Ukrajina Rusko Online: Únia oficiálne otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom

Počas protestov podporila Slovákov, zo Slovenska bojuje proti Rusom. Zatiaľ nikam neodchádzam, hovorí Ukrajinka Liza. (The Slovak Spectator)

Minister obrany USA Lloyd Austin telefonoval so svojím ruským náprotivkom Andrejom Belousovom.

Informoval o tom hovorca Pentagonu Patrick Ryder. Išlo o prvý rozhovor šéfov rezortov obrany oboch krajín od vlaňajšieho marca.

Podľa Pentagonu bola jednou z tém rozhovoru aj význam udržania otvorených komunikačných kanálov. Vzťahy medzi USA a Ruskom sú veľmi zlé v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine, ktorej Spojené štáty a ďalšie západné krajiny významným spôsobom pomáhajú s obranou.

Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna odsúdila predĺženie väzby pre rímskokatolíckeho kňaza Andrzeja Juchniewicza.

Toho úrady uväznili po tom, ako vo svojom príspevku na sociálnej sieti zverejnil ukrajinskú vlajku. Podľa správy agentúry AP informuje TASR.

Kňaza zatkli začiatkom mája a obvinili ho z "neoprávnenej demonštrácie", ktorej sa údajne dopustil vyobrazením ukrajinskej vlajky.

Juchniewicz je poľského pôvodu, ale má údajne bieloruské občianstvo. Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a hoci na Ukrajinu nevyslalo vojakov, na svoje územie pustilo ruské jednotky, ktoré následne napadli Ukrajinu.

Kňaza mali tento týždeň prepustiť z väzby, ale podľa nespresnenej katolíckej webovej stránky z Bieloruska, na ktorú sa odvoláva AP, mu úrady bez vysvetlenia predĺžili väzbu do 2. júla.

Organizácia Viasna vo svojom vyhlásení vyzvala bieloruské úrady, aby Juchniewicza a všetkých ďalších politických väzňov prepustili na slobodu a ukončili represie voči disidentom.

Protesty sa v Bielorusku začali po voľbách v roku 2020, v ktorých si prezident Alexander Lukašenko zaistil šieste funkčné obdobie. Západné krajiny označili voľby za zmanipulované.

Odhaduje sa, že polícia zadržali približne 35 000 demonštrantov nespokojných s priebehom volieb. Významné osobnosti bieloruskej opozície buď utiekli z krajiny, alebo ich uväznili - vrátane zakladateľa organizácie Viasna Alesa Biaľackého, nositeľa Nobelovej ceny za mier. (TASR)

Rusko a Ukrajina si údajne vymenili vojnových zajatcov, sprostredkovali to Emiráty.

Ukrajinská strana zatiaľ výmenu zajatcov nepotvrdila.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že "v dôsledku vyjednávacieho procesu bolo 90 ruských vojakov, ktorí boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve, vrátených z územia ovládaného kyjevským režimom". Výmenou za to sa z ruského zajatia dostalo 90 vojnových zajatcov ukrajinských ozbrojených síl.

Naposledy Moskva a Kyjev informovali o výmene zajatcov 31. mája - uskutočnila sa vo formáte 75 za 75.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vtedy spresnil, že z ruského zajatia sa vrátili príslušníci ukrajinských ozbrojených síl a Národnej gardy, ako aj pohraničníci. Na slobodu sa dostali i štyria civilisti. (TASR)

Ruský útok na Charkovskú oblasť zranil štyroch civilistov, uviedol gubernátor oblasti Synjehubov.

Zranenia utrpeli dve ženy vo veku 40 a 87 rokov a dvaja muži vo veku 56 a 67 rokov. Mužov hospitalizovali.

Moskva zintenzívnila útoky proti Charkovu a Charkovskej oblasti s použitím rakiet, kĺzavých bômb a bezpilotných lietadiel, pričom ničí energetickú infraštruktúru a obeťami sa stávajú civilisti. (SITA, Kyiv Independent)

EÚ kritizovala Rusko za zablokovanie prístupu k desiatkam európskych médií. Věra Jourová označila tento akt za nezmyselnú odvetu. (TASR)

EÚ oficiálne otvorila rokovania o členstve s Moldavskom. Stalo sa tak na medzivládnej konferencii v Luxemburgu. (TASR)

Rok od ťaženia Wagnerovcov: Aké stopy zanechala Prigožinova vzbura na ruskej duši a Putinovom režime, píše Petra Procházková. (SME)

Ruské útoky za uplynulý deň v Doneckej oblasti zabili sedem civilistov, tvrdí šéf vojenskej administratívy Doneckej oblasti.

„Rusi 24. júna zabili sedem obyvateľov Doneckej oblasti, a to piatich v Sloviansku, jedného v meste Kurachove a jedného v meste Toreck," oznámil Filaškin.

Počet civilných obetí v Doneckej oblasti, ktoré má na svedomí ruská armáda, nezahŕňa okupované mestá Mariupoľ a Volnovacha. (SITA, Ukrajinská pravda)

Do Sobraniec smeruje nová zbrojovka, ktorá vytvorí 220 pracovných miest. Ide o investíciu za 14 miliónov eur. (Index)

Spojenci sa zaviazali k ďalšiemu posilneniu ukrajinskej protivzdušnej obrany, oznámil šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba.

"Už ste počuli ohlásenú pomoc od Rumunska, ktoré nám poskytne Patriot. Čoskoro dostaneme ďalšie tieto systémy," uviedol Kuleba.

Dodal, že pre partnerov je „ťažké rozlúčiť sa s Patriotom“, pretože „každý vidí, čo spôsobujú útoky balistickými strelami a obávajú sa, že by ich nemali čím zostreliť“.

"Aj keď je situácia s Patriotom z hľadiska rokovaní o vojenskej pomoci najzložitejšia, s akou som sa stretol, prezident, my diplomati aj kolegovia z armády a ministerstva obrany pracujú na tom, aby sa podarilo posilňovať našu obranu. Výsledky sa dostavia,“ zdôraznil Dmytro Kuleba. (The Guardian)

Najväčšou hrozbou pre Česko aj Európu je Rusko, zhodli sa český prezident Pavel, premiér Fiala a Babiš, šéf hnutia ANO.

"Atmosféra bola do určitej miery iskrivá, to by som asi určite neskrýval," naznačil prezident Petr Pavel.

Aj napriek niektorým rozdielnym pohľadom však bola podľa neho debata konštruktívna a v hlavných princípoch došlo k zhode.

Zástupcovia opozície ani vlády napríklad v žiadnom prípade nespochybňujú dlhodobú prozápadnú orientáciu ČR a pevné ukotvenie v EÚ a NATO, podotkol prezident.

"Zhodli sme sa na tom, že najväčšou hrozbou súčasnosti pre ČR aj Európu je jednoznačne Rusko so svojou agresívnou politikou," zdôraznil.

Rovnaký pohľad mali podľa neho aj na nevyhnutnosť podporovať Ukrajinu v jej boji za obnovu suverenity a územnej celistvosti. "Zároveň sme sa zhodli na tom, že okrem podpory Ukrajiny je nutné paralelne viesť úsilie o mierové riešenie," dodal s tým, že zástupcovia hnutia ANO by v tom chceli postupovať aktívnejšie a rýchlejšie.

"Som rád, že aspoň v týchto základných bodoch nie je medzi hlavnou opozičnou stranou a vládou zásadný rozdiel," doplnil Pavel.

Naposledy sa Pavel, Petr Fiala a Andrej Babiš na hrade stretli začiatkom júna minulého roka pred summitom NATO vo Vilniuse.

Hovorili vtedy aj o obrannej dohode so Spojenými štátmi, o ktorej mali hlasovať poslanci. Pavel vtedy avizoval, že chce v schôdzkach pokračovať, v tomto formáte sa však uskutočnila len jedna.

Neskôr sa prezident pokúšal byť sprostredkovateľom koalície a opozície v téme dôchodkovej reformy. Tieto rokovania však zlyhali po tom, ako na ich pokračovanie hnutie ANO odmietlo prísť. (TASR)

Dúfam, že ich uvidíme za mrežami, komentoval prezident Ukrajiny zatykače na ruského exministra obrany Šojgua a veliteľa Gerasimova.

Medzinárodný trestný súd ich obvinil z vedenia útokov proti civilným objektom a civilistom na Ukrajine. Zároveň ich obvinil z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Podľa Zelenského ruské "barbarské raketové a dronové útoky zabíjajú ľudí a spôsobujú škody po celej Ukrajine".

Na sociálnej sieti X napísal, že každá osoba zodpovedná za tieto útoky musí vedieť, že "spravodlivosti bude učinené zadosť".

Ukrajina v tomto roku zneškodnila 1 953 z 2 277 dronov Šahíd vypustených Ruskom, uviedol veliteľ ukrajinského letectva.

„Protivzdušná obrana zničila asi 86 percent týchto bezpilotných lietadiel,“ oznámil Mykola Oleščuk. (The Guardian)

Odchod európskych bánk z Ruska poškodí západné aj ruské spoločnosti, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov poukázal na mnohé západné podniky, ktoré stále fungujú a využívajú bankové služby v Rusku.

Keďže väčšina veľkých ruských bánk podlieha sankciám Západu v dôsledku invázie na Ukrajinu, zahraničné banky vrátane rakúskej Raiffeisen Bank International a talianskej UniCredit sa stali kľúčovými finančnými mostmi so Západom, čo podporilo ich zisky.

"Vykonávajú pomerne dôležité funkcie pri prevode finančných prostriedkov nielen v záujme našich klientov týchto bánk, ale aj zahraničných klientov," povedal Peskov novinárom.

Bankový dohľad Európskej centrálnej banky požiadal všetky komerčné banky, ktoré majú významné zastúpenie v Rusku, aby urýchlili svoje snahy o znižovanie rizika stanovením jasného plánu na odchod z ruského trhu.

Zvlášť Raiffeisen čelí mimoriadnej kontrole svojich vysokých ruských ziskov a väzieb na Moskvu. Ministerstvo financií USA písomne varovalo banku, že môže byť obmedzený jej prístup do finančného systému USA.

"Nezabúdajte, že v ruskej ekonomike pôsobí veľmi veľa západných podnikov" povedal Peskov.

"Majú obrovské, niekoľkomiliardové investície a väčšina firiem neodišla, ale naďalej pôsobia na tomto trhu. Takže využívajú tieto bankové služby. Ak odídu, tieto spoločnosti budú rovnako poškodené ako naše spoločnosti," upozornil.

Približne 1000 západných spoločností opustilo ruský trh od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, ktorá stála zahraničné spoločnosti viac ako 107 miliárd USD (99,72 miliardy eur) vo forme odpisov a straty príjmov podľa analýzy Reuters.

Peskov v utorok povedal tiež, že najnovšie sankcie Európskej únie (EÚ) proti Rusku boli nezákonné, pričom ich označil za dvojsečnú zbraň, ktorá poškodí aj tie krajiny, ktoré ich uvalili.

Vzťahujú sa totiž aj na ruské projekty v oblasti skvapalneného zemného plynu (LNG), ktoré zasiahnu jeho export. (TASR)

Rusko sa po anexii Krymu v roku 2014 dopustilo porušení ľudských práv, rozhodol Európsky súdny dvor. (TASR)

Rusko obmedzilo prístup zo svojho územia k viac ako 80 médiám z Únie. Na zozname sú aj Denník N a SME. (ČTK)

Ukrajine sa dosiaľ podarilo priviesť naspäť približne 800 detí unesených Ruskom z celkového počtu takmer 20-tisíc.

„Nevieme presný počet detí, ktoré boli odvlečené. Podarilo sa nám zistiť, že ide o približne 20-tisíc detí, z ktorých 800 už bolo vrátených. Existujú aj prípady, keď sa deti a ich opatrovatelia vracajú (z Ruska) do tretích krajín. Je to prebiehajúci proces,“ povedala ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal 17. marca minulého roka zatykač na Putina a komisárku pre práva detí pri úrade ruského prezidenta Mariu Ľvovú-Belovú za nelegálne deportácie tisícok detí z Ukrajiny.

Rusko používa na presun ukrajinských detí na svoje územie najmenej šesť scenárov. Jedným z nich je stanovenie falošnej diagnózy, ktorú dieťa v skutočnosti nemá.

Rusi tiež využívajú na únosy ukrajinských detí aj ďalšie scenáre - najprv zabijú rodičov a potom odvezú deti na svoje územie, odoberú deti priamo z biologickej rodiny, oddelia deti od ich rodín počas takzvaných filtračných operácií či vytvárajú na okupovaných územiach podmienky nevhodné pre život dieťaťa a potom akoby dobrovoľne ponúkajú rodičom, aby ich deti poslali na takzvanú rehabilitáciu alebo odpočinok, z ktorých sa nevracajú domov. (SITA)

Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na ruského exministra obrany Šojgua a šéfa generálneho štábu Gerasimova. (ČTK)

K zásahu poľného skladu munície v ruskej Voronežskej oblasti sa priznala ukrajinská vojenská spravodajská služba.

Tlačová služba vojenského spravodajstva uviedla, že v noci na utorok akciu vykonali príslušníci jej oddelenia aktívnych operácií.

„V noci vypukol požiar na miestach s uloženou muníciou, ktorých celková plocha je 3 500 metrov štvorcových a naďalej horí. Vzhľadom na veľkosť skladovacieho miesta to vyzerá, že tam budú výbuchy ešte dlho," uviedlo ukrajinské vojenské spravodajstvo.

Bezpečnostné zložky prekazili pokus stovky ukrajinských mužov utiecť za hranice v Odeskej oblasti.

Niekoľko organizátorov zatkli. Na Ukrajine platí vojnový stav a muži v brannom veku majú zákaz opustiť krajinu.

Podľa Štátneho úradu pre vyšetrovanie bola v piatok na ceste k hraniciam zastavená skupina 47 mužov v štyroch mikrobusoch, pričom ďalších 53 mužov bolo zadržaných na ceste do "zberného miesta". Hranicu mali prekonať pešo.

Odeská oblasť susedí s Moldavskom. Hranicu so susedným Rumunskom tvorí rieka Dunaj. Všetci muži starší ako 25 rokov, ktorí môžu byť odvedení do armády, boli odovzdaní miestnej vojenskej správe, uviedli vyšetrovatelia.

Prevádzači podľa nich od každého záujemcu o nelegálny prechod hranice vybrali 4 600 až 17-tisíc eur. Osoby, ktoré úteku napomáhali - vrátane jedného policajta - boli zatknuté, uviedol úrad pre vyšetrovanie s tým, že im hrozí až deväť rokov väzenia.

Ruská invázia viedla k tomu, že Ukrajina vyhlásila vojnový stav, všeobecnú mobilizáciu a uzavrela hranice mužom vo veku od 18 do 60 rokov.

Následne podľa pohraničníkov pribudlo prípadov nezákonného prekročenia hranice. Zvyčajne ľudia používajú služby prevádzačov, ktorí klientov prepravujú do susedných krajín cez takzvanú zelenú hranicu.

V polovici mája na Ukrajine začali platiť prísnejšie pravidlá odvodu do armády, ktorými sa Kyjev snaží doplniť stavy po mesiacoch vyčerpávajúcich bojov. (ČTK)

Čína vyzvala EÚ, aby zrušila sankcie voči čínskym spoločnostiam za to, že podľa Bruselu podporujú ruskú vojnu na Ukrajine.

Čína je vždy proti "jednostranným sankciám bez opory v medzinárodnom práve", povedala na tlačovej konferencii hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

Európsky blok uvalil sankcie na 19 čínskych spoločností za ich podporu Ruska vo vojne na Ukrajine.

Zoznam, ktorý bol zverejnený v pondelok 24. júna v Úradnom vestníku EÚ, zahŕňa niekoľko spoločností so sídlom v Hongkongu, ako aj dva globálne satelitné giganty.

Tieto spoločnosti teraz podliehajú drastickým obmedzeniam pri predaji "tovaru a technológií s dvojakým použitím, ktoré by sa mohli použiť na posilnenie ruského obranného a bezpečnostného sektora".

Mao Ning na pravidelnom tlačovom brífingu v Pekingu uviedla, že ide o "bežnú výmenu a spoluprácu" medzi čínskymi a ruskými podnikmi.

"Vyzývame európsku stranu, aby odvolala sankcie a prijala potrebné opatrenia na rázne presadzovanie legitímnych práv a záujmov čínskych podnikov," dodala.

EÚ vo svojom 14. balíku sankcií proti Rusku pridala 61 nových spoločností na zoznam subjektov obvinených z priamej "podpory ruského vojensko-priemyselného komplexu", čím sa ich celkový počet zvýšil na 675.

Medzi nováčikmi na zozname sú dvaja hlavní hráči v čínskom satelitnom priemysle, ktorí sa podieľali na predaji satelitov a satelitných snímok súkromnej Wagnerovej skupine žoldnierov, ktorá bojuje na strane Ruska.

Vyšetrovanie AFP vlani v októbri odhalilo, že Wagnerova skupina v roku 2022 podpísala zmluvu v hodnote viac ako 30 miliónov USD (27,96 milióna eur) s čínskou firmou Beijing Yunze Technology Co Ltd na získanie dvoch satelitov s vysokým rozlíšením a použitie ich snímok.

Zmluva bola podpísaná v novembri 2022, viac ako pol roka po invázii Moskvy na Ukrajinu, v ktorej Wagnerova skupina zohrala na bojisku kľúčovú úlohu.

Ďalšou spoločnosťou je Head Aerospace Technology, ktorá predáva satelitné snímky a v roku 2023 bola zaradená na sankčný zoznam USA za zásobovanie Wagnerovej skupiny.

Hoci Čína nedodáva Rusku priamo zbrane, USA a Európa ju obviňujú z predaja komponentov a vybavenia ruskému vojenskému priemyslu. Peking to popiera.

Okrem 19 čínskych firiem pridal Brusel na zoznam aj deväť spoločností z Turecka, dve z Kirgizska, jednu z Indie, jednu z Kazachstanu a jednu zo Spojených arabských emirátov. Približne polovicu zo 61 subjektov pridaných na sankčný zoznam EÚ tvoria spoločnosti so sídlom v Rusku. (TASR)

Prvá zásielka munície z českej iniciatívy je už na Ukrajine, potvrdil český premiér Petr Fiala.

"Prvá zásielka munície z našej iniciatívy pred časom dorazila na Ukrajinu. Robíme, čo je potrebné," napísal predseda českej vlády.

Množstvo odoslanej munície nespresnil.

V máji uviedol, že do iniciatívy sa dosiaľ zapojilo 15 členských krajín EÚ a NATO, ktoré do nej prispeli celkovou čiastkou viac než 1,6 miliardy eur. Počas svojej aprílovej cesty do Spojených štátov povedal, že k Česku sa pripojilo celkovo asi 20 krajín, vďaka ktorým môže Kyjev aktuálne dostať 500 000 kusov delostreleckej munície a ďalšie dodávky budú nasledovať.

Dodal, že "neexistuje dôvod", prečo by ČR v rámci tohto projektu nemohla doručiť ďalší milión kusov počas nasledujúcich 12 mesiacov.

Česká republika sa svojou iniciatívou snaží urýchlene zohnať muníciu pre Ukrajinu z mimoeurópskych štátov, pričom na Západe hľadá spojencov na jej financovanie. S týmto návrhom prišiel Fiala na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli začiatkom februára.

Český prezident Petr Pavel neskôr na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v polovici februára informoval o možnosti zakúpiť v tretích krajinách 800 000 delostreleckých granátov pre Ukrajincov brániacich sa pred ruskou agresiou.

Rusko uzavrie s Iránom dohodu o komplexnej spolupráci, tvrdí ruský rezort diplomacie.

„Očakávame, že táto dohoda bude podpísaná vo veľmi blízkej budúcnosti, keďže znenie dohody je takmer dokončené," povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko.

Začiatkom júna ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že práce na dohode boli dočasne pozastavené, zatiaľ čo Irán uviedol, že v príprave nového paktu nedošlo k žiadnej prestávke. (The Guardian)

Je NATO pripravené na vojnu? Na papieri áno, realita je horšia. Odborníci odhaľujú pre summitom slabiny aliancie. (Hospodárske noviny)

Indický premiér Narénda Módí aj predseda Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás prídu do Ruska.

Oznámil to poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničné záležitosti Jurij Ušakov s tým, Módího návšteva sa pripravuje, dátum však neoznámil. Agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá a diplomatické zdroje píše o júlovom termíne.

Kremeľ v marci uviedol, že Módí má pozvanie na návštevu Ruska, počas ktorej sa má stretnúť aj s Putinom.

Ušakov nespresnil ani okolnosti Abbásovej návštevy, uviedol však, že termín je už dohodnutý. Rusko tvrdí, že chce pomôcť vyriešiť konflikt na Blízkom východe, píše Reuters. Mier podľa Moskvy nebude možné dosiahnuť bez vzniku palestínskeho štátu.

Dôležitosť Indie ako obchodného partnera Moskvy sa zvýšila po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. India aj Čína sú dôležitými odberateľmi ruskej ropy po tom, ako boli v dôsledku sankcií USA a ich spojencov zastavené jej dodávky na väčšinu západných trhov.

India počas Módího pôsobenia vo funkcii ruskú inváziu na Ukrajine neodsúdila a zdôrazňuje potrebu mierového riešenia konfliktu. (TASR, The Guardian)

Knižný boom na Ukrajine je odpoveď na ruskú agresiu, ktorá útočí proti ukrajinskej kultúre. Píše Ivan Jackanin. (SME)

Súd vo Švajčiarsku odsúdil štyroch bankárov, ktorí pomohli priateľovi ruského prezidenta Putina uložiť peniaze v bankách.

Štyria bývalí zamestnanci švajčiarskej divízie ruskej Gazprombank minulý rok požiadali najvyšší súd v Zürichu o zrušenie rozsudku súdu nižšieho stupňa.

Traja Rusi a jeden švajčiarsky občan pomohli v rokoch 2014 až 2016 koncertnému violončelistovi Sergejovi Rolduginovi, ktorého švajčiarska vláda nazvala "Putinova peňaženka" a ktorý je krstným otcom najstaršej Putinovej dcéry, uložiť na švajčiarske účty milióny frankov.

Bankárov, ktorých mená neboli zverejnené na základe švajčiarskych obmedzení, uznal okresný súd v Zürichu v marci 2023 za vinných a uložil im pokuty v celkovej výške viac ako 450 000 švajčiarskych frankov (469 437,24 eura).

Obžaloba tvrdila, že muži neurobili dosť pre to, aby určili totožnosť skutočného vlastníka finančných prostriedkov a že je nepravdepodobné, žeby Roldugin mohol mať také príjmy.

Podľa švajčiarskeho práva je potrebné objasniť, ako mohol Roldugin dostávať na svoje účty dividendy vo výške 5 až 7 miliónov CHF ročne a ako získal podiel vo výške 20 percent v mediálnej spoločnosti s hodnotou viac ako 100 miliónov CHF, uviedol v utorok súd.

Sudca Beat Gut poznamenal, že nie je možné "pasívne akceptovať" tvrdenia, že Roldugin dostával také mzdy a pôžičky. Podľa neho bol využívaný na krytie skutočných vlastníkov peňazí.

Najmä tvrdenie, že získal tieto financie prostredníctvom pôžičiek, naznačovalo, že ide o tzv. bieleho koňa. (TASR)

Na fronte v Doneckej oblasti sú v početnej presile okupanti, ale ukrajinská armáda už netrpí vážnym nedostatkom munície.

Jedna z ukrajinských jednotiek potvrdila, že využíva samohybnú húfnicu M-109 už podľa potreby a dostáva dostatok delostreleckých granátov kalibru 155 mm.

„Strelivo sme predtým mali na prídel. Malo to dopad na našu pechotu. Rusi sa mohli približovať zo všetkých strán, čo vyčerpávalo našich vojakov. Teraz už pracujeme dobre," povedal reportérovi televízie Reuters 46-ročný veliteľ jednotky Vasyľ. (The Guardian)

Aj mierový plán, ktorý by navrhol Donald Trump, by musel zohľadňovať realitu na bojisku, vyhlásil hovorca Kremľa.

"Hodnota akéhokoľvek plánu spočíva v detailoch a v tom, či zohľadňuje situáciu na bojisku," povedal Dmitrij Peskov s tým, že ruský prezident Vladimir Putin je stále otvorený rokovaniam.

Agentúra Reuters v utorok informovala, že dvaja poradcovia predložili Trumpovi plán na ukončenie vojny na Ukrajine v prípade jeho víťazstva v novembrových prezidentských voľbách. USA by mali v rámci tohto plánu podľa agentúry Ukrajine povedať, že jej dodajú viac zbraní, len ak vstúpi do mierových rokovaní.

Hovorca Kremľa zároveň pripomenul, že Putin nedávno predstavil vlastnú mierovú iniciatívu, ktorú však odmietli Západ aj samotná Ukrajina.

Putinov poradca Jurij Ušakov v utorok povedal, že mierové návrhy ruského prezidenta by mohli okamžite zastaviť konflikt na Ukrajine.

Šéf Kremľa v polovici júna vyhlásil, že Rusko je pripravené začať mierové rokovania hneď "zajtra" a zastaviť paľbu, ak Ukrajina stiahne svojich vojakov zo Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, na ktoré si Rusko nárokuje, pripomína Reuters.

Ukrajina však tvrdí, že mier môže nastať len po úplnom odchode ruských síl z jej územia a obnovení jej územnej celistvosti. (TASR)

Ukrajinci získali späť pozície pri Vovčansku a obci Starysja v Charkovskej oblasti, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Ide o sídla hneď pri hraniciach s ruskou Belgorodskou oblasťou.

Ruské sily postupovali pri Siversku a Torecku v Doneckej oblasti.

Analytici na základe informácií od ukrajinskej vojenskej rozviedky napísali, že západná vojenská pomoc síce prúdi na Ukrajinu, ale minimálne do konca júla nedosiahne rozsah, ktorý by výrazne ovplyvnil situáciu na fronte.

Rusko udrelo dronmi v Dnepropetrovskej oblasti na Nikopol a Marhaneckú hromadu.

Mahrhanecká hromada je ukrajinské označenie pre administratívnu jednotku zahŕňajúcu napríklad mesto a priľahlé dediny.

Obe miesta sa nachádzajú v Dnepropetrovskej oblasti blízko frontovej línie. Podľa oblastného šéfa Serhyja Lysaka drony spôsobili škody na infraštruktúre a zničili auto, nie sú ale hlásenia žiadne zranenia.

Ukrajinská pravda ďalej uvádza, že za uplynulý deň zomrelo vo východoukrajinskej Doneckej oblasti sedem civilistov a ďalších 49 ich bolo zranených kvôli ruským útokom.

Doneckou oblasťou prechádza frontová línia. Doteraz posledné civilné obete tam sú hlásené z miest Slovjansk, Kurachove a Toreck. (ČTK)

Ukrajina sa sama rozhoduje a vyberá ciele svojich útokov. Tak reagovalo americké ministerstvo obrany na obvinenia Kremľa.

Rusko vyhlásilo, že USA sú zapojené do „hybridnej vojny“ a riadia ukrajinské útoky na polostrov Krym.

„Je dôležité si uvedomiť, prečo sme sa dostali do tejto situácie a kto vedie ilegálnu inváziu. Ak sa Rusko obáva ďalších strát, malo by okamžite zastaviť túto vojnu a vrátiť Ukrajine územie," povedal Pat Ryder, tlačový tajomník amerického ministerstva obrany.

Ruské ministerstvo obrany predtým informovalo o útoku údajne na civilnú infraštruktúru mesta Sevastopol taktickými raketami ATACMS dodanými USA. Údajne zahynuli štyria civilisti a ďalších 150 utrpelo zranenia.

Ruská fregata Admiral Gorškov vykonala v Atlantickom oceáne cvičenie zamerané na hľadanie ponoriek s použitím vrtuľníka.

Posádka vrtuľníka si precvičila "taktické techniky pre hľadanie a stopovanie ponoriek v Atlantickom oceáne," uviedol ruský rezort obrany vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.

Piloti vrtuľníka vykonali vo vzdialenosti viac než 50 kilometrov od fregaty súbor manévrov zameraných na hľadanie ponoriek. Celkovo pristál vrtuľník počas cvičenia päťkrát na palube ruskej vojnovej lode.

Fregata Admiral Gorškov i ponorka Kazaň na jadrový pohon dorazili v polovicu júna do Havany na Kube po tom, čo v Atlantickom oceáne absolvovali cvičenia na použitie vysokopresných rakiet.

USA aj Kuba vtedy uviedli, že táto zastávka nepredstavuje žiadnu hrozbu pre región, ale všeobecne sa považuje za ruskú demonštráciu sily v súvislosti s pretrvávajúcim vysokým napätím na pozadí vojnového konfliktu na Ukrajine. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 536 840 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas pondelka prišli Rusi o 1 180 vojakov, štyri tanky, 18 bojových obrnených vozidiel, 35 delostreleckých systémov a 58 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 035 tankov, 15 431 bojových obrnených vozidiel, 19 362 vozidiel a palivových nádrží, 14 281 delostreleckých systémov, 1 108 odpaľovacích raketových systémov, 863 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 359 lietadiel, 11 413 dronov, 2 324 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 403 kusov špeciálnej techniky.

Ruské úrady tvrdia, že po ukrajinských útokoch na juhoruskú Belgorodskú oblasť utrpeli zranenia štyria ľudia.

Nad oblasťou bolo zničených najmenej šesť dronov vypustených Ukrajinou, uviedol tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov na platforme Telegram. Dvaja ľudia pritom podľa neho údajne utrpeli zranenia v dôsledku šrapnelov.

Ďalšia osoba utrpela zranenia po zostrelení dronu nad oblastnou metropolou Belgorod, a štvrtá žena sa zranila v jednej z dedín, dodal Gladkov.

V dôsledku dronových útokov zostali podľa neho poškodené viaceré budovy i vozidlá.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila nad územím krajiny v noci na utorok dovedna 29 dronov, uviedli tamojšie tlačové agentúry.

"Protivzdušné systémy zničili 29 dronov v Belgorodskej oblasti a jeden vo Voronežskej oblasti," oznámilo ruské ministerstvo vnútra.

Agentúra Reuters pripomína, že informácie nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Obe strany konfliktu odmietajú zámerné cielenie na civilistov.

Ukrajinka Taisiya si nevedela predstaviť život v Bratislave. V meste dnes pomáha iným, hoci sama bude pomoc potrebovať. (The Slovak Spectator)

USA pomôžu ukrajinským základným školám vytlačiť vyše tri milióny nových učebníc.

"Ruský útok z 23. mája 2024 zničil tlačiareň Faktur-Druk v Charkove, jednu z najväčších tlačiarní v Európe," informoval poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Dodal, že Rusko takýmito útokmi na tlačiarne v celej krajine "útočí na ukrajinský vzdelávací systém".

Spojené štáty podľa jeho slov poskytnú Kyjevu ešte pred začiatkom školského roka "pomoc s tlačením viac ako troch miliónov učebníc pre žiakov ukrajinských základných škôl".

Učebnice sa budú vyrábať na Ukrajine, americká pomoc pri ich tlačení bude poskytnutá prostredníctvom Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID). "Náš odkaz je jasný: budeme aj ďalej stáť pri ukrajinskom národe, ktorý sa bráni proti barbarskej agresívnej vojne Ruska," dodal Sullivan. (TASR)