Putin hrozí, že poskytne zbrane iným krajinám, aby mohli zaútočiť na Západ (SME Minúta)

Rusko už pripravilo Ukrajinu o viac ako polovicu kapacít pre výrobu elektriny, píše Financial Times.

Denník Financial Times sa pritom odvoláva na ukrajinských činiteľov. Ukrajina sa podľa denníka potýka s najhoršími výpadkami v dodávkach elektriny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Pred začiatkom ruskej invázie sa celkový výkon ukrajinských elektrární pohyboval okolo 55 gigawattov, v dôsledku bombardovania a okupácie ukrajinského územia ruskou armádou však klesol pod 20 gigawattov, píše Financial Times. "Mali by sme sa pripraviť na život v chlade a tme," povedal denníku jeden nemenovaný ukrajinský činiteľ.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal v stredu uviedol, že ruské útoky na ukrajinskú energetiku budú mať dlhodobé dopady. Šetrenie elektrinou sa tak podľa neho v najbližších rokoch stane súčasťou každodenného života na Ukrajine. "Naším cieľom je šetriť na všetkých úrovniach. Od veľkých podnikov po jednotlivé domy a byty," povedal Šmyhal.

Ruské raketové a dronové útoky sa v posledných mesiacoch zamerali na ukrajinské elektrárne, čo núti elektrárenské podniky k odstávkam dodávok elektriny.

Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová uviedla, že Rusko od marca zničilo na Ukrajine zariadenie na výrobu elektriny s celkovým výkonom 9,2 gigawattu. Podľa Kyjeva je táto deštrukcia dôsledkom nedostatočných dodávok zariadenia pre protivzdušnú obranu od západných spojencov, píše Financial Times. (ČTK)

Moskva by mohla dať zbrane dlhého dosahu tretím krajinám, ktoré by mohli zaútočiť na Západ, tvrdí Putin.

Ruský prezident takto reagoval na rozhodnutie, ktorým západné krajiny povolili Ukrajine použiť nimi dodané ďalekonosné zbrane na útoky na ruské územie.

Berlín koncom mája povolil Ukrajine používať na svoju obranu zbrane dodané Nemeckom aj proti cieľom na ruskom území. Dlho očakávaný súhlas vyslovil kancelár Olaf Scholz krátko po tom, ako americký prezident Joe Biden čiastočne zrušil zákaz použitia amerických zbraní na ruskom území, aby ich Ukrajina mohla použiť pri obrane v okolí Charkova. Podobný súhlas v poslednom čase dali viaceré ďalšie západné štáty.

"To by znamenalo ich priame zapojenie do vojny proti Ruskej federácii a my si vyhradzujeme právo konať rovnakým spôsobom," povedal Putin na ekonomickom fóre v Petrohrade.

Varoval konkrétne Nemecko, že ak Ukrajina použije ním dodané zbrane na území Ruska, bude to predstavovať "nebezpečný krok" aj kolaps vzťahov medzi Moskvou a Berlínom.

"Ak teraz použijú rakety na úder na objekty na ruskom území, úplne to zničí rusko-nemecké vzťahy," povedal s tým, že rozhodnutie Nemecka predstavuje "nebezpečný krok".

Nemecko, ktoré je jedným z najväčších dodávateľov vojenského materiálu na Ukrajinu, sa dlho k možnosti ukrajinských úderov nemeckými zbraňami priamo na ruské územie stavalo odmietavo. Scholz zdráhavý postoj Berlína vysvetľoval obavou z eskalácie a zatiahnutia do vojny.

Z Nemeckom dodaných zbraní pre údery v ruskom pohraničí pripadajú do úvahy okrem iného samohybné húfnice PzH 2000 a salvové raketomety MARS II. Dodávky striel s plochou dráhou letu Taurus kancelár napriek tlaku Kyjeva, domácej opozície aj partnerov zo zahraničia, odmieta.

Francúzsky prezident Macron sa zúčastní v júni na mierovej konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, oznámila jeho kancelária.

Okrem dlhotrvajúcej vojenskej podpory má Francúzsko v úmysle Ukrajine poskytnúť aj politickú a diplomatickú podporu, uviedol Elyzejský palác v oznámení.

Ukrajina sa snaží dosiahnuť čo možno najvyššiu účasť na júnovej mierovej konferencii. Kyjev pritom dúfa, že na nej získa širšiu medzinárodnú podporu svojej vízie o podmienkach potrebných na ukončenie vojny s Ruskom.

Svoju účasť podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prisľúbilo viac než sto krajín a organizácií.

Spojené štáty bude na konferencii zastupovať viceprezidentka Kamala Harrisová, oznámil Washington. Zelenskyj však vylúčil účasť Ruska a obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina zo snahy o prekazenie konferencie. (TASR)

Ukrajinské úrady sa snažia evakuovať všetky deti z mesta Zoločiv v Charkovskej oblasti, ktoré leží pri ruskej hranici.

Ako referuje spravodajský web Kyjiv Independent, povedal to šéf zoločivskej vojenskej administratívy Viktor Kovalenko v rozhovore pre Rádio Slobodná Európa.

Miestne úrady podľa Kovalenka odštartovali povinnú evakuáciu detí v šiestich dedinách v regióne Zoločiva. Kovalenko s odvolaním sa na ukrajinskú armádu povedal, že situácia pri ruských hraniciach nie je taká nebezpečná ako pred týždňom.

Dodal však, že „aj keď sa situácia zlepšila... stále si myslím, že potrebujeme mesiac a pol, dokonca viac, ... aby sme sa zaistili, že ľudia budú v bezpečí". (SITA)

Ukrajina v uplynulých dňoch použila americké zbrane na útoky proti cieľom na území Ruska po súhlase prezidenta USA.

Informovala o tom v stredu agentúra AP s odvolaním na nemenovaného západného predstaviteľa, ktorý si želal ostať v anonymite.

Súhlas Washingtonu sa vzťahuje na útoky proti ruským silám, ktoré útočia alebo plánujú útok. Podľa amerických predstaviteľov sa tým nemenia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého doletu a podobných striel na území Ruska. (TASR)

Lotyšsko posiela Ukrajine vozidlá, ktoré úrady zhabali opitým vodičom.

Pobaltská krajina takto na domácej pôde bojuje proti alkoholu za volantom a zároveň pomáha Ukrajine.

Približne 100 vozidiel zhabaných opitým vodičom prechádza opravou a úpravami predtým, ako budú poslané na frontovú líniu na Ukrajine. Niektoré sú dokonca opancierovavané, aby mohli slúžiť na evakuáciu zranených vojakov.

V Lotyšsku zvykli opitým vodičom udeľovať len pokuty. Od konca roka 2022 sa však šoférovanie pod vplyvom alkoholu stalo trestným činom a za čo hrozí aj väzenie. Úrady tiež môžu opitým vodičom skonfiškovať autá.

Na policajných parkoviskách je ich čoraz viac a vláda preto povolila ich odovzdanie ukrajinskej armáde. Doposiaľ bolo ukrajinskej armáde alebo samosprávnym úradom odovzdaných približne 1500 skonfiškovaných áut.

"Každý víkend doručíme z Lotyšska na Ukrajinu približne 30 až 40 áut," uviedol Reinis Poznaks, zakladateľ neziskovej organizácie Agendum, ktorá sa stará o odovzdávanie vozidiel.

Takmer polovica áut, ktoré Agendum odovzdá, bola skonfiškovaná opitým vodičom. Zvyšné pochádzajú od ľudí alebo firiem, ktorí chcú podporiť Ukrajinu podarovaním svojich starých vozidiel.

Lotyšsko je jedným z najskalnejších podporovateľov Ukrajiny a kritikom susedného Ruska. S Ukrajinou podpísalo desaťročnú bezpečnostnú dohodu a vedie tiež iniciatívu za dodanie tisícov dronov ukrajinskej armáde. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do Kataru na rokovanie s emirom Tamímom ibn Hamadom Ál Sáním.

Témami bude návrat ukrajinských detí unesených Ruskom či záležitosti v oblasti hospodárstva a bezpečnosti. TASR informuje s odvolaním sa na Zelenského oznámenie na sociálnej sieti X.

Prezident pripomenul, že Katar Ukrajine pomáha pri návrate detí unesených Ruskom a takisto sa aktívne podieľa na príprave mierového summitu vo Švajčiarsku. S emirom bude rokovať o týchto iniciatívach aj ďalších bilaterálnych záležitostiach v oblasti hospodárstva a bezpečnosti.

Mierový summit o Ukrajine bude hostiť Švajčiarsko na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského 15. a 16. júna. Jednou z tém by malo byť aj úsilie o návrat unesených ukrajinských detí.

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu vydal v marci 2023 zatýkací rozkaz na ruského prezidenta Vladimira Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Súd vtedy uviedol, že existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie obyvateľstva (detí) a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, a to na základe príslušných článkov Rímskeho štatútu ICC.

Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytne na podporu ukrajinského energetického sektora 300 miliónov eur.

Vyplýva to z memoranda o porozumení, ktoré podpísali ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ a šéfka EBOR Odile Renaud-Bassová. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje portál ukrajinskej vlády.

„Táto podpora nám pomôže dosiahnuť cieľ zabezpečenia stabilných a neprerušovaných dodávok elektriny na celej Ukrajine," uviedol Šmyhaľ.

Naakumulované financie majú využiť štátne energetické spoločnosti Ukrenerho, Ukrhydroenerho a Ukrnafta na obnovu výrobných kapacít a infraštruktúry a na vybudovanie novej decentralizovanej produkcie.

Námestník ukrajinského ministra zahraničia požiadal čínskych predstaviteľov, aby sa zúčastnili na konferencii o Ukrajine.

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinského rezortu diplomacie.

Sybiha sa v čínskej metropole stretol s námestníkom čínskeho ministerstva zahraničných vecí Sun Wej-tungom.

"Ukrajinská strana vyjadrila nádej, že účasť Číny na podujatí bude dobrou príležitosťou prakticky prispieť k dosiahnutiu spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine," uviedol ukrajinský rezort diplomacie.

Kyjev a Peking sa zhodli, že "vzájomné rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti je základom, na ktorom sú založené bilaterálne vzťahy medzi Ukrajinou a Čínou", píše sa vo vyhlásení. (TASR)

Skupina jedenástich krajín z 27 členských štátov Únie požiadala otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom.

Spoločný list o prístupovom procese EÚ podpísali Česká republika, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Švédsko.

Signatári žiadajú, aby medzivládne konferencie s oboma kandidátskymi krajinami boli zvolané koncom tohto mesiaca.

"Začatie prístupových rokovaní by poskytlo dodatočnú motiváciu Ukrajine aj Moldavsku. Vzhľadom na hroznú situáciu na Ukrajine, ako aj nadchádzajúce prezidentské voľby a referendum o vstupe do EÚ v Moldavsku by to zvýšilo morálku a podporilo implementáciu reforiem v týchto krajinách," uviedli v spoločnom liste pre belgické predsedníctvo v Rade EÚ ministri zahraničných vecí alebo ich štátni tajomníci.

Signatári žiadajú spoločné prijatie rokovacích rámcov pre Ukrajinu a Moldavsko na úrovni Rady EÚ pre všeobecné záležitosti s cieľom zvolať medzivládne konferencie s oboma krajinami ešte do konca júna 2024. (TASR)

V Poľsku predstavili komisiu, ktorá bude preverovať vplyv ruských a bieloruských tajných služieb na vnútropolitickú situáciu.

Tvorí ju 12 špecialistov na otázky bezpečnosti pod vedením šéfa vojenskej kontrarozviedky generála Jaroslawa Stróžyka. Politici v komisii zastúpení nie sú.

Podľa agentúry DPA o tom v stredu vo Varšave informoval poľský premiér Donald Tusk s tým, že komisia sa bude zaoberať obdobím rokov 2004–24.

"Výsledky práce komisie vrátane mien sa dozviete veľmi skoro, prvá správa bude zverejnená o dva mesiace," avizoval Tusk. (TASR)

Firmu Santa Bárbara Systems, pobočku americkej zbrojovky General Dynamics zasiahol kybernetický útok.

Firma renovuje tanky Leopard pre Ukrajinu. K útoku sa prihlásila proruská hackerská skupina NoName. 

Hovorca spoločnosti General Dynamics v Nemecku uviedol, že príčina výpadku webovej stránky sa stále analyzuje, a dodal, že všetky prevádzky spoločnosti v Európe fungujú normálne.

K zodpovednosti za útok typu DDoS (distribuovaný útok odmietnutia služby) sa prihlásila hackerská skupina NoName v aplikácii Telegram. Útoky DDoS smerujú veľké objemy internetovej prevádzky na cieľové servery s cieľom vyradiť ich z prevádzky.

"Poslali sme naše rakety DDoS webovým stránkam v rusofóbnom Španielsku," napísala na Telegrame skupina, ktorá takéto kroky často podniká proti krajinám podporujúcim Ukrajinu. (TASR)

Ukrajinskí kybernetickí špecialisti uskutočnili silný DDoS útok na viaceré dôležité ruské služby.

Činnosť viacerých ruských štátnych inštitúcií a súkromných spoločností je fakticky paralyzovaná.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje zdroj z ukrajinského obranného spravodajstva.

V oficiálnej správe ruskej Federálnej služby pre dohľad nad komunikáciami, informačnými technológiami a masmédiami sa uvádza, že poruchy sú dôsledkom „zlyhania hlavnej komunikačnej siete“.

Podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy je však skutočným dôvodom rozsiahly DDoS útok, ktorý podnikli kybernetickí špecialisti ukrajinskej obrannej rozviedky.

Nedostupné sú webové stránky verejných služieb a viacerých ministerstiev, vrátane ministerstva obrany, financií, vnútra, spravodlivosti, priemyslu a energetiky, ministerstva informačných technológií a komunikácií a ministerstva pre mimoriadne situácie. Služby niektorých bankových inštitúcií, ako napríklad Sberbank a AlfaBank, sú tiež nedostupné. (SITA)

Eurokomisia v piatok ústne poskytne veľvyslancom aktualizované hodnotenie napredovania Ukrajiny a Moldavska.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, na platforme X to uviedol redaktor rozhlasovej stanice Slobodná Európa Rikard Jozwiak.

Podľa neho v piatok bude veľvyslancom EÚ predložené aktualizované hodnotenie pokroku reforiem európskej integrácie Ukrajiny a Moldavska.

„Očakáva sa, že obe krajiny dostanú pozitívne komentáre, ale Maďarsko bude pravdepodobne voči Ukrajine skeptické. Stále existuje nádej, že obe krajiny začnú prístupové rozhovory koncom júna, ale čas sa kráti,“ napísal Rikard Jozwiak. (SITA)

Ruský štátny exportér plynu Gazprom ani do desiatich rokov nedokáže nahradiť prepad odbytu spôsobený vojnou.

Vyplýva to z analýzy, ktorú si nechalo vypracovať vedenie spoločnosti a o ktorej informoval britský denník Financial Times.

Vývoz Gazpromu do Európy do roku 2035 sa bude v priemere pohybovať okolo 50 až 75 miliárd kubických metrov ročne, uvádza analýza. To je menej ako tretina predvojnovej úrovne.

Analýza je "jedným z najotvorenejších priznaní", že sankcie v reakcii na vojenskú inváziu štátneho exportéra aj ruský energetický sektor poškodili, píše FT. Správu o 151 stranách si vedenie Gazpromu nechalo vypracovať ku koncu minulého roka.

Dokument zdôrazňuje, že sankcie odrezali ruský energetický priemysel od kľúčových technológií, ako sú napríklad turbíny, ktoré pomáhajú prepravovať plyn potrubím.

Gazprom síce verí, že nový plynovod Sila Sibíri 2 do Číny pomôže nahradiť stratené objemy európskeho exportu, ale jeho kapacita bude iba 50 miliárd kubických metrov ročne. Ceny, ktoré je Peking ochotný zaplatiť, sú navyše výrazne nižšie ako ceny v Európe. (ČTK)

Kyjev privítal účasť viceprezidentky USA Harrisovej na mierovej konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku. 

Ukrajina dúfa, že na mierovom summite, ktorý sa uskutoční tento mesiac vo Švajčiarsku, získa širokú medzinárodnú podporu pre svoju víziu podmienok na ukončenie vojny s Ruskom.

Rusko na mierovú konferenciu nebolo pozvané, Čína zas bez Ruska účasť odmietla.

Podľa šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka "je dôležitou správou, že sa na mierovom summite zúčastní viceprezidentka Spojených štátov Kamala Harrisová".

"Je pre nás veľmi dôležité podporovať úsilie o zabezpečenie spravodlivého mieru založeného na zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a zásadách Charty OSN. Veľmi radi uvidíme viceprezidentku Kamalu Harrisovú, ako aj ďalších vedúcich predstaviteľov a zástupcov Západu a globálneho Juhu," napísal Jermak.

Podpora ubytovania odídencov z Ukrajiny by po novom mala byť od júla dlhodobo udržateľná a čo najviac adresná.

Vyplýva to z novely zákona o azyle, ktorú schválila s pripomienkami vláda.

Kabinet zároveň odobril, aby bola novela prijatá v rámci skráteného legislatívneho konania.

Súčasný model podpory Ukrajincov je totiž podľa ministerstva vnútra poskytovaný širokému okruhu odídencov, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné.

Taktiež je podľa rezortu žiaduce, aby sa odídenci čo najskôr zaradili do bežného života a podieľali sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov.

Podľa novej právnej úpravy bude môcť byť v azylovom zariadení ubytovaný odídenec najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska. (SITA)

Ruské sily zaútočili na dedinu Inhulec v Chersonskej oblasti v čase, keď tam prebiehala dodávka humanitárnej pomoci.

Pri útoku boli zranení dvaja ľudia. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie vojenskej správy Chersonskej oblasti na Telegrame.

„Ruské sily zaútočili na dedinu Inhulec. Dvoch mužov vo veku 58 a 47 rokov zasiahol nepriateľ, keď dostávali humanitárnu pomoc,“ uvádza sa vo vyhlásení. Mužov údajne previezli do nemocnice, kde dostávajú potrebnú pomoc.

Od odštartovania invázie na Ukrajinu zabili Rusi najmenej 551 ukrajinských detí a najmenej 1 368 ďalších zranili.

Avšak od skutočného začiatku vojny proti Ukrajine, ktorú Moskva vedie už od v roku 2014, zabilo Rusko viac ako 800 ukrajinských detí. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedla to ukrajinská generálna prokuratúra na komunikačnej platforme Telegram.

„Stále nepoznáme skutočný rozsah zločinov spáchaných na okupovaných územiach, ku ktorým nemáme prístup,“ dodal generálny prokurátor Andrij Kostin. Podľa jeho slov sa v súčasnosti vyšetruje 3 800 trestných činov.

Celkovo identifikovali 54 osôb, ktoré na Ukrajine spáchali trestné činy proti deťom. (SITA)

Ruský najvyšší súd odmietol odvolanie sociológa Borisa Kagarlického proti päťročnému trestu väzenia.

Informovala o tom agentúra TASS. Kagarlickij bol obžalovaný zo schvaľovania terorizmu za to, akým spôsobom sa v roku 2022 vyjadril k výbuchu na Krymskom moste pripisovanému Ukrajincom.

Sociológ pôvodne dostal pokutu, proti verdiktu sa však odvolala obžaloba, ktorá požadovala väzenie. Odvolací súd jej dal tento rok za pravdu.

Kagarlickij bol obžalovaný v súvislosti so svojím príspevkom na sociálnych sieťach o poškodení Krymského mosta výbuchom z októbra 2022.

Napísal, že z vojenského hľadiska poškodenie mosta spájajúceho Rusko s anektovaným Krymom dáva viac-menej zmysel, pretože vyvoláva ťažkosti so zásobovaním ruských vojsk bojujúcich proti Ukrajine.

Kagarlického obhajca pri vlaňajšom vypočutí trval na tom, že odborník nikdy nepodporoval a neschvaľoval terorizmus a že zmysel jeho príspevku spočíval "v snahe ukázať reálne problémy, s ktorými sa potýka ruský štát".

Odsúdený už skôr pred súdom vyhlásil, že nepopiera, čo sa stalo, ale kategoricky nesúhlasí s obvinením.

Päťdesiatšesťročný Kagarlickij býval disidentom už za sovietskych čias, keď bol tiež trestne stíhaný. Petíciu za jeho prepustenie v súčasnej kauze podpísali odborníci, akademici, aktivisti a politici z celého sveta. (ČTK)

Ukrajinská polícia zabavila ruským oligarchom aktíva za 38 miliárd hrivien, čiže za takmer miliardu dolárov.

Teraz podľa nej slúžia pre blaho a potreby krajiny, ktorá sa bráni tretí rok útoku Ruska. Uviedol to náčelník odboru strategických vyšetrovaní ukrajinskej polície Andrij Rubel.

"Ide najmä o vrtuľník Bell-427, lietadlo Gulfstream G650, 47 nákladných áut, 55 osobných áut a tri návesy, ktoré boli odovzdané našim obrancom (ukrajinským ozbrojeným silám)," povedal Rubel serveru RBK-Ukrajina.

Ruské podnikanie v ukrajinskej ekonomike, predtým veľmi rozsiahle, sa podľa policajtovho odhadu podarilo z 90 percent vykoreniť, a to aj napriek všetkej snahe ukryť skutočných vlastníkov pod firmy z daňových rajov, a ochrániť ich tak pred dopadmi sankcií. (ČTK)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci nad piatimi oblasťami 22 z 27 ruských dronov, hlási ukrajinská armáda.

Jedného zraneného a škody na priemyselnom podniku oznámili úrady Poltavskej oblasti na východe krajiny. V juhoukrajinskej Mykolajivskej oblasti trosky jedného dronu zničili obytný dom a poškodili desiatku ďalších.

Rusko drony vyslalo z Kurskej oblasti susediacej s Ukrajinou a z Krymského polostrova, ktorý Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014, uviedlo ukrajinské letectvo. 

"Výsledkom zásahu protivzdušnej obrany bolo zostrelených 22 (dronov) nad Mykolajivskou, Chersonskou, Dnepropetrovskou, Sumskou a Poltavskou oblasťou," píše sa vo vyhlásení letectva.

"Ruská armáda v noci napadla Poltavskú oblasť. Máme zásah priemyselného podniku. Jeden muž bol zranený, ale odmietol hospitalizáciu," informoval oblastný šéf Filip Pronin.

Ďalšie ukrajinské oblasti hlásia po nočných náletoch menšie škody a žiadnych zranených.

Ruské ministerstvo obrany podľa BBC tiež ohlásilo útoky bezpilotných lietadiel, ktoré v noci vyslala Ukrajina. Nad Belgorodskou oblasťou a Kurskou oblasťou ruská protivzdušná obrana podľa neho zostrelila po dva drony, jeden dron zničila nad Voronežskou oblasťou. O škodách sa ministerstvo nezmienilo. (ČTK)

Ukrajina v noci hlásila vzlet lietadla MiG-31K, ktorý je nosičom balistických rakiet Kinžal používaných ruskou armádou.

Na celom území Ukrajiny bol preto v stredu nad ránom vyhlásený letecký poplach.

Ukrajinská armáda v noci na stredu zneškodnila 22 z 27 bezpilotných lietadiel vypustených ruskou armádou do útokov na Mykolajivskú, Chersonskú, Dnepropetrovskú, Sumskú a Poltavskú oblasť.

Informovala o tom v stredu britská stanica BBC, podľa ktorej ukrajinská armáda nespresnila cieľ zvyšných piatich nezlikvidovaných dronov a prípadné následky ich bojovej misie.

O dôsledkoch pádu dronov však informovali zástupcovia regionálnej samosprávy: podľa gubernátora Poltavskej oblasti Filippa Pronina jeden z dronov zasiahol priemyselný objekt. Ďalší dron - v Mykolajivskej oblasti - dopadol na rodinný dom a úplne ho zničil. Ďalších desať domov a dve autá utrpeli menej rozsiahle škody.

O zneškodnení dronov nad svojím územím informovalo v stredu aj ruské ministerstvo obrany. Dve bezpilotné lietadlá boli zostrelené nad Belgorodskou oblasťou, dve nad Kurskou oblasťou a jeden nad Voronežskou oblasťou. (TASR)

Generálny tajomník NATO Stoltenberg kritizuje Čínu za bojkotovanie ukrajinskej mierovej konferencie vo Švajčiarsku.

V rozhovore pre nemeckého verejnoprávneho vysielateľa NDR označil rozhodnutie Číny za "poľutovaniahodné".

Švajčiarsko naplánovalo summit na 15. a 16. júna. Pozvalo naň 160 krajín, ktoré budú diskutovať o možných spôsoboch dosiahnutia mieru na Ukrajine.

Čína minulý týždeň oznámila, že sa na summite nezúčastní. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že medzi plánom konferencie a očakávaniami Pekingu existuje istý nesúlad. Rovnako tak naznačila aj nezhodu medzi očakávaniami medzinárodného spoločenstva.

Stoltenberg nepovažuje rozhodnutie Číny za prekvapivé: vysvetlil, že Peking neodsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu a zároveň pred jej začatím podpísal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodu, ktorá zabezpečila obom krajinám neobmedzenú spoluprácu.

Šéf NATO tiež uviedol, že Čína od začiatku invázie predáva Rusku pokročilé technológie, mikroelektroniku a ďalšie vybavenie, ktoré ruskej armáde umožňujú pokračovať vo vojne proti Ukrajine.

Švajčiarsko potvrdilo, že na mierovej konferencii sa zúčastní viac ako 80 krajín. Rusko na ňu pozvánku nedostalo. (TASR)

Nórsky parlament jednohlasne schválil návrh na výrazné zvýšenie rozpočtu na obranu, oznámila vláda.

Plán počíta s dodatočnými približne 53 miliardami eur na obdobie najbližších 12 rokov.

Menšinová stredoľavicová vláda ešte v apríli informovala o svojom pláne navýšiť obranný rozpočet o 83 percent do roku 2036, pričom susedné Rusko označila za nebezpečné a nepredvídateľné. Na prijatie takéhoto rozpočtu však potrebovala podporu opozície.

V utorok sa všetky strany zastúpené v parlamente - od populistickej krajne pravicovej až po komunistickú - postavili za vládny návrh, hoci s drobnými úpravami. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe to označil za "historický" počin s tým, že prvýkrát sa všetky parlamentné strany dohodli na posilnení armády.

"Je to dôležitý signál pre našich spojencov a ostatných, že Nórsko je jednotné v posilňovaní svojej obrany," uviedol Störe.

V aprílovom návrhu vlády bolo zahrnutých päť nových ponoriek. Parlament sa napokon dohodol až na šiestich ponorkách a aj na systéme protivzdušnej obrany dlhého dosahu.

Nórsko chce do roku 2036 zvýšiť výdavky na obranu na približne tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Severoatlantickou alianciou (NATO) stanovené minimum je dve percentá HDP.

Nový návrh obranného rozpočtu má byť schválený 11. júna. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 280 vojakov. Celkovo sa ich počet zvýšil na 513 700, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 40 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 806 tankov, 15 036 obrnených bojových vozidiel pechoty a 13 385 delostreleckých systémov.

Na Ukrajine bolo od začiatku ruskej invázie poškodených alebo zničených viac ako 210-tisíc budov, odhaduje New York Times.

K tomuto odhadu prišiel americký denník na základe analýzy údajov zo satelitov. Zhruba polovica z poškodených domov sa podľa neho nachádza na Donbase na východe Ukrajiny, najväčšie škody utrpelo mesto Mariupoľ v Doneckej oblasti.

Len málo krajín od druhej svetovej vojny zažilo takú mieru devastácie ako teraz Ukrajina, píše denník, ktorý na analýze spolupracoval s odborníkmi na diaľkový prieskum Zeme. Dospel pritom k záveru, že poškodených alebo zničených je aj vyše 900 škôl, nemocníc a kostolov, hoci ich chránia ženevské konvencie. Konkrétne spomína 106 poškodených nemocníc a kliník, 109 chrámov, mešít alebo kláštorov a 708 školských zariadení.

Denník upozorňuje, že ide o konzervatívne odhady. Údaje nezahŕňajú Ruskom anektovaný polostrov Krym ani niektoré ďalšie časti Ukrajiny, kde neboli k dispozícii presné údaje. Skutočný rozsah deštrukcie je pravdepodobne väčší a stále sa rozširuje, dodáva New York Times, ktorý vychádzal z údajov datovaných do decembra 2023.

Z jeho grafiky vyplýva, že medzi najzničenejšie mestá patria okrem Mariupoľa, ktorého sa Rusi po ťažkých bojoch zmocnili v máji 2022, okrem iných Marjinka, Rubižne, Bachmut, Irpiň, Cherson alebo Charkov.

Škody spôsobujú tiež ukrajinské ozbrojené sily, ktoré na frontovej línii bombardujú ruské pozície a útočia na Moskvou obsadené ukrajinské územia, ako sú Krym alebo mesto Doneck, píše The New York Times. Hoci podľa neho nie je možné zakaždým určiť, ktorá strana je zodpovedná, devastácia zaznamenaná v okupovaných oblastiach bledne v porovnaní s tým, čo je vidieť na ukrajinskej strane, na ktorú útočia Rusi. (ČTK, The New York Times)

Francúzsko, Nemecko a Poľsko sa pred eurovoľbami stali permanentnými cieľmi ruských dezinformačných útokov.

EÚ opakovane varovala, že Rusko zintenzívni svoje dezinformačné kampane pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 6. až 9. júna.

"Existujú tri veľké krajiny, ktoré sú pod neustálym útokom. Je to Francúzsko, Nemecko a Poľsko," povedala eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová, pričom poukázala aj na zistenia Európskeho strediska pre sledovanie digitálnych médií (EDMO).

Podľa Jourovej dochádza k masívnejším dezinformačným útokom zameraným na konkrétne témy. Napríklad vo Francúzsku sa zameriavajú na tohtoročné letné olympijské hry v Paríži.

V Nemecku podľa nej využívajú dezinformátori obavy z migrácie a bezpečnosti, zatiaľ čo v Poľsku zneužívajú situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Poukázala napríklad na falošnú správu poľskej štátnej tlačovej agentúry z minulého týždňa. V nej sa uvádzalo, že Poliakov budú mobilizovať do bojov na Ukrajine, pričom podľa úradov išlo pravdepodobne o ruský kybernetický útok. (TASR)

Americký prezident Biden sa v najbližších dňoch stretne s ukrajinským náprotivkom Zelenským vo Francúzsku a v Taliansku.

Stretnú sa počas osláv 80. výročia Dňa D vo francúzskej Normandii a na stretnutí skupiny G7 v Taliansku. Diskutovať budú o situácii Kyjeva v boji proti Rusku, uviedol v stredu Biely dom.

"V priebehu niečo viac ako týždňa bude mať (americký) prezident dve zásadné stretnutia s prezidentom Zelenským," povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, ktorý cestuje s Bidenom do Paríža.

Oznámenie o týchto stretnutiach prichádza v čase, keď je Biden kritizovaný za to, že vynechá nadchádzajúci mierový summit o Ukrajine vo Švajčiarsku a namiesto toho sa zúčastní na predvolebnej akcii, píše agentúra AFP.

Sullivan však dodal, že Spojene štáty neplánujú poslať svojich vojenských inštruktorov na Ukrajinu. "Potrebujú viac protivzdušnej obrany, na čom pracujeme, a taktiež potrebujú nepretržitý prísun zbraní, ktoré im budeme dodávať," uviedol.

Zelenskyj sa v piatok v Paríži stretne aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Hovoriť budú o potrebách ukrajinskej armády v čase pokračujúcej ruskej invázie, oznámil ešte v utorok Elyzejský palác.

Stretnutie skupiny G7 sa uskutoční v Bari od 13. do 15. júna a bude zamerané na využitie zmrazených ruských aktív na podporu vojnového úsilia Ukrajiny. (TASR)