Zelenskyj navštívil vojakov na fronte v Doneckej oblasti (SME Minúta)

Dánsko poskytne dodatočný grant v sume približne 4,7 milióna eur pre Fond na podporu energetiky Ukrajiny.

Cieľom pomoci je rýchla obnova zariadení kritickej energetickej infraštruktúry v Mykolajivskej a Charkovskej oblasti. Informoval o tom dánsky rezort diplomacie.

„Dánsko ako prvá krajina prispelo k obnove ukrajinského energetického sektora, a to ešte v apríli 2022," pripomenul ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. (SITA)

Ukrajinský prezident podpísal zákon, ktorý umožní výučbu angličtiny už v materských školách.

Zákon posilňuje postavenie angličtiny ako jazyka medzinárodnej komunikácie v krajine, angličtina sa tak za týmto účelom môže používať v ozbrojených silách a v národnej garde, dodal portál Meduza.

Štát má podľa zákona zabezpečiť povinnú výučbu angličtiny a napomáhať výučbe ďalších jazykov používaných v medzinárodnej komunikácii vo vzdelávacích zariadeniach.

Zákon počíta s tým, že materské školy zabezpečia povinnú výučbu angličtiny starším predškolákom. Do tejto kategórie zvyčajne spadajú päťročné a staršie deti.

Norma tiež stanovuje, že kandidáti do určitých funkcií - napríklad úradníci, dôstojníci, prokurátori, vysokoškolskí pedagógovia - musia ovládať angličtinu. Štátni zamestnanci majú za znalosť angličtiny dostávať príplatok vo výške desatiny ich platu.

Návrh zákona o používaní anglického jazyka na Ukrajine pripravila vláda vlani v lete. Parlament ho prijal 4. júna. (ČTK)

Desať ukrajinských civilistov zranila ruská navádzaná bomba, ktorá zasiahla mesto Derhači v Charkovskej oblasti.

Štyroch ľudí hospitalizovali. Ďalší štyria civilisti, a to jeden dospelý a tri deti, utrpeli šok, konštatovala polícia.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell kritizoval Rusko za zablokovanie prístupu k desiatkam európskych médií.

Išlo o odvetu za podobný zákaz, ktorý v máji Brusel uvalil voči ruským spravodajským webom.

"EÚ odsudzuje úplne neopodstatnené rozhodnutie ruských úradov zablokovať prístup ku viac ako osemdesiatim európskym médiám," uviedol Borrell.

Podľa neho toto "rozhodnutie ďalej obmedzuje prístup k slobodným a nezávislým informáciám a rozširuje už aj tak prísnu cenzúru médií v Rusku".

Rusko v utorok oznámilo, že na svojom území obmedzí vysielanie a prístup k webom 81 spravodajských médií z Európy, ktorý sa týka aj slovenských denníkov SME a Denník N či verejnoprávnej Českej televízie a portálu Seznamzpravy.cz.

Podľa Moskvy tieto médiá šíria nepravdivé informácie o tzv. špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Toto slovné spojenie sa vo verejnom priestore v Rusku používa na pomenovanie ruskej invázie na Ukrajinu.

Zo strany Ruska išlo o odvetné opatrenie za krok EÚ, ktorá na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta. (TASR)

Päť litovských humanitárnych pracovníkov utrpelo zranenia pri ostreľovaní v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Pod paľbou sa ocitli v pondelok, a to práve v čase, keď doručovali humanitárnu pomoc ukrajinským vojakom. Oznámili to v stredu ich kolegovia, ako aj litovský minister obrany Laurynas Kasčiúnas.

Kasčiúnas spresnil, že pätica je v stabilizovanom stave hospitalizovaná v meste Dnipro.

Podľa vyjadrenia ich kolegu sa Litovčania dostali pod paľbu v pondelok v meste Pokrovsk, keď autom viezli zásielku humanitárnej pomoci.

"Všetci piati sme v nemocnici," informoval AFP aj jeden zo zranených Litovčanov, ktorý pri útokoch utrpel pomliaždeniny. Ďalšiemu zo zranených amputovali nohu, zatiaľ čo dvaja ďalší taktiež utrpeli pomliaždeniny a posledný má zranenú ruky.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin informoval, že pri pondelkových ruských útokoch na toto mesto prišlo o život najmenej päť ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. (TASR)

Ruskej pravoslávnej cirkvi prekáža zákon proti domácemu násilu. Na politiku je však použíteľný, píše Meduza. (meduza)

Rusi na Kryme zbúrali antickú pamiatku a namiesto nej postavili amfiteáter.

Rusi zbúrali pozostatky starogréckeho mesta Chersonézos.

Evelina Kravčenko, vysokopostavená výskumníčka z Inštitútu archeológie Národnej akadémie vied Ukrajiny, uviedla, že Rusi menia pôvodné pamiatky na nové budovy, čím ničia ich autenticitu.

V rokoch 2015 a 2016 developeri ohradili povrchové archeologické pozostatky, ako sú veže, múry a stĺpy, vyhliadkovými plošinami. Neskôr na mieste starovekej citadely postavili amfiteáter pod holým nebom.

Väčšinu artefaktov nájdených na mieste previezli do múzeí v Rusku. Medzi nimi sa nachádzajú fresky, riady, domáce predmety a ikony. (SITA, Ukrajinská pravda)

Nemôže voliť, no v Bruseli pred eurovoľbami zastupovala Slovensko. Daria študuje na Slovensku medzinárodné vzťahy. (SME)

Európski veľvyslanci sa dohodli na novom balíku sankcií voči Bielorusku. Krok je súčasťou reakcie na ruskú inváziu Ukrajiny.

„Tento balík posilní naše opatrenia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, vrátane boja proti obchádzaniu sankcií," uviedlo na mikroblogovacej sieti X belgické predsedníctvo EÚ.

Voči Rusku Rada Európskej únie pre inváziu na Ukrajinu prijala už 14. balík sankcií.

Ide o balík, ktorý prvýkrát od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine obsahuje opatrenia zamerané na ruský plynárenský priemysel. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko označilo za absurdné zatykače Medzinárodného trestného súdu na Šojgua a Gerasimova, neuznáva jurisdikciu súdu.

"Neuznávame jurisdikciu tohto súdu, nie sme členom príslušnej inštitúcie, a preto neuznávame tieto zatykače," pripomenul hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"Považujeme ich za absurdné, ako aj predchádzajúce dva, ktoré sa týkali hlavy nášho štátu a detskej ombudsmanky," dodal Peskov.

ICC so sídlom v Haagu oznámil v utorok vydanie zatykačov na Šojgua a Gerasimova za údajne vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti na Ukrajine pre útoky proti civilným objektom a na ukrajinskú elektrickú infraštruktúru.

Ešte vlani vydal tento súd zatykač aj na samotného ruského prezidenta Vladimira Putina a detskú ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú v súvislosti s deportáciami detí z okupovaného územia Ukrajiny, pripomína AFP.

Rusko nie je členom ICC. Vydané zatykače sa však vzťahujú na vyše 120 krajín, ktoré jurisdikciu tohto súdu uznávajú a ktoré by mali ruských predstaviteľov zadržať v prípade, ak vstúpia na ich územie. (TASR)

Pellegrini avizoval schôdzku so Zelenským, nechce čakať na cestu do Kyjeva. (TASR)

Lotyšsko daruje Ukrajine zdravotnícku techniku v hodnote viac ako 340-tisíc eur.

Lotyšské ministerstvo zdravotníctva totiž prostredníctvom zástupcov lotyšskej parlamentnej delegácie dostalo žiadosť o podporu pre detskú nemocnicu v Černihivskej oblasti. 

Rezort zdravotníctva Lotyšska sa rozhodol dodať detskej nemocnici v Černihivskej oblasti 36 pľúcnych ventilátorov a 12 monitorov vitálnych funkcií pacientov.

Poznamenal pritom, že poskytnutie tohto zdravotníckeho vybavenia neovplyvní primárne funkcie lotyšských zdravotníckych zariadení a jeho darovanie si nebude vyžadovať nákup novej zdravotníckej techniky.

Zelenskyj privítal schválenie Rutteho za šéfa NATO. Podľa Ruska to nič nemení a stále vníma NATO ako nepriateľa.

"Poznám Marka Rutteho ako zásadového a silného lídra, ktorý ukázal svoju rozhodnosť a víziu v posledných rokoch pri mnohých príležitostiach," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Zároveň vyjadril nádej, že keď sa Rutte v októbri ujme svojej novej funkcie, bude pokračovať v dobrom tempe spolupráca NATO a Ukrajiny. Poďakoval sa tiež dosluhujúcemu šéfovi NATO Jensovi Stoltenbergovi za jeho prínos NATO a neochvejnú podporu Ukrajiny.

"V súčasnosti je táto aliancia pre nás nepriateľom," reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na schválenie Rutteho na post šéfa NATO.

Členské krajiny NATO v stredu rozhodli, že Stoltenberga na poste šéfa Aliancia nahradí v októbri dosluhujúci holandský premiér Mark Rutte. Jeho vymenovanie sa stalo formalitou po tom, ako jeho jediný súper, rumunský prezident Klaus Iohannis, z boja o post odstúpil, keďže nezískal dostatočnú podporu. (TASR)

Trumpova centrála načrtáva víziu ukončenia vojny na Ukrajine. Európske krajiny by mali urobiť viac k udržaniu bezpečnosti.

Riaditeľ komunikácie Trumpovej kampane Steven Cheung poznamenal, že Donald Trump opakovane naznačil, že kritickou prioritou jeho druhého funkčného obdobia bude rýchle dosiahnutie dohody o ukončení rusko-ukrajinskej vojny.

Trump sa domnieva, že európske krajiny by mali znášať väčší podiel nákladov, pričom tvrdí, že je nespravodlivé voči americkým daňovým poplatníkom, aby Spojené štáty zaplatili výrazne viac.

Trump podľa Cheunga „urobí všetko, čo bude potrebné, aby obnovil mier a obnovil americkú silu a odstrašenie na svetovej scéne“. Centrála nazýva Trumpa „jedinou osobou“, ktorá môže ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine, a poznamenáva, že by sa nezačala, keby bol prezidentom. (SITA, Ukrajinská pravda)

Severokórejské jednotky sa stanú potravou pre delá, ak pomôžu Rusku na Ukrajine, tvrdí tlačový tajomník Pentagonu Ryder.

Uvedený americký predstaviteľ nepovedal, že existujú náznaky, že by boli severokórejské jednotky skutočne vyslané do boja, ale varoval Sever pred týmto potenciálnym vývojom.

„To je určite niečo, na čo treba dávať pozor,“ poznamenal.

„Myslím si, že keby som bol severokórejským vojenským personálnym manažmentom, spochybňoval by som svoje rozhodnutie poslať svoje sily ako potravu pre delá v nelegálnej vojne proti Ukrajine.“

Počas samitu v Pchjongjangu minulý týždeň severokórejský vodca Kim Čong-un a ruský prezident Vladimir Putin podpísali dohodu vyžadujúcu od každej krajiny poskytnutie pomoci v prípade napadnutia a sľúbili, že posilnia ďalšiu spoluprácu. Pozorovatelia tvrdia, že dohoda predstavuje najsilnejšie spojenie medzi oboma krajinami od konca studenej vojny. (SITA, Sky News)

Vyriešenie konfliktu na Ukrajine je v záujme Poľska i Číny, tvrdí poľský prezident Andrzej Duda.

Duda otvoril svojim príhovorom v posledný deň svojej návštevy poľsko-čínske ekonomické fórum v Šanghaji.

"Musíme byť priamočiari, keďže je pre nás táto záležitosť mimoriadne dôležitá. Útok Ruska na Ukrajinu je aj útokom na slobodu medzinárodného obchodu," povedal Duda.

Poľský prezident poukázal na to, že v roku 2023 prvýkrát za osem rokov poklesol medzinárodný obchod medzi Poľskom a Čínou. To podľa neho súvisí práve s vojnou na Ukrajine, ktorá narušila logistické reťazce, predovšetkým železničnú trasu spájajúcu Čínu s krajinami Európskej únie.

"Je v záujme Poľska a Číny, aby vojna čo najskôr skončila," uviedol poľský prezident. Zároveň vyjadril nádej, že bude nastolený trvalý mier, ktorý obnoví "nadradenosť medzinárodného práva".

Varšava a Peking si v rámci päťdňovej návštevy Dudu v Číne pripomínajú 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov. Poľský prezident sa v pondelok stretol aj so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom, s ktorým podpísal päť obchodných dohôd. Rokovali aj o ruskej invázii na Ukrajinu, pred novinármi sa o tom však nezmienili. (TASR)

Zelenskyj navštívil vojakov na fronte v Doneckej oblasti. S veliteľmi diskutoval o vojenskej a humanitárnej situácii.

"Deň som začal v Doneckej oblasti spolu s našimi vojakmi, hlavným veliteľom armády (Olexandrom) Syrským a novým veliteľom Spojených síl Ozbrojených síl Ukrajiny (Andrijom) Hnatovom," informoval Zelenskyj z mesta Pokrovsk.

Ukrajinský prezident dodal, že Hnatov, ktorého do funkcie vymenoval v pondelok, je "mladý muž, ale jeho znalosť frontovej línie a skúsenosti sú presne to, čo potrebujeme".

Hnatov vo funkcii vystriedal generálporučíka Jurija Sodoľa. Rozhodnutie o zmene nasledovalo po sérii medializovaných správ o Sodoľových zlyhaniach.

Odvolaný generál pôsobil aj ako veliteľ ukrajinskej námornej pechoty. Do funkcie veliteľa spoločných síl ozbrojených síl Ukrajiny ho vymenovali vo februári v rámci zmien v armáde po odchode generála Valerija Zalužného z postu hlavného veliteľa armády. (TASR)

Do Ruska vďaka obchádzaniu sankcií dorazilo lietadlo pre ruského oligarchu. Stroj má hodnotu 110 miliónov dolárov.

Ako referuje telegramové konto webu The Moscow Times, jeho novým vlastníkom je pravdepodobne Zarach Iliev, jeden zo zakladateľov skupiny Kievskaja Ploščaď, najväčšej spoločnosti na komerčnom trhu s nehnuteľnosťami v Rusku.

Iliev je na sankčnom zozname USA a Spojeného kráľovstva. Jeho majetok odhadol magazín Forbes na približne tri miliardy dolárov. Podľa dostupných informácií, skupina Kievskaja Ploščaď dosiahla v roku 2023 príjmy z prenájmu vo výške 1,76 miliardy dolárov, pričom Iliev vlastnil polovicu tohto podnikania.

Podľa jedného zdroja Iliev zakúpil nové lietadlo na nahradenie staršieho modelu Airbus A318CJ a druhý zdroj potvrdil, že majiteľ lietadla je prepojený so skupinou Kievskaja Ploščaď. Airbus Corporate Jets predstavil toto lietadlo koncom roka 2019 pod sériovým číslom 8774. V januári 2020 bolo lietadlo prevezené do Bazileja, kde bolo vybavené VIP interiérom a natreté, čo trvalo celý rok. (SITA)

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí v ruskom exile Kneisslová popiera, že je agentkou Kremľa.

Kneisslová, ktorá žije v Rusku, sa cíti byť očierňovaná, zatiaľ čo v jej vlasti pokračuje ruský špionážny škandál. Informovala o tom agentúra AFP.

Karin Kneisslová (59) sa v Rakúsku stala "vyvrheľom" po tom, ako v roku 2018 na svojej svadbe tancovala s Putinom. Tvrdí, že nemala inú možnosť, ako utiecť z Rakúska a ukryť sa v Rusku.

Popiera tiež akúkoľvek účasť na špionážnom škandále, ktorý podľa všetkého odhaľuje hniezdo ruských špiónov na vplyvných pozíciách v Rakúsku, najmä v rámci krajnej pravice.

"Som urážaná a skutočne degradovaná na agentku Kremľa, ale tam som nevkročila od roku 2018. Majú iné starosti," uviedla Kneisslová v rozhovore pre AFP prostredníctvom videolinky z Petrohradu.

Kneisslovú nominovala na post ministerky zahraničných vecí krajne v roku 2017 pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá rok predtým podpísala s Putinovou stranou Jednotné Rusko "pakt o spolupráci".

Kneisslová odišla z vlády v roku 2019 a odvtedy sa dištancuje od FPÖ, pričom nikdy nebola členkou tejto strany. Uviedla, že sa jej "snažili zbaviť", pretože bola "príliš nezávislá".

Jej ruské väzby - v Rusku žije od roku 2023 - ju prinútili poprieť účasť na najväčšom špionážnom škandále v Rakúsku za uplynulé desaťročia. Jeho dôsledky sa prejavili po marcovom zatknutí bývalého rakúskeho spravodajského dôstojníka Egista Otta pre podozrenie zo špionáže v prospech Moskvy.

Nasledujúce odhalenia posilnili obvinenia voči FPÖ, že informátori blízki strane pravdepodobne stále pracujú ako ruskí agenti. "Nikdy som sa s Ottom nestretla, nič o ňom neviem a som k dispozícii súdu," povedala Kneisslová.

Tvrdí, že v septembri 2020 musela opustiť Rakúsko, pretože si po svojom "tanci s cárom" nemohla nájsť prácu. "Bola proti mne vedená skutočná mediálna kampaň," zdôraznila bývalá kariérna diplomatka, ktorá hovorí ôsmimi jazykmi.

Kneisslová od roku 2020 pravidelne prispieva do ruskej spravodajskej televíznej siete RT financovanej štátom a pôvodne odišla z Rakúska do Francúzska a Libanonu.

Pôsobila tiež v predstavenstve ruského ropného gigantu Rosnefť. Z tejto funkcie odstúpila v máji 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorú v rozhovore pre stanicu BBC News výslovne neodsúdila. (TASR)

Rusko možno vytvorilo ďalšiu kombinovanú armádu pre nasadenie na Ukrajine, tvrdia americkí analytici.

„Ruská armáda v súčasnosti prechádza rozsiahlymi reformami, vrátane vytvorenia nových formácií na úrovni armády s kombinovanými zbraňami, a odkazy ukrajinských zdrojov na '51. armádu' môžu predstavovať skorý indikátor toho, že Rusko vytvorilo ďalšie kombinované armády pre nasadenie na Ukrajine,“ uviedli analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Hovorca charkovskej operačnej strategickej skupiny Jurij Povch uviedol, že ruská armáda plánuje rozmiestniť časti 9. motostreleckej brigády 51. armády smerom k Charkovskej oblasti.

Povch spomenul, že ruské jednotky boli presunuté z Chersonskej oblasti a ďalších nešpecifikovaných miest, aby posilnili charkovský front. (SITA)

Ruský raketový útok zasiahol civilnú infraštruktúru v ukrajinskej Odese, zranenia nehlásili, uviedol gubernátor oblasti.

Útok poškodil administratívnu budovu v priemyselnej zóne, napísal gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper na platforme Telegram.

Dodal, že neboli hlásené žiadne zranenia. Ruský raketový úder zasiahol Odesu aj v pondelok – poškodil sklad a vyžiadal si troch zranených.

Prístavná Odesa je počas vojny na Ukrajine častým cieľom útokov ruských síl, pričom mnohé údery boli zamerané na tamojšie prístavné zariadenia. Rusko opakovane poprelo, že by na Ukrajine cielilo svoje útoky na civilistov alebo civilnú infraštruktúru. (TASR)

Rusko v júli obnoví osobnú vlakovú dopravu do Severnej Kórey po štvorročnej prestávke spôsobenej pandémiou.

Uviedol to Oleg Kožemjako, gubernátor Prímorského kraja na východe Ruska, ktorý s KĽDR susedí. Informuje o tom agentúra Reuters.

Vlaky budú jazdiť z ruského Vladivostoku do severokórejského prístavného mesta Rason, citovala gubernátora ruská tlačová agentúra Interfax. Obnovenie osobnej vlakovej dopravy do KĽDR podľa Kožemjaka ponúkne Rusom možnosť spoznať krásu, prírodu, kultúru i zvyky a tradície Severnej Kórey.

Po spustení invázie na Ukrajinu a následných sankciách, ktoré na Moskvu uvalili západní spojenci Kyjeva, sa Rusko snaží zlepšiť diplomatické a hospodárske väzby s viacerými krajinami v Afrike a Ázii.

Putin minulý týždeň navštívil KĽDR prvýkrát od roku 2000. So severokórejským lídrom Kim Čong-unom podpísal dohodu o komplexnom strategickom partnerstve medzi oboma krajinami. (TASR)

Z ruského zajatia sa domov vrátilo ďalších 90 ukrajinských vojakov, informoval prezident Zelenskyj.

Ukrajinu sa vrátili príslušníci národnej gardy, námorníctva, pozemných síl, teritoriálnej obrany a pohraničníci, pričom sú medzi nimi napríklad obrancovia Mariupoľa a jadrovej elektrárne Černobyľ.

Zelenskyj sa poďakoval Spojeným arabským emirátom za pomoc pri oslobodení vojakov, ako aj ukrajinským orgánom, ktoré sa do toho zapojili.

Rusko tvrdí, že si s Ukrajinou vymenili rovnaký počet vojakov.

Trumpov tím chce donútiť Rusov aj Ukrajincov, aby rokovali. Kyjevu dajú zbrane, len ak ustúpi. (SME)

Ruský minister obrany Belousov varoval v telefonáte amerického ministra obrany Austina pred dodávaním zbraní Ukrajine.

Ministri obrany Ruska a USA spolu rokovali prvýkrát od marca 2023. Pentagon už skôr uviedol, že iniciatíva vzišla z Austinovej strany a jednou z tém rozhovoru bol význam udržania otvorených komunikačných kanálov.

Minister Belousov "zdôraznil nebezpečenstvo ďalšej eskalácie situácie v súvislosti s pokračujúcimi dodávkami amerických zbraní ukrajinským ozbrojeným silám", uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Vzťahy medzi USA a Ruskom sú na najnižšej úrovni od konca studenej vojny v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Spojené štáty nedávno Ukrajine povolili používať nimi dodané zbrane kdekoľvek v prihraničných regiónoch Ruska, odkiaľ ruská armáda útočí na ukrajinské územie. (ČTK)

Námestník ruského ministra zahraničných vecí varuje Západ pred tragickými následkami, ak podcení Rusko v bránení sa.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Rusko je podľa Sergeja Riabkova pripravené presadiť si svoje záujmy v akejkoľvek situácii.

"Nechcem si ani predstaviť, že by sa toto podcenenie mohlo stať tragickým a osudným," uviedol s presvedčením, že Západ si "vybral" konfrontáciu s jadrovou mocnosťou.

"Na to sa dá reagovať rôznymi spôsobmi - rétorickými aj praktickými. Máme prostriedky na to, aby sme Západu odovzdali signály v oblasti jadrového odstrašovania, a to aj v prípade, že naši protivníci nebudú ochotní viesť triezvy dialóg," povedal ruský diplomat.

Súčasne zdôraznil, že by sa nemalo podceňovať nebezpečenstvo, že Západ môže "urobiť chybu", pričom Moskva sa jej podľa neho bude snažiť vyvarovať.

Putin nedávno zopakoval, že zvažuje prehodnotenie jadrovej doktríny Ruska. Súčasná stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – pri jadrovom útoku na Rusko alebo pri útoku konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Putin viackrát pohrozil, že Moskva by mohla v prípade mimoriadnych okolností na svoju obranu použiť jadrové zbrane.

Rusko zároveň obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie, pretože poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov a niektoré z nich sa používajú pri útokoch na ruskom území.

Rusko a Spojené štáty vlastnia spolu približne 90 percent všetkých nukleárnych zbraní na svete. Rusko podľa expertov disponuje najväčšími zásobami jadrových zbraní - má vyše 5500 jadrových hlavíc. (TASR)

Počas protestov podporila Slovákov, zo Slovenska bojuje proti Rusom. Zatiaľ nikam neodchádzam, hovorí Ukrajinka Liza. (The Slovak Spectator)

Minister obrany USA Lloyd Austin telefonoval so svojím ruským náprotivkom Andrejom Belousovom.

Informoval o tom hovorca Pentagonu Patrick Ryder. Išlo o prvý rozhovor šéfov rezortov obrany oboch krajín od vlaňajšieho marca.

Podľa Pentagonu bola jednou z tém rozhovoru aj význam udržania otvorených komunikačných kanálov. Vzťahy medzi USA a Ruskom sú veľmi zlé v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine, ktorej Spojené štáty a ďalšie západné krajiny významným spôsobom pomáhajú s obranou.

Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna odsúdila predĺženie väzby pre rímskokatolíckeho kňaza Andrzeja Juchniewicza.

Toho úrady uväznili po tom, ako vo svojom príspevku na sociálnej sieti zverejnil ukrajinskú vlajku. Podľa správy agentúry AP informuje TASR.

Kňaza zatkli začiatkom mája a obvinili ho z "neoprávnenej demonštrácie", ktorej sa údajne dopustil vyobrazením ukrajinskej vlajky.

Juchniewicz je poľského pôvodu, ale má údajne bieloruské občianstvo. Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a hoci na Ukrajinu nevyslalo vojakov, na svoje územie pustilo ruské jednotky, ktoré následne napadli Ukrajinu.

Kňaza mali tento týždeň prepustiť z väzby, ale podľa nespresnenej katolíckej webovej stránky z Bieloruska, na ktorú sa odvoláva AP, mu úrady bez vysvetlenia predĺžili väzbu do 2. júla.

Organizácia Viasna vo svojom vyhlásení vyzvala bieloruské úrady, aby Juchniewicza a všetkých ďalších politických väzňov prepustili na slobodu a ukončili represie voči disidentom.

Protesty sa v Bielorusku začali po voľbách v roku 2020, v ktorých si prezident Alexander Lukašenko zaistil šieste funkčné obdobie. Západné krajiny označili voľby za zmanipulované.

Odhaduje sa, že polícia zadržali približne 35 000 demonštrantov nespokojných s priebehom volieb. Významné osobnosti bieloruskej opozície buď utiekli z krajiny, alebo ich uväznili - vrátane zakladateľa organizácie Viasna Alesa Biaľackého, nositeľa Nobelovej ceny za mier. (TASR)