BRUSEL, BRATISLAVA. Výrazná výhra krajnej pravice vo voľbách do Európskeho parlamentu sa vo Francúzsku očakávala. To, čo prišlo po tom, však prekvapilo celú Európsku úniu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nadväznosti na veľkú prehru aliancie na čele so svojou liberálnou stranou Renaissance v nedeľu večer krátko pred oficiálnym vyhlásením výsledkov rozpustil parlament. Predčasné voľby ohlásil na koniec júna.
Macron prehral, Orbán má súpera a zelená dohoda problém. Čo ukázali eurovoľby Čítajte Jordan Bardella, líder víťazného Národného združenia, tak mal dvojnásobný dôvod na radosť. Už počas kampane totiž hovoril, že eurovoľby sú referendom o dôvere Francúzov k tamojšej vláde.
Krajne pravicové strany zaznamenali úspech aj v ďalších členských štátoch. Europarlament sa tak bude musieť pripraviť na ťažšie presadenie nariadení týkajúcich sa migrácie či takzvaných zelených tém.
Výzva však čaká aj samotnú krajnú pravicu. Ak bude chcieť spojiť sily, musí vyriešiť svoj postoj k Rusku. Zatiaľ čo víťazka eurovolieb v Taliansku, tamojšia premiérka Giorgia Meloniová, je hlasnou podporovateľkou Ukrajiny, francúzske Národné združenie a nemecké AfD majú za sebou viaceré škandály spojené s podporou Moskvy vrátane prijímania ruských peňazí.
V článku sa dočítate aj:
- čo bude nasledovať po Macronovom ohlásení,
- v ktorých krajinách vyhrali krajne pravicové strany,
- kde sa v europarlamente sa môžu zoskupovať,
- či vznikne krajne pravicová „superskupina“.
Macronov risk
„Nemôžem sa tváriť, že sa nič nestalo,“ povedal Macron v nedeľu večer, čím narážal na silnú výhru Národného združenia Marine Le Penovej. Krajne pravicová strana získala 32 percent, zatiaľ čo prezidentom podporovaná aliancia dostala menej ako polovicu hlasov.
Prezidentovi umožňuje rozpustiť Národné zhromaždenie – dolnú komoru parlamentu – 12. článok ústavy. Urobiť tak môže v prípade politickej krízy, napríklad pre „trvalé a nezmieriteľné rozdiely medzi parlamentom a vládou“.
Prvé kolo volieb sa tak bude konať 30. júna, druhé 7. júla. Ide o parlamentné voľby, Macronova pozícia ako prezidenta preto nie je ohrozená a vládnuť by mal do roku 2027.
Hrozí však, že vo voľbách nezíska väčšinu. V súčasnosti má jeho vládna strana Renaissance v 577-člennej komore so 169 poslancami najväčšie zastúpenie. Národné združenie je s 88 kreslami hlavnou opozičnou stranou.
Macronove rozhodnutie vnímam ako riskantné, hovorí pre SME Marta Lorimerová, odborníčka na európsku politiku a krajnú pravicu britskej univerzity London School of Economics (LSE).
