Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Po niečo vyše mesiaci od náhlej smrti prezidenta Ebráhíma Raísího pri havárii vrtuľníka si budú Iránci v piatok voliť nového prezidenta a výsledok nie je ani zďaleka jasný – podľa analytikov ide o jasnú zmenu oproti posledným voľbám.
„Ebráhím Raísí bol zvolený v úplne neférových voľbách v roku 2021, keď boli výsledky vopred dané,“ povedal Araš Azízí, spisovateľ a historik, ktorý sa venuje Iránu. „Tentoraz výsledky nie sú vopred určené.“
V iránskom politickom systéme má prezident obmedzené právomoci. Najvyšší vodca islamskej republiky ajatolláh Alí Chameneí má priamu alebo nepriamu kontrolu nad všetkými zložkami vlády, ako aj nad armádou a médiami.
Budúci prezident by však mohol mať významný vplyv na každodenný život vrátane náboženských požiadaviek a obmedzení týkajúcich sa obliekania – dôležitý aspekt, pre ktorý teokraciou nedávno otriasli protesty požadujúce slobodu pre ženy.
Hlasy by sa mohli sčítať už v nedeľu. Odborníci však považujú za pravdepodobné, že ani jeden z uchádzačov nezíska väčšinu a v takom prípade sa Iránci v júli opäť vyberú k volebným urnám, aby hlasovali v druhom kole.
V článku sa dočítate:
- ako sa schvaľuje kandidatúra uchádzačov,
- kto kandiduje za iránskeho prezidenta,
- koho Rada strážcov diskvalifikovala.
Kto sú kandidáti?
Kandidáti na iránsky prezidentský úrad alebo do parlamentu musia získať súhlas Rady strážcov, ktorá preveruje, či dodržiavajú zásady islamskej republiky. V praxi všetkých 12 členov rady - šesť duchovných a šesť právnikov - priamo alebo nepriamo vymenúva Chameneí.
Do boja o prezidentský úrad sa prihlásilo osemdesiat kandidátov. Rada schválila šiestich, pričom všetci sú muži. Jeden alebo viacerí uchádzači by mohli v záverečnej fáze odstúpiť a postaviť sa za jednotného kandidáta, ako to bolo v minulých voľbách, uviedli pozorovatelia Iránu pre denník The Washington Post.
V priebehu štvrtka už ohlásili svoje odstúpenie z kampane dvaja z nich.
Mohammad Bagher Ghalibaf
Ghalibaf (62) je od roku 2020 predsedom parlamentu a v rokoch 2005 až 2017 bol starostom Teheránu. Môže sa pochváliť bohatou vojenskou kariérou vrátane troch rokov vo funkcii veliteľa vzdušných síl Zboru islamských revolučných gárd a udržiava úzke väzby s Iránskymi revolučnými gardami (IRGC), mocnou politickou silou v islamskej republike.
Konzervatívec Ghalibaf je známy svojou úlohou pri tvrdých zásahoch proti študentským protestom v Iráne, keď pôsobil ako generál IRGC a neskôr ako policajný šéf.
Saíd Džalílí
Hoci pôsobil ako jadrový vyjednávač krajiny, Džalílí je kritikom medzinárodných rokovaní o iránskom jadrovom programe. Džalílí (58) je členom Rady pre účelnosť, ktorá bola pôvodne zriadená na riešenie konfliktov medzi parlamentom a Radou strážcov, ale v praxi slúži ako poradný orgán Chameneího.
Očakáva sa, že v prípade zvolenia bude Džalílí pokračovať v tvrdých zásahoch proti protivládnym demonštrantom a iránskym ženám obvineným z porušenia povinných pravidiel o nosení hidžábu.
Amir-Husein Ghazizadeh Hašemi
Hašemi (53) bol jedným z Raísího viceprezidentov a v kampani sa zasadzoval za pokračovanie politiky bývalého prezidenta vrátane posilňovania väzieb Iránu s jeho susedmi. Vo štvrtok ohlásil svoje odstúpenie z kampane.
Masúd Pezeškian
Pezeškian, ktorého analytici označujú za jediného reformátora v súťaži, je kardiochirurg, ktorý svoju kampaň založil na iránskych ženách, mládeži a etnických menšinách.
V otázke jadrového zbrojenia má opačné názory ako Džalílí a usiluje sa o obnovenie jadrových rokovaní so Západom.
Pezeškian (69) pôsobil v rokoch 2016 až 2020 ako podpredseda iránskeho parlamentu, dôrazne podporoval jadrovú dohodu z roku 2015. Spochybnil aj oficiálny vládny naratív o smrti Mahsy Amíniovej, 22-ročnej kurdskej Iránky, ktorá zomrela v roku 2022 v policajnej väzbe po tom, ako bola zadržaná za to, že údajne nemala na sebe hidžáb.
Mustafa Púrmohammadi
Konzervatívec Púrmohammadi (64) je jediným duchovným v súťaži. V minulosti pôsobil ako minister vnútra za prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda a neskôr ako minister spravodlivosti za prezidenta Hasana Rúháního. Púrmohammadi, podobne ako Raísí, zohrával vedúcu úlohu pri popravách tisícov politických väzňov v iránskych väzniciach v roku 1988.
Alireza Zakání
Zakání (58) je od roku 2021 starostom Teheránu. V rokoch 2004 až 2016 bol poslancom parlamentu, a potom opäť v rokoch 2020 až 2021. V rokoch 2013 a 2017 sa pokúšal kandidovať za prezidenta, ale súhlas Rady strážcov dostal až v roku 2021, keď sa nakoniec stiahol a podporil Raísího.
Zakáního platforma zahŕňa sľuby bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre ženy a starších ľudí, ako aj revitalizáciu iránskej meny rial. Vo štvrtok ohlásil svoje odstúpenie z kampane.
Sklamaní voliči
Medzi 74 diskvalifikovanými kandidátmi sú vládni úradníci a zákonodarcovia - dokonca aj bývalý prezident - ako aj sedem žien. „Kandidovať mohli len tí, ktorí akceptovali základy tohto hlboko nedemokratického systému islamskej republiky,“ povedal Azízí.
Ak Iránci prídu voliť, môže to pomôcť jedinému kandidátovi, ktorý je považovaný za reformistu - Pezeškianovi. Mnohí ho považujú za potenciálneho favorita.
„Skutočne to závisí od účasti voličov,“ povedala Michelle Griséová, vedúca výskumná pracovníčka spoločnosti Rand. „Umožnenie kandidatúry Pezeškianovi by sa mohlo považovať za pokus o zvýšenie volebnej účasti, ale uvidíme, či sa mu podarí osloviť voličov, ktorí sú v tejto chvíli v prevažnej väčšine sklamaní.“
V posledných prezidentských voľbách v roku 2021 hlasovala menej ako polovica voličov a marcové parlamentné voľby zaznamenali podľa Griséovej historicky najnižšiu účasť.
Voľby v roku 2021 sa však zväčša považovali za vopred rozhodnuté v prospech Raísího, čo mnohých Iráncov - najmä tých, ktorí sú frustrovaní z konzervatívneho režimu ajatolláha - podnietilo k úplnému bojkotu hlasovania.
Bol katom, sudcom aj možným následníkom Chameneího. Iránsky prezident Raisí neprežil nehodu vrtuľníka Čítajte Podľa Heather Williamsovej, vedúcej politickej výskumníčky spoločnosti Rand, je otázka prostá: „Prídu umiernení Iránci k voľbám v prospech Pezeškiana alebo neprídu vôbec?“ Dodala, že režim chce účasť voličov, hoci by radšej nezistil, za koho tá účasť príde.
Ďalšie prezidentské voľby sa v Iráne mali konať v roku 2025, ale nečakaná smrť Raísího ich o rok posunula. Raísí zahynul 19. mája pri havárii vrtuľníka vo veku 63 rokov. Podľa ústavy islamskej republiky sa mimoriadne voľby musia uskutočniť do 50 dní.
Raísí, zvolený v roku 2021, bol všeobecne považovaný za víťaza zmanipulovaných volieb, ktoré boli snahou ajatolláha udržať konzervatívny režim. Niektorí analytici sa domnievali, že Raísí je ajatolláhovým želaným nástupcom.
Po smrti Amíniovej v roku 2022 vypukli v Iráne a na celom svete masové protesty, ktoré požadovali rozpustenie teokracie. Raísí dohliadal na bezpečnostné zásahy, počas ktorých bolo podľa súčtu mimovládnej organizácie Iran Human Rights zabitých viac ako 500 ľudí. Irán neskôr oznámil, že omilostil viac ako 22-tisíc zatknutých osôb.
Raísího smrť prišla v čase rastúcej nestability a násilia na Blízkom východe. Vojna v Pásme Gazy vyvolala nárast neustáleho napätia medzi Iránom a Izraelom, násilie sa zvyšuje na južnej hranici Libanonu, v oblasti Červeného mora, Sýrii a Iraku. V apríli Raísí dohliadal na historicky najväčší iránsky útok proti Izraelu, ktorý bol odvetou za smrtiaci izraelský útok na iránsky diplomatický komplex v Sýrii.
Najvyšší, ale pod ajatolláhom
Podľa ústavy je prezident na druhom mieste po najvyššom vodcovi, ktorý má väčšinu moci a je „najvyšším rozhodovacím orgánom“ v oblasti národnej bezpečnosti a obrany, tvrdí Griséová. Ajatolláh podľa Azízího v posledných rokoch zároveň „účinne zasiahol“ do prezidentovej kompetencie a prevzal si viac moci.
Ako hlava vlády však prezident nesie dôležitú zodpovednosť za prvky každodenného života v Iráne vrátane dohľadu nad štátnym rozpočtom a podpisovania právnych predpisov a zmlúv.
Vojna Izraela s Libanonom by vtiahla do konfliktu ďalšie štáty, varuje OSN Čítajte Prezident islamskej republiky má zásadný vplyv na to, ako prísne bude jej mravnostná polícia presadzovať teokratické náboženské predpisy a obmedzenia týkajúce sa obliekania, ako aj na mieru slobody, ktorú môžu iránske médiá uplatňovať.
„Potom sú tu aj niektoré každodenné slobody, o ktorých možno až tak neuvažujeme, ako napríklad kto sa môže zúčastniť na športových podujatiach alebo koľko ľudí sa môže zhromažďovať na verejnosti, alebo či ženy môžu verejne tancovať,“ dodala Williamsová.
