LONDÝN, BRATISLAVA. Londýnska štvrť Sutton má prezývku „malý Hongkong“. Stala sa domovom tisícov ľudí, ktorí opúšťajú bývalú britskú kolóniu, ktorú Spojené kráľovstvo v roku 1997 podľa dohody odovzdalo komunistickej Číne.
Teraz v Londýne našiel útočisko aj hongkonský aktivista Simon Cheng. Úrady v jeho domovine vypísali odmenu 128-tisíc dolárov za informácie, ktoré by napomohli jeho zadržaniu, píšu noviny New York Times.
Londýn sa tak stal dejiskom ďalšej kauzy súvisiacej s vplyvom čínskeho režimu v Európe a jeho snahou kontrolovať či priamo prenasledovať ľudí s čínskym občianstvom.
Britská polícia 13. mája v Londýne zadržala a obvinila trojicu mužov z napomáhania hongkonskej tajnej službe. Okrem zbierania informácií pre cudziu rozviedku sú obvinení aj z vlámania.
Denník New York Times udalosť dáva do súvislosti so širším čínskym úsilím o prenasledovanie disidentov za vlastnými hranicami.
Čínski policajti budú môcť hliadkovať v Maďarsku. V Európe neslúžia len turistom Čítajte „V roku 2020 Čína v Hongkongu presadila drakonický bezpečnostný zákon, ktorý dal úradom rozsiahle právomoci zasahovať proti disentu. Británia ako odvetu zaviedla nový vízový program, vďaka ktorému sa 180-tisíc ľudí z Hongkongu presťahovalo do Británie a demokratické hnutie ďalej podporujú odtiaľ,“ píšu New York Times.
Britské ministerstvo zahraničia podľa denníka oznámilo, že posledné obvinenia sú „súčasťou širšieho správania sa Číny k Spojenému kráľovstvu“. Vypisovanie odmien za informáciu o disidentoch je iba jedným z bodov.
Britské podozrenia voči Číne nie sú ojedinelé. Čína nadväzuje „policajné spolupráce“ vo viacerých európskych krajinách. Ich podoba sa mení – od policajných tlmočníkov až po podozrenia z budovania siete nenápadných policajných staníc, ktoré majú umožniť dohľad nad čínskymi emigrantmi.
V článku sa dočítate:
- prečo je práve v Londýne veľká hongkonská komunita,
- o čom vypovedajú Hongkončania v Londýne,
- čo zatiaľ vieme o aktivitách čínskeho režimu v Európe,
- ako súvisia podozrenia s Maďarskom či so Srbskom.
Ušiel pred mučením
Simon Cheng bol v Hongkongu demokratickým aktivistom, v roku 2019 ho počas služobnej cesty do Číny polícia na 15 dní zadržala a podľa jeho výpovede aj mučila. O rok neskôr už dostal azyl v Spojenom kráľovstve.
„Už dlho vieme, že sa tu odohráva špionáž, zbieranie informácií alebo skrátka monitorovanie toho, čo tu robíme,“ hovorí americkým novinám Thomas Fung, ďalší londýnsky Hongkončan.
Niektorí svedkovia tvrdia, že čínske aktivity sa neobmedzujú iba na sledovanie. Kým jedni si dávajú pozor, aby sa ich tváre či totožnosti neobjavovali na sociálnych sieťach, iní zažili fyzické útoky. Vypovedal o nich napríklad tridsaťročný Finn Lau, ktorého v roku 2020 napadli a zbili maskovaní muži.
Lau tvrdí, že útok súvisí s jeho aktivizmom. Podobne ako na Chenga, aj na neho hongkonské úrady vypísali odmenu. Obvinenie trojice ľudí z napomáhania hongkonskej tajnej službe (polícia zadržala celkovo jedenásť ľudí) považuje za prvý dôležitý zásah na ochranu hongkonskej komunity v Londýne.
Kroky Londýna proti čínskemu prieniku sú širšie. Ministerstvo zahraničia 14. mája informovalo, že si predvolalo čínskeho veľvyslanca, ktorému okrem vypisovania odmien či špionáže vytkli aj kybernetické útoky.
Činia sa aj v Maďarsku
Čínsky režim je podozrivý, že po Európe zakladá sieť policajných centrál, ktoré v skutočnosti slúžia na kontrolu exilovej komunity.
Maďarsko v marci podpísalo medzinárodnú zmluvu s Čínou, ktorá umožňuje čínskym policajtom hliadkovať na území Maďarska.
Prítomnosť cudzokrajných policajtov v inom štáte sama osebe nie je problematická, dobrým príkladom sú pravidelné cesty slovenských policajtov do Chorvátska, kde majú pomáhať slovenským dovolenkárom.
Podobne zmluvu s Čínou obhajoval aj šéf maďarského úradu vlády Gergely Gulyás, podľa ktorého by čínski policajti mali pracovať najmä ako tlmočníci pre maďarskú políciu.
Opozičná politička a europoslankyňa Katalin Cseh však čínskych policajtov považuje za predĺženú ruku čínskej moci v Európskej únii, píše maďarský server Telex.hu. „Ak toto nie je cudzie zasahovanie do vecí EÚ, tak potom neviem, čo ním je,“ vyhlásila.
Maďarská polícia sa bránila, že čínski policajti v Maďarsku nebudú mať právo nosiť zbraň, vyšetrovať ani konať nezávisle od maďarskej polície.
Sieť staníc v Európe
Problematikou čínskej polície sa už zaoberala aj Európska komisia, no šlo najmä o budovanie siete „tichých“ policajných staníc v Európe.
Na sieť čínskych kontaktných pracovísk, ktoré majú pomáhať čínskym občanom v zahraničí, už dlhodobo upozorňujú nezávislé organizácie aj médiá.
Základom vzniku týchto staníc bývajú bilaterálne zmluvy medzi Čínou a hostiteľskými štátmi. V Európe sú takéto pracoviská napríklad v Srbsku, Taliansku, Chorvátsku či Rumunsku, ale aj v Maďarsku.
Formálne ide stále o kontaktné centrá, zaznamenané sú však aj prípady, keď tieto pracoviská prinútili čínskych občanov v Európe, aby sa vrátili domov.
Pomohol by povedomý zákon
„Obavy sú prirodzené. Dôležité informácie však stále chýbajú. Predovšetkým nie je jasné, ktoré stanice sa podieľajú na medzinárodnej represii alebo nútených návratoch do vlasti,“ napísal vo februárovej analýze americký Brookingsov inštitút.
Napriek obmedzeným informáciám je jasné, že stanice sú súčasťou úsilia Pekingu o kontrolu nad čínskou diaspórou,“ píše.
Pri vymenúvaní nástrojov, ktoré môžu použiť vlády demokratických štátov, aby tento vplyv mali pod kontrolou, poukazuje aj na americký zákon o registrácii zahraničných agentov.
Prečo Orbán blokuje európske rozhodnutia? Viditeľné výsledky to nemá, expert však vidí stratégiu Čítajte Na ten sa často odvoláva aj slovenská vládna koalícia, tá však ukazuje na mimovládne organizácie.
„Registre zahraničných agentov v princípe cielia na nepriateľský zahraničný vplyv. Na to, aby dobre fungovali, však potrebujú dohľad, financovanie a kompetentných ľudí, ktorí dokážu identifikovať zahraničný vplyv bez toho, aby prispeli k rasizmu,“ píše Brookings. „Kým registre sú nevyhnutnou odpoveďou na problém čínskeho zasahovania, samotné nestačia.“
Srbsko zašlo najďalej
Hoci sa maďarské úrady bránia, že čínski policajti nebudú mať nijaké hmatateľné právomoci, Telex.hu na príklade Srbska upozorňuje, kam policajná spolupráca s Čínou môže zájsť.
V srbskom Belehrade začali už v roku 2019 montovať bezpečnostné kamery od sankcionovanej čínskej firmy Huawei. Kamery majú algoritmus na rozpoznávanie tváre, aký poznáme napríklad z fotografií na sociálnych médiách, píše Telex s odvolaním sa na článok servera 444.hu. V Belehrade ich už údajne použili na identifikáciu účastníkov protestu.
Druhou čínskou firmou, ktorá dodáva bezpečnostné kamery do srbských miest, je podľa Telexu Dahua. Je na americkom sankčnom zozname a Washington ju podozrieva, že pre čínsky režim vyrobila softvér na sledovanie ujgurskej menšiny v Číne.
