Ukrajina Rusko Online: Rusi opäť útočili na ukrajinskú kritickú infraštruktúru

Donald Trump by sa mohol stať prezidentom porazených a oslabiť vplyv USA vo svete, ak prinúti Ukrajinu k prímeriu s Ruskom.

V rozhovore pre britský denník Guardian to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Nerozumiem tomu. Naozaj chce byť Trump prezidentom porazeného štátu? Predstavme si, že na základe dohody s Putinom prestane podporovať Ukrajinu a možno o tom presvedčí aj partnerov," myslí si Zelenskyj.

Upozornil, že USA by ústupom od Ukrajiny hazardovali so svojim postavením vo svete. "Oslabilo by ich to, Možno nie ekonomicky, ale čo sa týka medzinárodného vplyvu. A potom Putin pôjde ďalej, uvedomí si, že Spojené štáty už nie sú tak silným hráčom. Do hry vstúpia ďalší autoritárski lídri, čo ukončí prímerie a spustí to, čoho sa každý obáva - tretiu svetovú vojnu,“ varoval ukrajinský prezident. (Ukrajinská pravda)

Na sedem stúpol počet obetí ruského raketového útoku na charkovskú štvrť Novobavarskyj.

Po objavení dvoch tiel je bilancia štyria mŕtvi muži a tri ženy. Pátracie operácie pokračujú, pretože pod troskami môžu byť uväznené ďalšie dve ženy, povedal gubernátor Oleh Syniehubov.

Ruské rakety zasiahli v noci 31. mája päťposchodovú obytnú budovu, dielňu a obchod.

Gubernátor upozornil, že ruská armáda opäť útočila v dvoch vlnách, aby tak spôsobila aj straty záchranným zložkám. Ukrajinské úrady uviedli, že zranenia tak utrpel jeden záchranár.

K novej soche zosnulého oligarchu Jevgenija Prigožina na jeho hrobe v Petrohrade položili kvet .

Bývalý líder žoldnierskej skupiny Wagner vlani zorganizoval vzburu proti vojenskému vedeniu krajiny a neskôr zahynul pri havárii lietadla.

V júni minulého roka zorganizoval 24-hodinovú vzburu, obsadil budovy ruského vojenského velenia v meste Rostov nad Donom a pochodoval na Moskvu v snahe zvrhnúť vojenské vedenie krajiny. V hlasových správach zverejňovaných na sociálnych sieťach denne brojil proti korupcii a zlému riadeniu ofenzívy zo strany byrokratov na ministerstve obrany a v generálnom štábe.

O dva mesiace neskôr - po tom, ako ustúpil a ruský prezident Vladimir Putin ho označil za zradcu, 62-ročný Prigožin zahynul pri leteckom nešťastí v Tverskej oblasti.

V sobotu, keď by sa dožil 63 rokov, mu odhalili na hrobe na Porochovskom cintoríne v Petrohrade bronzovú sochu. Trúchliaci, medzi ktorými boli aj vojaci s insígniami Vagnerovej skupiny - niektorí so zakrytými tvárami - kládli k soche kvety.

Neďaleko Kremľa je už niekoľko mesiacov provizórny pomník Prigožinovi, ktorý bol medzi vojakmi obľúbený a podporovali ho mnohí ruskí vojenskí blogeri obhajujúci ofenzívu na Ukrajine. Po havárii lietadla sa konal jeho utajený pohreb.

Putin, ktorý uviedol, že v troskách lietadla sa našli úlomky granátu, ho po jeho smrti označil za "talentovaného" muža, ktorý urobil "vážne chyby". Kremeľ poprel, že by bol akýmkoľvek spôsobom zapojený do tejto tragickej nehody.

Americký denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na anonymné zdroje zo západných spravodajských služieb však koncom minulého roka napísal, že Prigožinovu smrť zosnoval tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie (SBRF) Nikolaj Patrušev.

Každý zmrazený konflikt možno klasifikovať ako vojnu, tvrdí ukrajinský prezident Zelenskyj.

A to bez ohľadu na to, či je to pomalá vojna, postupná okupácia alebo zmrazený konflikt medzi stranami, povedal ukrajinský líder v rozhovore pre britský The Guardian.

„Vždy príde chvíľa, keď sa z toho či onoho dôvodu konflikt rozmrazí. Okupant si vždy nájde zdôvodnenie. Potrebujú prestávku, aby si upevnili svoju pozíciu na bojisku. Zistiť, kde zaostávajú. Sme si toho vedomí. Oni majú viac zbraní ako my, ale majú aj nedostatok: kvalifikovaných vojakov, delostreleckej munície a rakiet,“ povedal Zelenskyj.

Tvrdí, že prestávka v bojoch vo výsledku vždy pomôže okupantom.

„Stanú sa silnejšími a potom, podobne ako v prípade dohôd Normandského formátu, nadobudnú silu a budú môcť vydať ultimátum - uznajte, že všetky okupovanú územia patria Rusku, vzdajte sa európskej integrácie, opustite alianciu a mnohé ďalšie požiadavky,“ dodal Zelenskyj.

V rozhovore tiež povedal, že Putinove postupy sú rovnako brutálne ako v časoch nacistického Nemecka, s hromadnými popravami, pochovávaním a znásilňovaním.

Ruskí vojaci dokonca podľa Zelenského použili „rovnaké cesty“ ako Hitlerova armáda, aby dobyli Kyjev a ovládli krajinu.

„Ak by Rusko vyhralo na Ukrajine, Putin by sa snažil ďalej pretvárať hranice Európy útokmi na iné národy. Toto je skutočná tretia svetová vojna. Nemyslím si, že Putin je blázon. Je nebezpečný a to je oveľa strašidelnejšie. Vidíte, že on sa nezastaví,“ povedal Zelenskyj.

Taliansko varuje pred unáhlenými presunmi zbraní na Ukrajinu. V NATO rastie podpora ich použitia na ciele v Rusku.

Rím, zakladajúci člen aliancie, je stále proti.

"Je to veľmi chúlostivá chvíľa, nesmieme robiť falošné kroky" a musíme sa vyhýbať "unáhleným krokom a vyhláseniam", povedal taliansky minister zahraničia Antonio Tajani na stretnutí v Rapalle na severozápade Talianska.

Dodal, že "dokonca ani USA nepovolili nerozlišujúce použitie svojich zbraní proti Rusku, ale iba na základne, odkiaľ drony odlietajú. Aj oni sú veľmi opatrní", uviedla AGI.

Tajani dodal, že Taliansko pošle Ukrajine ďalší balík pomoci v priebehu "týždňov". Zopakoval však, že "nepošleme ani jedného talianskeho vojaka bojovať na Ukrajinu, pretože nie sme vo vojne s Ruskom", uviedla AGI.

Nemecko v piatok oznámilo, že udelilo Ukrajine povolenie strieľať z nemeckých zbraní na ciele v Rusku.

Deň predtým americkí predstavitelia uviedli, že Washington čiastočne zrušil podobné obmedzenia, aby Ukrajine umožnil brániť svoj východný región Charkova, ktorý hraničí s Ruskom.

Zmenu pripísali americkí predstavitelia každodenným útokom Ruska na Charkov, druhé najväčšie ukrajinské mesto. (TASR)

Ak Ukrajina nevyhrá vojnu proti Rusku, bude to negatívny signál pre Pobaltie, povedala estónska premiérka Kaja Kallasová.

Ako povedala v rozhovore pre spravodajskú televíziu BBC, ruský vodca Vladimir Putin obráti svoju pozornosť na Pobaltie a bude sa snažiť získať tamojšie krajiny vrátane Estónska späť pod kontrolu Moskvy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Biden povolil Ukrajine útočiť americkými zbraňami na ciele v Rusku pri obrane Charkova Čítajte 

Aby pomohla odvrátiť túto možnosť, estónska vláda naliala peniaze a zbrane do ukrajinského vojnového úsilia a darovala Kyjevu viac ako jedno percento svojho HDP. „Keby to urobila každá krajina NATO, Ukrajina by vyhrala,“ povedala Kallasová.

Na otázku, aký je plán B v podaní Estónska, ak Ukrajina túto vojnu prehrá a ruská invázia nakoniec uspeje, odvetila: „Nemáme plán B na ruské víťazstvo, pretože potom by sme sa prestali zameriavať na plán A. Nemali by sme podľahnúť pesimizmu. Víťazstvo na Ukrajine nie je len o území. Ak Ukrajina vstúpi do NATO, aj keď bez nejakého územia, potom je to víťazstvo, pretože bude pod záštitou NATO.“

Kaja Kallasová je kontroverzná postava. Nie je prvou národnou líderkou, ktorá je populárnejšia mimo svojej krajiny ako doma. Narodila sa ako sovietska občianka a jej matka a stará mama boli násilne deportované na Sibír. Teraz má 46 rokov a od roku 2021 je predsedníčkou vlády a patrí k najsilnejším hlasom v NATO, pokiaľ ide o otupenie ambícií Kremľa v Európe.

To niektorých v Bielom dome vystrašilo, že riskuje zatiahnutie Západu do priameho konfliktu s Moskvou.

Mnohí Estónci sú tiež menej spokojní so zvýšením daní, ktoré má pokryť príspevok Estónska k obrane Ukrajiny. Kallasová je však neoblomná a neúnavne poukazuje na existenčnú hrozbu zo strany agresívneho Ruska.

„Rusko chce v našich spoločnostiach zasiať strach,“ povedala Kallasová a poukázala na to, že „v mnohých častiach EÚ vidíme rôzne hybridné útoky“.

„Hybridné útoky“ sú nepriateľské akcie, o ktorých existuje podozrenie, že ich vykonal protivník, akým je Rusko, no sú ťažko dokázateľné a škody môžu byť rozsiahle.

Príkladom toho boli záhadné explózie, ktoré vyhodili do vzduchu plynovody Nordstream, či nedávne rušenie GPS signálov, ktoré dočasne pozastavili lety v oblasti Baltského mora.

Estónska národná bezpečnostná služba zasa vo svojej najnovšej výročnej správe popisuje prípady z minulej jesene, aké sa nedávno udiali aj na Slovensku, keď stovkám škôl v Estónsku a ďalších pobaltských štátoch boli zaslané poslali e-maily s tvrdením, že v školských budovách boli umiestnené bomby.

„Takéto hrozby,“ uvádza sa v správe, „sú zamerané na vytváranie psychologického a emocionálneho napätia tým, že sa zameriavajú na najzraniteľnejšie osoby - ohrozujú bezpečnosť detí“. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do Singapuru na bezpečnostnú konferenciu Dialóg Šangri-La.

Má tam naplánované stretnutie s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom a v prejave k delegátom bude hovoriť o podpore pre Ukrajinu vo vojne s Ruskom.

"Globálna bezpečnosť je nemožná, keď najväčšia krajina na svete nerešpektuje uznané hranice, medzinárodné právo a Chartu OSN a uchyľuje sa k hladu, temnote a jadrovému vydieraniu," napísal na sociálnej sieti X s odkazom na Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu v roku 2022.

Podľa Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS), ktorý bezpečnostnú konferenciu organizuje, Zelenskyj sa v nedeľu zapojí do diskusie "Zmena riešení pre globálny mier a regionálnu stabilitu".

Ukrajinský prezident v posledných dňoch navštívil niekoľko európskych krajinách v snahe získať ďalšiu vojenskú pomoc pre ukrajinskú armádu, ktorá čelí neúnavným ruským útokom.

Cieľom Zelenského je získať podporu v ázijsko-pacifickom regióne pre mierový summit naplánovaný na 15. až 16. júna vo Švajčiarsku.

Moskva sa od začiatku invázie na Ukrajinu nezúčastňuje na bezpečnostnej konferencii Dialóg Šangri-La. Zelenskyj v stredu povedal, že Rusko sa snaží narušiť mierový summit vo Švajčiarsku, ktorý by mal podľa jeho slov priniesť podporu pre stiahnutie ruských vojsk a obnovu ukrajinských hraníc z roku 1991.

Je to druhá Zelenského cesta do Ázie od ruskej invázie vo februári 2022. V máji 2023 sa zúčastnil na stretnutí G7 v Japonsku.

Severná Kórea musí prestať dodávať zbrane Rusku, vyhlásilo desať ministrov zahraničných vecí.

Začiatkom tohto mesiaca Rusko odmietlo tvrdenia, že spolupracuje s Pchjongjangom na vojenských záležitostiach, a uviedlo, že vzťah medzi krajinami nie je hrozbou pre ostatných.

Ministri vrátane šéfa britskej diplomacie Davida Camerona však tvrdia, že Rusko využíva severokórejské dodávky zbraní na „údery na kritickú infraštruktúru Ukrajiny, čím sa predlžuje utrpenie ukrajinského ľudu“.

Zároveň vyzvali Severnú Kóreu, aby ukončila svoj program jadrových zbraní. (SITA)

Ruské rakety doleteli až do Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny.

Šesť rakiet smerovalo tiež na Ľvovskú oblasť pri hraniciach s Poľskom, kde podľa oblastnej správy poničili tri objekty kritickej infraštruktúry.

Podľa úradov vo Ľvovskej oblasti sa nikomu nič nestalo, no minister vnútra Ihor Klymenko na svojom telegramovom účte informoval o štyroch zranených.

Dvanásť ľudí utrpelo stredne ťažké zranenia pri ruskom raketovom útoku na mesto Balaklija v Charkovskej oblasti, uviedol šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Synehubov.

V dvoch zasiahnutých domoch bolo 12 ľudí, z toho osem detí od dvoch do 17 rokov.

V meste Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti dron zaútočil na linkový autobus. Štyria ľudia sú zranení, medzi nimi jedno dieťa.

Z boja bolo vyradených ďalších 1 130 okupantov, od začiatku invázie zhruba 508 780, uviedlo ukrajinské velenie.

Ruská armáda prišla aj o ďalších 12 tankov, 12 bojových obrnených vozidiel, 44 delostreleckých systémov a až 101 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 740 tankov, 14 947 bojových obrnených vozidiel, 18 006 vozidiel a palivových nádrží, 13 184 delostreleckých systémov, 1 088 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 617 dronov, 2 230 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 181 kusov špeciálnej techniky.

V doterajšom priebehu vojny stratila podľa Ukrajiny ruská armáda 508 780 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas piatka prišli Rusi o 1 130 vojakov, 12 tankov, 12 bojových obrnených vozidiel, 44 delostreleckých systémov a až 101 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 740 tankov, 14 947 bojových obrnených vozidiel, 18 006 vozidiel a palivových nádrží, 13 184 delostreleckých systémov, 1 088 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 617 dronov, 2 230 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 181 kusov špeciálnej techniky.

Rozhodnutie USA povoliť Ukrajine zasiahnuť vojenské ciele v Rusku americkými zbraňami sa netýka rakiet dlhého doletu ATACMS.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre televíznu stanicu TSN to povedal niekdajší americký veľvyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Michael Carpenter.

V súčasnosti vrchný riaditeľ pre európske záležitosti v Rade národnej bezpečnosti USA potvrdil, že americké oprávnenie už existuje a má Ukrajincom umožniť čeliť ruskej paľbe vďaka použitiu amerických zbraní.

„Toto sa netýka ATACMS ani útokov na veľké vzdialenosti, ale je to navrhnuté tak, aby umožnilo Ukrajine brániť sa,“ povedal. Carpenter pripomenul, že ako postupovala rozsiahla ruská invázia, Spojené štáty sa snažili poskytnúť Ukrajine prioritné vybavenie, od protitankových rakiet Javelin až po systémy protivzdušnej obrany. (SITA, Ukrajinská pravda)

Raketový a dronový útok ruskej armády poškodil v noci energetickú infraštruktúru v piatich ukrajinských regiónoch.

Oznámila to ukrajinská energetická spoločnosť Ukrenerho, píše TASR na základe správy agentúra Reuters.

Útok poškodil energetické zariadenia v Doneckej, Záporožskej, Dnepropetrovskej, Kirovohradskej a Ivano-Frankivskej oblasti, priblížila spoločnosť Ukrenerho. "Od marca je to už šiesty masívny, komplexný útok raketami a dronmi na civilnú energetickú infraštruktúru," dodala.

Protivzdušná obrana v noci zneškodnila 35 z 53 ruských rakiet a 46 zo 47 dronov, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Na viacerých miestach zasahovali pri požiaroch hasiči, zranenia bezprostredne neboli hlásené, informovali miestni predstavitelia.

Rusko od marca zintenzívnilo útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čím poškodilo mnoho tepelných a vodných elektrární. Súkromná energetická spoločnosť DTEK informovala, že pri najnovšom údere boli zasiahnuté a vážne poškodené jej dve tepelné elektrárne. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj ocenil, že Joe Biden povolil Ukrajine zasahovať ciele na území Ruska zbraňami, ktoré jej dodali USA.

"Vážim si rozhodnutie Joea Bidena o využívaní obranných kapacít Ukrajiny. Je to vítaný krok, ktorý nám teraz umožní lepšie chrániť Ukrajinu a Ukrajincov pred ruským terorom a pokusmi o rozšírenie vojny," napísal ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského treba pokračovať v prijímaní podobných krokov, ktoré "demokratickému svetu zabezpečia strategickú výhodu v tejto konfrontácii, v ktorej sa rozhoduje nielen o osude Ukrajiny".

"Spoločne sa nám nepochybne podarí obnoviť spravodlivý mier a zaručiť bezpečnosť," dodal a poďakoval sa za podporu.

O povolení Spojených štátov zasahovať ciele na území Ruska s americkými zbraňami informoval v piatok šéf americkej diplomacie Antony Blinken. Minister uviedol, že Ukrajina o uvoľnenie obmedzení na použitie amerických zbraní požiadala po niekoľkých týždňoch ruských útokov na východoukrajinské mesto Charkov a ofenzíve v pohraničnej Charkovskej oblasti.

Rusko sa medzičasom vyjadrilo, že o tomto konkrétnom rozhodnutí USA nič nevie. "Vo všeobecnosti však vieme, že sa už objavili pokusy zasiahnuť ruské územie zbraňami vyrobenými v Spojených štátoch," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa neho to vypovedá o miere zapojenia USA do vojny na Ukrajine. (TASR)