Ukrajina Rusko Online: Rusko sa podľa Syrského snaží vyčerpať Ukrajincov predtým, než dostanú stíhačky F-16

Kanada si nemyslí, že je vhodný čas na opätovné vyslanie kanadských vojenských inštruktorov na Ukrajinu.

Uviedol to kanadský minister obrany Bill Blair.

Blair hovoril s novinármi po stretnutí ministrov obrany NATO minulý týždeň, na ktorom bolo dohodnuté, že Aliancia prevezme väčšiu úlohu pri koordinácii dodávok zbraní na Ukrajinu.

"Rokovalo sa o misii NATO na posilnenie výcviku. Podľa môjho názoru nie sú v súčasnosti vhodné okolnosti pre vyslanie kanadských inštruktorov na Ukrajinu," povedal Blair.

"Myslím si, že v súčasnosti existuje celkom pochopiteľné znepokojenie týkajúce sa rozšírenia výcvikovej misie na Ukrajinu," dodal šéf kanadského rezortu obrany.

Kanada pomohla od roku 2015 s prípravou viac ako 40-tisíc ukrajinských vojakov. (TASR)

Šéf NATO Stoltenberg obvinil Čínu zo spolupráce s Ruskom. Varoval ju pred sankciami, pokiaľ nezmení svoje smerovanie.

Stoltenberg pricestoval do Spojených štátov v súvislosti s júlovým summitom NATO, ktorý sa bude konať pri príležitosti 75. výročia jeho založenia. Ďalšou témou bude podpora pre Ukrajinu vo vojne proti Rusku.

Exprezident Donald Trump ako kandidát republikánskej strany má totiž v porovnaní s prezidentom Joeom Bidenom skeptický postoj k podpore Ukrajiny.

Generálny tajomník NATO pred stretnutím s prezidentom Joeom Bidenom venoval pozornosť aj Číne. Obvinil ju zo spolupráce s Ruskom a podpory ruského obranného priemyslu, čím zhoršuje konflikt na Ukrajine.

Prezident Si Ťin-pching "sa snaží vytvoriť dojem, že sa v rámci konfliktu drží v úzadí, aby sa tak vyhol sankciám a zabezpečil plynulý chod obchodov," uviedol šéf NATO a dodal, že Čína svojimi krokmi aj napriek tomu podporuje konflikt a zároveň sa snaží udržať dobré vzťahy so Západom.

"Peking nemôže mať oboje. V nejakom bode, pokiaľ nezmení svoje smerovanie, musia spojenci žiadať kompenzáciu," dodal Stoltenberg.

Čína na podobné vyjadrenia reaguje, že ani jednej krajine v rámci konfliktu neposiela smrtiace zbrane na rozdiel od krajín Západu. (TASR)

Ukrajinci bránia západné demokracie a dávajú nám šancu pripraviť sa na novú a dlhú studenú vojnu. Píše Matia Lenická. (SME)

Ruský prezident odvolal štyroch námestníkov ministra obrany a do jednej z funkcií vymenoval svoju príbuznú.

Putin z funkcie námestníkov odvolal Nikolaja Pankova, Ruslana Calikova, Tatianu Ševcovovú a Pavla Popova, vyplýva z dekrétu, ktorý zverejnil Kremeľ. Do funkcie vymenoval Annu Civiľovovú.

Novým prvým námestníkom ministra obrany Andreja Belousova sa stal Leonid Gornin, ktorý bol doteraz prvým námestníkom ministra financií. Za novú námestníčku ministra obrany bola vymenovaná aj Civiľovová, ktorá je podľa ruských médií dcérou Putinovho bratranca. Bude zodpovedná za zlepšenie sociálnej podpory príslušníkov armády. Jej manžel je minister energetiky Sergej Civiľov.

Civiľovová viedla aj fond na podporu rodín vojakov bojujúcich na Ukrajine a v roku 2022 na ňu Británia uvalila sankcie. Do funkcie námestníkov na ministerstve obrany Putin okrem nej vymenoval aj Pavla Fradkova, syna niekdajšieho ruského premiéra Michaila Fradkova, a Olega Savelieva.

Putin v máji vymenoval za nového ministra obrany ekonóma bez vojenských skúseností a bývalého vicepremiéra Belousova, ktorý vo funkcii po mnohých rokoch nahradil Sergeja Šojgua.

Zmenami na ministerstve sa podľa agentúry Reuters Putin snaží vyčistiť ho od korupcie a plytvania a efektívnejšie využiť vojnovú ekonomiku Ruska. (TASR)

Rusko zintenzívňuje útoky s cieľom vyčerpať ukrajinské jednotky predtým, ako dostanú stíhačky F-16. 

Na sociálnych sieťach to uviedol vrchný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

V posledných mesiacoch získali ruské sily bojovú prevahu predovšetkým z dôvodu nedostatku vojakov a munície v ukrajinskej armáde. Najmä na východe krajiny sa Rusom podarilo obsadiť desiatky ukrajinských obcí.

"Nepriateľ si je dobre vedomý, že v dôsledku postupného získavania značného množstva zbraní a vojenskej techniky od našich partnerov, príletu prvých lietadiel F-16, určených na posilnenie protivzdušnej obrany, bude čas hrať v náš prospech a jeho šanca na úspech sa zníži," napísal Syrskyj na svojom účte na Telegrame.

"Preto ruské vojenské velenie v súčasnosti vynakladá všetko úsilie, aby zvýšilo intenzitu bojových akcií a geograficky ich rozšírilo s cieľom maximálne vyčerpať naše jednotky, narušiť výcvik záloh a zabrániť prechodu k aktívnym útočným operáciám," napísal Syrskyj, ktorý sa podľa svojich slov vrátil z týždeň trvajúcej obhliadky ukrajinských jednotiek na východnom fronte. (ČTK)

Ukrajine sa nepodarilo dosiahnuť dohodu so skupinou držiteľov dlhopisov o reštrukturalizácii dlhu.

Výška dlhu je približne 20 miliárd USD (18,67 miliardy eur). Hrozí jej tak riziko nesplatenia štátneho dlhu, tzv. default.

V auguste sa končí dohoda s držiteľmi dlhopisov, ktorá Ukrajine umožňovala pozastaviť platby po ruskej invázii v roku 2022. Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko povedal, že rozhovory budú pokračovať a očakáva, že vláda dosiahne dohodu do 1. augusta.

Formálne rokovania s výborom držiteľov dlhopisov prebiehajú už takmer dva týždne. Ukázalo sa však, že vládny návrh a protinávrh držiteľov dlhopisov sú na míle vzdialené.

Vláda vo vyhlásení uviedla, že aj keď Ukrajina a veriteľský výbor nedospeli k dohode o podmienkach reštrukturalizácie, budú pokračovať v konštruktívnych diskusiách prostredníctvom svojich poradcov. A budú pokračovať aj bilaterálne diskusie s inými investormi.

Vo vládnom vyhlásení sa ďalej uvádza, že táto skupina veriteľov je držiteľom zhruba 20 percent nesplatených dlhopisov. (TASR)

Najmenej 12 ukrajinských civilistov utrpelo zranenia v dôsledku ruského útoku na civilnú infraštruktúru v Poltavskej oblasti.

Medzi zranenými sú aj dve deti. Uviedol to gubernátor oblasti Filip Pronin, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Najmenej troch ľudí hospitalizovali. (SITA)

70 percent obyvateľov Ukrajiny súhlasí s tým, aby Zelenskyj zostal na poste hlavy štáty až do konca stanného práva.

Vyplýva to z nedávneho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

V rámci jednotlivých ukrajinských regiónov so zotrvaním Zelenského vo funkcii súhlasí 65 až 74 percent respondentov. Znamená to, že nijaká oblasť krajiny jeho legitimitu nespochybňuje. Okrem toho s výkonom Zelenského na poste hlavy štátu je spokojná viac ako polovica Ukrajincov.

Ukrajinská armáda za ostatný mesiac a pol na Kryme zničila približne 15 ruských systémov protivzdušnej obrany.

Informuje o tom správa ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu.

Terčom ukrajinských útokov boli ruské prápory protivzdušnej obrany vybavené systémami S-300, S-350 a S-400.

Kyjev zlikvidoval desiatky odpaľovacích zariadení týchto systémov, viac ako 15 radarových staníc a viac ako desať veliteľských stanovíšť.

„Ozbrojené sily Ukrajiny pokračujú v ničení ruských okupantov a približujú deň oslobodenia ukrajinského Krymu,“ uviedlo Centrum pre strategickú komunikáciu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské sily sa snažia na Ukrajine dobyť rozsiahlejšie územie skôr, než prídu stíhačky F-16, tvrdí šéf ukrajinských síl.

Rusko postupuje v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ale aj na juhu. Kyjev sa frontové línie snaží udržať, hoci ho sužuje nedostatok vojakov aj munície.

Uviedol to hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Olexandr Syrskyj.

"Nepriateľ si je dobre vedomý, že v dôsledku postupného získavania značného množstva zbraní a vojenskej techniky od našich partnerov a príchodu prvých stíhačiek F-16, ktoré posilnia našu protivzdušnú obranu, bude čas hrať v náš prospech a jeho šance na úspech sa znížia," povedal Syrskyj.

Dodal, že práve preto velenie ruských síl vyvíja maximálne úsilie na to, aby bojovalo na rozsiahlejšom území a čo najviac vyčerpalo ukrajinské sily. Ruské sily podľa jeho slov sústreďujú "svoju palebnú silu" na Doneckú oblasť, kde sa už blížia ku kľúčovej tranzitnej a zásobovacej trase.

Zelenskyj počas uplynulého víkendu apeloval na zahraničných spojencov, aby urýchlili zásielky desiatok sľúbených stíhačiek F-16. Západné krajiny tiež vyzval, aby Kyjevu doručili viac systémov protivzdušnej obrany. Vyjadril sa tak na mierovom summite o Ukrajine, ktorý sa konal vo Švajčiarsku. (TASR)

Pri ruskom vzdušnom útoku na Poltavskú oblasť utrpelo zranenie deväť ľudí, bez prúdu zostalo vyše 50-tisíc domácností.

Informoval o tom šéf regiónu Filip Pronin. Ten tiež uviedol, že útok poškodil elektrické vedenie.

"Podľa predbežných informácií nepriateľ zasiahol civilnú infraštruktúru v Poltavskom okrese," napísal Pronin na Telegrame s tým, že pod troskami môžu byť stále ľudia.

Neskôr spresnil, že útok sa predbežne obišiel bez obetí na životoch, poškodených bolo niekoľko budov.

Pronin dodal, že pri útoku bolo zasiahnuté elektrické vedenie, v dôsledku čoho sa v Poltavskom okrese ocitlo bez prúdu na 53-tisíc domácností a 2400 právnických osôb.

"Pohotovostné čaty už pracujú na odstránení škôd, aby bolo možné dodávky elektriny čo najskôr obnoviť," uviedol šéf Poltavskej oblasti, ktorá sa nachádza v centrálnej časti Ukrajiny. Situácia je podľa neho pod kontrolou. (ČTK)

Európska únia rozhodla o predĺžení ekonomických sankcií uvalených na Rusko kvôli anexii Krymu.

Štáty EÚ sa zhodli, že režim sankcií predĺžia do 23. júna 2025.

Sankcie sa týkajú dovozu výrobkov z Krymu alebo Sevastopolu do krajín EÚ, investícií do krymskej infraštruktúry a finančných investícií zo strany EÚ a služieb cestovného ruchu z oblastí anektovaných Ruskom.

Sankcie EÚ zostávajú platné aj na vývoz tovarov a technológií na anektovaný Krym alebo ich využitie v sektore dopravy, telekomunikácií a energetiky a v energetickom priemysle pri vyhľadávaní, prieskumných vrtoch a ťažbe ropy, zemného plynu a nerastných surovín.

Vo vyhlásení Rady EÚ sa spresňuje, že EÚ neuznáva nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopolu Ruskou federáciou a naďalej ju odsudzuje ako porušenie medzinárodného práva.

Dokument tiež spresňuje že od roku 2022 Rusko "nevyprovokovanou a neopodstatnenou útočnou vojnou porušuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny". (TASR)

Zničenie mosta spájajúceho Rusko s okupovaným Krymom by teraz nemalo veľký účinok, tvrdí ukrajinské námorníctvo.

Moskva most už na vojenské účely už takmer nepoužíva. Uviedol to hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk v rozhovore pre portál RBC-Ukrajina.

Na Krymský most pripadá menej ako štvrtina celkového prepravovaného nákladu a zvyšok Rusko prepravuje trajektom do prístavu Kerč, ktorý ukrajinská armáda zasiahla koncom mája, povedal Pletenčuk.

„Tento most už nemá taký taktický a strategický význam po tom, ako bol poškodený v dôsledku spoločnej operácie Ukrajinskej bezpečnostnej služby a námorníctva pri útoku dronmi,“ povedal hovorca ukrajinského námorníctva.

Analýza satelitných snímok, ktorú vykonala investigatívna skupina Molfar, ukázala, že za jeden kvartál tohto roka prešiel cez most len jeden vojenský nákladný vlak s približne 55 vagónmi paliva. Ukrajinská armáda však opakovane hovorí, že Krymský most je legitímnym cieľom. (SITA, Kyiv Independent)

Kremeľ označil výroky šéfa NATO Stoltenberga o jadrových zbraniach za eskaláciu napätia, uviedol Peskov.

Hovorca ruského prezidenta reagoval na vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga - okrem iného zverejnené aj v rozhovore pre denník The Telegraph -, v ktorom uviedol, že NATO diskutuje o uvedení jadrových zbraní do pohotovosti kvôli hrozbe zo strany Ruska a Číny.

Aliancia by podľa Stoltenberga mala svetu ukázať svoj jadrový arzenál, aby vyslala jasný odkaz svojim protivníkom.

To, čo Stoltenberg povedal, "zjavne nezapadá do kontextu" vyhlásenia prijatého po konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, kde sa píše o neprípustnosti takejto rétoriky. Preto podľa neho v prípade Stoltenbergovho výroku nejde o nič iné ako "o ďalšiu eskaláciu napätia".

Peskov podotkol, že záverečný dokument mierovej konferencie nepodpísali všetci jej účastníci. Naopak, dokument podpísalo aj niekoľko krajín "priateľských k Rusku", čo však - podľa Peskova - nepokazí ich vzťahy s Ruskou federáciou.

Stoltenberg v rozhovore pre The Telegraph uviedol, že nechce zachádzať do detailov a špecifikovať, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a koľko z nich by malo byť v sklade. Spresnil však, že je nutné sa o týchto otázkach poradiť. "To je presne to, čo robíme," uviedol šéf NATO.

Zopakoval zároveň, že cieľom NATO je "svet bez jadrových zbraní". Dodal súčasne, že kým budú existovať jadrové zbrane, "zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom má jadrové zbrane Rusko, Čína a Severná Kórea a NATO nie, je nebezpečnejším svetom".

Generálny tajomník NATO pripomenul, že Čína masívne investuje do moderných zbraní vrátane svojho jadrového arzenálu, ktorý sa podľa neho do roku 2030 rozrastie na 1000 hlavíc. Podľa Stoltenberga môže preto NATO v blízkej budúcnosti "čeliť dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými silami – Číne a Rusku".

Agentúra Reuters doplnila, že Rusko a Spojené štáty sú svetové jadrové mocnosti, ktoré vlastnia asi 88 percent svetového arzenálu jadrových zbraní.

Spojené štáty majú v piatich európskych krajinách – Taliansku, Nemecku, Turecku, Belgicku a Holandsku - rozmiestnených asi 100 nestrategických jadrových púm B61. Ďalších približne 100 ich majú na území USA.

Rusko má zhruba 1558 nestrategických jadrových hlavíc. Experti na kontrolu zbraní však tvrdia, že stanoviť ich presný počet je kvôli utajeniu ťažké. (TASR)

Ruské okno príležitosti sa zatvára. Situácia sa na fronte mení, sledujte Krym, hovorí ukrajinský vojenský analytik. (SME, Hospodárske noviny)

Ukrajinské drony zaútočili na významný hutnícky kombinát aj na traktorový závod, ruské zase útočili na sanitku aj auto.

Výrobky oboch podnikov využíva Rusko vo vojne, spôsobené škody sa spresňujú.

Píše to agentúra Unian s odvolaním sa na nemenované zdroje z rozviedky HUR. Jej drony útočili na ciele v Belgorodskej, Voronežskej a Lipeckej oblasti.

Terčom ruského dronu sa stalo osobné auto Chersonskej oblasti, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin, podľa ktorého si útok vyžiadal život 50-ročného miestneho obyvateľa.

V tejto oblasti sa terčom ruského ostreľovania stala ukrajinská sanitka, privolaná k 17-ročnej dievčine. Samotní zdravotníci sa dokázali pred paľbou ukryť, no zranenia utrpela tehotná žena, dieťa a jeden miestny obyvateľ. 

Napriek poškodeniu sanitky dokázali zdravotníci odviezť ranených do nemocnice, uviedlo na sociálnej sieti ukrajinské ministerstvo zdravotníctva.

Ukrajinské drony útočili na ciele v Belgorodskej, Voronežskej a Lipeckej oblasti. Spôsobené škody sa podľa zdrojov z HUR spresňujú.

Guvernéri Lipeckej a Voronežskej oblasti, ktoré spolu susedia, ohlásili zničenie štyroch, resp. dvoch ukrajinských dronov, čo sa podľa nich zaobišlo bez mŕtvych a ranených. Dodal, že vo vojnových podmienkach nie je schopné bezprostredne overiť tvrdenia znepriatelených strán.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov podľa serveru Meduza informoval, že v dôsledku náletu ukrajinských dronov sa niekoľko pohraničných dedín ocitlo bez elektriny.

Kyjev sa oficiálne k útokom na ruské územie nehlási. Avšak v médiách sa o nich pravidelne objavujú správy opierajúce sa o anonymné zdroje z HUR či tajné služby SBU. Terčom útokov bývajú najmä rafinéria a sklady pohonných hmôt. (ČTK)

Ukrajinci sa musia pripraviť na ešte rozsiahlejšie odstávky elektriny, tvrdí šéf energetickej spoločnosti Ukrenerho.

Prerušenia dodávok sú spôsobené systematickými útokmi ruských síl na energetickú infraštruktúru krajiny. V ukrajinskej televízii to uviedol riaditeľ spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj.

"V nasledujúcich týždňoch sa situácia v porovnaní s dneškom výrazne zhorší," varoval Kudryckyj.

Prerušenia dodávok elektriny sa pravdepodobne predĺžia až na 12 hodín denne a takáto situácia bude trvať do konca júla.

K ďalším výpadkom by podľa Kudryckého mohlo dôjsť v dôsledku údržbárskych prác v jadrových elektrárňach a poveternostných podmienok.

Plánované odstávky sa budú opakovať najmä vo večerných hodinách a v špičkách. Situácia sa nezmení, kým sa nedokončia nevyhnutné opravy dvoch jadrových reaktorov.

Ukrajina bola po ruských útokoch nútená zvýšiť dovoz elektriny zo susedných krajín Európskej únie. Zároveň vyzvala spojencov, aby jej pomohli pri obnove energetického sektora a poskytli ďalšie systémy protivzdušnej obrany na ochranu kritickej infraštruktúry. (TASR)

Čína sa ohradila proti vyhláseniu zo summitu G7, na ktorom sa diskutovalo aj o napätí okolo Ukrajiny a Juhočínskeho mora.

Ako doplnila agentúra AFP, vo vyhlásení zverejnenom na konci summitu G7 v Taliansku sa uvádza, že Čína posiela Rusku materiály dvojakého použitia, ktoré napomáhajú vojne vedenej ruskou armádou voči Ukrajine.

Lídri G7 vyzvali Peking, aby Rusku prestal posielať komponenty na výrobu zbraní. Kritizovali aj militarizáciu, nátlakové a zastrašovacie aktivity Číny v Juhočínskom mori.

Peking v reakcii na vyhlásenie G7 uviedol, že tento dokument je plný "arogancie, predsudkov a klamstiev" a ohovára a útočí na Čínu.

"Opakuje klišé, ktoré nemajú žiadny faktický a právny základ a žiadne morálne opodstatnenie sú plné arogancie, predsudkov a klamstiev," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na pravidelnom tlačovom brífingu v Pekingu.

V súvislosti s Čínou lídri G7 uznali jej dôležitosť vo svetovom obchode. Vyjadrili však obavy z "pretrvávajúcich a cielených krokov (Pekingu), ktoré vedú k deformáciám trhu a škodlivému preplňovaniu kapacít v čoraz väčšom počte odvetví". (TASR)

Šéf ruskej zahraničnej rozviedky varuje pred odmietnutím Putinových návrhov na ukončenie vojny na Ukrajine.

Sergej Naryškin to uviedol v rozhovore pre tlačovú agentúru TASS, o ktorom informovala agentúra AFP.

Putin na stretnutí s vedením ruského ministerstva zahraničných vecí predostrel svoj nový mierový plán pre Ukrajinu, keď vyhlásil, že Rusko zastaví paľbu a začne mierové rokovania v prípade, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií o členstvo v NATO a stiahne svojich vojakov zo štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny, ktoré si Moskva nárokuje.

Upozornil, že ak Ukrajina a Európa nebudú súhlasiť s takýmito návrhmi, podmienky na rokovania budú úplne iné. Dodal tiež, že tieto štáty budú mať politickú a morálnu zodpovednosť za pokračovanie krviprelievania na Ukrajine.

Podľa ruského prezidenta sú tieto jeho návrhy potrebné nie na to, aby sa konflikt zmrazil, ale aby bol ukončený.

Dodal, že ruská strana si uvedomuje svoju zodpovednosť za stabilitu vo svete a je pripravená na dialóg so všetkými krajinami, no z ich strany by nemalo ísť o "ponášku" na rozhovory. Ruský líder na záver svojho prejavu vyjadril presvedčenie, že Ruská federácia uspeje a ukrajinský konflikt sa vyrieši.

Ukrajina však Putinom stanovené podmienky pre ukončenie vojny označila za absurdné. Podľa nej sa šéf Kremľa snaží zavádzať medzinárodné spoločenstvo a oslabovať skutočné diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie mieru.

Aj americký minister obrany Lloyd Austin vyhlásil, že Putin nie je v pozícii, aby mohol Ukrajine "diktovať" podmienky na ukončenie vojny. Podľa neho sa v blízkej budúcnosti zároveň neočakáva rozšírenie NATO.

Generálny tajomník aliancie NATO Jens Stoltenberg tvrdí, že podľa Putinovho návrhu, ktorý nebol vypracovaný "v dobrej viere", by sa Ukrajinci mali vzdať "podstatne väčšieho územia, než aké Rusko doposiaľ dokázalo obsadiť". (TASR)

Výdavky ruskej vlády podľa britského obranného spravodajstva v tomto roku pravdepodobne stúpnu o 15 percent.

Britské ministerstvo obrany vo svojej správe v tejto súvislosti konštatuje, že Moskva v snahe financovať svoje zvýšené potreby, hlavne v súvislosti s vojnou na Ukrajine, zvyšuje dane.

Investície do nevojenských sektorov pritom budú stagnovať.

Ruská vláda očakáva, že na budúci rok vďaka zmenám daní bude mať dodatočné príjmy v objeme zhruba 29 miliárd dolárov.

Korporátnu daň totiž krajina zvýši z 20 na 25 percent a najvyššiu sadzbu dane z príjmov posunie z úrovne 15 na 22 percent.

Traja cudzinci odsúdení v Poľsku za špionáž nariadenú Ruskom sa vyhýbajú výkonu svojich trestov odňatia slobody.

Upozornil na to poľský denník Rzeczpospolita podľa agentúry PAP.

Krajský súd v meste Lublin vlani v decembri odsúdil 14 zo 16 cudzincov, ktorí boli obvinení z účasti na príprave sabotážnych a rozvratných akcií na území Poľska.

Táto skupina, ktorú na diaľku údajne radil istý "Andrej", pravdepodobne dôstojník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), sledovala letiská, plánovala odpáliť vlaky aj uskutočniť atentáty, napísal denník Rzeczpospolita.

Všetci šestnásti - 13 Ukrajinci, dvaja Bielorusi a jeden Rus - svoju vinu podľa denníka priznali a dobrovoľne sa podrobili výkonu trestu. Avšak keď lublinský súd zrušil dočasnú väzbu troch obžalovaných s najnižším trestom, zmizli a dosiaľ neboli vzatí do väzenia.

"Zvyšok odsúdených si odpykáva svoje tresty," potvrdila hovorkyňa súdu.

Rzeczpospolita zistil, že jeden z trojice - Ukrajinec Jaroslav B. - sa stratil z dohľadu poľských úradov. Súd mu ešte v januári nariadil výkon trestu a v apríli a máji zaslal upomienky.

Neplnoletý Artur M., ktorý mal v čase zadržania 16 rokov, má príkaz na umiestnenie do nápravného zariadenia. Bieloruska Marija M. požiadala o podmienečné predčasné prepustenie, ale na varšavský súd, ktorý mal o veci rozhodnúť, neprišla. Súd tiež nariadil, aby bola zadržaná a poslaná do väzenia.

Hovorca poľského ministra pre koordináciu tajných služieb Jacek Dobrzyňski povedal, že niektorým odsúdeným z rozbitej zločineckej skupiny uplynie výkon trestu koncom tohto roka. Potom ich chcú podľa neho z Poľska deportovať. (TASR)

NATO môže podľa Stoltenberga čeliť tomu, čo nikdy predtým, a to potenciálnym protivníkom s jadrovými zbraňami.

Stoltenberg v rozhovore pre britský denník Telegraph varoval, že NATO môže čeliť Číne a Rusku. "Samozrejme, že to má svoje dôsledky," dodal.

Zároveň vyzval západných spojencov, aby naďalej podporovali Kyjev. Členovia Aliancie sa minulý týždeň dohodli na pláne koordinácie pomoci Ukrajine v oblasti dodávok vojenskej techniky a výcviku. Koordinácia pomoci Ukrajine sa tak presunie z neformálnej skupiny vedenej Spojenými štátmi pod oficiálnu misiu NATO.

Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI) vo svojej výročnej správe uviedol, že deväť krajín (USA, Rusko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael), ktoré disponujú jadrovými zbraňami, vlani pokračovalo v modernizácii svojho jadrového arzenálu a niekoľko z nich nasadilo nové jadrové zbraňové systémy.

V januári bolo podľa SIPRI celosvetovo na skladoch pripravených na možné použite 9585 jadrových hlavíc z odhadovaného celkového počtu 12 121.

V stave "vysokej operačnej pohotovosti" bolo udržiavaných približne 2100 balistických rakiet, dodal inštitút. To sa podľa neho týka najmä jadrového arzenálu Ruska a USA, ale aj Číny. (TASR)

Útok ruského dronu v Chersonskej oblasti si vyžiadal život civilistu, útoky v ďalších oblastiach zranili 15 ľudí.

Terčom útokov s použitím dronov sa stali Belgorodská, Voronežská a Lipecká oblasť v Rusku. Podľa ruského ministerstva obrany bolo systémami protivzdušnej obrany zničených šesť dronov.

Informácie o obetiach či škodách zatiaľ nie sú k dispozícii. Ruský dronový útok v ukrajinskej Chersonskej oblasti si vyžiadal život civilistu, uviedla britská stanica BBC.

Podľa správ na sociálnych sieťach drony v Lipeckej oblasti, ležiacej asi 500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, zaútočili aj na závod na výrobu traktorov v Lipecku a na hutnícky závod v meste Novolipeck.

Miestni používatelia sociálnych médií z Lipecka hlásili, že v areáli traktorového závodu badať výbuchy a dym.

Guvernér Lipeckej oblasti Igor Artamonov potvrdil, že v noci na 17. júna boli nad oblasťou zneškodnené tri ukrajinské drony. Informoval, že k žiadnym obetiam na životoch nedošlo. Súčasne však vyzval miestnych obyvateľov, aby nezverejňovali fotografie a videá o následkoch útokov bezpilotných lietadiel, pretože "to pomáha nepriateľovi prispôsobiť smer a presnosť" svojich útočných operácií.

Ukrajina informovala, že útoky ruskej armády na jej území si za posledných 24 hodín vyžiadali jednu obeť a 15 zranených.

Ruská armáda podnikala svoje útoky v deviatich ukrajinských oblastiach – Černihivskej, Poltavskej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej, Dnepropetrovskej, Chersonskej, Charkovskej a Doneckej.

K zraneniam civilistov došlo pri útokoch v posledných troch spomenutých regiónoch. O život prišiel asi 50-ročný muž, na ktorého auto v pondelok ráno v okolí obce Osokorivka v Chersonskej oblasti zaútočil dron. (TASR)

Ruské sily zabili od začiatku invázie vyše 12-tisíc civilistov vrátane 551 detí, tvrdí ukrajinský generálny prokurátor.

Prokurátor Andrij Kostin to uviedol na samite o mieri na Ukrajine vo Švajčiarsku.

Kostin hovoril o civilných obetiach počas humanitárneho panelu. Ako uviedol, orgány činné v trestnom konaní zdokumentovali už takmer 130-tisíc prípadov vojnových zločinov spáchaných Rusmi. Z toho 301 boli prípady sexuálneho násilia.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec poznamenal, že všetci ľudia v Ruskom zajatí čelia systematickému mučeniu. Majú dôkazy o najmenej 14-tisíc takýchto prípadoch. (SITA, Ukrajinská pravda)

Facebook odstraňuje príspevky s odkazom na zbierku Munícia pre Ukrajinu, informovalo občianske združenie. (SITA)

Ukrajina nedosiahla dohodu o reštrukturalizácii dlhu vo výške 20 miliárd dolárov. Rozhovory budú pokračovať.

Dohoda s držiteľmi medzinárodných dlhopisov, ktorá umožnila Kyjevu pozastaviť platby po ruskej invázii na jar roku 2022, sa končí v auguste.

Ukrajina viedla takmer dva týždne rozhovory s držiteľmi dlhopisov, pričom sa snažila reštrukturalizovať dlh, aby si zachovala prístup na medzinárodné trhy a zároveň splnila požiadavky Medzinárodného menového fondu.

Vládny návrh a protinávrh držiteľov dlhopisov však v pondelok ukázali, že medzi zúčastnenými stranami existujú veľké rozdiely pri pohľade na to, akú podobu by mala mať reštrukturalizácia.

Ukrajina a veriteľský výbor zatiaľ nedospeli k dohode o podmienkach reštrukturalizácie, budú však pokračovať v konštruktívnych rozhovoroch, uviedla vo vyhlásení ukrajinská vláda. (TASR)

Kanada oznámila dodatočnú pomoc vo výške 38 miliónov dolárov na podporu Ukrajiny.

Peniaze sú určené na obnovu energetického systému a reintegráciu detí unesených Ruskom, informovala kanadská vláda.

Rusko prišlo za uplynulý deň o ďalších 1080 vojakov, tvrdí generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Celkové ruské straty predstavujú podľa ukrajinskej armády už 527 390 ľudí.

Rusko v priebehu predošlého dňa prišlo aj o dva tanky, 18 obrnených bojových vozidiel pechoty, 14 delostreleckých systémov, osem strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 24 vozidiel a cisterien a 12 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú 7 958 tankov, 15 287 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 927 delostreleckých systémov, 11 167 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 18 991 vozidiel a cisterien a 2 337 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

NATO rokuje o uvedení jadrových zbraní do pohotovostného režimu, tvrdí šéf aliancie Jens Stoltenberg.

Dôvodom sú rastúce hrozby zo strany Ruska a Číny, povedal v rozhovore pre The Telegraph.

Stoltenberg dodal, že blok musí svetu ukázať svoj jadrový arzenál, aby poslal priamy odkaz svojim nepriateľom.

Rusko v čase mierového summitu o Ukrajine vo Švajčiarsku zintenzívnilo útoky na ukrajinskej frontovej línií.

Uviedla to v nedeľu ukrajinská armáda, píše TASR na základe správy agentúry DPA.

Ruská armáda "zintenzívňuje svoje útočné operácie a hľadá spôsoby, ako preniknúť cez našu obranu a pokúsiť sa vytlačiť ukrajinské jednotky z ich pozícií", opísal situáciu na bojisku generálny štáb ukrajinskej armády.

Ukrajinské sily vo vyhlásení dodali, že počet prebiehajúcich bojov na ukrajinskom území sa zvýšil na 88. Najviac, 36, sa ich odohrávalo v Doneckej oblasti na východe krajiny. Ukrajinská armáda informovala, že 25 útokov nepriateľa dokázala odraziť, no 11 bojov naďalej prebieha.

Ruské sily sa snažia o ďalší postup v blízkosti mesta Pokrovsk, uviedol ukrajinský generálny štáb. Dodal, že Rusko podniklo aj 10 útokov na ukrajinské pozície v okolí miest Lyman a Kurachove.

Agentúra DPA pripomenula, že informácie o situácii na bojisku nedokáže nezávisle overiť. (TASR)

Janet Yellenová odmietla kritiku Moskvy k využitiu zmrazeného ruského štátneho majetku na pomoc napadnutej Ukrajine.

Zablokované ruské aktíva podľa americkej ministerky financií zostanú tam, kde sú, generujú však finančné prostriedky, na ktoré Rusko nemá nárok, nejde teda o krádež.

"Nie je tu tiež nijaký právny problém," uviedla ministerka v televízii ABC. Podľa jej slov prebieha meranie síl s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a využívanie úrokových príjmov z ruského majetku je možnosťou ukázať, že podpora Ukrajiny pretrváva.

"Myslím si, že Putin je presvedčený, že naša koalícia sa rozpadne – teda že Ukrajine už nebude poskytovať prostriedky, ktoré potrebuje, aby viedla túto vojnu a udržala svoje hospodárstvo v chode," doplnila Yellenová.

V západných krajinách od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zmrazili podľa vlády USA prostriedky ruskej centrálnej banky za zhruba 280 miliárd dolárov (260 mld. eur).

Štáty skupiny G7 sa na summite v Taliansku tento týždeň dohodli, že pomocou úrokov zo zmrazených ruských štátnych aktív budú financovať úverový balík pre Ukrajinu v rozsahu 50 miliárd dolárov (47 mld. eur). Putin toto rozhodnutie ostro kritizoval ako "lúpež", dodala DPA. (TASR)