedal zdroj oboznámený s rozhodovaním AfD. Ide podľa neho o politikov z proruského maďarského Hnutia naša vlasť, nacionalistického SOS v Rumunsku aj slovenskej krajne pravicovej Republiky. Obávajú sa, že sú nekontrolovateľní, povedal nemenovaný zdroj.
Väčšina z poteciálnych členov je proruská a protiamerická, kritizuje NATO a EÚ, a výrazne vystupuje proti ochrane klímy a migrácii. „Bude to skupina cvokov,“ povedal ešte začiatkom júna jeden zo zdrojov magazínu Politico.
Viaceré médiá už predtým napísali, že potenciálni členovia novej frakcie budú pochádzať od signatárov Sofijskej deklarácie, ktorú v apríli iniciovala prokremeľská bulharská strana Obnova.
V dokumente žiadajú ukončenie ruskej vojny na Ukrajine cez mierové rokovania a koniec „diktatúry byrokracie, ktorá sa nikomu nezodpovedá“.
Nacionalistické strany majú často problém nájsť prienik, pretože obhajujú najmä svoje záujmy.„Spoločným znakom týchto nesúhlasných strán by však mohol byť ich proruský politický postoj,“ napísal portál Euronews.
Tretia krajne pravicová frakcia
Ak sa AfD rokovania podaria, vytvorí v europarlamente tretiu krajne pravicovú frakciu. Pôsobia tam už radikálnejšia Identita a demokracia (ID) a umiernenejšia, no stále euroskeptická a nacionalistická frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR).
ID má po najnovších voľbách 58 členov a jej najväčšou stranou je francúzske krajne pravicové Národné združenie. ECR, ktoré vedú Bratia Talianska tamojšej premiérky Giorgie Meloniovej, si v júni polepšilo na 83 mandátov a stalo sa tak treťou najväčšou skupinou v europarlamente.
Le Penová ešte pred voľbami na Meloniovú apelovala, aby sa spojili a vytvorili akúsi „krajne pravicovú super-skupinu“, ako o nej písali médiá. Viacerí odborníci však teraz vravia, že sa tak pravdepodobne nestane.
Krajne pravicové strany síce zdieľajú kritický názor na migráciu a tzv. zelenú politiku, rozchádzajú sa však v otázke Ukrajiny a Ruska. Zatiaľ čo Meloniová je výraznou podporovateľkou Kyjeva, strana Le Penovej má za sebou viacero škandálov s napojením na Moskvu vrátanie prijímania peňazí z Ruska.
Konzervatívci zároveň môžu chcieť súčasný stav využiť na priblíženie sa k politickému mainstreamu. „ECR môže na ID ukázať a povedať, pozrite, my sme umiernená a konzervatívna pravica, nie krajná pravica,“ povedala pre SME po eurovoľbách Marta Lorimer, odborníčka na krajnú pravicu z Cardiffskej univerzity.
Niektoré strany z Meloniovej frakcie, napríklad poľská konzervatívna strana Právo a spravodlivosť, podľa Politica zvažujú aj odchod a vytvorenie novej politickej skupiny. Meloniová by tak mohla skončiť oslabená.
