Text pôvodne vyšiel v agentúre Bloomberg.
Ruský spravodajský agent, ktorý vedie dezinformačnú kampaň Kremľa v Afrike, pomáhal roky riadiť spravodajské operácie v Európe. Vyplýva to z dokumentov, ktoré videla agentúra Bloomberg a z tvrdení vládnych predstaviteľov oboznámených s touto záležitosťou.
Arťom Kurejev, ktorého v estónskom súdnom spore v roku 2022 identifikovali ako agenta ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), mal časté kontakty s najmenej šiestimi európskymi novinármi, niektorým z nich vybavoval a hradil cestovné náklady na návštevu okupovaných území na Ukrajine a niekedy zrejme ponúkal peniaze za podstrčené spravodajské články.
Pri iných príležitostiach využil rafinovanejšie metódy v snahe ovplyvniť spravodajstvo - dohadoval rozhovory, diskutoval o témach v správach alebo organizoval novinárske cesty.
Pred tohtotýždňovým summitom lídrov v Taliansku si štáty G7 zahŕňajúce Kanadu, Nemecko či USA spolu s Európskou úniou stanovili za prioritu práve boj proti ruským dezinformačným a spravodajským operáciám. Tieto snahy zahŕňali verejné odhaľovanie ruských kampaní a metód, sankcionovanie médií a jednotlivcov a koordináciu reakcií na kroky Moskvy, ako aj snahu zabrániť šíreniu dezinformácií na hlavných technologických platformách.
Čeliť takýmto dezinformačným kampaniam napriek tomu nie je ľahké, keďže ich cieľom je skôr zasiať zmätok a pochybnosti v cieľových skupinách než presvedčiť ľudí o konkrétnych faktoch, s cieľom polarizovať spoločnosti v otázkach, ako sú migrácia, vojna alebo vzťahy Západu so zvyškom sveta.
Dokumenty poskytujú hlbší pohľad do operácií a metód jedného z ruských spravodajských agentov zapojených do spravodajských kampaní v Európe. Podobných operácií, ktoré vedú na celom kontinente aj inde, je mnoho.
V článku sa dočítate:
- čo je Africká iniciatíva,
- ako situáciu opísal hovorca Kremľa,
- kde sa Kurejev stretol s novinármi.
Smrtiace dezinformácie
Americké ministerstvo zahraničných vecí vo februári obvinilo ruské spravodajské služby z toho, že poskytujú materiálnu podporu a usmernenia novej informačnej agentúre s názvom Africká iniciatíva. Uviedlo, že projekt šíril „smrtiace dezinformácie“ o USA a Európe vrátane informácií o výskyte vírusového ochorenia prenášaného komármi v snahe podkopať programy verejného zdravia.
Za šéfredaktora iniciatívy označilo Kurejeva a uviedlo, že do projektu naverbovali aj členov z „rozpadajúcej sa“ žoldnierskej skupiny Wagner Jevgenija Prigožina, ktorý vlani zahynul pri leteckej havárii.
FSB ani Africká iniciatíva nereagovali na žiadosti o komentár ku Kurejevovi.

Kurejeva v januári ruský investigatívny web The Insider označil aj za kontakt lotyšskej europoslankyne Tatjany Ždanokovej, ktorú stránka obvinila zo spolupráce s ruskou rozviedkou.
Ždanoková, ktorá vo víkendových voľbách do Európskeho parlamentu nekandidovala, vo vyhlásení na facebooku obvinenia poprela. Jej kancelária v e-maile uviedla, že Ždanoková videla Kurejeva raz v Bruseli na podujatí v Európskom parlamente, ale okrem toho o ňom nič bližšie nevie.
Kremeľ popiera, že by sa Rusko zapájalo do dezinformačných kampaní v Európe. Putinov hovorca Dmitrij Peskov v januári odmietol obvinenia zo špionáže voči Ždanokovej ako „honbu na čarodejnice“ porovnateľnú s obdobím mccarthizmu v USA v 50. rokoch minulého storočia. „Koľko ľudí bolo zatknutých a uvrhnutých do väzenia na základe obvinení zo stykov s komunistami alebo KGB? Toto je to isté,“ povedal novinárom.
Typické techniky proruskej kampane
Jeden z autorov článku na The Insider, bývalý reportér Bellingcatu Christo Grozev, minulý rok tvrdil, že novinár zo Severného Macedónska Darko Todorovski dostával platby za to, aby boli jeho články publikované v Bulharsku.
V ruskom dokumente, ktorý videl Bloomberg, sa uvádza, že Kurejev súhlasil s vyplatením 300 eur Todorovskému za články v dvoch publikáciách. Nie je známe, či a kedy sa takéto platby uskutočnili.
Todorovski uviedol, že sa zúčastnil na troch návštevách vojenských zón na Ukrajine, ktoré pre novinárov zorganizovalo ruské ministerstvo obrany. Kurejeva poznal vďaka týmto novinárskym cestám ako človeka s mediálnou spoločnosťou, ktorý „spolupracoval s mnohými novinármi z rôznych krajín vrátane Západu“, uviedol v pondelok v e-mailových odpovediach na otázky.
Todorovski uviedol, že články, ktoré napísal o týchto návštevách, boli uverejnené v Bulharsku, hoci poprel Grozevovo tvrdenie o platbách. „Vyhlásenia bez dôkazov, že som dostal peniaze a pokyny, nie sú seriózne,“ povedal.
Podľa dokumentov korešpondencia medzi oboma mužmi z rokov 2021 až 2023 obsahuje pokyny na distribúciu a vyhľadávanie článkov v ruskom a anglickom jazyku na menších webových stránkach, ako sú londonnewstime.com a veteranstoday.com, ako aj rezervácie hotelov, ktoré Kurejev urobil pre dva Todorovského pobyty v Rusku v apríli minulého roka.
Todorovski povedal, že v tom čase dostal pozvanie zúčastniť sa na televíznych programoch o Ázii „a na univerzite sa konala konferencia a pracovné stretnutie“. Dodal, že keďže sa zúčastňuje na mnohých konferenciách a fórach, nemôže vedieť, kto mu platí všetky hotely. Todorovski uviedol, že sa s Kurejevom stretol v roku 2022 v Rusku.
Niektoré konverzácie sú typickým príkladom proruskej propagandistickej kampane, ktorej súčasťou sú vymyslené správy podstrčené na menej známych webových stránkach a ktoré sa potom šíria cez príspevky na sociálnych sieťach alebo sa témy chytia štátne médiá.
Jeden z európskych vládnych predstaviteľov uviedol, že Kurejev a Todorovksi sa minulý rok podieľali na práci na webovej stránke s názvom „antibellingcat“, ktorá sa venovala diskreditácii investigatívnej organizácie.
Todorovski uviedol, že pred rokom projekt opustil a podľa neho už nie je aktívny.
V kontakte s novinármi
Európsky predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný, pretože ide o citlivé informácie, uviedol, že Kurejev bol v kontakte s ruskou vojenskou rozviedkou GRU v súvislosti s niektorými aspektmi jeho európskych spravodajských operácií. GRU na žiadosť o komentár nereagovala.
Zo samostatných dokumentov vyplýva, že Kurejev rezervoval a zaplatil lety pre skupinu novinárov, ktorí navštívili Krym v roku 2023, teda dlho po tom, ako sa začala ruská invázia na Ukrajinu. Rusko anektovalo Krym v roku 2014, čo vyústilo v zavedenie sankcií.
Kurejev bol v kontakte s ďalšími novinármi od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a roky predtým.

Z dokumentov vyplýva, že sa spolu s ďalším spravodajským dôstojníkom stretol oddelene s najmenej jedným reportérom z členského štátu EÚ v Rusku, Turecku a inde. Najmenej v dvoch prípadoch, v auguste 2019 a v marci 2022, ruské kontakty novinárovi uhradili cestovné náklady.
Hoci sa mnohé z týchto rozhovorov týkajú spravodajstva, napríklad sprostredkovania rozhovorov alebo organizovania ciest do Ruskom okupovaných oblastí Ukrajiny, dokumenty neposkytujú dôkazy o tom, že by niektorú z prác týchto novinárov priamo riadila alebo financovala Moskva.
Podľa niektorých dokumentov bol Kurejev v roku 2021 v kontakte s novinármi a sprostredkovateľmi v rámci plánu zapojenia tlače v európskych krajinách okolo ruského predsedníctva v Arktickej rade. Jeden zo sprostredkovateľov oslovil niekoľkých miestnych novinárov, ale nie je jasné, či niektorý z nich odpovedal.