Meloniovej vplyv rastie. Po úspešných eurovoľbách sa z nej stáva popredná hráčka v EÚ

Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.

Na selfie, ktorú zverejnila v nedeľu, sa talianska líderka usmieva a rukami ukazuje znak V ako „víťazstvo“ a la Winston Churchill. Lesk v jej očiach vyjadruje nával hrdosti – a prečo by aj nebola hrdá? Ak si totiž niekto v Európe vyslúžil odôvodnené právo na politické vychvaľovanie, je to práve Giorgia Meloniová.

Meloniovej tvrdá pravicová strana Bratia Talianska dosiahla vo voľbách do Európskeho parlamentu výrazné zisky, zatiaľ čo strany francúzskeho premiéra Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza utrpeli zdrvujúce porážky.

Tento triumf znamená, že summit skupiny siedmich krajín v Apúlii, kde momentálne hostí svetových lídrov vrátane amerického prezidenta Joea Bidena, sa u nej nesie na vlne víťazstva.

Len za osemnásť mesiacov na čele vlády Meloniová ukázala, ako si krajne pravicový líder môže získať priazeň Západu. V elegantnom ružovom nohavicovom kostýme Meloniová vo štvrtok s úsmevom a vtipnými poznámkami vítala prichádzajúcich svetových lídrov. Zdržanlivejšie pôsobila akurát pri vítaní Macrona, s ktorým si nie je až taká blízka.

Počas spoločného fotografovania stála v strede a na zábere je jedinou ženou - líderkou krajiny.

Popredné miesto v Európe

Podľa predstaviteľov oboznámených s rokovaniami, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohli hovoriť o citlivých diplomatických záležitostiach, sa Meloniová usilovala dať G7 konzervatívnu povahu a tvrdo tlačila na zmenu formulácie obsiahnutej v minuloročnom komuniké G7, aby sa vylúčila priama zmienka o potratoch alebo reprodukčných právach.

Dosiahla čiastočné víťazstvo - slovo „potrat“ sa v tohtoročnom dokumente nebude opakovať. Po intenzívnom tlaku Spojených štátov, Francúzska a ďalších krajín sa však v komuniké na rok 2024 zopakuje podpora minuloročnej formulácie a konkrétne podpora sexuálnych a reprodukčných práv žien, uviedli úradníci.

Meloniovej volebný úspech posunul Taliansko na popredné miesto v Európe, čím sa dostala do pozície, v ktorej môže formovať regionálnu politiku a plniť ciele svojej vlády, ktorými sú obmedzenie nákladných opatrení v oblasti klímy a sprísnenie boja proti nelegálnej imigrácii.

Očakáva sa, že na zasadnutí G7 vyzdvihne migráciu na celosvetovú úroveň a predstaví svoju obľúbenú zahraničnú politiku: investície v Afrike, ktoré by mohli vytvoriť hospodárske príležitosti a v konečnom dôsledku presvedčiť ľudí, aby nenastupovali na vratké lode do Európy.

„Od mojich kolegov som dostala veľkú podporu pre taliansky plán pre Afriku,“ povedala novinárom v prvý deň trojdňového summitu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Krajná pravica porazila Macrona, ten položil vládu. Radikáli môžu mať aj post premiéra Čítajte 

Meloniová v mnohých ohľadoch vzdorovala nepriazni osudu. Predtým, ako sa v roku 2022 dostala k moci a vytvorila najtvrdšiu pravicovú vládu od čias Benita Mussoliniho, malo Taliansko malo za 77 rokov 69 vlád. Ak desiatky mužských premiérov neboli schopné udržať sa pri moci celé volebné obdobie, prečo by sa prvej ženskej líderke krajiny malo dariť lepšie?

Napriek tomu nielenže prežila, ale ešte sa jej aj darí. V minulotýždňových nedeľňajších voľbách do Európskeho parlamentu jej strana v porovnaní s posledným kolom v roku 2019 viac ako štvornásobne zvýšila svoj zisk - Meloniová je tak najsilnejšou talianskou líderkou od čias jej mentora, niekdajšieho miliardára a playboya Silvia Berlusconiho.

Macron, s ktorým si nikdy celkom nesadla, po volebnej porážke vypísal predčasné voľby do francúzskeho Národného zhromaždenia a môže sa dočkať toho, že nacionalisti zvíťazia a budú ho brzdiť až do roku 2027, keď sa skončí jeho mandát.

Scholz odmietol výzvy na predčasné voľby v Nemecku, ale on a jeho „semaforová“ koalícia boli vážne oslabení. A hoci sa Veľká Británia po brexite zúčastnila na hlasovaní v Európskom parlamente, chystá sa na vlastné voľby - s očakávanou zmenou vlády.

„Som hrdá na to, že sa tento národ bude prezentovať na G7, v Európe, s najsilnejšou vládou zo všetkých,“ povedala Meloniová svojim priaznivcom po skončení eurovolieb.

Neochvejná bašta tvrdej pravice

Meloniovej kritici upozorňujú, že talianska stredoľavá Demokratická strana pod vedením Elly Schleinovej - bývalej politickej dobrovoľníčky amerického prezidenta Baracka Obamu - tiež dosiahla v európskych voľbách nadpriemerné výsledky a ako opozičná sila by teraz mohla pre Meloniovú predstavovať vážnejšiu výzvu.

Meloniová však zvládla svojho azda najhrozivejšieho nepriateľa: svojho podpredsedu vlády Mattea Salviniho, ktorý už dlho túži po najvyššom talianskom poste. Jeho strana Liga, ktorú do volieb viedol armádny generál označovaný za fašistu aj za homofóbne a rasistické výroky, v hlasovaní veľkolepo prepadla.

Strana Bratia Talianska tak zostáva neochvejnou baštou tvrdej pravice v krajine. Trojfarebný plameň v jej logu pripomína dnes už neexistujúcu stranu zloženú z politických pozostatkov Mussoliniho fašistov. Meloniová však trvá na tom, že nie je neofašistka.

Na rozdiel od mnohých krajne pravicových lídrov si osvojila nuansy. Napríklad nepopiera vedecké poznatky o klimatickej zmene, ale trvá na tom, že úsilie bojovať proti nej by nemalo poškodiť hospodárstvo.

Napriek tomu jej kroky zamerané na zavedenie konzervatívnej povahy v kultúre, obmedzenie práv LGBTQ+ a jej neschopnosť odsúdiť používanie fašistických pozdravov talianskymi extrémistami naznačujú, že je možno viac napravo, ako je ochotná priznať.

Meloniová je „súčasťou kultúrnej vojny, ktorá prebieha v celom západnom svete“, povedala Lucia Annunziata, známa talianska televízna novinárka a bývalá vedúca pracovníčka televízie, ktorá získala kreslo pre Demokratickú stranu v Európskom parlamente.

Na medzinárodnej úrovni sa Meloniová šikovne vyhla osudu svojho neliberálneho spojenca, maďarského Viktora Orbána, ktorý si síce vyslúžil pochvalu od bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ale v Európe a Spojených štátoch bol zväčša ostrakizovaný.

Na rozdiel od Orbána v otázke Ruska súznie s Bruselom a Washingtonom - podporuje tvrdé sankcie proti Moskve a vojenskú pomoc Ukrajine. Tento postoj jej umožnil nadviazať plodné pracovné vzťahy, a to aj s Bidenom, ktorý ju počas jednej z jej dvoch návštev v Bielom dome pobozkal na temeno hlavy.

Zahraničná politika Meloniovej jej pomohla „stať sa súčasťou vnútorného kruhu v Európe, vyhnúť sa akejsi izolácii v Orbánovom štýle a získať oveľa lepšie zaobchádzanie zo strany vedúcich predstaviteľov Európskej únie, než by sa za normálnych okolností správali k niekomu s jej politickým rodokmeňom“, povedal Jeromin Zettelmeyer, riaditeľ bruselského think-tanku Bruegel.

Facka francúzsko-nemeckej osi

Na celom kontinente sa teraz hovorí o tom, že budúcnosť Európy by mohli formovať tri konzervatívne političky: Meloniová, stredopravá predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a francúzska nacionalistka Marine Le Penová, ktorá nabrala na sile pred pravdepodobnou prezidentskou kandidatúrou v roku 2027.

Voľby do Európskeho parlamentu priniesli „ružovú Európu, pretože jej budúcnosť je v rukách troch žien“, povedal Ferruccio De Bortoli, bývalý šéfredaktor talianskeho denníka Corriere della Sera.

Poznamenal, že Meloniová bola jedinou líderkou veľkej európskej krajiny, „ktorá vyšla víťazne z európskych volieb, ktoré dali facku francúzsko-nemeckej osi, najmä Macronovi“.

Budúcnosť von der Leyenovej ako predsedníčky Komisie závisí od politických obchodov v nasledujúcich dňoch, ale s Meloniovou dobre spolupracovala, a to aj na dohode s Tuniskom o potláčaní migrantov. Ak prekoná prekážky - vrátane údajného odporu Macrona - a zostane vo funkcii, niektorí analytici sa domnievajú, že nemecká konzervatívkyňa by mohla s Meloniovou uzavrieť ešte užšie spojenectvo.

Avšak von der Leyenová tiež nemusí riskovať takúto dohodu. Keď sa objavili výsledky volieb, varovala, že centristickí politici budú musieť zachovať stabilitu zoči-voči extrémistickým ziskom. Napriek najlepším pokusom Meloniovej je jej strana niektorými vedúcimi hlasmi v Európe stále považovaná za toxickú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Macron prehral, Orbán má súpera a zelená dohoda problém. Čo ukázali eurovoľby Čítajte 

Von der Leyenová „nepotrebuje hľadať podporu Bratov Talianska alebo dokonca podporu Giorgie Meloniovej“, povedal Jean-Claude Juncker, bývalý predseda Európskej komisie, pre taliansky denník La Stampa. Meloniovej stranu označil za súčasť krajnej pravice.

Tvrdá pravica v Európe je notoricky rozdelená. Jej sila vo Francúzsku by však mohla Meloniovej pomôcť, keďže sa snaží presadiť väčšiu nezávislosť od bruselských byrokratov a zmeniť regionálne politiky, ako je napríklad plánované postupné ukončenie používania spaľovacích motorov v Európe do roku 2035.

Kritici Meloniovej sa obávajú, že jej úspech by mohol posunúť hranicu toho, čo znamená byť „pravicový“ v Európe, smerom k netolerancii a neliberalizmu.

Síce neútočila na súdy alebo právny štát takým spôsobom ako napríklad Orbán v Maďarsku, či tvrdí pravicoví lídri v Poľsku pred minuloročnou výmenou vlády, ale žalovala kritických novinárov a intelektuálov za urážku na cti. Jej vláda tiež obmedzila sociálne práva.

Podporila legislatívu, ktorá by viedla ku kriminalizácii párov rovnakého pohlavia využívajúcich medzinárodné náhradné materstvo - náhradné materstvo v Taliansku je už zakázané. V apríli schválili obe komory talianskeho parlamentu vládou podporovaný zákon, ktorý umožní vstup aktivistov proti potratom na kliniky plánovania rodiny.

„V najhoršom prípade môže Meloniovej úspech Európu nakaziť túžbou vrátiť práva LGBTQ+ späť,“ povedal Gabriele Piazzoni, generálny tajomník najväčšej talianskej skupiny na ochranu práv homosexuálov Arcigay. „Tieto útoky ohrozujú úroveň spoločenskej akceptácie, ktorú táto krajina dosiahla.“