Ukrajina Rusko Online: Dodávky munície zo Západu sa výrazne zvýšili, tvrdia ukrajinské sily

Desať ukrajinských civilistov zadržiavaných v Rusku a Bielorusku bolo prepustených na základe dohody sprostredkovanej Vatikánom.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

"Podarilo sa nám vrátiť ďalších desať našich ľudí z ruského zajatia," napísal Zelenskyj na sieti Telegram. V príspevku uviedol aj mená oslobodených zajatcov, medzi ktorými boli dvaja kňazi gréckokatolíckej cirkvi a krymsko-tatársky politik.

Niektorí z prepustených zajatcov boli zadržiavaní už od roku 2017. Piati väzni boli zadržaní v Bielorusku na základe obvinení z napomáhania ukrajinskej armáde, ktorej údajne poskytovali informácie o pohybe ruských jednotiek.

Zelenskyj informoval, že všetci desiati väzni boli prepustení a sú späť na Ukrajine. V závere svojho príspevku vyzdvihol úsilie Vatikánu o návrat ukrajinských zajatcov.

Rusko a Ukrajina si počas dvojročného konfliktu vymenili stovky väzňov, zvyčajne v rámci výmeny jeden za jedného, ale prepustenie civilných zajatcov je zriedkavejšie, zdôrazňuje AFP.

V utorok ruské ministerstvo obrany informovalo, že Rusko a Ukrajina si vymenili 90 vojnových zajatcov. Výmena sa údajne uskutočnila za sprostredkovania Spojených arabských emirátov. (TASR)

Šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin vyzval Vladimira Putina, aby obnovil trest smrti.

Prezidenta tiež vyzýva, aby zrušil súčasné moratórium na vykonávanie trestu smrti, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

"Mali by sme zvážiť zrušenie moratória na trest smrti," povedal Bastrykin na takzvanom právnickom fóre, ktoré sa koná v Petrohrade. "V niektorých prípadoch by sa mal aplikovať," dodal.

Putin by podľa jeho slov mohol príslušné moratórium zrušiť dekrétom. "Niektorí kompetentní a kvalifikovaní právnici mi povedali, že musíme zmeniť ústavu - teda, že musíme usporiadať referendum - ale ja si myslím, že by sme mali jednoducho zrušiť moratórium na trest smrti prezidentským dekrétom," povedal šéf Sledkomu na zmienenom fóre.

Rusko prestalo vykonávať trest smrti v roku 1996, išlo totiž o podmienku pre jeho vstup do Rady Európy, z ktorej však bolo vylúčené v roku 2022 po invázii na Ukrajinu. Odvtedy na znovuzavedenie takéhoto trestu vyzýva Kremeľ čoraz viac ruských politikov a funkcionárov. Zároveň žiadajú, aby bol následne uložený osobám podozrivým zo spáchania marcového teroristického útoku v koncertnej sále pri Moskve, pri ktorom zahynulo vyše 140 ľudí.

Predseda dolnej komory ruského parlamentu, Štátnej Dumy, Viačeslav Volodin v marci napríklad navrhol, aby príslušné moratórium zrušil ruský ústavný súd. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však vtedy informoval, že Kremeľ sa momentálne týmto návrhom nezapodieva.

Ustanovenie o treste smrti stále figuruje v ruskom trestnom zákonníku, takýto trest sa však nevykonal už viac ako 25 rokov. Za jeho obnovenie v prípade tzv. najťažších zločinov sa zasadzuje napríklad aj bývalý prezident a súčasný zástupca Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Kritici sa obávajú, že Kremeľ by ho mohol takýto trest zneužívať na zastrašovanie disentu aj svojich politických oponentov. (TASR)

Ukrajina zničila ruské vesmírne komunikačné centrum na Kryme, tvrdí miestne ministerstvo obrany.

Ministerstvo v príspevku na sieti Telegram napísalo, že ukrajinské obranné sily naďalej znižujú bojový potenciál Ruska. V príspevku ďalej uviedlo, že ukrajinská armáda zničila zariadenie na Kryme, ktoré je dôležitou súčasťou satelitného komunikačného a navigačného systému pre ruské jednotky.

V nedeľu sa na sociálnych sieťach objavili zábery zachytávajúce požiar v oblasti, v ktorej sa nachádza ruské vesmírne centrum.

Ukrajina podnikla útok aj na mesto Sevastopol na polostrove Krym, pri ktorom zomreli najmenej štyria ľudia vrátane dvoch detí. Ďalších viac ako 150 osôb utrpelo zranenia. Kremeľ v pondelok pripísal zodpovednosť za útok Spojeným štátom. Tie reagovali tým, že Ukrajinci urobili vlastné rozhodnutie o tom, kde zaútočiť. Útok vo štvrtok odsúdila Severná Kórea a označila ho za neospravedlniteľný a ohavný zločin proti ľudskosti.

Rusko anektovalo Krym v roku 2014 a považuje ho za svoje územie, hoci podľa väčšiny medzinárodného spoločenstva patrí tento polostrov Ukrajine. (TASR)

Ruské riadené letecké bomby zranili v Charkovskej oblasti šesť civilistov, povedal šéf vojenskej administratívy oblasti.

„Nepriateľ zaútočil najmenej tromi navádzanými leteckými bombami," uviedol Synjehubov.

Jeden úder podľa jeho slov spôsobil požiar súkromného domu a hospodárskej budovy a ďalšie dva údery zasiahli územie firmy podnikajúcej v civilnej výrobe. (SITA, Ukrajinská pravda)

Útok na bytovku v Dnipre má najmenej jednu obeť, uviedol ukrajinský minister vnútra Klymenko.

Klymenko varoval, že počet obetí sa pravdepodobne zvýši, keďže v bytovke sú stále uväznení ľudia. Medzi zranenými je aj sedemmesačné dieťa. Tri osoby sú vo vážnom stave.

Zábery a videá zverejnené v aplikácii Telegram zachytávajú vážne poškodenú bytovku, z ktorej horných štyroch zničených podlaží stúpal dym.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X v súvislosti s týmto útokom opäť vyzval spojencov, aby zintenzívnili dodávky systémov protivzdušnej obrany, ktoré by armáde pomohli reagovať na pravidelné ruské letecké útoky.

V Dnipre pred vojnou žilo takmer milión obyvateľov. Od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 je pravidelne terčom útokov rakiet a dronov. (TASR)

Dodávky munície zo Západu sa výrazne zvýšili, tvrdia ukrajinské sily.

Zmenu v porovnaní s uplynulými mesiacmi zaznamenal generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl aj príslušníci troch brigád pôsobiacich v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Zlepšenie situácie sa podľa istého ukrajinského seržanta s prezývkou "Luntik" týka aspoň dodávok delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov.

Povedal, že v prvom štvrťroku bola munícia v jeho jednotke prísne rozdelená na "šesť nábojov na 24 hodín", najnovšie je to však až 40 striel. V častiach ako Charkovská oblasť, kde Rusi začiatkom mája spustili pozemnú ofenzívu, podľa neho vôbec nie je obmedzené používanie munície.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na margo ofenzívy v Charkovskej oblasti povedal, že "okupant zlyhal". Uznal však, že situácia tam naďalej zostáva náročná. "Ukrajinské sily situáciu stabilizovali a ofenzívu zastavili," uviedol.

Ukrajinská armáda dlhodobo eviduje nedostatok personálu aj munície. Od začiatku ruskej invázie je silne závislá od vojenskej pomoci Západu v snahe ubrániť sa lepšie vyzbrojeným ruským silám.

Ukrajinská obrana sa preukázala byť obzvlášť zraniteľná od konca minulého roku, pretože dodávky zbraní od spojencov z Európy a USA výrazne meškali. Podľa ukrajinského seržanta sa zdá, že zásielky vojenskej pomoci čoskoro dosiahnu úroveň z roku 2023.

Príslušník inej ukrajinskej brigády zase zhodnotil, že situácia sa omnoho zlepšila. Podľa ďalšieho nemenovaného zdroja sú však Rusi "nanešťastie stále v prevahe čo do počtu personálu a delostreleckých systémov". Zdôraznil, že na "vojnu takejto intenzity" bude Ukrajina potrebovať čoraz viac zbraní. (TASR)

Európska únia uvoľnila ďalšiu pomoc Ukrajine v sume 1,9 miliardy eur. Financie podporia makro-finančnú stabilitu Ukrajiny.

Od marca, keď tento program začal fungovať, Európska únia už Ukrajinu podporila sumou 7,9 miliardy eur.

Financie podporia makro-finančnú stabilitu Ukrajiny, keďže realizuje nevyhnutné dlhodobé štrukturálne reformy na základe plánu reforiem a rastu pre najbližšie štyri roky, uviedla eurokomisia.

„S dodatočnou sumou 1,9 miliardy eur, ktorú dnes vyplácame, môže Ukrajina udržať v chode svoje kritické služby pre civilné obyvateľstvo a zabezpečiť makro-finančnú stabilitu. Pokiaľ ide o budúcnosť, prostredníctvom nástroja pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur budeme pokračovať v podpore ukrajinského hospodárstva a dlhodobých štrukturálnych reforiem," uviedol eurokomisár pre politiku susedstva a rozšírenie Olivér Várhelyi, (SITA)

Kremeľ tvrdí, že ruská armáda prevzala kontrolu nad ukrajinskou dedinou Rozdolivka v Doneckej oblasti.

Ruská armáda tak pokračuje v postupe na frontovej línii proti ukrajinskej armáde, ktorá trpí nedostatkom munície. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Ministerstvo uviedlo, že ruská armáda "oslobodila dedinu Rozdolivka," nachádzajúcu sa približne 20 kilometrov severne od mesta Bachmut, ktoré Moskva obsadila minulý rok v máji.

Ruskej armáde sa už niekoľko mesiacov darí postupovať predovšetkým na východe Ukrajiny, avšak bez toho, aby dosiahla skutočný prielom, konštatuje AFP.

Putin v júni vyhlásil, že Rusko v priebehu tohto roka už dobylo 47 ukrajinských miest a obcí. Ruská armáda sa v súčasnosti v Doneckej oblasti zameriava na strategicky významné mestá Časiv Jar a Pokrovsk.

Moskva v máji taktiež začala s ofenzívou v Charkovskej oblasti, kde obsadila niekoľko miest, než jej postup spomalila armáda Ukrajiny. (TASR)

Budapešť sa od zvyšku EÚ a NATO odchyľuje vo veci, ktorá je pre tieto inštitúcie existenčná. Píše Tomáš Valášek. (SME)

Ruský minister obrany nariadil pripraviť reakciu na americké lety bezpilotných lietadiel nad Čiernym morom.

Oznámil to ruský rezort obrany. Jeho vyhlásenie je zjavným varovaním, že Moskva môže podniknúť rázne opatrenia na odvrátenie amerických prieskumných lietadiel.

Ministerstvo obrany v Moskve poukázalo na nedávnu „zvýšenú intenzitu“ amerických dronov nad Čiernym morom, ktoré podľa neho „vykonávajú spravodajskú aktivitu a cielenie pre presné zbrane, ktoré západné krajiny dodávajú ukrajinskej armáde na útoky na ruské zariadenia“.

Česko v júli podpíše bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou. Praha chce ukončiť rokovania ešte pred summitom NATO.

Oznámil to český premiér Petr Fiala.

"So Zelenským sme sa včera dohodli, že zakončíme rokovania o znení česko-ukrajinskej bezpečnostnej dohody pred summitom NATO vo Washingtone," uviedol Fiala na sociálnej sieti X.

Summit Severoatlantickej aliancie v Spojených štátoch sa bude konať od 9. do 11. júla, pripomína Reuters.

Fiala zároveň oznámil, že bezpečnostnú dohodu krajiny podpíšu 18. júla na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Londýne.

Dohoda má upravovať spoluprácu v bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a mohla by sa podobať na podobné zmluvy, ktoré Ukrajina podpísala s Britániou či Nemeckom, domnieva sa český spravodajský portál Novinky.cz.

Bezpečnostnú dohodu podpísal vo štvrtok Zelenskyj v Bruseli aj s Európskou úniou. Podpísanie takejto dohody s Ukrajinou ešte pred summitom NATO v piatok nevylúčil ani poľský premiér Donald Tusk.

Podľa predstaviteľov EÚ nemajú bezpečnostné dohody Ukrajiny s inými krajinami rovnakú váhu ako dohoda o vzájomnej obrane členských krajín NATO.

Predstavujú však akýsi prísľub na poskytnutie zbraní a inej pomoci Ukrajine s cieľom posilniť jej bezpečnosť či v budúcnosti odvrátiť akúkoľvek ďalšiu inváziu. (TASR)

Prezident Pellegrini upozornil Stoltenberga na deravú protivzdušnú obranu Slovenska, očakáva ústretovosť.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg by mohol Slovensku vyjsť v ústrety pri zabezpečení protivzdušnej ochrany. Krátko pred pracovným stretnutím so šéfom Severoatlantickej aliancie to uviedol doobeda v Bruseli prezident SR Peter Pellegrini.

Prezident po skončení dvojdňového summitu EÚ pripomenul, že po bilaterálnych rokovaniach s troma najvyššími predstaviteľmi inštitúcií EÚ ho čaká ešte stretnutie s generálnym tajomníkom NATO, pričom pôjde v poradí o ich druhé stretnutie.

Pellegrini v tejto súvislosti dodal, že šéfovia vlád a štátov sa na summite rozlúčili s holandským premiérom Markom Ruttem, ktorý vo funkcii vystrieda práve Stoltenberga od 2. októbra tohto roku.

"Budeme hovoriť o 20-ročnom členstve Slovenska v NATO, chcem ho informovať, že Slovensko je zodpovedný spojenec a partner a že výška výdavkov na obnovu a modernizáciu ozbrojených síl dosiahne 2,11 percenta," načrtol Pellegrini hlavné témy rokovaní.

Zároveň dodal, že počas vzájomného rozhovoru zdôrazní potrebu ochrany slovenského vzdušného priestoru, ktorý dnes nie je chránený ani raketovým systémom a ani iným vybavením.

"Budem ho žiadať, aby nám naznačil možnosti, kde by sme sa mohli dostať do kooperácie s niektorým so spojencov, ktorý by vedel dočasne poskytnúť svoje obranné systémy a umiestniť ich niekde v blízkosti východných hraníc Slovenska," povedal prezident. To by by podľa jeho slov zabránilo prieniku nejakej zblúdenej rakety alebo aj cieleným útokom tretej strany do nášho priestoru. (TASR)

Ruská spoločnosť Gazprom začne od roku 2027 ročne vyvážať desať miliárd kubických metrov plynu do Číny.

Na výročnom valnom zhromaždení akcionárov to podľa agentúry Reuters uviedol šéf firmy Alexej Miller. Povedal tiež, že plynovod Sila Sibíri do Číny, ktorý začal prevádzku na konci roka 2019, dosiahne plánovanú kapacitu 38 miliárd kubických metrov ročne v roku 2025.

Gazprom sa snaží zvýšiť vývoz plynu do Číny po tom, ako sa mu v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine zrútil vývoz do Európy, odkiaľ podnik získaval približne dve tretiny príjmov z jeho predaja.

Peking súhlasil s nákupom plynu z ruského ostrova Sachalin vo februári 2022, len niekoľko dní predtým, ako Rusko vyslalo na Ukrajinu svojich vojakov. Plyn bude prepravovaný novým plynovodom cez Japonské more do čínskej provincie Chej-lung-ťiang. (ČTK)

Fínsko dodá Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote približne 159 miliónov eur,  uviedlo ministerstvo obrany.

Hodnota obranného vybavenia, ktorú Fínsko Ukrajine už dodalo, je v súčasnosti na úrovni 2,2 miliardy eur.

„Fínsko sa zaviazalo podporovať Ukrajinu v jej boji proti neodôvodnenej agresii Ruska. Nejde len o Ukrajinu, ale aj o právo všetkých slobodných národov na slušnú existenciu. My Fíni vieme z vlastnej histórie, aká dôležitá je táto téma,“ uviedol fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

Presný obsah a čas dodania najnovšej pomoci Ukrajine Fínsko z bezpečnostných dôvodov nespresnilo. (SITA, Ukrajinská pravda)

Vymenovanie Von der Leyenovej a Kallasovej nie je dobré pre vzťahy Ruska a Európskej únie, vyhlásil Kremeľ.

Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"Nie sme presvedčení, že európska diplomacia bude akýmkoľvek spôsobom pracovať na normalizácii vzťahov," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Von der Leyenová podľa jeho slov normalizáciu týchto vzťahov nepodporuje.

Kallasová je podľa Peskova známa rusofóbnymi vyjadreniami a tiež nebude vyvíjať úsilie smerom k zlepšeniu vzťahov. Moskva bývalú estónsku premiérku vo februári tohto roka spolu s ďalšími európskymi predstaviteľmi zaradila na zoznam hľadaných osôb.

Von der Leyenovú i Kallasovú do funkcii vo štvrtok v hlasovaní nominovali lídri členských krajín EÚ na summite v Bruseli. Za predsedu Európskej rady zvolili bývalého portugalského premiéra Antónia Costu.

Zatiaľ čo Costa automaticky nahradí vo funkcii Charlesa Michela, Von der Leyenová aj Kallasová ešte musia získať väčšinovú podporu poslancov Európskeho parlamentu. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že eviduje zvýšený počet preletov amerických dronov nad Čiernym morom.

Varovalo, že by to mohlo viesť k priamej konfrontácii medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou Informovala o tom agentúra AFP.

Ruský rezort vo vyhlásení poukázal na zvýšený počet preletov amerických dronov nad Čiernym morom a Spojené štáty obvinil z vykonávania prieskum s cieľom pomôcť Ukrajine zasahovať ruské ciele.

"Toto ukazuje zvýšené zapojenie Spojených štátov a krajín NATO do konfliktu na Ukrajine na strane kyjevského režimu," uviedlo ministerstvo.

"Takéto prelety znásobujú pravdepodobnosť vzniku incidentov vo vzdušnom priestore so strojmi ruských leteckých a vesmírnych síl, čím sa zvyšuje riziko priamej konfrontácie Aliancie a Ruska," dodalo.

Ruský minister obrany Andrej Belousov pritom nariadil armáde predložiť návrhy ako reagovať na tieto provokácie, uviedlo ministerstvo.

Rusko sa takto vyjadrilo niekoľko dní po obvineniach Kremľa, že Spojené štáty nesú zodpovednosť za ukrajinský raketový útok na Krymský polostrov, pri ktorom zomreli štyria ľudia.

Spojené štáty vykonávajú pravidelne prelety nad Čiernym morom. Podľa armády USA na to využívajú neutrálny vzdušný priestor a sú v súlade s medzinárodným právom.

Vlani v marci prišlo nad Čiernym morom ku kontaktu ruskej stíhačky a amerického dronu US MQ-9 Reaper. Vyvolalo to obavy z priamej konfrontácie medzi oboma jadrovými mocnosťami v čase zvýšeného napätia súvisiaceho s konfliktom na Ukrajine. (TASR)

Prezident Pellegrini rokoval so Zelenským, diskutovali o munícii aj poskytovaní dodávok elektriny na Ukrajinu.

Ako uviedol prezident na tlačovej konferencii, o priebehu krátkeho stretnutia v rámci samitu Európskej únie v Bruseli Zelenského informoval, že SR bude naďalej poskytovať pre Ukrajinu dodávky elektrickej energie.

„Slovensko predstavuje významného a strategického dodávateľa elektrickej energie naozaj v enormných objemoch smerom na Ukrajinu,“ skonštatoval Pellelgrini s tým, že SR týmto prispieva k udržaniu chodu ukrajinskej ekonomiky.

Slovenský prezident ukrajinského náprotivka tiež informoval o posilnení výrobných kapacít slovenského zbrojárskeho priemyslu.

„Aby bolo možné vôbec napĺňať rôzne iniciatívy iných európskych štátov pri dodávkach munície alebo ďalších zbraňových systémov,“ skonštatoval Pellegrini.

Doplnil, že uistil Zelenského, že Slovensko bude pokračovať aj v humanitárnych aktivitách, ako napríklad poskytovanie odmínovacích zariadení.

Zelensky sa podľa Pellegriniho tiež zaujímal o zdravotný stav predsedu vlády Roberta Fica. „Samozrejme ho pozdravuje a zaželal mu skoré uzdravenie,“ dodal slovenský prezident.

Bieloruská pohraničná stráž v spolupráci s ministerstvom obrany rozhodla o posilnení ochrany hranice s Ukrajinou.

Uviedla to vo vyhlásení ako reakciu na bezpečnostný incident, ktorý sa odohral v priebehu týždňa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Bieloruská pohraničná stráž informovala, že zostrelila dron, ktorý nelegálne preletel z Ukrajiny s cieľom zbierať informácie o bieloruskej pohraničnej infraštruktúre.

Začiatkom týždňa boli v rovnakej oblasti podľa Bieloruska nájdené aj materiály potrebné na podomácky vyrobenú bombu a neďaleko hraníc bola zaznamenaná prítomnosť proukrajinských ruských bojovníkov. (TASR)

Ukrajinci zostrelili ruské lietadlo Su-25, ktoré bolo na bojovej misii v Doneckej oblasti, tvrdí ukrajinská národná garda.

Informovala o tom národná garda aj ukrajinské ministerstvo vnútra.

Podľa národnej gardy stroj zostrelili ešte 23. júna. Jednotka 31. brigády národnej gardy na zostrelenie ruského lietadla použila prenosný raketový systém protivzdušnej obrany Igla.

Jednotky národnej gardy sa presunuli na svoje obranné pozície v Doneckej oblasti, ktoré držia od začiatku ruskej invázie.

Poslanci neprijali uznesenie k deportáciám ukrajinských detí do Ruska a výzve na okamžitý návrat späť na Ukrajinu. (SITA)

Bývalý prezident USA Trump vyhlásil, že podmienky Putina na ukončenie vojny Ruska na Ukrajine sú neprijateľné.

„Nie, nie sú prijateľné,“ odpovedal Trump na otázku CNN, či sú Putinove podmienky akceptovateľné. Putin žiada, aby Ukrajina odovzdala Rusku štyri regióny, ktoré si Moskva nárokuje, a aby sa vzdala svojich plánov na vstup do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Trump počas prvej debaty pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA so súčasným prezidentom Joeom Bidenom, ktorú moderovala Dana Bash z CNN, najskôr vyhýbavo reagoval na túto otázku. Až na opätovné naliehanie odvetil konkrétne.

Bývalý prezident opakovane tvrdí, že by vojnu na Ukrajine ukončil, ak by ho zvolili späť do úradu. Zatiaľ však neposkytol žiadne konkrétne detaily o tom, ako by vojnu, ktorá už trvá tretí rok, ukončil. (SITA, CNN)

Maďarsko malo 11 podmienok týkajúcich sa menšín pre udelenie súhlasu na začatie prístupových rokovaní Ukrajiny s EÚ.

Maďarské požiadavky boli doteraz neverejné. Ukrajina dostala zoznam od maďarského ministra zahraničných vecí Pétra Szijjártóa v januári. Odvtedy sa konajú rokovania, no maďarská strana bola vždy proti zverejneniu zoznamu.

Podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku integráciu Oľha Stefanišynová bola navyše nútená vyhlásiť, že ukrajinská strana je pripravená plne realizovať 11 požiadaviek Maďarska, aby splnila maďarské ultimátum.

Polovica podmienok sa týka vzdelávania v maďarskom jazyku, najmä zabezpečenia používania maďarského jazyka v celom vzdelávacom procese.

Existujú aj klauzuly o štatúte území, kde historicky žili ukrajinskí Maďari, ktoré napríklad automaticky uznávajú všetky sídla v Zakarpatsku ako „tradične maďarské“, dokonca aj tie, kde Maďari nikdy historicky nežili. Niektoré z týchto bodov sú problematické a nebol dosiahnutý žiadny kompromis.

Ďalšia časť maďarských požiadaviek sa týka politickej reprezentácie národnostných menšín, najmä požiadavky garantovať ich zastúpenie v parlamente.

Budapešť však pre nemožnosť realizácie tejto myšlienky už začala vydávať signály, že je pripravená od nej upustiť, hoci dopyt úplne nestiahla.

Detaily zoznamu sa postupne menia a maďarská strana ich počas rokovaní objasňuje. Konzultácie o dokumente s maďarskými požiadavkami pokračujú. (SITA, Ukrajinská pravda)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 540 490 vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Na facebooku ukrajinská armáda dodala, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 170 vojakov, 24 tankov, 21 bojových obrnených vozidiel, 60 delostreleckých systémov a 46 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 066 tankov, 15 480 bojových obrnených vozidiel, 19 514 vozidiel a palivových nádrží, 14 423 delostreleckých systémov, 1 109 odpaľovacích raketových systémov, 871 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 360 lietadiel, 11 509 dronov, 2 329 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 431 kusov špeciálnej techniky.

V bojoch v okolí záporožskej elektrárne bola zničená stanica pre monitoring radiácie, informoval Rafael Grossi.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu poznamenal, že sa kvôli takýmto incidentom ďalej znižujú možnosti zachytenia a merania rádioaktívnych emisií v prípade krízovej situácie na najväčšej jadrovej elektrárni v Európe, ktorú okupujú ruské invázne sily.

Stanica leží 16 kilometrov na juhozápad od elektrárne a bola zničená pri ostreľovaní a následnom požiari. "Pre bezpečnostnú situáciu sa tím nemohol dostať k stanici, aby potvrdil jej zničenie," píše sa v správe MAAE. Elektráreň leží v oblasti aktívnych bojov medzi ukrajinskou armádou a ruskými okupačnými jednotkami.

"Zničenie jednej stanice pre sledovanie radiácie nemá vplyv na bezpečnosť v Záporožskej jadrovej elektrárni, ale ide o narušenie ďalšieho článku reťazca bezpečnostných opatrení v situácii vojnového konfliktu," varoval Grossi s tým, že ide o udalosti, kvôli ktorým si ním vedená agentúra OSN robí veľké starosti.

Rusko hlási zostrelenie 25 ukrajinských dronov počas noci, najviac z nich mala obrana zneškodniť v Brjanskej oblasti.

Informuje o tom ministerstvo obrany v Moskve.

Podľa gubernátora Tambovskej oblasti na západe Ruska bezpilotné lietadlo zasiahlo sklad pohonných hmôt, na mieste vznikol požiar.

Nad Brjanskou oblasťou ruská protivzdušná obrana zostrelila 12 dronov, deväť nad Smolenskou oblasťou, ďalšie stroje potom nad Voronežskou, Kurskou a Rostovskou oblasťou. (ČTK)

Úmrtnosť mladých mužov v Rusku vlani prudko vzrástla, skoro na dvojnásobok oproti roku 2022.

Upozornil na to spravodajský server Meduza na demografické údaje, ktoré zverejnil ruský štatistický úrad Rosstat.

Z ich interpretácie vedcom spolupracujúcim s nezávislými novinármi podľa portálu vyplýva, že o dva roky prišlo vo vojne proti Ukrajine o život najmenej 64-tisíc Rusov.

Údaje, ktorých prvotným zdrojom sú ruské matriky, nezahŕňajú "nové regióny", teda okupované a anektované časti Ukrajiny s výnimkou Krymu.

Súhrnné údaje sú však roztriedené podľa pohlavia a veku, a to umožňuje spočítať "nadmernú" úmrtnosť Rusov v rokoch 2022 a 2023 metódou vypracovanou Kobakom a jeho spolupracovníkmi.

Výsledkom týchto výpočtov je zhruba 24-tisíc "nadpočetných" úmrtí v roku 2022 a zhruba 40 500 týchto úmrtí v roku 2023, teda približne 64-tisíc úmrtí za dva roky vojny, napísala Meduza.

Dodala, že najväčšia časť - 17-tisíc úmrtí - sa týka mužov vo veku od 35 do 39 rokov. No vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov sa "nadpočetná" úmrtnosť zvýšila takmer dvojnásobne oproti očakávanému stavu.

Tieto údaje vychádzajúce zo štatistických údajov podľa portálu viac-menej zodpovedajú odhadu strát, ktorý Meduza a Mediazona vypracovali na základe údajov o pozostalostných konaniach v Rusku. (ČTK)