Zelenskyj podpísal na summite v Bruseli bezpečnostný pakt s Európskou úniou (SME Minúta)

Prorusky orientovaný bulharský prezident nepôjde pre nezhody s vládou o Ukrajine na summit NATO vo Washingtone.

Summit NATO sa bude konať od 9. do 11. júla. Informovali o tom agentúry DPA a BTA.

Prezidentská kancelária odôvodnila Radevovo odmietnutie viesť bulharskú delegáciu na summite NATO tým, že má výhrady voči niektorým ustanoveniam rámcových pozícií prijatých vládou týkajúcich sa záväzkov, ktoré Bulharsko preberá v súvislosti s vojnou na Ukrajine. DPA uviedla, že tento dokument zatiaľ nebol zverejnený.

Vo vyhlásení prezidentská kancelária pripomenula, že Radev od prvého dňa vojny ostro odsúdil agresiu Ruska a ako najvyšší veliteľ armády vždy trval na posilnení odstrašujúceho a obranného potenciálu východného krídla NATO.

Radev, bývalý generál, bol v minulosti pilotom bojového lietadla a šéfom vzdušných síl svojej krajiny. Vojna na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie, preto opakovane kritizuje vojenskú podporu bulharskej vlády pre Kyjev. (TASR)

Zelenskyj vyzval na summite v Bruseli lídrov EÚ, aby splnili svoje sľuby a poskytli Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc.

Informovala o tom agentúra AP.

"Splnenie každého sľubu je dôležité nielen z hľadiska ochrany životov, ale aj preto, aby sme zničili ilúziu Rusov, že vojnou niečo dosiahnu," povedal Zelenskyj.

Zároveň sa poďakoval krajinám, ktoré Kyjevu prisľúbili ďalšie vojenské vybavenie, zbrane a muníciu. Zdôraznil, že Kyjev "ich bezodkladne potrebuje na bojisku", a apeloval aj na ďalšiu "bezodplatnú pomoc" týkajúcu sa okrem iného posilnenia protivzdušnej obrany.

Poľský premiér Tusk oznámil, že pred júlovým summitom NATO bude vo Varšave rokovať so Zelenským.

Informujú o tom agentúry PAP a Reuters.

Tusk a Zelenskyj sa o bilaterálnom rokovaní dohodli počas schôdzky popri summite EÚ v Bruseli.

"Únia pochopila to, čo Poliaci vedia od začiatku tejto vojny: obrana Ukrajiny je obranou Európy. S prezidentom Zelenským sme sa dohodli na rokovaní vo Varšave, ktoré bude ešte pred summitom NATO," napísal poľský premiér na sieti X predtým, ako sa zúčastnil na zasadnutí Európskej rady.

Prezident Zelenskyj na summite podpísal bezpečnostný pakt s Európskou úniou. Za Úniu dohodu podpísali predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

V dohode sa stanovuje záväzok eurobloku pomáhať Ukrajine v deviatich oblastiach bezpečnostnej a obrannej politiky, a to vrátane dodávok zbraní, vojenského výcviku, spolupráce v oblasti obranného priemyslu a napríklad aj odmínovania.

Súčasťou paktu je aj nový postup týkajúci sa krízových konzultácií Kyjeva s Bruselom. Ak by Rusko niekedy po skončení vojny znova zaútočilo na Ukrajinu alebo v prebiehajúcej vojne použilo jadrové zbrane, tak EÚ a Ukrajina majú v súlade s týmto postupom na žiadosť jednej zo strán usporiadať do 24 hodín núdzové konzultácie s cieľom prediskutovať možnú pomoc.

Podľa uznesení z minuloročného summitu NATO v Litve sú takéto dohody zárukou podpory Ukrajiny zo strany západných spojencov. Podobné zmluvy podpísali aj Spojené štáty a Japonsko, píše agentúra PAP.

Tusk vo štvrtok povedal, že Poľsko dokončuje návrh paktu, ktorý bude čoskoro podpísaný. (TASR)

Ukrajinská pohraničná stráž oznámila, že zabránila v úteku z krajiny vyše dvom desiatkam mužov v brannom veku.

Informovala o tom agentúra DPA.

Skupinu zadržali pri obci Kelmenci ležiacej pri moldavských hraniciach v Černovickej oblasti na západe Ukrajiny.

Dovedna 24 takto dolapených mužov pochádza z rôznych častí Ukrajiny. V noci plánovali prejsť pešo do Moldavska cez tzv. zelenú hranicu. Prevádzačom každý z nich zaplatil 12-tisíc eur.

Ukrajina sa už viac ako dva roky bráni voči rozsiahlej ruskej invázii, pričom zaviedla stanné právo a nariadila mobilizáciu. Muži vo veku od 18 do 60 rokov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť, môžu od vtedy krajinu opustiť len vo výnimočných prípadoch. (TASR)

Do Poľska bolo dodaných všetkých 116 tankov M1A1 Abrams, ktoré krajina kúpila od Spojených štátov.

Posledná tranža zahŕňala dodávku 47 tankov a 26 servisných vozidiel. Na sieti X to oznámila vo štvrtok agentúra ministerstva obrany, ktorá má na starosti nákupy zraní. Informovala o tom agentúra PAP.

Tanky predtým používala americká námorná pechota a pred dodaním do Poľska prešli dôkladnou renováciou a vynulovaním najazdených kilometrov.

Tanky M1A1 Abrams prišli do Poľska v štyroch várkach. Prvé dve dorazili vlani 28. júna a 21. novembra, zvyšné dve 6. januára a 26. júna tohto roka.

Zmluva o nákupe 116 tankov M1A1 bola podpísaná v januári 2023. Celková hodnota kontraktu predstavuje 1,4 miliardy dolárov, pričom približne 200 miliónov dolárov hradili USA v rámci vojenskej pomoci súvisiacej s konfliktom na Ukrajine.

Zmluva zahŕňa aj dodávku 12 vozidiel technickej podpory, osem ženijných mostov, šesť veliteľských vozidiel, 26 servisných vozidiel na podvozku Humvee, ako aj výcvikovú a logistickú podporu.

Nákup tankov M1A1 Abrams bolo zdôvodnený potrebou obnovenia bojaschopnosti poľských obrnených a mechanizovaných brigád po presune poľských tankov na Ukrajinu, ako aj zlepšením spôsobilostí poľských ozbrojených síl, ktoré prechádzajú procesom prezbrojovania.

Poľská armáda si navyše objednala aj 250 tankov Abrams vo verzii M1A2, ktoré by mala dostať v rokoch 2025 a 2026. (TASR)

Európska únia v nasledujúcom desaťročí potrebuje investovať do obrany okolo päťsto miliárd eur, tvrdí Von der Leyenová.

Podľa týždenníka Politico to v rámci summitu EÚ v Bruseli uviedla šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Politico svoj článok opiera o svedectvá troch nemenovaných diplomatov oboznámených s priebehom diskusií na summite.

K téme európskej obrany a bezpečnosti sa šéfovia vlád a štátov dostali po stretnutí so Zelenským a rokovaniach o Ukrajine. Očakáva sa, že lídri EÚ budú diskutovať o viacerých aspektoch vrátane toho, ako vybudovať jednotný európsky trh v oblasti obrany.

Podľa Politico však zatiaľ nie je jasné, či suma 500 miliárd rozložená na desať rokov zahŕňa aj peniaze na pokračovanie dodávok zbraní Ukrajine.

Von der Leyenová na summite upozornila, že v rokoch 1999 - 2021, čiže pred ruskou inváziou na Ukrajinu, zvýšila EÚ výdavky na obranu o 20 percent. V tom istom období obranné výdavky Číny vzrástli o 600 percent a Ruska o 300 percent. Vláda v Moskve masívne zvýšila výdavky na obranu aj za posledné dva roky svojej útočnej vojny na Ukrajine.

Otázkou však zostáva, odkiaľ zobrať spomínaných 500 miliárd eur na obranné účely. Politico upozorňuje, že snahy zvýšiť financovanie únijnej obrany sú veľmi pálčivou otázkou; viacerí diplomati však naznačili, že predstavením návrhu sumy aspoň vzniknú dôvody na začatie debaty o tejto téme.

Najkontroverznejším návrhom zostáva vydávanie obranných dlhopisov, s čím nesúhlasí Nemecko a Rakúsko a tento návrh odmieta podporiť aj nová holandská pravicová vláda.

Dôraz na vyššie výdavky EÚ v oblasti obrany rastie s blížiacimi sa voľbami v Spojených štátoch a čoraz agresívnejším správaním sa Ruska, dodáva Politico. (TASR)

Šéf NATO Stoltenberg vyhlásil, že ruské ozbrojené sily nedokážu dosiahnuť na bojisku na Ukrajine veľký prielom.

Kyjev podľa neho svojimi údermi do tyla protivníka spôsobuje ruskej armáde veľké straty. Informovala o tom agentúra Reuters.

V rozhovore pre AFP Stoltenberg povedal, že ruské jednotky sa na jar síce pokúsili o ofenzívu, zatiaľ však dosiahli len čiastkové úspechy. "A nevidíme žiadne iné náznaky a nemáme dôvody domnievať sa, že Rusko má schopnosti a silu na to, aby urobilo veľký prielom," vyhlásil šéf NATO.

Rusko bude podľa neho napriek tomu zrejme pokračovať v tlaku na frontovej línii. "Sme však svedkami toho, že Ukrajinci sú schopní držať líniu," povedal Stoltenberg.

Rusko spustilo v máji v Charkovskej oblasti novú ofenzívu, pričom už zabralo značné územie. Pri svojich útokoch sa stále viac zameriava na mesto Charkov - druhé najväčšie mesto Ukrajiny.

Ukrajinská armáda má podľa vlastných vyjadrení dlhodobo nedostatok zbraní, ktorými by bola schopná odolávať ruským útokom. Dodávky zbraní sa o niečo zvýšili po tom, čo Washington v apríli schválil balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 60 miliárd dolárov. (TASR)

Lídri Česka, Nemecka a Poľska vyzvali eurokomisiu na väčšiu podporu krajín s ukrajinskými utečencami.

Uviedol to na sociálnej sieti X.

S nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a poľským premiérom Donaldom Tuskom spoločne „vyzývame Komisiu na urýchlenie spustenia finančnej podpory krajín s najväčšími počtami ukrajinských utečencov,“ napísal.

Fiala je momentálne s ďalšími európskymi lídrami na samite Európskej únie v Bruseli.

Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal na summite v Bruseli bezpečnostný pakt s Európskou úniou. (TASR)

Rusko už vyslalo na Ukrajinu okolo desaťtisíc mužov, ktorí nedávno získali ruské občianstvo, aby bojovali za Moskvu.

Uviedol šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexander Bastrykin.

"Pochytali sme viac ako 30.000 (migrantov), ktorí už získali štátne občianstvo, no nechceli sa prihlásiť do vojenskej služby. Desaťtisíc z nich sme vyslali do zóny špeciálnej operácie," povedal Bastrykin na Petrohradskom právnickom fóre. Títo povolaní muži majú na starosti predovšetkým kopanie zákopov a budovanie opevnení.

Počas uplynulých mesiacov vykonali ozbrojené zložky opakovane razie vo firmách, kde pracujú migranti, pripomína DPA. Väčšina z nich pochádza zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu a Strednej Ázie.

Tí, ktorí už ale dostali ruské pasy, sú často násilne naverbovaní. Ostatným zas prisľúbili zjednodušený proces získania občianstva, pokiaľ pôjdu na front.

Ruský prezident Vladimir Putin uvádza, že v súčasnosti je na frontovej línii na Ukrajine 700 000 ruských vojakov. Niektorých naverbovali v rámci čiastočnej mobilizácie počas jesene roku 2022.

Kremeľ však chce do budúcna nájsť iný spôsob, ako doplniť jednotky po ťažkých stratách, a vyhnúť sa mobilizácii, voči ktorej je v radoch verejnosti negatívny postoj. (TASR)

Pellegrini odmieta, že by v Bruseli žehlil vyjadrenia vlády. Rokoval aj s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Aj budúca francúzska vláda bude podporovať Ukrajinu, verí ukrajinský prezident Zelenskyj .

"Veríme, že Francúzi budú pokračovať v podpore Ukrajiny bez ohľadu na politickú situáciu," povedal Zelenskyj.

"Sme presvedčení, že ďalšia vláda bude nezávislá od ruského agresora a zostane verná európskym hodnotám a silnej a zjednotenej Európe," povedal.

Zároveň vyjadril nádej, že aj budúca francúzska vláda bude pokračovať v komplexnej pomoci Ukrajine na bojisku i na jej ceste k členstvu v Európskej únii.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal predčasné voľby vo Francúzsku začiatkom júna v reakcii na nedávne výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých zvíťazilo krajne pravicové Národné združenie (RN) a jeho strana zaznamenala prepad. Predvolebné prieskumy pritom naznačujú, že v krajine narástla podpora krajne pravicových strán, ktoré zaujímajú voči Ukrajine skeptický postoj.

V predvolebný prieskumoch vedie tri dni pred nedeľňajším prvým kolom volieb RN na čele s Jordanom Bardellom, ktorému vyjadrilo podporu 32 percent opýtaných. Za ním nesleduje ľavicový blok Nový ľudový front (NFP) s približne 30 percentami. Macronova centristická aliancia sa umiestnila tretia a podporilo ju asi 20 percent opýtaných. AFP však upozorňuje, že na výsledky volieb by v konečnom dôsledku mohla mať vplyv napríklad aj nezvyčajne vysoká volebná účasť.

Kritici pritom dlho poukazujú na dobré vzťahy RN s Kremľom v minulosti, ako aj na veľkú finančnú pôžičku, ktorú dostal predchodca RN strana Národný front v roku 2014 od ruskej banky. Pôžička však už bola medzičasom splatená, pripomína AFP.

Bardella tento týždeň prisľúbil, že zostane ostražitý vo svetle hrozby z Ruska. Zároveň však povedal, že RN nevyšle na Ukrajinu vojakov, ak voľby vyhrá. Macron pritom možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu predtým nevylúčil. (TASR)

Ukrajina v prvom štvrťroku tohto roka výšila výrobu zbraní o štvrtinu, uviedol ukrajinský Štátny štatisticky úrad.

V januári tohto roka Ukrajina vyrobila o 26,6 percenta viac zbraní a munície ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Vo februári bolo medziročné tempo rastu ukrajinskej zbrojnej produkcie na úrovni 29 percent.

V marci výroba zbraní v krajine v porovnaní s rovnakým mesiacom pred rokom stúpla trochu pomalšie, a to o 18,8 percenta. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský prezident pricestoval do Bruselu, zúčastní sa zasadnutia Európskej rady a podpíše bezpečnostné dohody.

Zelenskyj v Bruseli (12 fotografií)

"Dnes som v Bruseli, aby som sa zúčastnil na zasadnutí Európskej rady a aby som poďakoval všetkým európskym lídrom za ich jednotu a potvrdenie nezvratnosti nášho európskeho smerovania," oznámil Zelenskyj, pričom pripomenul, že Ukrajina začala pred pár dňami prístupové rokovania o vstupe do Európskej únie.

Zelenskyj sa podľa vlastných slov v Bruseli stretne s lídrami členských krajín EÚ, pričom absolvuje aj bilaterálne rokovania.

"Podpíšeme tri bezpečnostné dohody vrátane jeden s EÚ ako celkom. Táto dohoda prvýkrát zakotví záväzok všetkých 27 členských krajín poskytovať Ukrajine podporu bez ohľadu na akékoľvek vnútorné inštitucionálne zmeny," uviedol ukrajinský prezident.

Vo štvrtok sa začína v Bruseli dvojdňový summit EÚ, na ktorom budú lídri únie riešiť viaceré politické a ekonomické témy vrátane vojny na Ukrajine, pričom by mali schváliť aj mená kandidátov na najvyššie funkcie v inštitúciách EÚ.

Slovensko na summite miesto predsedu vlády Roberta Fica zastupuje prezident Peter Pellegrini, ktorý pobyt v Bruseli využije aj na stretnutie s najvyššími predstaviteľmi inštitúcií EÚ a NATO.

Slovenský prezident pritom počas stredajšej návštevy Prahy oznámil, že už má naplánované stretnutie aj so Zelenským. Podľa vlastných slov by sa s ním mohol stretnúť už teraz v Bruseli alebo počas nadchádzajúceho summitu NATO vo Washingtone. (TASR)

Ruské útoky za uplynulý deň zabili dvoch civilistov, informovali o tom ukrajinské úrady.

V Chersonskej oblasti ruské útoky zabili jedného človeka. Ruská armáda v regióne v priebehu dňa poškodila priemyselný areál, výškovú budovu, 15 domov, plynovod a sklad organizácie humanitárnej pomoci.

Ďalší civilista zahynul pri ruskom útoku na mesto Toreck v Doneckej oblasti, uviedla vojenská administratíva regiónu.

Rusko v noci na štvrtok proti Ukrajine zaútočilo 23 bezpilotnými lietadlami a piatimi raketami, oznámilo ukrajinské letectvo. Všetky drony aj rakety ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila.

Ukrajinca odsúdili na Kryme na dvanásť rokov väzenia. Dôvodom má byť špionáž v prospech Ukrajiny.

Muž narodený v roku 1991 podľa žalobcov zhotovoval videozáznamy o prácach na ruských systémoch protivzdušnej obrany a informácie poskytoval ukrajinským ozbrojeným silám. Využíval na to ukrajinského chatbota.

Ľudskoprávne skupiny uvádzajú, že Rusko v roku 2023 začalo rekordne vysoký počet trestných konaní za zradu. Po spustení invázie na Ukrajinu zmenilo zákony a sprísnilo tresty, pripomína AFP.

Ukrajina od začiatku invázie raketami a dronmi útočí na Krym, ktorý Moskva anektovala ešte v roku 2014. (TASR)

Ruský diplomat vyzýva USA, aby venovali pozornosť diskusiám o ruskej jadrovej doktríne.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v rozhovore pre Izvestija uviedol, že Moskva nevylučuje zníženie diplomatických vzťahov s určitými západnými krajinami, pokiaľ nezmenia svoj „rusofóbny“ prístup.

Riabkov zopakoval nedávne vyhlásenia ruského vodcu Vladimira Putina, že sa prehodnocuje jadrová doktrína Ruska, ktorá určuje podmienky, za akých by mohli byť použité takéto zbrane. Podľa jeho slov bola doktrína vypracovaná „v inej ére a za iných okolností“ a dúfa, že súčasné diskusie „budú naši protivníci brať vážne“.

„Neprognózujem výsledok, ale vyzývam našich protivníkov, aby premýšľali o tom, čo prezident hovorí. Doslova sa zahrávajú s ohňom... a musia sa naučiť neoddávať sa nebezpečným ilúziám, ale snažiť sa pozerať na svet triezvo a pochopiť, že máme nezmeniteľné národné záujmy, ktoré sme pripravení brániť až do konca,“ povedal Riabkov.

Doktrína vo všeobecnosti hovorí, že jadrové zbrane by sa mali použiť ako odpoveď na útok s použitím jadrových alebo iných zbraní hromadného ničenia alebo na použitie konvenčných zbraní proti Rusku, „keď je ohrozená samotná existencia štátu“. (SITA, Sky News)

Severná Kórea vyšle na budúci mesiac svojich vojakov v aktívnej službe do Rusmi okupovanej Doneckej oblasti na Ukrajine.

Referuje o tom americký Inštitút pre štúdium vojny s tým, že ide o napĺňanie zmluvy o vojenskej pomoci.

Podľa juhokórejského zdroja pôjde ženijná jednotka na Ukrajinu, aby podporila údajné „rekonštrukčné práce“, no keďže ide o hlavnú jednotku, očakáva sa, že dôležitosť jej misie bude značná.

Severokórejskí vojaci majú navyše dostávať vysoké mzdy.

TV Chosun odhaduje, že vďaka nasadeniu troch alebo štyroch týchto brigád do okupovaných častí Ukrajiny by mohla Severná Kórea dostať z Ruska až 115 miliónov dolárov ročne v nešpecifikovanej cudzej mene.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Jeden potrebuje zbrane, druhý technológie a peniaze. Prečo bol Putin v Pchjongjangu? Čítajte 

Inštitút pre štúdium vojny uviedol, že hoci nezaznamenal žiadne správy, ktoré by naznačovali, že by sa severokórejský vojenský personál zamýšľal zapojiť do bojových operácií na Ukrajine, poznamenal, že severokórejská inžinierska podpora by mohla umožniť ruským bojovým silám sústrediť sa na operácie v prvej línii a pomôcť rozšíriť vojenskú infraštruktúru a obranné opevnenia na okupovaných územiach Ukrajiny.

Severná Kórea vyjadrila podporu Rusku a odsúdila ukrajinský útok na polostrov Krym, pri ktorom boli využité zbranez USA.

V nedeľu Ukrajina zaútočila na Ruskom anektovaný Krym raketami ATACMS, v dôsledku čoho prišli o život najmenej štyria ľudia a 153 ďalších vrátane detí utrpelo zranenia. "Dôrazne odsudzujem nedávny vojenský útok na územie Ruska. Ide o neospravedlniteľný a ohavný zločin proti ľudskosti," povedal minister obrany KĽDR Kchang Sun-nam vo vyhlásení.

Rusko zároveň tvrdí, že USA poskytli Ukrajine spravodajskú podporu a informácie týkajúce sa zacielenia spomenutého útoku. Spojené štáty naopak tvrdia, že Kyjev si svoje ciele vyberá sám.

"Závažnosť problému spočíva v tom, že rakety vystrelené na civilistov administratívou (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského boli vyrobené v USA tak, ako to uvádzajú ruskí predstavitelia. Rovnako aj súradnice im poskytli americkí experti," vyhlásil Kchang.

Severokórejský minister označil Washington za "najhoršieho sponzora vojny" a dodal, že "je plne dokázateľné, že "zbrane dodané Spojenými štátmi na Ukrajinu slúžia na masakrovanie mierumilovných občanov Ruska".

Od nedávneho summitu severokórejského vodcu Kim Čong-una s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý sa konal v Pchjongjangu, vydala KĽDR sériu vyhlásení určených na podporu moskovskej invázie na Ukrajine, ktorú označila za "legitímny akt obrany".

"Vždy budeme stáť na strane ruskej armády a obyvateľov v ich spravodlivej vojne za ochranu národnej suverenity a bezpečnosti," dodal Kchang a zároveň označil útok na polostrov za "vraždu na objednávku". (TASR)

Ruská armáda prišla o ďalších 1 260 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 539 320, oznámilo ukrajinské velenie.

Ukrajinská obrana vyradila z boja aj ďalších deväť bojových obrnených vozidiel, 42 delostreleckých systémov, päť protivzdušných systémov aj 24 dronov.

Trump by Putinovi ponúkol ukrajinské územie, povedal britský minister Cameron v domnení, že sa rozpráva s Porošenkom. (TASR)

Ruské sily útočili počas noci na Kyjev aj Chmelnickú oblasť. Neboli hlásené obete ani výrazné škody.

Neskôr ukrajinské velenie oznámilo, že protivzdušná obrana zostrelila všetkých 23 útočných bezpilotných lietadiel typu Šahíd a päť zo šiestich rakiet.

Rusko údajne odpálilo rakety a bezpilotné lietadlá z rôznych miest. Z Čierneho mora, Krymu, Tambovskej a Kurskej oblasti.

Rusko vypustilo aj jednu balistickú strelu Ch-47 Kinžal, štyri riadené strely a jednu riadenú strelu Ch-59, uviedlo ukrajinské letectvo.

Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že protivzdušná obrana zostrelila sedem ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Moskovskou, Tverskou a Belgorodskou oblasťou.